Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Csp-1-2024.pdf
PDF · 116.86 KB
Case nature
Area
Subarea
44Csp/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX, D. – C., o zaplatenie 1.863,09 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 29.02.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1 863,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.07.2021 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
1.2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.10.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 7171126/7600502884, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2 300 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach po 41,86 eur, pričom celková suma, ktorú mal podľa zmluvy zaplatiť, predstavovala 5 023,20 eur. Žalovaný na základe zmluvy uhradil celkovo sumu 2 209,72 eur.
1.3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že jednotlivé splátky pôžičky neuhrádzal riadne a včas. Z tohto dôvodu žalobca listom zo dňa 26.05.2021, označeným ako „Predžalobná upomienka“, vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a poskytol mu dodatočnú lehotu na plnenie v trvaní viac ako 30 dní. Súčasne žalovaného upozornil, že v prípade, ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť.
1.4. Keďže žalovaný dlžné splátky neuhradil ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca pristúpil dňa 19.07.2021 k zosplatneniu úveru. O tejto skutočnosti mal byť žalovaný informovaný listom zo dňa 22.07.2021, označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalobca poukázal na to, že jeho právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo upravené v čl. 10.2 zmluvných podmienok.
1.5. V súvislosti so zosplatnením žalobca argumentoval ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že k zosplatneniu nedochádza automaticky zo zákona, ale až uplatnením príslušného oprávnenia veriteľa po splnení zákonných podmienok. Žalovaný sa podľa jeho tvrdenia
dostal do omeškania so splácaním dlhšie ako tri mesiace a žalobca ho vopred upozornil na možnosť uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky. Na podporu svojej právnej argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/33/2018 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016.
1.6. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej pohľadávky, žalobca uviedol, že ku dňu podania žaloby mal žalovaný podľa zmluvy uhradiť celkovo 4 072,81 eur. Táto suma pozostávala zo súčtu 56 predpísaných splátok po 41,86 eur, teda zo sumy 2 344,16 eur, a zo sumy 1 728,65 eur predstavujúcej zostatok po zosplatnení úveru. Keďže žalovaný uhradil celkovo 2 209,72 eur, žalobca vyčíslil neuhradenú pohľadávku na sumu 1 863,09 eur (4 072,81 eur – 2 209,72 eur).
1.7. Žalobca zároveň uviedol, že v prehľade splátok a úhrad je evidovaný zostatok vo výške 2 124,69 eur, ktorý však zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 261,60 eur. Túto zmluvnú pokutu si žalobca v predmetnom konaní neuplatnil, a preto predmetom žaloby zostala iba suma 1 863,09 eur s príslušenstvom.
1.8. Žalobca si z dlžnej sumy uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.07.2021 do zaplatenia. Za rozhodujúci okamih pre vznik omeškania považoval šiesty deň nasledujúci po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Tvrdil, že oznámenie bolo žalovanému zaslané obyčajnou listovou zásielkou, pričom podľa čl. 15.2 zmluvných podmienok sa zásielka považovala za doručenú piatym dňom od jej podania na poštovú prepravu.
1.9. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil najmä zmluvu o pôžičke spolu so zmluvnými podmienkami, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku zo dňa 26.05.2021 spolu s doručenkou a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.07.2021.
1.10. Na základe uvedených skutkových a právnych tvrdení žalobca navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 1 863,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1863,09 eur od 28.07.2021 do zaplatenia a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
2. Uznesením č.k. 44Csp/1/2024 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia vyjadril k žalobe. Žalovanému bolo uznesenie doručované na Miestny úrad Bratislava – Vrakuňa, ktorý si však zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súdu sa zásielka vrátila dňa 08.04.2025.
3. Mestský súd Bratislava IV v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 Csp oznámil žalovanému prostredníctvom úradnej tabule súdu a webovej stránky súdu, že dňa 28.02.2026 bola voči nemu podaná žaloba. Žaloba sa považuje za doručená adresátovi po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o to m nedozvie v zmysle § 116 ods. 2 Csp. Oznámenie bolo vyvesené v čase od 17.12.2025 do 01.01.2026.
4. Súd v danej veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, nedostavil sa žalovaný, ktorý ma doručenie predvolania vykázané dňa 27.05.2026. Žalobca zotrval na podanej žalobe a žiadal vo veci rozhodnúť.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, najmä so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 7600502884 zo dňa 19. októbra 2016 vrátane jej zmluvných podmienok, splátkového kalendára a Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou zo dňa 26. mája 2021 s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22. júla 2021, ako aj s podrobným Prehľadom splátok a úhrad k zmluve č. 7171126.
5.1. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19. októbra 2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ poskytol žalovanej ako spotrebiteľke bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.300,00 EUR. V zmluve bola dohodnutá doba splácania 120 mesiacov (10 rokov), 120 mesačných splátok vo výške 41,86 eur, fixná úroková sadzba 19,90 % p.a., RPMN 19,89 %, odplata 19,89 % a priemerná hodnota RPMN 14,48 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľkou bola vyčíslená na 5.023,20 eur, z čoho celkové náklady (úroky/odplata) predstavovali 2.723,20 EUR, čo tvorí viac ako 118 % zo samotnej poskytnutej istiny. Z údajov o klientovi vyplýva, že bol zamestnaný
u MIK – stava, s.r.o. s mesačnýmpríjmom2200 eur a s mesačnými nákladmi 1400 eur s tým, že počet vyživovaných osôb, ktoré uviedol žalovaný je 1.
5.2. Z predloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná po uzavretí zmluvy úver pravidelne splácala od novembra 2016 až do roku 2021. Celková suma, ktorú žalovaná žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) preukázateľne uhradila, predstavuje 2.209,72 EUR. Žalobca však prevažnú časť týchto prijatých platieb účtoval na dohodnuté zmluvné úroky (v zmysle anuitného splátkového kalendára, kde pri splátke 41,86 EUR išlo na istinu spočiatku iba 5,03 eur až 15,00 eura zvyšok 26,00 eur až 36,83 eur tvoril úrok) a poplatky/sankcie, v dôsledku čoho pri zosplatnení úveru evidoval zostatok istiny vo výške 1.863,09 eur.
5.3. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26. mája 2021 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku splátok vo výške 125,58 eur do 5. júla 2021 pod hrozbou zosplatnenia úveru (zásielka bola žalovanej doručovaná a dňa 10. júna 2021 vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote).
5.4. Dňa 22. júla 2021 žalobca vystavil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru pre sumu 1.863,33 eur.
6. Právne vzťahy medzi stranami sa spravujú zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) ako osobitným predpisom (lex specialis) a zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ako všeobecným predpisom (lex generalis), najmä jeho ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 54 OZ).
6.1. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
6.2.Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.
6.3. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.4. Podľa § 53 ods. 1 OZ veta prvá spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).
6.5. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6.6. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
6.7. Podľa § 53 ods.9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva
6.7. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6.8. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
6.9. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
6.10. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.
6.11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) a g) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2, ak je v zmluve nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, alebo ak RPMN prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty.
6.12. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.10.2016 je spotrebiteľským právnym vzťahom. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaný vystupoval ako fyzická osoba – spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetný právny vzťah sa preto vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa.
7.1. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy zo dňa 19.10.2016 bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.300 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 41,86 eur. Celková čiastka bola v zmluve uvedená vo výške 5.023,20 eur. Z prehľadu splátok a úhrad zároveň vyplynulo, že žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu uhradil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, celkovo sumu 2.209,72 eur.
7.2. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 1.863,09 eur založil na tvrdení, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, v dôsledku čoho pristúpil k predčasnému zosplatneniu celého zostatku úveru. Podľa tvrdení žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 26.05.2021 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok a upozornil na možnosť zosplatnenia úveru, pričom následne dňa 19.07.2021 pristúpil k zosplatneniu úveru a oznámením zo dňa 22.07.2021 žalovanému oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru.
7.3. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu bolo povinnosťou súdu posúdiť, či žalobca pri predčasnom zosplatnení úveru dodržal zákonné podmienky vyplývajúce z § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Splnenie týchto podmienok je nevyhnutným predpokladom toho, aby sa celý zostávajúci dlh stal splatným pred pôvodne dohodnutou dobou jeho splatnosti.
7.4. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s § 565 Občianskeho zákonníka. Ak bolo plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy dohodnuté v splátkach, veriteľ môže uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a za predpokladu, že spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva vopred upozornil. Samotné omeškanie spotrebiteľa so splácaním preto nespôsobuje automatickú splatnosť celého zostatku úveru. Na vznik predčasnej splatnosti sa vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok a následný právny úkon veriteľa, ktorým svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatní.
7.5. Z časového hľadiska je veriteľ pri realizácii uvedeného práva limitovaný aj § 565 druhou vetou Občianskeho zákonníka. Právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie konkrétnej splátky môže uplatniť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V spojení s osobitnou úpravou § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka to znamená, že veriteľ môže predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru vyhlásiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením konkrétnej splátky, avšak najneskôr do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí uvedenej trojmesačnej doby.
7.6. Z uvedeného zároveň vyplýva požiadavka, aby bola splátka, pre omeškanie s ktorou veriteľ zamýšľa uplatniť, resp. uplatnil právo na zaplatenie celého zvyšku dlhu, jednoznačne identifikovateľná. Bez identifikácie tejto splátky totiž nemožno preskúmať, či v čase zosplatnenia už uplynula zákonom vyžadovaná trojmesačná doba omeškania, či veriteľ uplatnil svoje právo v časovom rámci vyplývajúcom z § 565 Občianskeho zákonníka, ani to, či spotrebiteľ dostal zákonom predpokladanú možnosť zabrániť zosplatneniu celého úveru.
7.7. Súd sa preto zaoberal obsahom predžalobnej upomienky zo dňa 26.05.2021. Z nej súd zistil, že žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie nedoplatku na splátkach vo výške 125,58 eur v lehote do 05.07.2021 a súčasne upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Predmetná zásielka bola žalovanému doručovaná, avšak dňa 10.06.2021 sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Následne žalobca dňa 22.07.2021 vyhotovil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru na sumu 1.863,33 eur.
7.8. Z obsahu predžalobnej upomienky však nie je zrejmé, pre omeškanie s úhradou ktorej konkrétnej splátky žalobca zamýšľal pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalobca vo výzve uviedol iba celkový nedoplatok na splátkach vo výške 125,58 eur, bez jednoznačnej individualizácie splátky, ktorej neuhradenie malo byť dôvodom uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Rovnako ani z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.07.2021 nie je zrejmé, pre omeškanie s ktorou konkrétnou splátkou žalobca celý zostávajúci dlh predčasne zosplatnil.
7.9. Podľa názoru súdu nejde iba o formálny nedostatok uvedených právnych úkonov. Identifikácia konkrétnej splátky má zásadný právny význam. Ak § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka viaže možnosť realizácie práva veriteľa na uplynutie troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, musí byť zrejmé, od splatnosti ktorej splátky sa uvedená trojmesačná lehota počíta. Rovnako musí byť možné preskúmať, či veriteľ uplatnil právo na zosplatnenie v lehote vyplývajúcej z § 565 Občianskeho zákonníka.
7.10. Požiadavka určitosti má zároveň význam z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ musí vedieť, pre nesplnenie ktorej konkrétnej povinnosti mu hrozí závažný následok v podobe okamžitej splatnosti celého zostávajúceho úveru a zaplatením akej konkrétnej splátky môže tomuto následku zabrániť. Nemožno od spotrebiteľa požadovať, aby si rozhodujúcu splátku sám spätne určoval z celkového vyčíslenia nedoplatku alebo ju rekonštruoval z prehľadu splátok a úhrad vedeného veriteľom.
7.11. Uvedený záver zodpovedá rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 vyslovil, že v prípade vyhlásenia úveru za predčasne splatný v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je pre platnosť úkonu zosplatnenia nevyhnutné, aby veriteľ presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.
7.12. Rovnako Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 zdôraznil, že pre platné zosplatnenie je nevyhnutné, aby veriteľ už vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže celý dlh predčasne zosplatniť. Identifikácia splátky je významná tak z hľadiska určenia začiatku plynutia premlčacej doby, ako aj z dôvodu potreby vedomosti spotrebiteľa o tom, zaplatením akej sumy môže zosplatneniu celého úveru zabrániť. Na rovnakom základe je postavené aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/149/2021.
7.13. K totožnému právnemu záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024, podľa ktorého neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, má za následok neplatnosť zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
7.14. Vychádzajúc z uvedených východísk súd dospel k záveru, že predžalobná upomienka zo dňa 26.05.2021 nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu, keďže z nej nie je možné jednoznačne identifikovať konkrétnu splátku, pre omeškanie s ktorou žalobca zamýšľal uplatniť právo na predčasné splatenie celého úveru. Rovnaký nedostatok vykazuje aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.07.2021, keď ani z jeho obsahu nemožno zistiť, ktorá konkrétna nezaplatená splátka bola dôvodom predčasného zosplatnenia.
7.15. Uvedené právne úkony preto nemožno považovať za dostatočne určité v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, súd uzavrel, že žalobca spotrebiteľský úver platne predčasne nezosplatnil.
7.16. Dôsledkom neplatného predčasného zosplatnenia je, že žalobca nemohol ku dňu 19.07.2021 požadovať jednorazové zaplatenie celého zostávajúceho zostatku úveru. Jednotlivé splátky sa naďalej stávali splatnými postupne podľa pôvodne dohodnutého splátkového kalendára. Neplatnosť zosplatnenia teda sama osebe nespôsobuje zánik povinnosti spotrebiteľa plniť jednotlivé riadne splatné splátky, ale vylučuje možnosť veriteľa požadovať predčasne celý zostatok úveru.
7.17. Žalobca pritom žalovanú sumu 1.863,09 eur vyčíslil tak, že ku dňu podania žaloby mala žalovaná podľa jeho tvrdenia uhradiť celkovo 4.072,81 eur, pričom túto sumu tvorilo 56 predpísaných splátok po 41,86 eur v celkovej výške 2.344,16 eur a suma 1.728,65 eur predstavujúca zostatok úveru po jeho zosplatnení. Od takto určenej sumy žalobca odpočítal platby žalovanej vo výške 2.209,72 eur a výslednú sumu 1.863,09 eur uplatnil žalobou.
7.18. Z uvedeného spôsobu výpočtu je zrejmé, že podstatná časť žalovanej pohľadávky vychádza práve z predčasného zosplatnenia úveru. Keďže súd dospel k záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo, žalobca nemôže úspešne požadovať zaplatenie tej časti pohľadávky, ktorej splatnosť odvodzuje výlučne od neplatného zosplatnenia.
7.19. Súd v sporovom konaní nemôže namiesto žalobcu vytvárať nový skutkový základ žalovaného nároku ani vlastnou činnosťou zostavovať alternatívne vyčíslenie pohľadávky založené na inom mechanizme jej splatnosti, než z akého vychádzal žalobca. Bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať, ktoré konkrétne splátky zostali neuhradené, kedy sa stali splatnými a v akej výške z nich pohľadávka ku dňu rozhodovania trvá.
7.20. Za tejto dôkaznej situácie súd nemal spoľahlivo preukázanú existenciu splatnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej v žalovanej výške 1.863,09 eur. Žalobca založil podstatnú časť uplatneného nároku na predpoklade platného predčasného zosplatnenia úveru, pričom súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre takéto zosplatnenie splnené neboli. Žalobca zároveň nepreukázal taký skutkový a výpočtový základ samostatne splatných splátok, ktorý by súdu umožnil bez ďalšieho priznať určitú oddeliteľnú časť uplatneného nároku.
7.21. Z uvedených dôvodov súd žalobu o zaplatenie sumy 1.863,09 eur zamietol.
7.22. Keďže žalobcovi nebol priznaný nárok na zaplatenie istiny, nebolo možné vyhovieť ani akcesorickému nároku na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.863,09 eur od 28.07.2021 do zaplatenia. Navyše žalobca odvodzoval začiatok omeškania s celým zostatkom úveru práve od
oznámenia o jeho predčasnej splatnosti. Ak však k platnému zosplatneniu úveru nedošlo, žalovaný sa nemohol od 28.07.2021 dostať do omeškania so zaplatením celého žalovaného zostatku úveru. Žalobu preto súd zamietol aj v časti požadovaného príslušenstva. Žalobca si úrok uplatnil práve od 28.07.2021, ktorý odvodzoval od oznámenia o okamžitej splatnosti.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a preto by jej zásadne patril voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže však zo spisu nevyplýva, že by žalovanej v konaní vznikli akékoľvek trovy, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom súde Bratislava IV v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
V Bratislave dňa 04.09.2026 JUDr. Magdaléna Bošková sudca
Za správnosť vyhotovenia: Silvia Lieskovská
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom súde Bratislava IV v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).