Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/86/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. októbra 2026, v trestnej veci proti A. B., obžalovaného pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods.1, ods.2, ods.3 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 17. 6. 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 17. 6. 2026 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby až do 21.05 hod. dňa 4. februára 2025 v meste C. D. E., E. F. D. X. G. na ulici H. D. I. XX, bez oprávnenia prechovával pri sebe 5 ks plastových vrecúšok s obsahom sušeného rastlinného materiálu rodu Cannabis (konopa) o celkovej hmotnosti 3,62 g (3 620 mg) obsahujúceho 420 mg účinnej látky delta-9-tetrahydrokanabinol, 1 ks plastového vrecúška s obsahom kryštalického materiálu s obsahom metamfetamínu a metylsulfonylmetánu o celkovej hmotnosti 0,29 g (290 mg) obsahujúceho 163 mg účinnej látky absolútneho metamfetamínu a časť tablety s obsahom MDMA (3,4 metyléndioxymetamfetamín) o celkovej hmotnosti 0,32 g (320 mg) obsahujúcu 108 mg účinnej látky MDMA, pričom v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis (konope) zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) do II. skupiny psychotropných látok, metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok a 3,4- metyléndioxymetamfetamín MDMA do I. skupiny psychotropných látok.

Súd za to obžalovanému podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 09.09.2025, právoplatného dňa 06.10.2025, ktorým mu bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, § 74 ods. 1 Tr. zákona súd uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný A. B.. V písomných dôvodoch odvolania odôvodneného prostredníctvom obhajkyne uviedol, že rozsudok vo výroku o treste nezohľadňuje v dostatočnej miere všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste. Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Rozhodujúce je preto komplexné posúdenie, či už uložený trest, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, je dostatočný. Obžalovanému bol skorším rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ide o citeľný zásah do osobnej slobody, ktorý nemožno považovať za formálny alebo zanedbateľný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je dostatočne zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov tento trest, v spojení s primeraným ochranným liečením, nie je dostatočný. Obžalovaný sa ku skutku priznal a následne urobil vyhlásenie o vine. Svoje konanie oľutoval a deklaroval ochotu podrobiť sa ambulantnému protitoxikomanickému liečeniu. Znalkyňa navrhla obžalovanému uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Uvedené okolnosti tak odôvodňovali dôslednejšie posúdenie, či už vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody spolu s primeraným ochranným liečením nepredstavuje dostatočný prostriedok na dosiahnutie účelu trestu. Bez takejto individualizovanej úvahy odôvodnenie napadnutého rozsudku neposkytuje dostatočný podklad pre záver, že uloženie ďalšieho trestu spojeného s obmedzením osobnej slobody bolo v prejednávanej veci nevyhnutné. Práve individuálne posúdenie dostatočnosti skoršie uloženého trestu tvorí podstatu rozhodovania podľa § 44 Tr. zák. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že obžalovaný bol vzatý do väzby a súčasne je proti nemu vedené trestné stíhanie pre ďalší skutok. Samotné vznesenie obvinenia, ani rozhodnutie o vzatí do väzby však nepredstavujú rozhodnutie o vine. Väzba je zaisťovacím inštitútom a existencia väzobného dôvodu nemôže sama osebe preukazovať, že obžalovaný spáchal ďalší trestný čin alebo že skoršie tresty nemali požadovaný účinok. Formulácia, že obžalovaný sa ďalšieho skutku „mal dopustiť“, z nadväzujúcich úvah nemožno vyvodiť iný záver než, že táto okolnosť bola zohľadnená pri hodnotení obžalovaného, vierohodnosti jeho vyjadrení vrátane potreby uloženia ďalšieho nepodmienečného trestu. Uvedený postup nie je zlučiteľný so zásadou prezumpcie neviny. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že prezumpcia neviny bude porušená aj vtedy, ak odôvodnenie rozhodnutia obsahuje názor alebo formulácie nasvedčujúce tomu, že osoba sa považuje za vinnú ešte pred právoplatným rozhodnutím o jej vine. (, ). (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: ). Pri posudzovaní podmienok na postup podľa § 44 Tr. zák. bolo potrebné vychádzať predovšetkým z okolností relevantných pre posúdenie dostatočnosti skoršie uloženého trestu. Nemožno pritom vylúčiť, že zohľadnenie právoplatne neskončeného trestného stíhania ovplyvnilo záver súdu o dostatočnosti skoršie uloženého trestu, možnosti postupu podľa § 44 Tr. zák., - primeranosti uloženého súhrnného trestu. Napadnutý rozsudok nevychádza z dostatočne vyváženého a individualizovaného posúdenia osoby obžalovaného. Prvostupňový súd poukázal na viaceré okolnosti týkajúce sa obžalovaného, pri rozhodovaní o treste boli zdôraznené predovšetkým jeho predchádzajúce odsúdenia, priestupková minulosť a závislosť na omamných látkach. Z odôvodnenia však nie je dostatočne zrejmé, aký význam bol priznaný okolnostiam, ktoré svedčia v prospech obžalovaného a ktoré sú rovnako relevantné. Záznamy v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a predchádzajúce odsúdenia nemožno hodnotiť iba podľa ich počtu. Záznamy v centrálnej evidencii a ani predchádzajúce odsúdenia nevylučujú možnosť zmeny postoja, nápravy, či úspešnej liečby. Trestná a priestupková minulosť obžalovaného preto neposkytuje dostatočný podklad pre záver, že na obžalovaného je možné pôsobiť už len trestom spojeným s obmedzením jeho osobnej slobody. Uloženie ústavného protitoxikomanického liečenia u obžalovaného bol v danom prípade uložený ako zákonný dôsledok uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Výrok o ochrannom protitoxikomanickom liečení je preto potrebné posudzovať v priamej súvislosti s výrokom o treste. Pokiaľ výrok o nepodmienečnom treste neobstojí, nemožno bez ďalšieho zotrvať ani na ústavnej forme ochranného protitoxikomanického liečenia. Ústavná forma predstavuje výraznejší zásah do osobnej slobody a súkromia než liečenie ambulantné, a preto musí byť jej nevyhnutnosť dostatočne odôvodnená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. , zo dňa 17. a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, alternatívne, aby odvolací súd postupom podľa ustanovenia

sám vo veci rozhodol podľa Tr. zák. a upustil od uloženia súhrnného trestu za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok () a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právne závery okresného súdu vo vzťahu k výroku o treste a ochrannému opatreniu.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný vo vzťahu ku skutku uvedenému v obžalobe a na všetky otázky v zmysle , , , , odpovedal kladne.

Správne postupoval okresný súd, keď uznesením podľa , prijal vyhlásenie o vine obžalovaného a zároveň rozhodol, že vykoná iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný a to pre rôznorodú trestnú činnosť. Naposledy bol obžalovaný uznaný vinným Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 9. septembra 2025 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h/ Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil štyroch priestupkov a to priestupku proti majetku – zo dňa 19. 6. 2017, na úseku dopravy - zo dňa 5. 2. 2021 a 23. 1. 2021 a proti občianskemu spolunažívaniu - zo dňa 1. 3. 2026.

S poukazom na vyššie uvedené okolnosti odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom zodpovedá hľadiskám uvedených v § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne v súlade s výsledkami dokazovania. Odvolací súd je tiež toho názoru, že u obžalovaného nebolo možné uložiť iný trest ako trest nepodmienečný a to vzhľadom na osobu obžalovaného a jedno predchádzajúce odsúdenie a to aj napriek skutočnostiam uvádzaným zo strany obhajoby.

Pokiaľ ide o tvrdenia obhajoby, súd sa s nimi v potrebnom rozsahu vysporiadal, avšak tieto nepovažoval za spôsobilé spochybniť závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Skutočnosti uvádzané obhajobou nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, resp. predstavujú len subjektívnu interpretáciu zistených skutočností bez dostatočného logického zdôvodnenia s prihliadnutím na ust. § 34 Tr. zák.

Rovnako dôsledným a podrobným spôsobom sa okresný súd vysporiadal aj s osobou obžalovaného a jeho predchádzajúcim životom. S poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. zo dňa 9.9.2025, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, okresný súd správne vyhodnotil, že do úvahy prichádzalo uloženie súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd správne dospel k záveru, že u obžalovaného A. B. je namieste iba uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Odvolací súd má za to, že uložený súhrnný trest okresným súdom vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou. Zákonný je aj výrok, ktorým okresný súd podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zákonný je aj výrok o ochrannom opatrení, ktorým obžalovanému bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného A. B. podľa ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.