Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Stk-4-2025.pdf
PDF · 113.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5Stk/4/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): TOMEGAS SK, s. r. o., so sídlom Palárikova 48, Čadca, IČO: 36 410 811, zastúpeného advokátskym spoločenstvom MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Tomášikova 28C, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0148/99/2022 zo dňa 29. septembra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-32S/18/2022 zo dňa 30. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline ako prvostupňový správny orgán (ďalej aj „prvostupňový správny orgán") rozhodnutím č. EN/0003/05/2022 zo dňa 16.05.2022 (ďalej aj ,,prvostupňové rozhodnutie") podľa § 91 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,zákon o energetike") v účinnom znení uložil žalobcovi pokutu vo výške 28 000,- eur za spáchanie iného správneho deliktu, spočívajúceho v porušení povinnosti prevádzkovateľa zariadení na plnenie tlakových nádob podľa § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike plniť skvapalnený plynný uhľovodík do cudzích tlakových nádob len s písomným súhlasom ich vlastníka na skutkovom základe, keď ,,bolo kontrolou, vykonanou s účastníkom konania=prevádzkovateľom zariadení na plnenie tlakových nádob: TOMEGAS SK, s.r.o., sídlo Palárikova 2773, 022 01 Čadca, dňa 18.2.2022 v sídle účastníka konania (na základe Oznámenia o vykonaní kontroly zo dňa 8.2.2022, doručeného účastníkovi konania do jeho elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk dňa 9.2.2022 na základe elektronickej doručenky), so spísaným protokolom zo dňa 18.2.2022, vo veci prešetrenia Podnetu P-636/2020, zistené, že účastník konania plnil skvapalnený plynný uhľovodík do cudzích tlakových nádob Flaga a PROBUGAS bez písomného súhlasu ich vlastníkov, tieto tlakové nádoby opatril vlastnou zabezpečovacou plombou TOMEGAS a dodal ich:
- podnikateľskému subjektu: BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o., sídlo: Mliekarenská 17, 821 09 Bratislava (faktúrou č. 2120111553 zo dňa 2.3.2021 a dodacím listom č. 2021-0239414 zo dňa 25.2.2021, a faktúrou č. 2120112057 zo dňa 18.3.2021 a dodacím listom č. 2021-0240459 zo dňa 10.3.2021), keď sa dňa 21.03.2021 v prevádzkarni: Čerpacia stanica Benzinol, ul. Bysterecká 2200, Dolný Kubín
v ponuke v „klietke" nachádzali: 3ks tlakovej nádoby (tyrkysovej farby naplnené propán-butánom) s hmotnosťou po 10kg s označením Flaga, 1ks tlakovej nádoby (tmavomodrej farby naplnenej propán- butánom) s hmotnosťou 10kg s označením PROBUGAS (na regulátore uzatvárajúcom a otvárajúcom tlakovú nádobu) a
- podnikateľskému subjektu: Darina Pisarčíková, miesto podnikania: 029 62 Oravské Veselé 142 (faktúrou č. 2120111982 zo dňa 17.3.2021 a dodacím listom č.2021-0240942 zo dňa 17.3.2021 a faktúrou č. 2120112222 zo dňa 24.3.2021 a dodacím listom č. 2021-0241517 zo dňa 24.3.2021), keď sa dňa 24.3.2021 v prevádzkarni: Predaj Fliaš propán-bután pri Potravinách „Pisarčíková", Oravské Veselé 142, v ponuke v „klietke" nachádzali: 1ks tlakovej nádoby (tyrkysovej farby naplnenej propán-butánom) s hmotnosťou 10kg s označením Flaga, 1ks tlakovej nádoby (tmavomodrej farby naplnenej propán- butánom) s hmotnosťou 10kg s označením PROBUGAS (na regulátore uzatvárajúcom a otvárajúcom tlakovú nádobu)".
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol pôvodný žalovaný Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave rozhodnutím č. SK/0148/99/2022 zo dňa 29.09.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie") tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca sa správnou žalobou podanou na Krajský súd v Žiline domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP"). Alternatívne žalobca navrhol, aby správny súd rozhodol podľa § 198 SSP a žalobcovi podľa § 91 ods. 1 písm. b) bod 3 v spojení s § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike uložil peňažnú pokutu vo výške 17 000,- eur. Žalobca vymedzil 3 základné dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné a nesprávne, a to (1) otázku včasnosti začatia správneho konania, (2) otázku nedostatočného zistenia skutkového stavu a (3) výšku žalobcovi uloženej sankcie.
4. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Žiline (ďalej aj „správny súd"), rozsudkom sp. zn. ZA-32S/18/2022 zo dňa 30.10.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok") správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol.
5. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku uplynutia prekluzívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty. Dôvodil, že podnet na vykonanie kontroly č. P-636/2020 bol síce doručený orgánu verejnej správy dňa 09.09.2020 a následne dňa 21.03.2021 bola na základe uvedeného podnetu na adrese dotknutých prevádzok vykonaná kontrola, ale až dňa 18.02.2022 vykonali inšpektori prvostupňového správneho orgánu kontrolu u žalobcu, pri ktorej bolo skutkovo zistené predmetné porušenie zákona o energetike. V dôsledku uvedeného dňa 21.03.2022 prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi začatie správneho konania o uložení pokuty v zmysle ust. § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok"). Správny súd zdôraznil, že žalobca nebol sankcionovaný za to, čo bolo uvedené v podnete na vykonanie kontroly č. P-636/2020, ale za porušenie povinností, ktoré zistil prvostupňový správny orgán pri výkone kontroly. Konanie o uložení pokuty žalobcovi tak začalo v jednoročnej subjektívnej lehote podľa § 91 ods. 5 zákona o energetike. Správny súd sa nad rámec žalobných bodov zaoberal aj uplynutím objektívnej lehoty a jej márne uplynutie taktiež nezistil.
6. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci správny súd uviedol, že na základe výsledkov kontroly dňa 18.02.2022 nemal prvostupňový správny orgán preukázané vlastníctvo žalobcu k naplneným tlakovým nádobám, a teda že si žalobca splnil povinnosť plniť skvapalnený plynný uhľovodík do vlastných nádob podľa § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike. Prvostupňový správny orgán preto žalobcu vyzval, aby predložil písomné súhlasy vlastníkov tlakových nádob. V reakcii žalobca uviedol, že je povinnosťou orgánu verejnej správy dokázať, že konaním žalobcu došlo k porušeniu zákona. Prvostupňový správny orgán následne zaslal spoločnostiam Flaga, spol. s r.o., PROBUGAS, a.s., KRALUPOL, s.r.o. a VITOGAZ ČR, s.r.o. výzvy so žiadosťou o vyjadrenie sa a zaslanie dokladov, ktoré by preukázali, či udelili, resp. neudelili písomný súhlas žalobcovi na plnenie tlakových nádob. Z odpovedí prvostupňový správny orgán zistil, že žiadna z oslovených spoločností neudelila žalobcovi písomný súhlas k plneniu tlakových nádob v ich vlastníctve.
7. Správny súd akcentoval, že v priebehu administratívneho konania ani súdneho konania žalobca nepoprel, že nie je vlastníkom tlakových nádob, ktoré mal plniť bez písomného súhlasu ich vlastníkov. Taktiež žalobca nepredložil evidenciu vlastných tlakových nádob, medzi ktorými by boli evidované aj zistené tlakové nádoby, a to i napriek tomu, že žalobcovi vedenie takejto evidencie ukladá § 85 ods. 2 písm. d) zákona o energetike. Z hľadiska naplnenia hypotézy právnej normy § 91 ods. 1 písm. b) bod 3 v nadväznosti na § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike bolo podľa správneho súdu postačujúce zistenie a preukázanie, že žalobca nebol vlastníkom tlakových nádob, a že v administratívnom konaní žiaden súhlas ich vlastníkov nepredložil. Žalobca netvrdil, kto konkrétne je vlastníkom týchto tlakových nádob a netvrdil, že ich vlastníkom je on alebo niekto iný, od koho by mal písomný súhlas na ich plnenie. Za takýchto skutkových okolností bolo podľa správneho súdu naplnenie skutkovej podstaty § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike dostatočne preukázané.
8. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa neprimeranosti výšky uloženej pokuty a s tým súvisiacu úvahu orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobca poukazoval na porušenie povinností pri údajne zanedbateľnom množstve tlakových nádob (6 ks), pričom pri predchádzajúcom porušení povinností v zmysle zákona o energetike mu za vyšší počet tlakových nádob (12 ks) plnených bez písomného súhlasu vlastníka tlakových nádob bola uložená nižšia výška sankcie, správny súd uviedol, že výška sankcie v zmysle zákona o energetike sa neodvíja od počtu porušení, keďže skutková podstata nešpecifikuje počet tlakových nádob, ktorých sa porušenie má týkať. Uvedené skutočnosti možno zohľadniť, resp. vyhodnotiť pri posudzovaní závažnosti porušenia povinností. V danom prípade bol prvostupňový správny orgán oprávnený v rámci stanovenia výšky sadzby za porušenie povinností v zmysle zákona o energetike prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalobcovi už bola uložená sankcia za obdobné porušenie povinností v zmysle zákona o energetike, pričom výška uloženej sankcie v predchádzajúcom prípade pre žalobcu nebola dostačujúca, aby na žalobcu pôsobila represívne a preventívne, keďže opätovne spáchal rovnaký správny delikt.
9. Vo vzťahu k namietanej závažnosti porušenia zákona a možným následkom, keď žalobca je sám odborník a má udelené povolenie a oprávnenie plniť skvapalnený uhľovodík do tlakových nádob, správny súd argumentujúc rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/18/2018 v obdobnej veci žalobcu vyhodnotil, že konanie žalobcu je zvlášť závažné a následky porušenia povinností mohli zasiahnuť zdravie ľudí a ich majetok.
10. V súvislosti so žalobcom uvádzaným novo vedeným administratívnym konaním, ktorého predmetom bolo uloženie pokuty žalobcovi za opakované porušenie zákona o energetike, kde orgán verejnej správy na základe kontroly zistil porušenie povinností plniť tlakovú nádobu bez písomného súhlasu vlastníka v počte 1 ks, správny súd akcentoval, že ku kontrole v danom konaní došlo až dňa 25.05.2022 a prvostupňové rozhodnutie malo byť vydané dňa 14.12.2022. Nebolo možné spojiť administratívne konania o uložení pokút žalobcovi a aplikovať absorpčnú zásadu, nakoľko v druhom, neskoršom prípade došlo k zisteniu porušenia povinností žalobcom až po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v preskúmavanej veci.
11. K žalobcovej námietke a poukaze na neprimeranosť výšky uloženej pokuty s ohľadom na obdobné prípady, týkajúce sa konkurenčných spoločností, ktorým boli za rovnaké porušenie zákona o energetike uložené nižšie pokuty, správny súd postupom podľa § 195 SSP preskúmal, či nedošlo k pochybeniu pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty podľa zásad trestného konania, resp. zásad ukladania trestov. Správny súd poukázal na § 2 ods. 2 Trestného poriadku a na to, že sankcia musí spĺňať podmienku účinnosti, primeranosti a generálnej prevencie voči páchateľovi trestu, resp. správneho deliktu v administratívnom konaní. Vyhodnotil, že primeranosť výšky pokuty prvostupňový správny orgán v rámci správnej úvahy logicky, zákonne a náležite odôvodnil, a to v súlade s § 91 ods. 4 zákona o energetike prihliadajúc (ako na priťažujúcu okolnosť) na skutočnosť, že žalobca bol už raz za uvedené porušenie postihnutý.
12. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné aplikovať na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP. Konanie o uložení pokuty začalo v zákonom stanovenej lehote podľa § 91 ods. 5 zákona o energetike, pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené kritériá uvedené v § 91 ods. 4 zákona o energetike a orgán verejnej správy bol oprávnený prihliadnuť na okolnosti na strane žalobcu, a síce, že mu už pokuta v obdobnej veci bola uložená.
Sankcia vo výške 28 000,- eur je podľa správneho súdu uložená v rozmedzí zákonnej sadzby (od 300,- eur do 150 000,- eur podľa § 91 ods. 1 písm. b) bodu 3 zákona o energetike) a prvostupňový správny orgán pri uložení pokuty prihliadol najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania porušenia povinností a možné následky, zároveň prihliadol v súlade s § 91 ods. 4 zákona na skutočnosť, že skôr uložená pokuta nesplnila svoju represívnu a preventívnu funkciu, keďže žalobcu neodradila v páchaní správnych deliktov do budúcna. Nebezpečenstvo konania žalobcu spočívalo v tom, že vlastník tlakových nádob ako odborník zaručuje, aby ním predávané tlakové nádoby netrpeli nedostatkami technického charakteru a objektívne nesie za ich stav zodpovednosť. Orgán verejnej správy uviedol, že plnenie do cudzích fliaš bez povolenia vlastníka môže konečného spotrebiteľa pomýliť i v subjekte plniteľa plynu, čo je spôsobilé privodiť ujmu konkurenčným podnikateľom. V kontexte uvedeného nebolo podľa správneho súdu možné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že aj on je odborník v oblasti plnenia plynu do tlakových nádob. Dôležitý je podľa správneho súdu nielen postup pri plnení tlakových nádob, ale aj garancia technickej spôsobilosti tlakovej nádoby.
13. Správny súd v závere konštatoval, že žalovaný i prvostupňový správny orgán vo veci dostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a z takto zisteného a ustáleného skutkového stavu vyvodili aj správne právne závery. V konaní pred orgánmi verejnej správy správny súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali ich nezákonnosť.
14. K návrhu žalobcu podľa § 198 SSP znížiť žalobcovi pokutu na sumu 17 000,- eur správny súd uviedol, že nedospel k záveru, že výška uloženej sankcie je neprimeraná povahe skutku a zároveň v správnej žalobe žalobca nevymedzil žiadne tvrdenia, resp. námietky, z ktorých by odvodzoval neprimeranosť uloženej pokuty, majúcej pre žalobcu likvidačný charakter, prípadne dopad v podobe nepriaznivej finančnej situácie. Žalobca podľa správneho súdu neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy a žalobné námietky, ktorými žalobca dôvodil iba neprimeranosť uloženej pokuty, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.
15. Správny súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania pripojením rozhodnutí Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislava v obdobných veciach, nakoľko nepovažoval za dôvodné v rámci primeranosti uloženej pokuty žalobcovi za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o energetike prihliadať na obdobné rozhodnutia, resp. prípady uloženia sankcií iným subjektom. Uzatvoril, že orgány verejnej správy posúdili rovnako poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti, svoje rozhodnutia dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnili a pri ukladaní výšky pokuty nevybočili z rozsahu správnej úvahy. Uložená výška pokuty plní tak podľa správneho súdu funkciu represívnu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu
16. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutia správnych orgánov zruší a vec im vráti na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec správnemu súdu vrátil na ďalšie konanie.
17. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľ videl v posúdení zákonnosti a správnosti správnej úvahy týkajúcej sa výšky správnym orgánom uloženej sankcie. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakovane namietal neprimeranosť výšky sankcie s ohľadom na obdobné prípady týkajúce sa konkurenčných spoločností, ktorým boli za rovnaké porušenie zákona o energetike uložené pokuty v odlišnej, nižšej výške. Uvedené podľa sťažovateľa zakladá nerovnosť pred zákonom, je diskriminačné, porušuje právnu istotu a legitímne očakávania, je neprimerane prísnym postihom za protiprávne konanie a je tiež veľmi nespravodlivé. Poukázal na výšku pokút uloženú v iných prípadoch. Správne orgány a rovnako správny súd podľa názoru sťažovateľa porušili princíp právnej istoty a postupovali diskriminačne voči sťažovateľovi, pretože rovnaké situácie posudzujú odlišným a neodôvodneným spôsobom.
18. V rámci povahy skutku je podľa sťažovateľa potrebné brať na zreteľ význam a hodnotu vecí, v tomto prípade tlakovej nádoby, či plynu, keď jedna tlaková nádoba mala v roku 2022 na trhu hodnotu cca 38,- eur bez DPH a plyn cca 11,- eur bez DPH. Má za to, že najmenej závažné porušenie, ktorého sa môže
ktorýkoľvek podnikateľ pri norme § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike dopustiť, spočíva v naplnení jednej tlakovej nádoby a má mu byť uložená pokuta vo výške 300,- eur.
19. Pokiaľ ide o závažnosť konania sťažovateľ uviedol, že i keby došlo k naplneniu 6 ks cudzích tlakových nádob žalobcom, a rešpektoval by sa vágny a všeobecný názor správneho súdu z minulosti (2015) o tom, že nebezpečnosť takéhoto konania spočíva v tom, že vlastník ako odborník zaručuje, aby ním predávané fľaše s plynom netrpeli nedostatkami technického charakteru (resp. že ich plnila, či na plnenie dozerala odborne spôsobilá osoba podľa platných noriem), nemôže sa stotožniť s tým, že konanie je ipso facto (naplnením cudzích fliaš) závažné či nebezpečné práve preto, že sťažovateľ sám má udelené povolenia a oprávnenia k plneniu fliaš skvapalneným uhľovodíkom, je odborne spôsobilou osobou podľa platných noriem a je tak vylúčené, že by sťažovateľ vydával kohokoľvek, vrátane spotrebiteľa, do nebezpečenstva zdravia či života. Žiadneho závažného konania sa sťažovateľ podľa vlastného tvrdenia nedopustil a žiadne možné následky v podobe ohrozenia života a zdravia reálne nehrozili ani neboli pravdepodobné. Nebezpečenstvo a závažnosť nikto v správnom konaní a ani súdnom konaní neskúmal a správne orgány tak vyslovili záver, že naplnením čo aj jednej tlakovej nádoby (kýmkoľvek) ide o automaticky závažné a nebezpečné porušenie zákona.
20. K spôsobu tvrdeného porušenia zákona sťažovateľ zdôraznil, že v danej veci vzhľadom na množstvo plnených tlakových nádob a výšku ceny dodávaného plnenia pre odberateľa sa jedná pre sťažovateľa o nepatrný výnos, preto je uložená pokuta s ohľadom na zákonodarcom určené rozpätie jej možného uloženia účelová a diskriminačná. Tvrdí, že jeho konanie nebolo závažné, nebezpečné, nehrozili žiadne následky a išlo tiež o bežný spôsob a čas.
21. Sťažovateľ zopakoval, že podľa jeho názoru mu mal správny orgán uložiť sankciu maximálne na hranici 15 000,- eur - 17 000,- eur a s ohľadom na obdobné prípady cca vo výške 4 000,- eur. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/16/2009, ktoré podľa sťažovateľa vyjadruje podstatu správnej žaloby aj kasačnej sťažnosti sťažovateľa, pretože v prípade napadnutých rozhodnutí ide podľa názoru sťažovateľa o rozhodnutia iracionálne. Tlakové nádoby, ktoré sú predmetom tohto konania, resp. plyn v nich má hodnotu cca 66,- eur, no bola mu uložená pokuta vo výške 28 000,- eur. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na jemu novo udelenú pokutu vo výške 29 000,- eur.
22. Pôvodný žalovaný (Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave) vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 10.03.2025 zastal názor, že preskúmavané rozhodnutie č. SK/0148/99/2022 zo dňa 29. septembra 2022 bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci, v súlade s platnými právnymi predpismi. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.
23. Dňa 1. augusta 2024 nadobudol účinnosť čl. V (konkrétne body 1 až 14 a 17 až 57) zákona č. 143/2024 Z. z., ktorým sa menil a doplnil okrem iného aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) v spojení s § 89 ods. 1 zákona o energetike účinného do 31.07.2024 vykonávala štátnu správu v energetike Slovenská obchodná inšpekcia, v znení účinnom od 01.08.2024 podľa § 89 ods. 1 zákona o energetike dozor nad dodržiavaním povinností osôb podľa vymedzených ustanovení uvedeného zákona vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie v oblasti výkonu dozoru podľa uvedeného zákona (okrem pôsobnosti podľa osobitného predpisu) tak prešla na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, s ktorým v pozícii žalovaného kasačný súd ďalej aj konal po tom, čo mu správny súd napadnutý rozsudok dňa 17.06.2026 doručil. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 07.07.2026, v ktorom sa iba stotožnil s argumentáciou pôvodného žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení zo dňa 10.03.2025.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol
o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
25. Predmetom prieskumu kasačného súdu je napadnutý rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu žalobcu domáhajúceho sa preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia pôvodne žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave o uložení pokuty, alternatívne domáhajúceho sa postupom podľa § 198 SSP zníženia uloženej pokuty, keď správny súd nedospel k záveru, že výška sťažovateľovi uloženej sankcie je neprimeraná skutku, uloženú pokutu považujúc za dôvodnú, primeranú a náležite odôvodnenú.
26. V súvislosti s prejednávanou vecou dáva kasačný súd do pozornosti, že ukladanie sankcií za správne delikty sa uskutočňuje v rámci diskrečnej právomoci správneho orgánu, t. j. zákonom stanoveného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom upravených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť náležite odôvodnené. Výška sankcie je vecou úvahy správnych orgánov a správny súd v správnom súdnom konaní iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre daný úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Správna úvaha správnych orgánov pri rozhodovaní o výške sankcie je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky a dobu protiprávnosti tak, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Pri zvažovaní výšky sankcie a jej následnom určení je nevyhnutné, okrem zákonných predpokladov, prihliadať i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu (bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/32/2019 zo dňa 27.04.2021).
27. V prípade správneho trestania je riadne odôvodnenie ukladanej sankcie so zohľadnením všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadol. Výška uloženej sankcie musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/2/2016 zo dňa 24.01.2018).
28. Kasačný súd konštatuje, že orgány verejnej správy v danom prípade postupovali v súlade s vyššie uvedenými východiskami a názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pri ukladaní sankcie sťažovateľovi zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnili, k akým skutočnostiam pri stanovení jej výšky prihliadli a výšku uloženej sankcie dostatočne, so zohľadnením konkrétnych okolností preskúmavaného prípadu, odôvodnili. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí na strane 11 prvostupňového rozhodnutia a pôvodný žalovaný na stranách 10 až 13 napadnutého rozhodnutia výšku uloženej pokuty v rámci správnej úvahy logicky, zákonne a náležite odôvodnili, zohľadňujúc pritom kritériá uvedené v § 91 ods. 5 zákona o energetike, správne s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/18/201. Preskúmateľným spôsobom pritom vyhodnotili závažnosť konania sťažovateľa, jeho následky, účel samotnej sankcie, špecifiká daného prípadu, ako i proporcionalitu sťažovateľovi uloženej sankcie.
29. V?nadväznosti na opakujúcu sa argumentáciu sťažovateľa a poukazy na primeranosť výšky sankcie s ohľadom na obdobné prípady konkurenčných spoločností sa kasačný súd stotožňuje s názorom správneho súdu, podľa ktorého výška sankcie je vecou úvahy správnych orgánov a súd iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Kasačný súd nemôže pripustiť sťažovateľovu polemiku o tom, že pokuty ukladané jednotlivými inšpektorátmi Slovenskej obchodnej inšpekcie by mali podliehať istému porovnaniu, zjednoteniu, keď tieto sú samostatné správne orgány, ktoré majú pri rozhodovaní o uložení pokuty postupovať v súlade so zákonom o energetike a správnym poriadkom. Pôvodný žalovaný nemôže určovať z pozície
druhostupňového správneho orgánu, ako majú hodnotiť jednotlivé hľadiská a vôbec nie jednotne určovať samotnú výšku pokuty za jednotlivé správne delikty, vychádzajúc v obdobných veciach striktne z počtu plnených tlakových nádob alebo z ich hodnoty. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle, aby boli ukladané jednotné pokuty, odvíjajúce sa od uvádzaných parametrov, tieto by celkom racionálne určil v pevnej výške za jednotlivé správne delikty bez možnosti zohľadnenia ďalších okolností tej ktorej veci (bližšie napr. rozsudok kasačného súdu sp. zn. 4Stk/2/2023 zo dňa 28.05.2024). Počet a hodnotu tlakových nádob, ktorých sa má porušenie týkať a od ktorého by sa odvodzovala výška pokuty, by v takomto prípade bol špecifikoval bližšie v skutkovej podstate daného správneho deliktu, čo však z jeho znenia nevyplýva.
30. Kasačný súd uzatvára, že pôvodný žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán posúdili výšku uloženej pokuty v nadväznosti na zákonom o energetike stanovené hľadiská a zákonom určenú sadzbu. Uložená pokuta sa nachádza v rozpätí zákonom definovanej sadzby (stále v jej dolnej polovici) a takto uložená má plniť nielen svoj represívny, ale aj výchovný a preventívny účel. Žalovaný pri ukladaní pokuty postupoval v súlade s § 91 ods. 5 zákona o energetike, pri uložení výšky pokuty prihliadal najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania ako i možné následky porušenia povinností. Pokuta vo výške 28 000,- eur je aj podľa názoru kasačného súdu, vzhľadom na nedodržanie zákonnej povinnosti uloženej v § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike, primeraná.
31. Kasačný súd sa preto stotožňuje s napadnutým rozsudkom správneho súdu a konštatuje, že správny súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery i čo sa týka sťažovateľovho návrhu na aplikáciu inštitútu sankčnej moderácie podľa § 198 SSP, keď správny súd dospel k odôvodnenému záveru, že výška uloženej sankcie nie je neprimeraná skutku a zároveň sťažovateľ v konaní neprodukoval tvrdenia a dôkazy preukazujúce, že by uložená pokuta mala preňho likvidačný charakter.
32. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate opakoval námietky, s ktorými sa už relevantne vysporiadali ako pôvodne žalovaná Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, tak aj správny súd s odôvodnením, s ktorým sa stotožňuje aj kasačný súd.
V. Záver a trovy konania
33. Kasačný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.
35. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.