Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Csp-11-2026.pdf
PDF · 149.72 KB
Case nature
Area
Subarea
33Csp/11/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou, v spore žalobcu: Verdikto Group s.r.o., so sídlom Žižkova 13, 040 01 Košice, IČO 54 625 637, právne zastúpený: JUDr. Pavla Urbanová, so sídlom Žriedlová 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, spoločnosť registrovaná v Írsku pod č. 104547,so sídlom Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co., K67NY94 Dublin, Írsko, právne zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 250,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250 eur spolu s 7,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 250 eur od 28.07.2025 do zaplatenia a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
Žaloba
1. Žalobca sa žalobou podanou v režime európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 250 EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania od 28.07.2025 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaným je spoločnosť Ryanair DAC, so sídlom Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co. Dublin, Írsko. Žalobca odôvodnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu postúpením pohľadávky pôvodnej cestujúcej.
1.1. Žalobca uviedol, že dňa 27.07.2025 mala cestujúca A. B. cestovať na palube letu FR1529, prevádzkovaného žalovaným, z Letiska M. R. Štefánika Bratislava (BTS) na Medzinárodné letisko Luqa Malta (MLA). Vzdialenosť medzi uvedenými destináciami predstavovala podľa žaloby 1 386 km.
1.2. Podľa pôvodného letového poriadku bol plánovaný čas príletu letu stanovený na 21:25 hod. Žalobca tvrdil, že let dosiahol konečnú destináciu až o 00:50 hod. nasledujúceho dňa, a teda s meškaním 3 hodiny a 25 minút oproti plánovanému času príletu. Z uvedeného žalobca vyvodzoval vznik práva cestujúcej na paušálnu finančnú náhradu podľa právnej úpravy Európskej únie.
1.3. Žalobca svoj nárok právne odôvodnil článkom 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá náhrad a pomoci cestujúcim v leteckej doprave v prípade odopretia nástupu do lietadla, zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadeni e (EHS) č. 295/91. Vzhľadom na vzdialenosť letu si uplatnil náhradu vo výške 250 EUR.
1.4. Žalobca ďalej uviedol, že medzi ním a cestujúcou bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej na žalobcu prešla pohľadávka cestujúcej voči žalovanému vyplývajúca z predmetného letu. Na základe tejto zmluvy považoval žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku voči žalovanému za danú.
1.5. Okrem istiny si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania od 28.07.2025 až do zaplatenia. Argumentoval tým, že právo cestujúceho na náhradu pri veľkom meškaní letu vzniká okamihom, keď k veľkému meškaniu dôjde, a preto požadoval úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po plánovanom čase príletu do konečnej destinácie. Právnym základom nároku na úrok označil § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.
1.6. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil ako dôkazy zmluvu o postúpení pohľadávky, predžalobnú výzvu, doručenku predžalobnej výzvy, záznam z leteckého radaru a palubný lístok.
1.7. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. V návrhu uviedol trovy konania vo výške 109,26 EUR a súdny poplatok vo výške 25 EUR. Vyjadrenie žalovaného 2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoju procesnú obranu založil predovšetkým na tvrdení, že meškanie letu FR 1529 na trase Bratislava – Malta bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktoré nemohol ovplyvniť, konkrétne opakovaným prideľovaním neskorších ATC slotov zo strany organizácie Eurocontrol, vyvolaným kapacitnými obmedzeniami vzdušného priestoru a poveternostnými reguláciami.
2.1. Žalovaný uviedol, že let FR 1529 bol posledným zo série šiestich letov, ktoré dňa 27.07.2025 vykonávalo to isté lietadlo s registračným označením EI-GJT. Podľa žalovaného lietadlo v uvedený deň postupne vykonalo lety FR 7112 Malta – Perugia, FR 7113 Perugia – Malta, FR 5582 Malta – Niš, FR 5583 Niš – Malta, FR 1528 Malta – Bratislava a napokon FR 1529 Bratislava – Malta, ktorým cestovala právna predchodkyňa žalobcu. Prvé dva lety boli vykonané bez omeškania, zatiaľ čo pri nasledujúcich letoch dochádzalo k postupnému nárastu meškania.
2.2. Žalovaný vysvetlil, že príčinou následných meškaní bolo neskoré vydávanie ATC slotov. ATC slot predstavuje časový interval pridelený lietadlu riadením letovej prevádzky, pričom určuje najskorší možný čas odletu. Podľa žalovaného letecký dopravca ani pilot nemajú možnosť vydanie takéhoto slotu ovplyvniť, keďže v európskom vzdušnom priestore ich prideľuje Eurocontrol Network Manager na základe aktuálnej kapacity vzdušného priestoru a letísk. Žalovaný zároveň vysvetlil, že v predložených záznamoch Eurocontrolu skratka EOBT označuje plánovaný čas odletu a CTOT čas, ktorý Eurocontrol povolil ako najskorší možný čas odletu, takže CTOT neskorší ako EOBT predstavuje podľa žalovaného ATC meškanie.
2.3. Pokiaľ ide o let FR 5582 na trase Malta – Niš, išlo podľa žalovaného o prvý let predmetného lietadla v daný deň, pri ktorom došlo k relevantnému meškaniu. Z histórie slotov malo vyplývať, že letu boli opakovane prideľované ATC sloty, pričom CTOT bol postupne posunutý až na 10:37 UTC, teda na 12:37 hod. miestneho času na Malte, hoci plánovaný odlet bol o 11:20 hod. ATC slot tak bol pridelený o 1 hodinu a 17 minút neskôr oproti plánovanému času odletu. Lietadlo podľa údajov Flight Radaru skutočne odletelo o 12:47 hod., teda desať minút po pridelenom slote. Napriek tomu pri prílete do Nišu predstavovalo výsledné meškanie iba 1 hodinu a 5 minút, čo žalovaný interpretoval tak, že sa počas letu snažil vzniknuté meškanie minimalizovať. Na preukázanie uvedeného označil dokument ATC-Slots History k letu FR 5582.
2.4. Následne lietadlo EI-GJT vykonávalo let FR 5583 na trase Niš – Malta. Aj pri tomto lete malo podľa žalovaného dochádzať k opakovanému posúvaniu prideleného ATC slotu, pričom CTOT bol posunutý až na 13:58 UTC, teda na 15:58 hod. miestneho času. Žalovaný tvrdil, že ATC slot bol letu pridelený až 2 hodiny a 23 minút po plánovanom čase odletu. Podľa údajov Flight Radaru lietadlo z Nišu odletelo o 15:57 hod. Žalovaný poukazoval na to, že vzniknuté meškanie bolo dôsledkom nevydania skoršieho ATC slotu, a svoje tvrdenia preukazoval dokumentom ATC-Slots History k letu FR 5583.
2.5. Tretím omeškaným letom bol let FR 1528 na trase Malta – Bratislava, ktorý bezprostredne predchádzal letu, ktorým cestovala právna predchodkyňa žalobcu. Žalovaný uviedol, že aj pri tomto lete boli ATC sloty opakovane posúvané, až bol CTOT stanovený na 17:35 UTC, čo zodpovedalo 19:35 hod. miestneho času na Malte. V porovnaní s plánovaným časom odletu tak bol ATC slot pridelený až o 3 hodiny a 9 minút neskôr. Podľa údajov Flight Radaru lietadlo odletelo z Malty o 19:34 hod. a do Bratislavy priletelo s meškaním 2 hodiny a 21 minút. Aj túto skutočnosť žalovaný považoval za dôkaz, že sa napriek externému obmedzeniu snažil vzniknuté meškanie počas letu minimalizovať. Na preukázanie svojich tvrdení označil dokument ATC-Slots History k letu FR 1528.
2.6. Napokon predmetné lietadlo vykonávalo let FR 1529 na trase Bratislava – Malta, ktorým cestovala právna predchodkyňa žalobcu. Žalovaný tvrdil, že aj pri tomto lete boli ATC sloty opakovane posúvané, pričom CTOT bol napokon stanovený až na 20:55 UTC, teda na 22:55 hod. miestneho času v Bratislave. Podľa žalovaného tak bol ATC slot vydaný až 3 hodiny a 34 minút po plánovanom čase odletu. Z údajov Flight Radaru malo vyplývať, že lietadlo reálne odletelo už o 22:49 hod. a výsledné meškanie pri prílete predstavovalo 3 hodiny a 25 minút. Žalovaný aj v tomto prípade poukazoval na to, že výsledné meškanie bolo nižšie než omeškanie vyvolané prideleným ATC slotom, čo podľa neho preukazovalo jeho snahu o minimalizáciu meškania. Svoje tvrdenia podporil dokumentom ATC-Slots History k letu FR 1529.
2.7. Žalovaný teda poukazoval na postupný vývoj meškania predmetného lietadla počas dňa 27.07.2025. Kým lety FR 7112 a FR 7113 boli vykonané bez meškania, let FR 5582 dosiahol meškanie 1 hodinu a 5 minút, let FR 5583 meškanie 2 hodiny a 9 minút, let FR 1528 meškanie 2 hodiny a 41 minút a predmetný let FR 1529 meškanie 3 hodiny a 25 minút. Podľa žalovaného tak nešlo o izolované meškanie letu FR 1529, ale o dôsledok prevádzkovej sekvencie toho istého lietadla a opakovaného prideľovania neskorších ATC slotov pri predchádzajúcich letoch.
2.8. Ako ďalší dôkaz žalovaný označil Eurocontrol Initial Network Plan zo dňa 27.07.2025. Podľa žalovaného bol európsky vzdušný priestor v uvedený deň významne ovplyvnený nepriaznivým počasím a kapacitnými obmedzeniami. Poukázal najmä na oblasť Balkánu, Maďarska, Chorvátska, Slovenska a Srbska, teda oblasti, cez ktoré predmetné lietadlo počas jednotlivých letov opakovane prelietavalo. Podľa žalovaného dokument Eurocontrolu zaznamenával rozsiahle meteorologické javy, najmä konvektívne búrky, ako aj kapacitné obmedzenia v sektoroch LYBA, LOVV a EDUU, v dôsledku ktorých boli zavádzané regulácie, znižované kapacity a prideľované ATC sloty či zmeny trás.
2.9. Žalovaný z uvedeného vyvodzoval, že príčiny meškania neboli v jeho dispozičnej sfére. Zdôraznil, že pridelenie ATC slotov nemohol ovplyvniť a v rámci svojich možností prijal opatrenia smerujúce k minimalizácii vzniknutého meškania. Z toho dôvodu považoval predmetné udalosti za mimoriadne okolnosti v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ktoré ho zbavujú povinnosti zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu podľa čl. 7 uvedeného nariadenia.
2.10. Vo vzťahu k možnosti zohľadniť mimoriadnu okolnosť, ktorá vznikla už pri predchádzajúcich letoch toho istého lietadla, žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-74/19, LE proti Transportes Aéreos Portugueses SA. Argumentoval, že podľa tohto rozhodnutia sa letecký dopravca môže za určitých okolností dovolávať aj mimoriadnej okolnosti, ktorá postihla predchádzajúci let uskutočnený tým istým lietadlom, pokiaľ existuje priama príčinná súvislosť medzi touto okolnosťou a meškaním následného letu.
2.11. Podľa žalovaného boli tieto podmienky v prejednávanej veci splnené, keďže štyri po sebe nasledujúce lety boli vykonávané tým istým lietadlom EI-GJT, pričom ich meškanie podľa jeho tvrdenia súviselo s neskorým prideľovaním ATC slotov. Medzi uvedenými okolnosťami pri predchádzajúcich letoch a výsledným meškaním letu FR 1529 preto podľa žalovaného existovala priama príčinná súvislosť. Z týchto dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Replika žalobcu 3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný samotné meškanie predmetného letu FR1529 na trase Bratislava – Malta v rozsahu 3 hodín a 25 minút nerozporuje, avšak svoju obranu založil na tvrdení, že meškanie bolo spôsobené reguláciami zo strany riadenia letovej prevádzky, ktoré nemohol ovplyvniť. Žalobca s takouto argumentáciou nesúhlasil a namietal, že liberačný dôvod založený na obmedzeniach
riadenia letovej prevádzky nemožno posudzovať izolovane bez zohľadnenia všetkých okolností, ktoré vzniku meškania predchádzali.
3.1. Za primárnu príčinu meškania žalobca označil spôsob, akým žalovaný naplánoval rotácie lietadla EI-GJT dňa 27.07.2025. Žalovaný podľa neho naplánoval pre toto lietadlo šesť letov, pričom pri piatich zo šiestich rotácií ponechal medzi jednotlivými letmi časový rozostup iba približne 25 minút. Takto nastavený harmonogram považoval žalobca za neprimerane preplnený a bez dostatočnej prevádzkovej rezervy. Argumentoval, že letecký dopravca je povinný plánovať jednotlivé rotácie tak, aby časové rozostupy umožňovali nielen vykonanie nevyhnutných úkonov spojených s odbavením lietadla, výmenou posádky, výstupom a nástupom cestujúcich, tankovaním či bezpečnostnými kontrolami, ale aby zároveň obsahovali primeranú rezervu pre prípad bežne predvídateľných prevádzkových komplikácií.
3.2. Podľa žalobcu interval 25 minút nepostačoval ani na zabezpečenie základných úkonov potrebných na prípravu nadväzujúceho letu, a už vôbec nevytváral rezervu schopnú absorbovať vzniknuté prevádzkové zdržania. Práve takto nastavený harmonogram mal viesť k tomu, že lietadlo EI-GJT počas dňa postupne reťazilo a kumulovalo meškanie, ktoré už žalovaný nedokázal eliminovať. Žalobca preto namietal, že žalovaný nemôže všetky následné meškania pripísať výlučne externým okolnostiam, ak svoju prevádzku sám nastavil bez primeranej časovej rezervy.
3.3. Žalobca ďalej tvrdil, že ak letecký dopravca v dôsledku vlastného prevádzkového zlyhania nestihne pôvodne pridelený časový slot, pridelenie nového, neskoršieho slotu zo strany riadenia letovej prevádzky predstavuje iba následok tejto situácie. Takéto rozhodnutie riadenia letovej prevádzky preto podľa žalobcu nemožno automaticky kvalifikovať ako mimoriadnu okolnosť, pokiaľ jeho príčina spočíva v spôsobe organizácie a plánovania rotácií samotným dopravcom.
3.4. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a stanovisko generálneho advokáta vo veci C-28/20, podľa ktorého má rozumne konajúci dopravca svoje prevádzkové prostriedky plánovať tak, aby disponoval primeranou časovou rezervou umožňujúcou zvládnuť prevádzkové komplikácie a pokračovať v letoch po skončení mimoriadnych okolností. Odkázal pritom aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-294/10.
3.5. Osobitne žalobca spochybnil tvrdenie žalovaného, že CTOT sloty pridelené riadením letovej prevádzky predstavovali primárnu príčinu meškania. Z ATC dokumentácie predloženej samotným žalovaným podľa žalobcu vyplývalo, že prideľované CTOT sloty boli opakovane menené v nadväznosti na zmeny EOBT, teda odhadovaného mimoblokového času, ktoré vykonával žalovaný. Žalobca konkrétne poukázal na zmenu EOBT z pôvodných 17:05 hod. postupne na 18:55 hod., 19:40 hod. a napokon na 20:10 hod., pričom tieto zmeny boli do systému zavedené prostredníctvom správ ICHG a IDLA.
3.6. Podľa žalobcu preto nemožno CTOT posudzovať izolovane ako autonómnu príčinu meškania, pretože jeho prideľovanie bolo naviazané na aktuálny prevádzkový stav lietadla deklarovaný samotným žalovaným. Pokiaľ lietadlo nebolo pripravené na odlet v pôvodne plánovanom čase, neskoršie pridelenie CTOT podľa žalobcu predstavovalo iba dôsledok predchádzajúcej nepripravenosti lietadla, a nie samostatnú príčinu vzniknutého meškania.
3.7. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný nepreukázal, že jednotlivé posuny EOBT boli spôsobené výlučne externými ATC reguláciami, a nie vlastným prevádzkovým pochybením, nedostatočnými časovými rezervami medzi jednotlivými rotáciami a kumuláciou predchádzajúcich meškaní. Podľa žalobcu z letových záznamov vyplývalo, že predmetné lietadlo sa v relevantnom čase ani nenachádzalo pripravené na odlet na príslušnom letisku. Dôkazné bremeno preukázania priamej príčinnej súvislosti medzi ATC reguláciou a výsledným meškaním predmetného letu podľa žalobcu zaťažovalo žalovaného.
3.8. Žalobca ďalej tvrdil, že nejde o ojedinelé prevádzkové pochybenie, ale o bežný spôsob plánovania rotácií žalovaného. Poukázal na veci vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 41Csp/8/2025 a 68Csp/39/2024, ktoré sa podľa neho týkali totožného letu na trase Malta – Bratislava. Podľa žalobcu bolo v uvedených konaniach konštatované, že ak žalovaný reťazovo prevádzkuje viacero letov tým istým lietadlom v rovnaký deň s minimálnymi časovými intervalmi medzi príletmi a následnými odletmi, nesie
riziko meškania nasledujúcich letov, pokiaľ nezabezpečí primerané časové odstupy alebo iné prostriedky umožňujúce zabrániť ďalšiemu meškaniu.
3.9. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil aj záznamy prevádzky lietadla EI-GJT za dni 25. až 26.07.2025 a záznamy iného lietadla žalovaného EI-IFZ za rovnaké obdobie. Tvrdil, že tieto údaje preukazujú opakujúci sa model plánovania približne 25-minútových časových odstupov medzi jednotlivými rotáciami. Podľa žalobcu pritom z reálnych letových údajov vyplývalo, že najkratší skutočne dosiahnutý čas medzi príletom predchádzajúcej rotácie a odletom nasledujúcej rotácie predstavoval najmenej 51 minút. Z toho vyvodzoval, že plánovaný 25-minútový interval nezodpovedal reálne dosahovateľnej prevádzkovej kapacite žalovaného.
3.10. Žalobca preto tvrdil, že žalovaný si musel byť pri plánovaní svojich rotácií vedomý rizika postupnej kumulácie meškaní, najmä pri letoch vykonávaných v neskorších hodinách. Zdôraznil, že hoci samotné prideľovanie ATC slotov nie je v dispozícii leteckého dopravcu, v jeho dispozícii je spôsob plánovania rotácií, časové rozostupy medzi jednotlivými letmi a vytvorenie primeranej prevádzkovej rezervy. Ak žalovaný takúto rezervu nevytvoril, podľa žalobcu musí znášať následky kumulácie meškania.
3.11. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný nepreukázal ani druhú podmienku liberácie, teda že prijal všetky primerané opatrenia na zabránenie významnému meškaniu. Zdôraznil, že samotná existencia mimoriadnej okolnosti dopravcu automaticky nezbavuje povinnosti poskytnúť náhradu podľa nariadenia č. 261/2004, keďže dopravca musí zároveň preukázať prijatie všetkých opatrení primeraných konkrétnej situácii s využitím dostupných personálnych a finančných zdrojov.
3.12. Žalobca spochybnil aj dôkaznú hodnotu dokumentu „Initial Network Plan“, na ktorý sa odvolával žalovaný. Namietal, že dokument bol vyhotovený už 26.07.2025, a preto podľa neho predstavoval iba predpoveď situácie na nasledujúci deň, nie záznam skutočných prevádzkových a meteorologických podmienok dňa 27.07.2025. Na podporu svojho tvrdenia, že predikcia nezodpovedala skutočným pomerom, poukázal na meteorologické hlásenia METAR z letísk Bratislava, Malta a Niš a na záznamy odletov z letiska Malta po 11. hodine, ktoré podľa neho preukazovali bezproblémovú meteorologickú situáciu a plynulú prevádzku v čase odletu prvého omeškaného letu FR5582 na trase Malta – Niš.
3.13. Žalobca ďalej argumentoval, že pokiaľ žalovaný vedel o potenciálnom riziku preťaženia letovej prevádzky vopred, mal dostatočný čas na prijatie opatrení, ktorými mohol vzniku významného meškania zabrániť. Poukázal tiež na rozsah flotily žalovaného a tvrdil, že spôsob nastavenia letového harmonogramu bol výsledkom jeho vlastného podnikateľského a prevádzkového rozhodnutia.
3.14. Žalobca uzavrel, že meškanie predmetného letu bolo podľa jeho názoru výsledkom preťaženého letového harmonogramu, nedostatočných časových rezerv medzi jednotlivými rotáciami a opakovaných zmien plánovaného času odletu zo strany žalovaného, na ktoré systém riadenia letovej prevádzky až následne reagoval pridelením zodpovedajúcich CTOT slotov. Žalovaný preto podľa žalobcu nepreukázal, že meškanie vzniklo výlučne v dôsledku mimoriadnych okolností, ktorým nebolo možné zabrániť ani prijatím všetkých primeraných opatrení. Žalobca zastával názor, že CTOT v danom prípade nepredstavoval príčinu meškania, ale dôsledok predchádzajúcich zmien EOBT vykonaných žalovaným.
3.15. Na základe uvedeného žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. Dôkazné prostriedky 4. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že ako postupca bola označená A. B., narodená XX.XX.XXXX, a ako postupník spoločnosť Verdikto Group s. r. o. Zmluva sa výslovne vzťahovala na let FR1529 zo dňa 27.07.2025. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že jej predmetom bola pohľadávka cestujúcej voči prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi vzniknutá v súvislosti s narušením predmetného letu. Cestujúca touto zmluvou previedla na žalobcu úplné vlastníctvo a právny titul k pohľadávke spolu so súvisiacimi právami a povinnosťami. Z predloženej listiny vyplýva, že Assignment Form bol datovaný 30.07.2025 a obsahuje podpis cestujúcej, ako aj podpis C. D. konajúceho za Refundio. 4.1. Z predžalobnej výzvy zo dňa 30.07.2025 súd zistil, že právna zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovaného Ryanair DAC na zaplatenie sumy 250 EUR z titulu kompenzácie za omeškanie letu FR1529 zo dňa 27.07.2025 na trase Bratislava (BTS) – Malta (MLA). Vo výzve bolo uvedené, že cestujúca A. B. mala na uvedenom lete rezerváciu PNR VT29GQ a predmetný let dosiahol v cieľovej destinácii
omeškanie presahujúce tri hodiny. Nárok na kompenzáciu bol uplatnený podľa čl. 7 nariadenia (ES) č. 261/2004. Z výzvy súd ďalej zistil, že žalovaný bol informovaný o tom, že cestujúca svoju pohľadávku postúpila na žalobcu Verdikto Group s. r. o., pričom bol vyzvaný, aby sumu 250 EUR uhradil v lehote 7 dní od odoslania výzvy na označený bankový účet žalobcu. Súčasne bol upozornený, že v prípade neuhradenia pohľadávky bude nárok uplatnený súdnou cestou. 4.2. Z predloženého záznamu Flightradar24 súd zistil, že let FR1529 bol dňa 27.07.2025 vykonaný na trase Bratislava (BTS) – Malta (MLA) lietadlom Boeing 737-8AS, registračné označenie EI-GJT. Plánovaný čas odletu bol o 19:05 hod., pričom lietadlo skutočne odletelo o 22:49 hod. Plánovaný čas príletu bol o 21:25 hod., pričom lietadlo pristálo v cieľovej destinácii o 00:50 hod. nasledujúceho dňa. Doba letu predstavovala 2 hodiny a 1 minútu a vzdialenosť medzi Bratislavou a Maltou bola podľa záznamu 1 386 km. Z uvedeného vyplýva, že let dosiahol v cieľovej destinácii oproti plánovanému času príletu meškanie 3 hodiny a 25 minút. 4.3. Z predloženého palubného lístka súd zistil, že cestujúca A. B. mala rezervovaný let žalovaného FR1529 dňa 27.07.2025 na trase Bratislava (BTS) – Malta (MLA), s plánovaným časom odletu o 19:05 hod. a časom uzatvorenia nástupnej brány o 18:35 hod. Cestujúcej bolo pridelené sedadlo 20E a jej rezervácia bola vedená pod rezervačným kódom VT29GQ. Z palubného lístka zároveň vyplýva, že cestujúca mala 4.4. Z listiny ATC-Slots History k letu FR5582, vykonanému lietadlom registračného označenia EI-GJT dňa 27.07.2025 na trase Malta – Niš, súd zistil, že pri lete bol evidovaný EOBT 09:20 UTC. Eurocontrol následne v priebehu dňa opakovane prideľoval a menil CTOT, a to postupne na časy 10:17, 10:03, 10:10, 10:33, 10:52, 11:02, 11:35 a napokon 10:37 UTC. Pri jednotlivých zmenách boli evidované regulačné kódy, najmä LGKFP27, LWL3527, LIBC7827 a LYLNE27E, pričom ako odosielateľ jednotlivých správ bol uvedený Eurocontrol. 4.5. Z listiny ATC-Slots History k následnému letu FR5583 toho istého lietadla EI-GJT na trase Niš – Malta súd zistil, že pôvodne bol evidovaný EOBT 11:35 UTC. Pri tomto EOBT Eurocontrol zaznamenal správu SAM s CTOT 12:47 UTC. Následne však došlo k zmene EOBT z 11:35 UTC na 12:50 UTC, ktorá je v listine zachytená prostredníctvom správ IDLA ACK. Pri EOBT 12:50 UTC bol následne zaznamenaný CTOT 13:58 UTC, spolu s viacerými regulačnými kódmi, pričom odosielateľom bol Eurocontrol. 4.6. Z listiny ATC-Slots History k predmetnému letu FR1529, vykonanému tým istým lietadlom EI-GJT dňa 27.07.2025 na trase Bratislava – Malta, súd zistil, že pôvodne bol evidovaný EOBT 17:05 UTC. Následne bol EOBT opakovane menený, najskôr na 18:55 UTC, potom na 19:40 UTC a napokon na 20:10 UTC. Zmena na 18:55 UTC bola zachytená správami typu ICHG, ďalšie zmeny na 19:40 a 20:10 UTC správami typu IDLA. Po zmene EOBT na 20:10 UTC začal Eurocontrol prideľovať predmetnému letu jednotlivé CTOT. Prvý zaznamenaný CTOT predstavoval 21:12 UTC, následne boli prideľované časy 21:03, 20:58, 20:49, 20:56, 22:06, 21:36, 21:08 a 21:23 UTC. Neskôr bol v zázname EOBT uvedený ako 19:55 UTC a CTOT bol zmenený najskôr na 21:17 UTC a napokon na 20:55 UTC. Pri správach boli evidované regulačné kódy najmä LZL3427N a LHWS0427, pričom ich odosielateľom bol Eurocontrol. 4.7. Z listiny ATC-Slots History k letu FR1528 súd zistil, že išlo o let vykonávaný dňa 27.07.2025 lietadlom registračného označenia EI-GJT na trase Malta (MLA) – Bratislava (BTS), s pôvodne evidovaným EOBT 14:25 UTC. Pri pôvodnom EOBT 14:25 UTC bol o 12:25:42 zaznamenaný prvý CTOT 15:46 UTC. Následne Eurocontrol CTOT opakovane menil na 15:26, 15:14, 16:37, 16:27, 16:19, 16:13 a 15:49 UTC. Pri týchto zmenách boli evidované najmä regulačné kódy LDULN27 a LHWS0427. Z listiny ďalej vyplýva, že približne o 14:25 UTC došlo k zmene EOBT z pôvodných 14:25 UTC na 16:15 UTC, pričom v histórii sú zaznamenané dve správy ICHG ACK s novým EOBT 16:15 UTC. Po tejto zmene bol o 14:25:57 pridelený CTOT 16:45 UTC. Pri EOBT 16:15 UTC Eurocontrol následne CTOT opakovane menil na 16:37, 17:05, 18:24, 18:07, 17:54 a napokon 17:35 UTC. Pri jednotlivých zmenách boli uvádzané regulačné kódy LHWS0427, LDHA27A, LDULQ27A a LDULN27. Posledný zaznamenaný CTOT tak predstavoval 17:35 UTC pri EOBT 16:15 UTC. Právne predpisy 5. Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie č. 861/2007“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).
5.1. Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. 5.2. Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia č. 861/2007, na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď 5.3. Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia č. 861/2007, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. 5.4. Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007, odporca je oprávnený požiadať o preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak: a) i) tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje článok 14 nariadenia (ES) č.805/2004, aii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť obhajobu, alebo b) odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane za predpokladu, že koná bez zbytočného odkladu. 5.5. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007, ak súd alebo tribunál zamietne preskúmanie na základe toho, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov uvedených v odseku 1, rozsudok zostáva v platnosti. Ak súd alebo tribunál rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je neplatný. 5.6. Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. 5.7. Podľa článku 1, ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď ich let má meškanie. 5.8. V zmysle článku 2 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, sa za prevádzkujúceho leteckého dopravcu považuje letecký dopravca, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim alebo v mene inej osoby právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim vykoná alebo zamýšľa vykonať let.
5.9. V zmysle článku 3, ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 , toto nariadenie sa uplatňuje pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy.
5.10. Podľa článku 7 ods. 1 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: (a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej; (b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3500 km; (c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b). Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu. Náhrada uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo šekom alebo s písomným súhlasom cestujúceho, v cestovných poukážkach a/alebo inými službami.
5.11. V zmysle článku 13 poslednej vety Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, podobne sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemôže vykladať tak, ako by obmedzovalo právo cestovnej kancelárie alebo tretej osoby, inej než je cestujúci, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu, v ich snahe o dosiahnutie odškodnenia alebo náhrady od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s použiteľným príslušným právom.
5.12. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 5.13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 5.14. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací právny predpis. 5.15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 5.16. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Posúdenie sporu 6. Súd vec prejednal v režime európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa Nariadenia č. 861/2007. Medzinárodná právomoc a miestna príslušnosť súdu Slovenskej republiky je daná podľa článku 7 ods. 1 písm. b) druhej zarážky Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis), keďže miestom poskytnutia prepravných služieb a miestom odletu predmetného letu bolo Letisko M. R. Štefánika v Bratislave (porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-204/08 Peter Rehder proti Air Baltic Corporation).
6.1. Súd v prvom rade posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.07.2025 súd zistil, že pôvodná cestujúca A. B. platne a písomne postúpila svoju pohľadávku na peňažnú kompenzáciu voči žalovanému za let FR1529 na žalobcu v súlade s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S postúpenou pohľadávkou prešlo na žalobcu aj jej príslušenstvo (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Postúpenie peňažného nároku na paušálnu náhradu podľa nariadenia č. 261/2004 nie je osobitným predpisom zakázané, neodporuje povahe tohto nároku a samotné nariadenie v článku 13 výslovne predpokladá uplatňovanie nárokov tretími osobami. Žalovaný platnosť postúpenia ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nerozporoval. Súd preto dospel k záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
6.2. Pasívna vecná legitimácia žalovaného Ryanair DAC vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný bol v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004 prevádzkujúcim leteckým dopravcom, ktorý predmetný let FR1529 dňa 27.07.2025 vykonal.
6.3. Vecná a osobná pôsobnosť nariadenia č. 261/2004 je v prejednávanej veci daná v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, keďže cestujúca odlietala z letiska umiestneného na území členského štátu Európskej únie (Bratislava, Slovenská republika) a mala pre predmetný let potvrdenú rezerváciu pod kódom VT29GQ a vystavený palubný lístok na sedadlo 20E.
6.4. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok v spojených veciach Christopher Sturgeon a i., C-402/07 a C-432/07, potvrdený rozsudkom v spojených veciach Nelson a i., C-581/10 a C-629/10,) sa s cestujúcimi, ktorých let má meškanie tri hodiny a viac pri prílete do konečného cieľového miesta, musí na účely uplatnenia práva na náhradu podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004 zaobchádzať rovnako ako s cestujúcimi zrušených letov. Cestujúci tak získavajú právo na paušálnu kompenzáciu, ak v dôsledku meškania letu utrpia stratu času rovnajúcu sa trom hodinám alebo presahujúcu tri hodiny. Rozhodujúcim je pritom okamih príletu do konečného cieľového miesta, ktorým je moment otvorenia aspoň jedných dverí lietadla umožňujúci cestujúcim opustiť palubu (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Germanwings GmbH v. Ronny Henning, C-452/13).
6.5. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že let FR1529 mal podľa letového poriadku plánovaný prílet na letisko Luqa Malta dňa 27.07.2025 o 21:25 hod., pričom skutočný prílet a otvorenie dverí lietadla nastali až dňa 28.07.2025 o 00:50 hod. Výsledné meškanie letu v konečnej destinácii tak predstavovalo 3 hodiny a 25 minút. Túto skutočnosť žalovaný v konaní nerozporoval a urobil ju
nespornou. Keďže meškanie letu v cieľovej destinácii presiahlo tri hodiny, právnej predchodkyni žalobcu vzniklo právo na paušálnu náhradu podľa článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004.
6.6. Vzdialenosť medzi Letiskom M. R. Štefánika Bratislava a Medzinárodným letiskom Luqa Malta predstavuje 1 386 km, teda ide o let na vzdialenosť do 1 500 km. V zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 patrí za meškanie letu takejto vzdialenosti paušálna finančná náhrada vo výške 250 EUR.
6.7. Predmetom sporu bolo posúdenie, či sa žalovaný môže zbaviť zodpovednosti za zaplatenie náhrady s poukazom na článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, teda či preukázal, že meškanie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým nebolo možné zabrániť ani prijatím všetkých primeraných opatrení. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že meškanie letu FR1529 bolo dôsledkom postupného prenosu meškania z predchádzajúcich letov lietadla EI-GJT v dôsledku nepriaznivých poveternostných vplyvov (konvektívne búrky v oblasti Balkánu) a kapacitných obmedzení vzdušného priestoru, ktoré viedli k opakovanému posúvaniu časových slotov (ATC/CTOT) riadením letovej prevádzky Eurocontrol.
6.8. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie predstavujú mimoriadne okolnosti výnimku zo zásady ochrany spotrebiteľa a nároku cestujúceho na náhradu, a preto sa musia vykladať reštriktívne. Za mimoriadne okolnosti možno označiť len také udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú vlastné bežnému výkonu činnosti leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu oboch kumulatívnych podmienok – t. j. existencie mimoriadnych okolností v priamej príčinnej súvislosti s meškaním a nemožnosti zabrániť meškaniu ani prijatím všetkých primeraných opatrení – zaťažuje výlučne prevádzkujúceho leteckého dopravcu (čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004).
6.9. Pokiaľ ide o prenos meškania z predchádzajúcich letov rotácie, na ktorý sa žalovaný odvolával s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-74/19 (LE proti Transportes Aéreos Portugueses SA, súd konštatuje, že dopravca sa môže dovolávať mimoriadnej okolnosti postihujúcej skorší let vykonaný tým istým lietadlom len vtedy, ak preukáže priamu príčinnú súvislosť medzi touto okolnosťou a meškaním posudzovaného následného letu. Samotná skutočnosť, že lietadlo vykonáva počas dňa sekvenciu viacerých letov, automaticky nezakladá oslobodenie dopravcu od zodpovednosti za meškanie ktoréhokoľvek ďalšieho letu.
6.10. Súdny dvor EÚ navyše v rozsudku vo veci C-294/10 zdôraznil, že povinnosť prijať všetky primerané opatrenia zaväzuje leteckého dopravcu už v štádiu plánovania a organizácie letov. Rozumne konajúci letecký dopravca je povinný pri zostavovaní letového poriadku primerane zohľadniť riziko bežných prevádzkových meškaní a možných komplikácií a naplánovať určitú časovú rezervu tak, aby bol schopný absorbovať prevádzkové zdržania a vykonať lety bez významného meškania. Ak dopravca prevádzkuje letový plán bez akejkoľvek časovej rezervy, v dôsledku čoho aj minimálne prvotné zdržanie nevyhnutne vyústi do domino-efektu kumulácie meškaní pri všetkých následných letoch, nemožno konštatovať, že dopravca prijal všetky primerané opatrenia.
6.11. V posudzovanej veci súd zistil, že žalovaný naplánoval pre lietadlo Boeing 737-8AS, reg. zn. EI-GJT, na deň 27.07.2025 intenzívny program pozostávajúci zo šiestich po sebe nasledujúcich letov (FR 7112, FR 7113, FR 5582, FR 5583, FR 1528 a FR 1529). Medzi jednotlivými rotáciami žalovaný naplánoval minimálny časový rozostup (tzv. turn-around time) v rozsahu iba približne 25 minút. Žalobca pritom predloženými letovými záznamami preukázal, že reálne dosahovaný čas potrebný na vykonanie všetkých povinných úkonov pri obrate lietadla (výstup a nástup cestujúcich, nakládka a vykládka batožiny, dotankovanie paliva, upratanie a kontrola kabíny, technická prehliadka a vybavenie letovej dokumentácie posádkou) predstavuje minimálne 45 až 50 minút (pričom najkratší skutočne dosiahnutý čas u žalovaného bol 51 minút). Žalovaný tak vedome nastavil prevádzkový harmonogram lietadla na hranici fyzickej uskutočniteľnosti a bez akejkoľvek časovej rezervy.
6.12. Súd podrobil dôkladnému vyhodnoteniu predložené záznamy riadenia letovej prevádzky a dospel k záveru, že prideľovanie oneskorených CTOT slotov zo strany Eurocontrolu nebolo primárnou a autonómnou príčinou meškania letu FR1529, ale priamym dôsledkom úkonov a prevádzkovej nepripravenosti samotného žalovaného. Z listín jednoznačne vyplýva, že prideľovaniu nových CTOT zo
strany Eurocontrolu pravidelne predchádzalo posunutie odhadovaného mimoblokového času (EOBT – Estimated Off-Block Time) samotným žalovaným prostredníctvom správ typu ICHG a IDLA.
6.13. Konkrétne pri predmetnom lete FR1529 bol pôvodný EOBT stanovený na 17:05 UTC. Žalovaný následne sám oznámil systému Eurocontrol zmenu EOBT najskôr na 18:55 UTC, potom na 19:40 UTC a napokon na 20:10 UTC. Až v priamej reakcii na tieto zmeny EOBT hlásené dopravcom generoval Eurocontrol príslušné CTOT sloty. Je zrejmé, že Eurocontrol nemohol lietadlu prideliť skorší odletový slot, ak sám dopravca deklaroval, že lietadlo na odlet pripravené nie je. Skutočným dôvodom nepripravenosti lietadla pritom bolo, že predchádzajúci let FR1528 z Malty dorazil do Bratislavy s meškaním 2 hodiny a 21 minút, čo bolo dôsledkom meškania predchádzajúcich rotácií v kombinácii s nereálne krátkymi prestávkami medzi letmi. Rozhodnutie riadenia letovej prevádzky reagujúce na skutočnosť, že lietadlo fyzicky nie je pripravené na odlet v pôvodne plánovanom čase, nepredstavuje mimoriadnu okolnosť, ale bežný prevádzkový dôsledok zlyhania organizácie dopravy na strane dopravcu.
6.14. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o nepriaznivých poveternostných podmienkach, tak žalobca predložil meteorologické hlásenia METAR z dotknutých letísk (Bratislava, Malta, Niš) a letové záznamy potvrdzujúce, že meteorologická situácia na letiskách bola priaznivá a odlety boli plynule realizované. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz (napr. letový denník, záznamy komunikácie s riadením letovej prevádzky či navigačné plány preukazujúce nutnosť obletu nebezpečných meteorologických javov), ktorý by potvrdzoval, že poveternostné podmienky objektívne znemožnili vykonanie letov v plánovanom čase. Žalovaný preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
6.15. Aj za predpokladu, že by pri prvom omeškanom lete FR5582 zohrali určitú rolu vonkajšie kapacitné obmedzenia vzdušného priestoru, žalovaný nepreukázal splnenie druhej zákonnej podmienky pre oslobodenie od zodpovednosti, a to prijatie všetkých primeraných opatrení na odvrátenie meškania následného večerného letu FR1529. Žalovaný mal vedomosť o narastaní meškania lietadla EI-GJT už okolo poludnia dňa 27.07.2025. Predmetný let FR1529 z Bratislavy na Maltu mal plánovaný odlet až o 19:05 hod. Žalovaný mal teda k dispozícii časový priestor v trvaní viac ako sedem hodín na to, aby operatívne zabránil prenosu meškania na let prepravujúci právnu predchodkyňu žalobcu.
6.16. Letisko Luqa na Malte je domovskou prevádzkovou základňou žalovaného a žalovaný disponuje základňou aj na Letisku Bratislava. Napriek tomu žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by sa pokúsil zabezpečiť náhradné lietadlo z dostupných kapacít, nasadiť pohotovostnú posádku, zmeniť poradie rotácií alebo zabezpečiť alternatívnu prepravu cestujúcich. Žalovaný namiesto toho pasívne ponechal meškanie prenášať sa z rotácie na rotáciu, čím vystavil cestujúcich na večerných letoch neúnosnému zdržaniu.
6.17. Súd preto uzatvára, že žalovaný nepreukázal existenciu mimoriadnych okolností, ktoré by boli bezprostrednou príčinou meškania letu FR1529, a nepreukázal ani prijatie všetkých primeraných opatrení na zabránenie tomuto meškaniu. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie paušálnej náhrady vo výške 250 EUR v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 a žalobe bolo v tejto časti vyhovené.
6.18. Žalobca si popri istine uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 250 EUR od 28.07.2025 do zaplatenia.
6.19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Let FR1529 pristál na Malte dňa 28.07.2025 o 00:50 hod. a teda dňom 28.07.2025 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.
6.20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania (28.07.2025) predstavovala základná úroková sadzba ECB (sadzba pre hlavné refinančné operácie) 2,15 %. Zákonná výška úrokov z omeškania preto činí 7,15 % ročne (2,15 % + 5,00 %). Súd preto žalobcovi priznal aj uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 250 EUR od 28.07.2025 do zaplatenia.
6.21. Na základe uvedených skutkových a právnych záverov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Trovy konania
7. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí alebo vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 7.1. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 7.2. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady úspechu v spore tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7.3. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.