Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Svk-36-2025.pdf
PDF · 93.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5Svk/36/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): MH Teplárenský holding, a.s., so sídlom Turbínová 3, Bratislava, IČO: 36 211 541, zastúpený: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r. o., so sídlom Těšnov 1/1059, Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, Bratislava, IČO: 53 650 441, proti žalovanému: mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, za účasti ďalšieho účastníka: OM SERVIS, s.r.o., so sídlom Hroncova 3, Košice, IČO: 36 187 691, zastúpeného: JUDr. Michal Treščák ml., advokát so sídlom Štúrova 17, Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. MK/A/2020/11060 z 3. marca 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/130/2021 zo 17. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/130/2021 zo 17. apríla 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Na základe žiadosti stavebníka OM SERVIS, s. r. o. (ďalší účastník konania) začal žalovaný ako stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavby „Rekonštrukcia kotolne a plynovej prípojky, B. ul. X, M." (ďalej „stavba"). Stavba bola pôvodne zrealizovaná bez stavebného povolenia. V rámci realizácie stavby došlo k zmene spôsobu zásobovania teplom, keď zásobovanie z centralizovaného zdroja zásobovania teplom prevádzkovaného žalobcom bolo nahradené vlastným zdrojom tepla - plynovou kotolňou o celkovom inštalačnom výkone 378 kW. Dňa 10. decembra 2019 uskutočnil stavebný úrad stavebný dozor, v rámci ktorého konštatoval, že kvôli výstavbe nového zdroja tepla stavba podliehala stavebnému povoleniu.
2. Stavebník podal dňa 26. februára 2020 žiadosť o vydanie záväzného stanoviska o súlade uskutočnenej stavby s koncepciou rozvoja žalovaného v oblasti tepelnej energetiky v zmysle § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o tepelnej energetike").
3. Žalovaný vydal dňa 3. marca 2020 ako odpoveď na žiadosť stavebníka list, ktorým oznámil stavebnému úradu a stavebníkovi, že neuskutoční konanie o súlade stavby s koncepciou rozvoja žalovaného v oblasti tepelnej energetiky (ďalej „list z 3. marca 2020", alebo „žalované opatrenie"), a to z dôvodu, že nešlo o pripravovanú, resp. navrhovanú stavbu, ale stavbu už realizovanú.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť list z 3. marca 2020 ako opatrenie orgánu verejnej správy. Žalobca tvrdil, že stavbou došlo k zmene spôsobu zásobovania teplom, keď zásobovanie z centralizovaného zdroja zásobovania teplom, prevádzkovaného žalobcom, bolo nahradené vlastným zdrojom tepla plynovou kotolňou s inštalačným výkonom 378 kW. Žalobca tiež tvrdil, že sa o žalovanom opatrení dozvedel až pri nahliadnutí do spisu stavebného úradu dňa 24. mája 2021, nebol mu doručený a nedisponuje preto jeho originálom. Žalované opatrenie bolo podľa žalobcu vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia, pretože je nevyhnutné, aby posúdeniu podliehali aj nové stavby, realizované bez stavebného povolenia. Vyňatie takýchto stavieb z posudzovania by viedlo k popretiu účelu zákona a vytvoreniu priestoru na jeho obchádzanie. Tvrdil, že mu bolo znemožnené uplatnenie jeho práv tým, že žalovaný neuskutočnil konanie o posúdení súladu stavby s koncepciou rozvoja mesta.
5. Správny súd v Košiciach (ďalej „správny súd") rozsudkom sp. zn. KE-8S/130/2021 zo 17. apríla 2025 (ďalej „napadnutý rozsudok") správnu žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP").
6. Správny súd posudzoval právnu povahu listu z 3. marca 2020, pričom vychádzal z definičných znakov opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 písm. c) SSP. Žalovaný listom z 3. marca 2020 v rámci zákonom upraveného postupu prijal autoritatívny záver, ktorý sa týkal práv a povinností ďalšieho účastníka konania vo vzťahu k predloženiu záväzného stanoviska obce do konania o dodatočnom povolení stavby. Preto podľa názoru správneho súdu bol list z 3. marca 2020 opatrením podľa § 3 písm. c) SSP.
7. Správny súd vo vzťahu k posudzovaniu aktívnej žalobnej legitimácie na podanie všeobecnej správnej žaloby poukázal na nasledovné: „Vzhľadom na osobitnú úpravu správnej žaloby opomenutého účastníka (§ 179) sa tiež vyžaduje, aby orgán verejnej správy so žalujúcou fyzickou alebo právnickou osobou ako účastníkom administratívneho konania aj skutočne konal minimálne v tom rozsahu, že mu riadne doručil žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie" (Baricová, J., Fečík, M. Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 876). Keďže žalovaný nekonal so žalobcom v administratívnom konaní a ani mu list z 3. marca 2020 nedoručil, tak žalobca nemal aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie všeobecnej správnej žaloby voči listu z 3. marca 2020. Zároveň správny súd poukázal na to, že tieto skutočnosti boli explicitne uvádzané samotným žalobcom v správnej žalobe. Žalobca sa v takomto prípade mohol domáhať iba doručenia listu z 3. marca 2020, a to prostredníctvom podania správnej žaloby opomenutého účastníka konania.
8. Správny súd podotkol, že bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP. Žalobca v správnej žalobe popisoval, že s ním žalovaný nekonal a že vydanie listu z 3. marca 2020 mu znemožnilo byť účastníkom konania o vydaní záväzného stanoviska. Na druhej strane žalobca nepožadoval, aby mu bol list z 3. marca 2020 doručený. Žalobca na nedoručenie poukazoval iba ako na okolnosť podstatnú z hľadiska zachovania lehoty na podanie správnej žaloby. Žalobca v žalobnom návrhu nežiadal súd o uloženie povinnosti žalovanému doručiť mu list z 3. marca 2020, ale žiadal výhradne o jeho zrušenie. Žalobca správnu žalobu nazval ako „správnu žalobu o preskúmanie listu mesta Košice zo dňa 3. marca 2020 č. MK/A/2020/11060" a sám túto žalobu označil ako „správnu žalobu v zmysle ust. § 177 Správneho súdneho poriadku". Podľa názoru správneho súdu preto správna žaloba nemala povahu správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP, keďže to nevyplývalo ani z obsahu správnej žaloby a ani zo samotného žalobného návrhu. Z tohto dôvodu správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako všeobecnú podľa § 177 SSP.
9. Správny súd dodal, že žalobca ako prílohu správnej žaloby predložil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0029/2021/T-PE z 12. marca 2021 o zmene povolenia č. 2006T 0268 - 44. zmena, vydanom vo veci žiadosti z 29. januára 2021 o zmenu v povolení č. 2006T 0268 - 43. zmena z 9. novembra 2020 (ďalej „rozhodnutie z 12. marca 2021"). Podľa názoru správneho súdu z uvedeného dôkazu vyplývalo, že žalobca bol dodávateľom na vymedzenom území, ktoré zahŕňalo miesto, kde sa nachádzala stavba ďalšieho účastníka konania. Na druhej strane tento listinný dôkaz vypovedal o stave, ktorý bol daný 12. marca 2021, a teda až po vydaní listu z 3. marca 2020. Okolnosti distribúcie a dodávky tepla na strane žalobcu neboli skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu súdu z jeho činnosti. Správny súd si bol vedomý toho, že číselné označenie povolenia žalobcu „2006T 0268"
indikovalo dátum vydania tohto povolenia už v roku 2006. Avšak konkrétny obsah povolenia vrátane špecifikácie vymedzeného územia žalobcu platného v čase do 3. marca 2020 nebol ani na základe tejto informácie preukázaný, keďže rozhodnutie z 12. marca 2021 uvádzalo údaje v znení neskorších zmien povolenia žalobcu. Preto podľa názoru správneho súdu žalobca rozhodnutím z 12. marca 2021 a ani iným dôkazom nepreukázal, že v čase do vydania listu z 3. marca 2020 bol dodávateľom na vymedzenom území, a teda že mu svedčili podmienky účastníctva v konaní o vydaní záväzného stanoviska podľa § 12 ods. 4 zákona o tepelnej energetike.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
10. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne žalované opatrenie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
11. Sťažovateľ uviedol, že sa nepovažoval za opomenutého účastníka, pretože ku konaniu v zmysle § 12 zákona o tepelnej energetike v znení účinnom ku dátumu vydania listu z 3. marca 2020 nedošlo. Práve týmto opatrením žalovaný oznámil, že konanie ani neuskutoční. V zmysle § 12 ods. 4 zákona o tepelnej energetike (v znení účinnom ku dňu vydania listu z 3. marca 2020) pri žiadosti o vydanie osvedčenia na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom bola účastníkom konania o vydanie osvedčenia podľa odseku 1 osoba, ktorá podala žiadosť o vydanie osvedčenia a dodávateľ na vymedzenom území.
12. Podľa sťažovateľa bolo do konania predložené povolenie v znení poslednej zmeny ku dňu podania správnej žaloby. Z uvedeného povolenia vyplýval síce stav ku podaniu správnej žaloby, avšak ako uviedol i samotný správny súd, povolenie bolo vydané v roku 2006, pričom takmer každý rok dochádzalo k jeho doplneniu formou zmeny. Sťažovateľ vychádzal z toho, že predovšetkým musel preukázať, že bol držiteľom povolenia v zmysle zákona o tepelnej energetike a doložil súdu povolenie aktuálne ku dňu podania správnej žaloby. Ďalej sťažovateľ uviedol, že bolo jednoznačné, že k výstavbe nového zdroja tepla, ku ktorému mal žalovaný vydať osvedčenie v konaní podľa § 12 zákona o tepelnej energetike, došlo po nezákonnom odpojení sa stavebníka od systému centralizovaného zásobovania teplom prevádzkovaného sťažovateľom.
13. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že dodnes existuje platná a účinná zmluva o dodávke a odbere tepla Zmluva Z/TEKO12005|1943|5010 o dodávke a odbere tepla na výstupe z OST a na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT Košice z 16. januára 2006.
14. Sťažovateľ poukázal aj na skutočnosť, že k zamietnutiu správnej žaloby došlo po 5 rokoch od jej podania a z dôvodu, ktorý by mal byť dôvodom na odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd mal správnu žalobu odmietnuť hneď po jej podaní a nie so sťažovateľom konať a vyzývať ho na vyjadrenia v konaní, čím vznikali sťažovateľovi trovy konania.
15. Ďalší účastník konania uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou správneho súdu, ktorý poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie sťažovateľa na podanie všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP. Keďže sťažovateľ sám uviedol, že administratívne konanie vôbec neprebehlo, bolo zrejmé, že v takomto (neexistujúcom) konaní nemohol mať postavenie účastníka konania. Ak by alternatívne konanie prebehlo a sťažovateľovi nebolo opatrenie správneho orgánu doručené, mal podať žalobu ako opomenutý účastník v zmysle § 179 SSP, ako uviedol správny súd v bode 22 napádaného rozsudku.
IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
16. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd") ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
17. Kasačný súd konštatuje, že správny súd na jednej strane dospel k záveru, že list žalovaného z 3. marca 2020 bol výsledkom administratívneho konania a predstavoval opatrenie orgánu verejnej správy, na druhej strane však žalobcovi odoprel aktívnu žalobnú legitimáciu predovšetkým preto, že žalovaný s ním ako s účastníkom tohto konania nekonal a uvedený list mu nedoručil. Takéto odôvodnenie je však, s ohľadom na žalobné body, nepresvedčivé, a vo svojej podstate nesprávne. Okolnosť, ktorá mala podľa sťažovateľa predstavovať samotné porušenie jeho práv, teda opomenutie konať s ním ako s účastníkom, správny súd identifikoval ako dôvod neposkytnutia súdnej ochrany.
18. Za dostatočné v tomto smere nemožno považovať konštatovanie správneho súdu, že sa sťažovateľ mohol domáhať doručenia listu žalobou opomenutého účastníka podľa § 179 SSP. Správny súd mal vysvetliť, prečo by existencia tohto žalobného podtypu (resp. procesného odklonu) v konkrétnych okolnostiach veci vylučovala posúdenie všeobecnej správnej žaloby podanej priamo proti opatreniu, ktorého zrušenia sa sťažovateľ domáhal. Takéto vysvetlenie bolo potrebné o to viac, že sťažovateľ netvrdil iba to, že mu opatrenie nebolo doručené, ale namietal samotnú zákonnosť záveru žalovaného, že záväzné stanovisko nemožno vydať, ako aj to, že rozhodnutím o nevydaní stanoviska boli priamo dotknuté jeho práva dodávateľa tepla na vymedzenom území. Kasačný súd pripomína, že § 179 ods. 1 SSP neviaže povinnosť súdu overiť správnosť tvrdenia žalobcu o jeho opomenutí na osobitný žalobný petit. Ak správny súd v správnej žalobe identifikoval takéto tvrdenia a navyše ich aj považoval za procesne podstatné, bolo jeho úlohou najskôr ich preskúmať a zohľadniť. Zo systematiky zákona neplynie, že by všeobecná správna žaloba nemohla byť zároveň žalobou opomenutého účastníka a naopak. Tomu nasvedčuje aj § 179 ods. 7 SSP, podľa ktorého ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. Pritom je však nepochybne paradoxom, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že nebol opomenutým účastníkom konania.
19. Ďalej záver správneho súdu, že sťažovateľ nebol účastníkom konania, pretože sa s ním nekonalo a ani mu nebolo žalované opatrenie doručené, celkom opomína, že podľa § 12 ods. 4 v spojení s ods. 9 zákona o tepelnej energetike normatívne vymedzuje, kto je účastníkom takéhoto administratívneho konania, čoho sa aj sťažovateľ v žalobe dovolával. Aj tým sa musel správny súd zaoberať.
20. Ďalšie porušenie procesných práv sťažovateľa sa týka vyhodnotenia rozhodnutia z 12. marca 2021. Nebolo by presné tvrdiť, že správny súd sa tomuto dôkazu nevenoval vôbec, keďže ho v bode 24 napadnutého rozsudku označil a stručne reprodukoval jeho obsah. Zaoberal sa ním však tak, že jeho dôkazný význam podstatne zredukoval bez presvedčivého vysvetlenia.
21. Správny súd vychádzal z toho, že rozhodnutie bolo vydané až 12. marca 2021, a preto podľa neho vypovedalo iba o stave existujúcom po vydaní listu žalovaného z 3. marca 2020. Z odôvodnenia však nie je zrejmé, či a na základe čoho správny súd dospel k záveru, že vymedzené územie zachytené v rozhodnutí a jeho prílohách vzniklo alebo bolo rozšírené až po rozhodnom dátume. Správny súd nezistil, čo bolo predmetom 43. a 44. zmeny povolenia, či sa tieto zmeny týkali práve územného rozsahu povolenia, ani či údaj „OST 11031, Hroncova 3, Košice" a príloha označená ako orientačná mapa sústavy centralizovaného zásobovania teplom zachytávali nový stav, alebo iba obsah už skôr existujúceho povolenia.
22. Rovnako zostalo bez vysvetlenia, aký význam má skutočnosť, že išlo o zmenu povolenia č. 2006T 0268, teda povolenia existujúceho už od roku 2006, a či neskoršie rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví obsahovalo konsolidované znenie povolenia zahŕňajúce aj jeho predchádzajúce zmeny. Samotná chronologická následnosť, podľa ktorej bolo rozhodnutie o zmene povolenia vydané v roku 2021, ešte neumožňuje bez ďalšieho uzavrieť, že miesto stavby nebolo súčasťou vymedzeného územia žalobcu už 3. marca 2020.
23. Správny súd zároveň pri tomto posudzovaní nevenoval primeranú pozornosť tvrdeniam sťažovateľa, že teplo na mieste stavby pred jej realizáciou dodával, a že práve v dôsledku tejto stavby došlo k nahradeniu centralizovanej dodávky tepla od sťažovateľa vlastnou kotolňou. Žalovaný ani ďalší účastník konania pritom jeho postavenie ako dodávateľa v konaní nespochybnili. Tieto okolnosti by samy osebe síce nemuseli nevyhnutne postačovať na preukázanie postavenia dodávateľa na vymedzenom území podľa zákona o tepelnej energetike, správny súd ich však mal vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti s
obsahom povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a jeho príloh, a prípadne o tejto otázke so sťažovateľom ďalej komunikovať.
24. Ak správny súd považoval predložené rozhodnutie za nepostačujúce preto, že neumožňovalo zistiť rozsah povolenia k 3. marcu 2020, mal predovšetkým vysvetliť, ktorá konkrétna časť listiny vyvolávala pochybnosti a prečo z nej nebolo možné vyvodiť kontinuitu povolenia. Prípadne mohol vyžiadať úplné znenie povolenia alebo rozhodnutia o jeho predchádzajúcich zmenách. Nemožno od správneho súdu požadovať, aby namiesto sťažovateľa niesol dôkazné bremeno, nemožno však ani akceptovať, aby rozhodujúci listinný dôkaz odmietol v podstate iba odkazom na dátum jeho vydania bez analýzy jeho právnej povahy a obsahu. Z tohto pohľadu možno považovať napadnutý rozsudok za prekvapivý a nepredvídateľný.
25. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu je pritom právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré poskytuje jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkové otázky podstatné pre výsledok konania.
26. Kasačný súd na základe vyššie uvedených záverov podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
27. Bude však úlohou správneho súdu v naznačenom smere opätovne posúdiť postavenie sťažovateľa vo vzťahu k administratívnemu konaniu ako i žalovanému opatreniu, prípadne vrátane toho, či a ako mohol byť sťažovateľ reálne ukrátený na svojich subjektívnych právach. Tiež bude potrebné (aj s ohľadom na obsah podaní sťažovateľa a jeho prípadnú ďalšiu procesnú aktivitu) posúdiť, či bude nutné postupovať podľa § 179 ods. 1 SSP alebo či je možné pristúpiť priamo k meritórnemu prieskumu žalovaného opatrenia. Pritom bude povinnosťou správneho súdu vyhodnocovať splnenie všetkých podmienok konania. Závery správneho súdu bude potrebné presvedčivo a preskúmateľne odôvodniť.
28. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. (§ 467 ods. 3 SSP).
29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.