Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-45-2021.pdf
PDF · 81.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/45/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: P. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy s trvalým pobytom XXX XX Štrkovec, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 15817/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.161,09 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/1101/2014-25 zo dňa 23. januára 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj len „Exekučný poriadok“), v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastavil (prvý výrok) a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia (druhý výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 19.03.2014 požiadal o vymoženie sumy 1.161,09 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 06944/13 zo dňa 24.09.2013. Oprávnený v priebehu exekučného konania predložil fotokópiu zmenky zo dňa 14.10.2011, zmluvy o úvere zo dňa 14.10.2011 vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru a následne aj rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 14.10.2011. Z exekučného titulu vyplýva, že vymáhaný nárok bol oprávnenému priznaný na základe zmenky. Rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa nachádza na samostatnej listine a je datovaná dňom 14.10.2011, teda dňom, kedy bola uzatvorená zmluva o úvere. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská zmluva bola zrejme uzatvorená súčasne so zmluvou o úvere. S prihliadnutím na to, že rozhodcovská zmluva sa nachádza na predtlačenom formulári vypracovanom oprávneným, tak zjavne nebola vymienená povinnou. Nachádza sa na samostatnom liste papiera, nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami, technicky tvorí samostatnú listinu a je zreteľne označená ako rozhodcovská zmluva a teda aj priemerne pozornému čitateľovi by muselo byť zrejmé, že ide o listinu inú ako zmluvu o úvere. Povinná po oboznámení sa so znením rozhodcovskej zmluvy mohla a nemusela túto potvrdiť svojím podpisom. Odmietnutie uzavretia rozhodcovskej zmluvy, by nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu vzniknutého zo súbežne uzavretej zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 14.10.2011 súd prvej inštancie vyvodil, že oprávnený ju uzatváral ako dodávateľ v rámci
svojej obchodnej činnosti a povinná ako dlžník do zmluvného vzťahu nevstupovala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, a preto je potrebné ju považovať za spotrebiteľa. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania zaťažuje toho kto uvedené tvrdí, teda oprávneného ako dodávateľa. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon zamestnania, resp. povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku aké je zamestnanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto zamestnaním, či povolaním. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver bol poskytnutý povinnej na iný účel ako výkon povolania, preto sa zmluva o úvere považuje za spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia zmluvy zakázané ustanovením § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmenka bola z toho dôvodu vystavená a oprávneným vyplnená v rozpore so zákazom vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia, na čo nebolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté. Podľa súdu prvej inštancie sa rozhodcovský súd vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, ktoré priznal v uplatnenej výške. Ide pritom o nárok, ktorý oprávnenému z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva, nakoľko tam sa povinná zaviazala zaplatiť prevzatý úver zvýšený o pevný „príslušný poplatok“. V právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku ani s dobrými mravmi. Okrem uvedeného nebolo v rozhodcovskom konaní zohľadnené, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného tak zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, nakoľko nebolo prihliadnuté na zákaz použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Odvolateľ odmietol postavenie povinnej zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľa a zdôraznil, že je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa pri uzatváraní zmluvy, nakoľko povinná v zmluve dobrovoľne vyhlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon povolania a toto svoje vyhlásenie potvrdila vlastnoručným podpisom. Oprávnený má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde je spolukontrahentom fyzická osoba. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie svojím postupom, keď zastavil exekúciu, porušil právo oprávneného na spravodlivý proces, výrazne zasiahol do zásady rovnosti strán a odňal mu možnosť konať pred súdom. Oprávnený mal za to, že exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania s prihliadnutím na dobré mravy. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzavretá platne, pričom ide o nevýhradnú zmluvu, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru je rozhodcovská zmluva dojednaná individuálne, preto ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že si splnil povinnosť v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď exekúciu zastavil. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017); ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017); účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP; ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa § 63 ods. 1 a 2 CSP; (1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (2) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 19.03.2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 28.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06944/13 zo dňa 24.09.2013. Rozhodcovským rozsudkom bol oprávnenému priznaný voči povinnej nárok zo zmenky vystavenej povinnou dňa 14.10.2011, zabezpečujúcej záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere č. 618301791 zo dňa 14.10.2011, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 450,- Eur. Súd prvej inštancie vydal dňa 09.10.2014 poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 16.10.2014. Súdny exekútor dňa 24.02.2016 postúpil súdu na rozhodnutie podanie oprávneného doručené mu dňa 21.01.2016, ktorým doplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Uznesením č. k. 2Er/1101/2014-25 zo dňa 23.01.2018 súd zastavil exekúciu (prvý výrok) podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia (druhý výrok). Oprávnený podal voči predmetnému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
11. Odvolací súd mal z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR (č.l. 41 spisu) preukázané, že povinná dňa 09.03.2015 zomrela. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 3D 347/2015, Dnot 132/2015 zo dňa 29.05.2015 (č.l. 42 spisu) vyplynulo, že majetok po povinnej ako poručiteľke na základe dohody dedičov nadobudol pozostalý manžel poručiteľky Q. H., bytom Q. 6.
12. V zmysle citovaného ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Na to, aby sa v konaní pokračovalo s iným subjektom než je ten, kto vystupuje v konaní v pozícii oprávneného či povinného, je nevyhnutné, aby nastala právna skutočnosť, s ktorou právny poriadok spája relevantné právne účinky (napr. prevod alebo prechod povinnosti z exekučného titulu, zánik účastníka konania a pod.).
13. Ustanovenie § 63 CSP upravuje situácie, ak dôjde od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia, teda počas prebiehajúceho súdneho konania, k smrti fyzickej osoby, ktorá je stranou v konaní. V zmysle tohto ustanovenia súd rozhodne buď o zastavení konania, alebo o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami fyzickej osoby, ktorá stratila procesnú subjektivitu. V prejednávanom prípade, z obsahu predloženého súdneho spisu a lustrácií súdu prvého stupňa vyplýva, že povinná zomrela dňa 09.03.2015 (t.j. pred rozhodnutím súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie však zistil, že povinná zomrela a zisťoval výsledok dedičského konania po zomrelej povinnej až po vydaní rozhodnutia, ktorým exekúciu zastavil.
14. Súd prvej inštancie konal ako s účastníkom konania s fyzickou osobou, ktorá nemala procesnú subjektivitu. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. a) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd postupoval podľa § 380 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Keďže k zrušeniu rozhodnutia došlo pre nedodržanie procesných podmienok konania, odvolací súd sa meritórne s podaným odvolaním nemohol nezaoberať.
15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP a Exekučného poriadku a prihliadne na vyššie uvedené skutočnosti.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.