Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-43-2026.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/43/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v právnej veci starostlivosti o maloletého: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, t. č. CDR Komárno, Ul. mieru 3, Komárno, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., t. č. A. XX, D. a otec: neuvedený, za účasti Okresnej prokuratúry Komárno, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno na uloženie výchovného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2026 domáhal uloženia pobytového výchovného opatrenia zariadení - Centrum pre deti a rodiny Komárno, Ul. mieru 3, Komárno, najdlhšie na obdobie šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu na zabezpečenie odbornej pomoci maloletému dieťaťu podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Návrh odôvodnil takto: „Uznesením Okresného súdu v Komárne, č. k. 10P/23/2026-15 zo dňa 04.03.2026, bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti právnickej osoby Centrum pre deti a rodinu Komárno. Jedná sa o maloleté dieťa s vrodenou vývojovou chybou mozgu – hydrocefalom. Z neurochirurgického hľadiska nie je indikovaný neurochirurgický zákrok, iba paliatívny postup. Zlepšenie zdravotného stavu maloletého dieťaťa sa nepredpokladá, jedná sa o dieťa s infaustnou prognózou. Mentálny status matky aj ďalších príbuzných však neumožňuje zabezpečenie starostlivosti o maloletého v domácom prostredí, a to z dôvodu slabých sociálnych podmienok a zlej finančnej situácie v rodine. Otcovstvo k maloletému nie je uznané ani určené. Matka sa sama vyjadrila, že sa o maloletého nebude vedieť postarať, uvedomuje si závažný zdravotný stav dieťaťa, o ktorom bola poučená. Žiadala umiestniť maloletého do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Matka ani za pomoci širšej rodiny vo svojej súčasnej sociálnej situácii a pri mentálnom nastavení a statuse rodiny nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa vo vyššie uvedenom nepriaznivom zdravotnom stave. Zdroje na strane rodiny, blízkych osôb a širšej komunity nie sú žiadne, nateraz neexistuje žiadna fyzická osoba, ktorá by vedela zabezpečiť starostlivosť o dieťa s takými závažnými vrodenými vývojovými chybami a diagnózami. Vzhľadom na slabé sociálne prostredie a mentálny status matky nie je možné vykonávať starostlivosť o maloletého v domácom prostredí. Maloletý bol do Centra pre deti a rodiny Komárno prijatý dňa 16.03.2026 a bol umiestnený v špecializovanej samostatnej skupine s ošetrovateľskou starostlivosťou, t. č. prebieha jeho adaptácia na skupine. Režim maloletého dieťaťa je v štádiu vypracovávania, psychomotorický vývoj dieťaťa je v štádiu sledovania. Dňa 26.03.2026 sa konala na pôde Centra pre deti a rodiny Komárno prípadová konferencia za účelom nastavenia plánu sociálnej práce s rodinou maloletého. Matka maloletého sa na prípadovej konferencii nezúčastnila. Zúčastnené strany - úrad, Centrum pre deti a rodiny Komárno a mesto Nesvady, sa súhlasne dohodli na zabezpečení
odbornej pomoci dieťaťu v zariadení. Nakoľko matka v domácom prostredí ani za pomoci iných fyzických osôb nie je schopná poskytnúť adekvátnu starostlivosť maloletému, má úrad za to, že je potrebné využiť inštitút výchovného opatrenia a to pobyt na obdobie šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu v Centre pre deti a rodiny Komárno, a to za účelom poskytnutia odbornej pomoci maloletému dieťaťu. Na základe uvedených skutočností je pre zabezpečenia priaznivého psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletého potrebné využiť inštitút výchovného opatrenia a preto považuje úrad návrh za opodstatnený.“ Úrad tiež listom zo 16.04.2026 súdu uviedol, že: „Úrad má za to, že nie je splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 54 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, t. j. dieťa nie je osvojiteľné, rodičia dieťaťa žijú a v starostlivosti im nebráni žiadna závažná prekážka, doteraz nebolo uložené výchovné opatrenie a rodičia neboli pozbavení výkonu rodičovských práv. Rodičia o dieťa prejavujú záujem, avšak s ohľadom na jeho potreby, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného stavu, nie sú aktuálne schopní mu v domácom prostredí jeho potreby plnohodnotne zabezpečiť. Z uvedeného dôvodu má úrad za to, že je potrebné (pred nariadením ústavnej starostlivosti) využiť inštitút pobytového výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a nad maloletým nariadiť výchovné opatrenie na obdobie šiestich mesiacov v Centre pre deti a rodiny Komárno a to za účelom zabezpečenia odbornej pomoci dieťaťu.“
2. Súd vo veci nariadil a otvoril pojednávanie dňa 20.05.2026, kde zástupkyňa UPSVAR KN uviedla: „Sociálna pracovníčka v CDR ma informovala, že stav dieťaťa je momentálne stabilizovaný, 3x mesačne je hospitalizovaný v Bratislave v nemocnici na Kramároch. Sú to pravidelné kontroly, ktoré vyplývajú z neho zdravotného stavu. Stále je napojený na kyslíkový prístroj. Žiadne výnimočné situácie, čo sa týkajú jeho zdravotného stavu, sa nevyskytli. V súčasnosti pretrváva prognóza, ktorá aj pôvodne bola stanovená, za to obdobie čo je umiestnený, t. j. 2 mesiace nedošlo k závažnejšej zmene. Je pravidelne monitorovaný, navštevujú s ním všetkých špecialistov.“
3. Matka dieťaťa výpoveďou uviedla: „Žijem na adrese A. XX, D. s mojou mamou, otcom a súrodencami. Ide o rodinný dom. Nemám iné deti. Neviem pracovať, lebo som stratila občiansky preukaz. Nepracovala som, lebo som teraz dovŕšila 18 rokov. Chodila som na Strednú odbornú školu, učila som sa za šičku, ale ukončila som len prvý ročník. Školu som navštevovala do mojich 16-tich rokov. Nemám žiaden príjem. Vyživuje ma matka s otcom. Matka nepracuje, dostáva materský príspevok a dôchodok a otec dôchodok. Poberajú okolo 470 eur každý. Ja nemám žiadne výdavky. Občas zatelefonujem do zariadenia, poinformujem sa, ale nebola som syna nikdy navštíviť, lebo sa nedokážem pozrieť na syna. Vtedy sa zvyknem porozprávať s pracovníčkou zariadenia a keď A. berú na nejaké vyšetrenie, tak táto pani ma zvykne informovať. Ja vlastný mobilný telefón nemám.“
4. Prokurátorka OP KN uviedla, že s poukazom na zdravotné postihnutie dieťaťa navrhuje návrh zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami: pripojený spis 10P/23/2026 a z neho nariadenie neodkladného opatrenia, spis 10P/9/2026 a z neho predbežná lekárska správa, rodný list dieťaťa a správa CDR Komárno zo 16.3.2026. Súd zistil, že dieťa bolo neodkladným opatrením OS KN dočasne zverené do starostlivosti CDR KN, pretože matka sa o neho vzhľadom na jeho závažný zdravotný stav nedokáže postarať. Dieťa musí byť celodenne monitorované, musí byť napojené na zdravotnícke prístroje a musí pravidelne navštevovať špecializované lekárske prehliadky. Zo oznámenia CDR KN zo 16.03.2026 vyplýva, že u maloletého sa pokračuje v paliatívnej starostlivosti.
6. Podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z., ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov.
7. Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z., na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť: povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, inú povinnosť.
8. Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z., ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2.
9. Podľa § 37 ods. 7 zákona č. 36/2005 Z. z., súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením.
10. Súd konštatuje, že na uloženie pobytového výchovného opatrenia nie je absolútne žiaden dôvod. Výchovné opatrenie nemusí predchádzať nariadeniu ústavnej starostlivosti podľa § 54 ods. 2 ZoR, a to najmä tomto prípade, kedy nie je žiaden predpoklad, že by sa dieťa vrátilo do rodiny, keďže ide o paliatívne liečeného novorodenca, z ktorého výchovou nie sú žiadne problémy, iba matka nedokáže a nemôže zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z týchto vážnych zdravotných dôvodov na strane dieťaťa. Výchovné opatrenia majú plniť ochrannú funkciu – napomáhať navrátenie riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Ak výchovné opatrenie neprinesie želaný výsledok – ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov, resp. zmena postoja maloletého dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. V danom prípade je od podania návrhu zrejmé, že vôbec nejde o potrebu zmeny postoja alebo správania rodičov alebo dieťaťa ale o potrebu ústavného umiestnenia dieťaťa z dôvodu jeho vážneho zdravotného stavu, ktorého liečenie ani nie je možné a dieťaťu je poskytovaná paliatívna starostlivosť.
11. Z ustanovenia § 54 ods. 2 ZoR vyplýva diferenciácia rôznych prípadov nariaďovania ústavnej starostlivosti podľa toho, či má alebo nemá sankčný charakter. Medzi prípady so sankčným charakterom (pre dieťa) možno zaradiť nariadenie z dôvodu, že uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave. Povinnosť pokúsiť sa napraviť narušenie riadnej výchovy maloletého inými vhodnými výchovnými opatreniami sa vzťahuje len na dôvod, keď súd nariaďuje ústavnú starostlivosť preto, že je výchova dieťaťa už vážne narušená. Nie je potrebné, aby iné výchovné opatrenia predchádzali nariadeniu ústavnej starostlivosti v prípadoch, keď je dieťaťu nariadená ústavná starostlivosť: – z dôvodu vážneho ohrozenia jeho výchovy, – z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z iných vážnych dôvodov.
12. Dôvodmi nariadenia ústavnej starostlivosti v dôsledku vadného výkonu rodičovských práv a povinností je najmä, ak sú rodičia pozbavení výkonu rodičovských práv alebo aj ak je ich dieťa osvojiteľné. K dôvodom bez sankčného charakteru možno zaradiť prípad, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená a rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka. Závažné ohrozenie výchovy dieťaťa môže spočívať buď v okolnostiach na strane dieťaťa (napr. dieťa trpí duševnou poruchou, na základe ktorej potrebuje osobitný prístup, ktorý mu rodičia nie sú schopní zabezpečiť), alebo na strane rodičov, resp. osôb, ktoré sa o dieťa osobne starajú (napr. rodič sa vôbec o dieťa nestará, zanedbáva ho, neposkytuje mu jedlo atď. alebo pre aktuálny nepriaznivý sociálny stav nedokáže zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa, napr. je bezdomovec). Osobitným prípadom vážneho ohrozenia riadnej výchovy maloletého dieťaťa je prípad, keď rodičia z vážnych dôvodov nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Nejde teda o to, že výchovu dieťaťa z nejakého – hoci aj objektívneho – dôvodu nezvládajú alebo nerealizujú, tento dôvod je ešte užší – rodič sa z určitého dôvodu nie je schopný o dieťa ani osobne postarať, čiže zabezpečiť dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť potrebnú na uspokojovanie jeho potrieb. Dôvodom môže byť napríklad dlhodobá hospitalizácia rodiča, výkon trestu odňatia slobody, väzba a pod. Ani v tomto prípade nemusia nariadeniu ústavnej starostlivosti predchádzať iné výchovné opatrenia, práve naopak, nie sú ani žiaduce, pretože treba maloletému dieťaťu poskytnúť bezprostrednú a rýchlu ochranu. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 54 [Ústavná starostlivosť – všeobecne]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 342.)
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.