Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-212-2024.pdf
PDF · 132.61 KB
Case nature
Subarea
14CoP/212/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. a C. B., obaja nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E. - F., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka G. B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, E. - F., právne zast. JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 7, Nitra, IČO: 46 334 858, a otec D. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E. - F., právne zast.: JUDr. Martinom Kákošom, advokátom, so sídlom Advokátska kancelária Bernolákova 1546/32, Topoľčany, IČO: 422 016 59, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 54P/163/2024-30 zo dňa 03.10.2024, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Rozhodol tak o jej návrhu, ktorá sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zmenil predchádzajúce rozhodnutie súdu o zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a súčasne upraviť styk otca s maloletými deťmi.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods .1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 361, § 365 ods. 1, § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
4. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení sa s návrhom, s listinami predloženými matkou a s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 35P/6/2020 dospel k záveru, že na základe doteraz zistených skutočností nie je v súčasnosti osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Matka tvrdí, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nie je v záujme a na prospech maloletých detí, deti s ňou chcú tráviť viac času ako s otcom, sú v strese, čo sa prejavuje na ich psychike, pričom na podporu svojich tvrdení predložila správu I. B. D., ktorá pôsobí ako terapeut v terapii hrou a filiálnej terapii a školský psychológ, čo uviedla pod svojím podpisom správy zo dňa 11.09.2024. V závere správy ďalej uvádza, že dlhodobo badá u detí potrebu byť častejšie a intenzívnejšie s matkou, počas terapií, ktoré začali na podnet matky v máji tohto roka, u detí opakovane odznieva túžba po matkinej prítomnosti, láske, súdržnosti a stálosti jednotného prostredia. Obe deti veľmi citlivo vnímajú neohľaduplnú komunikáciu otca smerom k matke, čo sa prejavuje ich bojazlivosťou. Navrhuje preto, aby deti trávili viac času s
matkou, predovšetkým v tomto predpubertálnom, období, keďže samé po prítomnosti a blízkosti matky túžia, čo je v záujme ich zdravého emočného a psychického vývinu, aby sa predišlo prípadným sociálno - patologickým javom. Maloletých vníma ako deti, ktoré sú pravidelne neprimerane vystavované akútnym psychickým záťažovým situáciám a traumám, ktoré môžu spôsobiť ujmu na ich psychickom vývine a zdraví, pretože stres má výrazný vplyv na štruktúru a fungovanie mozgu a hrozí patologický vývin, ktorý sa môže podpísať na vzniku napríklad úzkostných stavov a depresie, prípadne nízkeho sebavedomia a neprijatia zo strany rovesníkov. V danom prípade však podľa názoru súdu prvej inštancie nie je osvedčená potreba okamžitého zásahu súdu, pretože nateraz ide len o tvrdenia matky, že striedavá osobná starostlivosť nie je na prospech maloletých detí. Ani z dôkazu, na ktorý sa matka odvoláva, správy I. D., nevyplýva jednoznačne, že je potrebné okamžite upraviť pomery účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. V predmetnej správe sa síce konštatuje, že maloletí prezentujú želanie byť s matkou častejšie, zle na nich vplýva otcov postoj k ich matke, ale zároveň tiež konštatuje, že z hľadiska zdravého emocionálneho a sociálneho vývinu je potrebné udržiavať styk detí s oboma rodičmi naďalej. Napokon, aj sama matka navrhuje zachovať kontakt detí s otcom úpravou styku podľa jej návrhu, nežiada tento styk obmedziť, prípadne zakázať, čo by malo logiku v prípade, ak by skutočne deti boli vystavované akútnym psychickým záťažovým situáciám, dokonca traumám, ako to uvádza I. D., aby sa tak predišlo nenapraviteľnému následku na ich psychike. Uvedené tvrdenia nateraz nie sú objektívne preukázané, v správe psychologičky sa uvádza len potenciálna možnosť následkov na psychike maloletých detí, o čom svedčia aj jej formulácie, napr.: „...aby sa predišlo prípadným patologickým javom...“, „...môžu spôsobiť ujmu...“, „...hrozí patologický vývin, ktorý sa môže podpísať...“, atď., bez toho, aby tieto boli verifikované, čo bude, okrem iného, predmetom dokazovania vo veci samej. To, či doterajšia forma osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme a na prospech maloletých detí, alebo bude vhodnejšia iná úprava rodičovských práv a povinností, než doterajšia, bude súd môcť objektívne posúdiť až po riadne vykonanom dokazovaní vo veci samej.
5. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP. Namietala, že s názorom súdu prvej inštancie nie je možné sa stotožniť, nakoľko nie je pravdou, že „nateraz ide len o tvrdenie matky“ pretože súdu bola predložená správa psychologičky. Okrem toho tvrdenie, že „v správe psychologičky sa uvádza len potenciálna možnosť následkov na psychike maloletých detí“ je taktiež nepravdivé, pretože psychologička vo svojej správe uvádza, že už t.č. spozorovala následky na psychike detí, a to zhoršenie prejavov správania v ich prežívaní a vnímaní, ak aj to, že A. veľmi ťažko zvláda neustále zmeny prostredia, ktoré mu sťažujú jeho prežívanie, a to prejavy zlosti a frustrácie, nereagovanie na otázky a vytesňovanie emócií. C. trpí nočnými morami, kde prežíva strach z neprítomnosti matky. Z celej správy zreteľne vyplýva, že deti pociťujú hlbokú separačnú úzkosť z odlúčenia od matky na viac dní. Bez dotknutia uvedeného, nie je možné akceptovať ani názor súdu, že ak by vážna ujma „len hrozila“, nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka vyjadrila presvedčenie, že súd je povinný v konaní mať na zreteli v prvom rade záujem maloletých detí. Následky konania a správania sa otca sa už na deťoch prejavujú, podľa správy psychologičky tieto nastali v priamej súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou, striedaním výchovného prostredia, nevhodným správaním a prístupom otca a násilným odlučovaním od matky. Nesúhlasila s názorom, že neodkladné opatrenie je prípustné len vtedy, ak už psychické zdravie detí bude trvale a vážne narušené, alebo sa začnú pomočovať alebo sebapoškodzovať. Argument súdu prvej inštancie na zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie, že „sama matka navrhuje zachovať kontakt detí s otcom úpravou styku podľa jej návrhu, nežiada tento styk obmedziť, prípadne zakázať“ je taktiež podľa názoru matky nesprávny, dokonca ho považuje za argumentačný klam, pretože jednak matka síce navrhuje upraviť styk otca s deťmi, avšak nepochybne obmedzene na rozdiel od existujúcej striedavej osobnej starostlivosti a tiež nenachádza dôvod na to, aby v prípade, ak deti nezvládajú striedavú osobnú starostlivosť zo strany otca, tak by mal byť styk s otcom úplne zakázaný. Matka tiež namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie bez toho, aby ustanovil najskôr maloletým deťom kolízneho opatrovníka (súd síce formálne vydal uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka dňa 27.9.2024, ale toto doručil kolíznemu opatrovníkovi až 7.10.2024, spolu s rozhodnutím o neodkladnom opatrení) a zistil názor maloletých detí sám, alebo prostredníctvom kolízneho opatrovníka, rozhodol už 3.10.2024, teda osem dní po podaní návrhu, napriek tomu, že mal zákonný časový priestor na zabezpečenie práv strany (maloletých deti) až do 25.10.2024, čím zásadne porušil právo strany a naplnil všetky napadnuté odvolacie dôvody. Matka namieta, že postupom súdu bol porušený zákon v neprospech maloletých detí a zároveň boli porušené aj ústavné práva maloletých detí vyplývajúce z čl. 41 ods. 1 posledná veta Ústavy Slovenskej republiky - zabezpečovať deťom osobitnú ochranu. V rámci prebiehajúceho konania, ide o situáciu, ktorá sa dieťaťa dotýka, a teda prichádza do úvahy aj uplatnenie práv dieťaťa, ktoré chráni čl. 12 Dohovoru o právach
dieťaťa, podľa ktorého sa názoru maloletého má venovať patričná pozornosť a má mať možnosť byť vypočuté v konaní, ktoré sa ho týka. Mala za to, že miera napätia, útoky, nezhody, urážky a ignorácia potrieb maloletých detí zo strany otca prekračuje únosnosť a vážne zasahuje do psychického zdravia maloletých detí. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňuje svojim záujmom, ale potrebu bezodkladnej úpravy odôvodňuje výlučne záujmom maloletých detí. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne a dokonca nezákonným postupom a bez logickej skutkovej a právnej argumentácie nesprávne vyhodnotil naliehavú potrebu dočasnej úpravy a najlepšieho záujmu maloletých detí, keďže je nepochybné, že maloleté deti existujúcim stavom veľmi trpia a je zrejmé, že čím dlhšie sú deti ponechané v tomto stave, bez rozhodnutia súdu, tým viac psychicky trpia. Matka v odvolaní žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadiť ňou navrhované neodkladné opatrenie.
6. Otec maloletých detí sa vyjadril k odvolaniu matky, pričom nesúhlasil s jej návrhom nariadiť neodkladné opatrenie v znení ako požadovala matka ako aj s návrhom na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností. Poprel tvrdenia matky, že by maloleté deti nechceli k nemu chodiť a odmietali zotrvať v jeho striedavej starostlivosti. Podľa neho matka v ostatnom čase vyvoláva konflikty a stresové situácie, ktorým vystavuje aj deti, a navyše ich aj doslova hucká proti nemu ale najmä proti jeho priateľke. Otec pripisuje návrh matky a jej správanie tomu, že si našiel priateľku, s čím sa matka nedokáže zmieriť. Zároveň uviedol, že priateľka nežije s ním v jednej domácnosti, a to na rozdiel od manžela matky, ku ktorému sa nasťahovala aj s deťmi do bytu, kde on bol ako podnájomník. K tomu otec uviedol, že matka kúpila byt aj s nájomcom, ktorý sa ani nevysťahoval a stal sa jej partnerom, čo bolo vtedy pre deti náročné, že mali zase nové bývanie, ale zrazu tam bol neustále aj cudzí chlap, ktorého ich matka poznala pár týždňov, resp. ho ani poriadne nepoznala. Pre deti bola takáto zásadná zmena prostredia spolu s novou osobou v domácnosti stresujúca, čo matka úplne ignorovala a už len toto svedčí o tom, že maloleté deti nemá na prvom mieste. Otec tvrdí, že nie je potrebné meniť úpravu práv a povinností z dôvodov na jeho strane, nakoľko v jeho životnej situácii sa nič nezmenilo, odkedy sa vo veci právoplatne rozhodlo. Poukázal na to, že má rovnaké zamestnanie, býva stále na rovnakej adrese, býva sám, resp. s deťmi, stará sa o deti tak ako aj predtým, odovzdáva a vyzdvihuje ich zo školy, na krúžky, pripravuje ich doma na vyučovanie a stará sa riadne o domácnosť. Neguje tvrdenia matky, že s ňou nespolupracuje a vynecháva ju z rozhodnutí týkajúcich sa detí. Tvrdí, že deťom nebráni, aby zavolali mame, keď sú u neho. Otec popísal incident, počas ktorého mal matku napadnúť, pričom z jeho pohľadu matka pod zámienkou, že má pre deti zošity do školy, chcela prísť k nemu a vyvolať scénu. Keď matka zistila, že v byte sa nachádza otcova priateľka, odmietla nechať deti vstúpiť do bytu, žiadala, aby deti nastúpili do jej auta a odišli s ňou. Otec v snahe vziať zošity roztrhol tašku, v ktorej boli, ale poopiera, že by matke fyzicky ublížil. K situácii boli privolaní aj rodičia matky, svedkami boli aj susedia. Matka v tejto situácii oznámila deťom, že ak príde polícia, majú im oznámiť, že chcú ísť k matke, na čo deti reagovali plačom. Napokon ich matka pustila po hodine vyčerpania a smädu.
7. Otec popiera tvrdenia matky, že by sa jeho správanie voči matke zhoršilo, odkedy sa vydala. Práve naopak, podľa neho sa v tom čase zhoršilo správanie matky, a to z dôvodu, že sa dozvedela o otcovom novom vzťahu. Popísal, že deťom sa venuje, tvorí im program, na dovolenke bol s deťmi a so starými rodičmi zo strany matky, nakoľko títo preferujú stretávanie s vnukmi v prítomnosti otca detí ako svojej dcéry. Otec uviedol, že deti nemajú problém s jeho priateľkou a vyjadril pochybnosť o tom, či majú vrúcny vzťah s manželom matky, pričom spomenul, že matka sa mu na nového partnera sťažovala. Otec tiež uviedol, že nemal vedomosť o tom, že matka plánuje deti podrobiť psychologickej terapii. Otec spochybňuje dôkaz – správu od školskej psychologičky I. B. D., pričom tvrdí, že nemá dosiahnuté psychologické vzdelanie na realizovanie psychologickej terapie a poskytovanie odbornej psychologickej pomoci. Otec navrhol vyžiadanie správy od pediatričky detí, ktorá by preukázala, že deti po pobyte u otca nebývajú choré a ako hodnotí starostlivosť každého z rodičov o deti. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje otec zamietnuť, resp. potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ďalej navrhuje, aby sa vo veci návrhu matky na zrušenie striedavej starostlivosti vykonalo riadne dokazovanie a aby odborné posúdenie citových väzieb detí k rodičom bolo vykonané klinickým psychológom, vrátane posúdenia osobnostnej charakteristiky rodičov a ich vplyvu na psychický a duševný stav maloletých detí. K vyjadreniu otec priložil podanie vo veci priestupku proti občianskeho spolunažívaniu – voči matke, správy medzi rodičmi maloletých detí aj medzi matkou a maloletými, ktoré majú preukazovať nátlak matky na deti, jej osočovanie priateľky otca, čestné prehlásenie matky navrhovateľky a jej otčima, ktorí potvrdili incident so zošitmi a potvrdzujú verziu otca, poukazujú na prchké správanie svojej dcéry, fotografie otca a synov zachycujúce spoločné momenty, výpis z aplikácie Edupage preukazujúci vyzdvihovanie detí v dňoch 30.09.2024 až 10.10.2024.
8. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, súdu zaslala zvukovú nahrávku maloletých detí a zároveň poprela tvrdenia otca. Uviedla, že už zo samotného podania otca je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi, ako aj širším príbuzenstvom sú tak vážne narušené a konfliktné (otec maloletých detí podal dokonca na matku svojich detí oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu), že striedavá osobná starostlivosť rodičov už nepochybne nemôže byť v najlepšom záujme maloletých detí. Nie je pravdou, že by matka maloletých žiarlila na priateľku otca, naopak, sú to práve maloleté deti, ktoré partnerku otca neprijali a matka vidí, ako sa trápia. Rovnako uviedla, že otec maloletých detí sa o jej manželovi vyjadruje znevažujúco, a to aj pred maloletými deťmi. Taktiež poprela, že by otec nebol informovaný o terapii, čo matka preukazuje elektronickou správou. Spochybňovanie kompetencií I. D. nie je namieste, pretože aj keď nie je klinický psychológ, to neznamená, že nesmie robiť terapiu, intervenciu a podať odborné vyjadrenie. Pokiaľ ide o návrh otca na znalecké vyšetrenie, toto považuje za obzvlášť zaťažujúce pre maloleté deti, zbytočne predlžujúce konanie vo veciach maloletých a má za to, že ho otec maloletých detí navrhuje výlučne z dôvodu, aby natiahol konanie. Poukázala na manipulatívne techniky otca, keď deťom tvrdí, že ak skončí striedavá starostlivosť, už nebudú mať tatinka. Matka predložila podrobné vyjadrenia k jednotlivým otcovým tvrdeniam, v ktorých poukazuje na to, že chlapci sú smutní z toho, že netrávia u matky dostatok času, že sa sťažujú spolužiakom a pod. Matka uvádza, že deti sa s priateľkou otca necítia komfortne a nechcú s ňou tráviť čas. So striedavou starostlivosťou na začiatku súhlasila, avšak má za to, že sa neosvedčila, otec deťom nedokáže poskytnúť vrúcny a hlboký vzťah, aký oni vyžadujú. Matka opísala mnoho situácií a z jej vyjadrenia vyplýva, že na väčšinu tvrdení otca má presne opačný názor, neguje jeho videnie, vysvetľuje každú situáciu zo svojho uhla pohľadu, ktorý je opačný od otcovho. Ako prílohu k svojmu vyjadreniu doložila kópiu komunikácie s matkou synovho spolužiaka, z ktorej vyplýva, že maloletý sa sťažoval spolužiakovi, že mu chýba mama, komunikáciu s otcom maloletých, komunikáciu s učiteľkou maloletých, výpis hovorov medzi maloletými a matkou, kresby venované matkinmu manželovi, vyjadrenie k čestnému prehláseniu matky, v ktorom popiera jej tvrdenia, vyjadrenie k podnetu o priestupku, ktorý podal na matku otec maloletých, čestné prehlásenie otca matky, v ktorom potvrdzuje tvrdenia matky, čestné prehlásenie tety matky, v ktorom potvrdzuje tvrdenia matky, fotografie maloletých s ich prababkou, s ich dedkom, fotografie z osláv a výletov s rodinou, dokumenty potvrdzujúce mediačné konanie medzi matkou a jej matkou, t.j. starou matkou maloletých detí.
9. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec (tzv. duplika), pričom podrobne popisuje svoje vnímanie všetkých situácií a prípadov, ktoré popísala matka. Nahrávku, ktorú predložila matka, označil za zmanipulovanú, nakoľko manžel matky tu deti navádza na odpovede. Trvá na vykonaní znaleckého dokazovania z odboru psychológia, ktoré by preukázalo, či sú deti niekým manipulované a ktoré by pomohlo zistiť ich skutočné pocity. Poukazuje na to, že s matkou riadne komunikuje, o čom predložil aj prílohu – výpis z ich spoločnej komunikácie. Ďalej ako prílohu k podaniu doložil komunikáciu matky a detí, tiež výtvory detí venované otcovi, fotografie zo spoločne stráveného času.
10. K podaniu otca sa opätovne vyjadrila matka, zopakovala svoje predchádzajúce argumenty a najmä poukázala na to, že samotné maloleté deti nechcú žiť v striedavej starostlivosti, pričom jej ide jedine o najlepší záujem maloletých detí. Opätovne predložila ďalšiu komunikáciu s otcom, uviedla zápis z analýzy nahrávok, doposlala súdu aj vyčíslenie nákladov na maloleté deti.
11. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, zopakoval, že konflikty vyvoláva matka, doložil komunikáciu z apríla 2024, podľa ktorej sa matka pozitívne vyjadrila o fungovaní striedavej starostlivosti. Ďalej zdôraznil, že na nahrávkach sú maloleté deti manipulované a matka by si mala uvedomiť, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby mali rovnocenný vzťah s obidvoma rodičmi.
12. K vyššie uvedenému podaniu otca sa opätovne vyjadrila aj matka, pričom uviedla sklamanie nad tým, že deti síce boli vypočuté, ale ich názoru nebola venovaná náležitá pozornosť. Ostatné argumenty matky boli zopakovaním predchádzajúcich tvrdení z predošlých stanovísk. Rovnako tak aj v ďalšom podaní matky, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 16.12.2024, kde matka podrobne reaguje na vyjadrenie otca, ide o popis situácií, ktoré sú súdu známe z predošlých podaní a ide o rovnaké argumenty, ktoré už boli vyslovené v predchádzajúcich vyjadreniach.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 54P/163/2024 je návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré konanie nie je právoplatne skončené, aktuálne prebieha dokazovanie. Spolu s týmto návrhom podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a určil otcovi styk s deťmi, a to do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
21. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez vykonania potrebného dokazovania.
22. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov.
23. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).
24. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel.
25. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí spôsobom navrhovaným matkou. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné. Odvolací súd konštatuje, že preskúmaním veci nezistil skutkové ani právne vady napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
26. Nenáležitá je odvolacia argumentácia matky spočívajú v tom, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zohľadnil ohrozenie priaznivého vývoja maloletých detí, či nevenoval dostatočnú pozornosť vôli maloletých prejavenej v ich názore tráviť viac času s matkou. Maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 35P/6/2020-75 zo dňa 17.02.2021 zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka sa zverenia maloletých do svojej osobnej starostlivosti domáha najmä z toho dôvodu, že striedavá forma starostlivosti o maloleté deti, ktorá v súčasnosti prebieha, maloletým deťom podľa jej názoru nevyhovuje, potrebujú tráviť viac času s matkou, otec im nedokáže poskytnúť dostatočnú emocionálnu a vzťahovú podporu. Z doposiaľ osvedčeného stavu však nemožno vyvodiť záver o bezodkladnej potrebe zverenia C. a A. do osobnej starostlivosti matky, keďže matka neosvedčila nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením, teda prečo sa vyžaduje akútny zásah súdu na vydaní takéhoto neodkladného opatrenia. Nie je osvedčený daný nárok, pričom situácia v rodine detí nevyžaduje akútny zásah na riešení pomerov účastníkov dočasne vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia, najmä ak rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom sú upravené vyššie uvedeným právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je z hľadiska času ani rozsahu dokazovania možné, aby súd vykonal dôkladné a rozsiahle posúdenie. V danom prípade matka tvrdí, že chlapci chcú byť u nej a nechcú byť u otca, jeho priateľku nemajú radi. Otec tvrdí, že chlapci nemajú problém s konceptom striedavej starostlivosti a jeho priateľku, ktorá uňho nebýva, tolerujú. Matka tvrdí, že pri incidente so zošitmi jej otec tašku vytrhol a takmer ju zhodil, deti sa toho zľakli a plakali. Z otcovho pohľadu išlo o matkou vyprovokovanú situáciu, pričom fyzický kontakt poprel a plač chlapcov pripísal ich únave po tréningu zapríčinenú tým, že matka ich nechcela pustiť do otcovho bytu sa osviežiť. Tieto a mnohé ďalšie iné situácie popisujú
rodičia absolútne odlišne, zo svojho uhla pohľadu, zo svojho vnímania, ovplyvnení vlastným prežívaním. V rámci konania o neodkladnom opatrení nie je pritom možné ich popis objektivizovať, ten bude (a už v súčasnosti je) predmetom skúmania vo veci samej. Súd prvej inštancie na pojednávaniach vykonáva dokazovanie, vypočul už aj maloletých chlapcov a bude kompetentný rozhodnúť na základe plnohodnotného dokazovania. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý sa (ako bolo vyššie spomenuté), používa v prípadoch potreby neodkladného zásahu, ak hrozí maloletým deťom ujma, čo však v tomto prípade preukázané nebolo. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.06.2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019). Chlapci majú 9 rokov, je prirodzené, že im chýba mama, či už na výlete zo školy alebo keď sú u otca, ich pocity však tak, ako ich opísala matka, nie sú na takej úrovni, aby bol nevyhnutný zásah neodkladným opatrením. To však neznamená, že súd prvej inštancie po dôkladnom dokazovaní nevyhodnotí situáciu inak. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia. Pojednávanie vo veci samej bolo odročené na 13.01.2025, to znamená, že súd prvej inštancie vo veci koná a po dôkladnom vyhodnotení všetkých faktorov aj rozhodne tak, aby bolo jeho rozhodnutie v najlepšom záujme maloletých chlapcov.
27. Čo sa týka námietky matky, že súd prvej inštancie nebral do úvahy prejavený názor maloletých detí a ich želania tráviť viac času s matkou, ani táto skutočnosť nemôže odôvodňovať nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, pretože bude úlohou súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej posúdiť, do akej miery bude na vyjadrený názor chlapcov prihliadať a akým spôsobom ovplyvní jeho konečné rozhodnutie, pričom rozhodnutie súdu by malo vyvažovať všetky získané dôkazy, s cieľom prijať taký záver, ktorý bude v najlepšom záujme maloletých detí. Žiada sa dodať, že nie je možné, aby všeobecné súdy postoj dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili výlučne na jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu. Názor dieťaťa je treba zohľadňovať veľmi citlivo, pretože dieťa samé nemusí byť ani vo vyššom veku schopné odhadnúť dopad svojho postoja (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2628/22 zo dňa 10.01.2023). Je nutné pripomenúť, že konečné rozhodnutie o tom, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, je v kompetencii konajúceho súdu, ktorý je oprávnený k prípadným korektúram predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je pre neho vhodné, resp. všeobecne prospešné, a čo naopak nie (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3007/09 zo dňa 26.08.2010).
28. Účelom neodkladného opatrenia nie je dosiahnutie zmeny právoplatných súdnych rozhodnutí, ale len rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a vyriešiť každú situáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Inak povedané, zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie upravujúce aktuálnu formu starostlivosti o maloleté dieťa možno len zákonom predpísaným spôsobom, t. j. v zmysle ust. § 26 Zákona o rodine, kde v konaní vo veci samej súd posúdi, či nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia.
29. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu spisu, z predložených dôkazov a tvrdení účastníkov konania, dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nebola splnená základná podmienka v § 325 ods. 1 CSP, a to podmienka naliehavosti. V tomto smere odvolací súd dodáva, že matkina argumentácia v prospech nariadenia neodkladného opatrenia nepreukazuje, že by C. a A. hrozila taká miera nebezpečenstva v rámci striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by odôvodňovala neodkladným opatrením zasiahnuť do vykonateľnej úpravy zverenia maloletých detí.
30. Odvolací súd nespochybňuje, že matka sa snaží ochrániť svoje deti pred smútkom a strachom z dlhého odlúčenia, avšak rozhodnutie, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky (ak sú deti v súčasnosti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov), nemôže byť predmetom neodkladného opatrenia dočasnej povahy, keď pre takúto rýchlu právnu i faktickú zmenu pomerov účastníkov konania nie je aspoň osvedčená danosť práva, absentujú objektívne dôvody. Účelom neodkladného opatrenia nie je pri každej nezhode rodičov a ich problematickej komunikácii okamžite riešiť výchovné prostredie dieťaťa jeho zverením do inej formy starostlivosti, než bola upravená ostatným súdnym rozhodnutím, bez dôkladného a náležitého zistenia skutkového stavu, ktorý bude zisťovaný v konaní vo veci samej.
31. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil situáciu, keď uviedol, že ide len o tvrdenia matky, na základe ktorých by mala nastať zmena zverenia, avšak podľa matky sú jej tvrdenia podporené správou od psychologičky, tu odvolací súd uvádza, že u psychologičky na filiálnej terapii bola s deťmi iba matka, teda aj psychologička mohla posúdiť situáciu iba zo strany matky. Odvolací súd mal možnosť v konaní o odvolaní proti zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vnímať aj tvrdenia matky, aj tvrdenia otca, ktoré sú diametrálne odlišné. Ako už bolo spomenuté vyššie, nakoľko opísaný stav nevykazuje takú intenzitu, aby sa mohlo zasiahnuť neodkladným opatrením, budú vzájomné protichodné tvrdenia matky aj otca, prípadne ďalšie dôkazy, podrobené analýze v konaní vo veci samej. Na tomto mieste tiež odvolací súd podotýka, že v konaní o neodkladnom opatrení nemal potreby vykonať dôkazy navrhované rodičmi, či už ide o správy pediatričky, výsluchy rôznych osôb a podobne, nakoľko by takéto dokazovanie bolo nadbytočným. Matka tiež v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevyužil zákonom ustanovený čas na rozhodnutie a rozhodol bez výsluchu maloletých detí. Platí tu rovnaká premisa ako vyššie, teda v konaní o neodkladnom opatrení nie je priestor na rozsiahle dokazovanie, to je možné vykonať iba v konaní vo veci samej, tým sa riadil aj súd prvej inštancie, neupravil pomery bezodkladne, ale riadne koná vo veci samej, v ktorom vypočul aj obe maloleté deti a následne na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodne.
32. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
33. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).
34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).