Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/109/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X-XX, E., zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Mikulovou, so sídlom Makovického 55/3, Žilina, proti žalovanému: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., adresa na doručovanie G. XXX/XX-X, H., o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -2237 z 08.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., ktorým žalobu zamietol a vo výroku VI., v ktorom žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, potvrdzuje. Vo výroku I., II., III., IV. odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu podania dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 04.10.2022 zamietol (I.), návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti voči tomuto uzneseniu zamietol (II.), návrh žalovaného na prerušenie konania zo 07.12.2022 zamietol (III.), konanie v časti o zaplatenie 35.466,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 01.07.2010 do zaplatenia voči pôvodne žalovanej 2/ F. G. A. G. zastavil (IV.), žalobu žalobcu proti žalovanému podľa , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorou sa voči nemu domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia 35.466,70 eur a úrokov z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9 % ročne od 01.07.2010 do zaplatenia zamietol (V.) a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (VI.). Vychádzal z toho, že na základe kúpnej zmluvy zo 14.11.2003 nadobudol žalobca v 1 a žalovaný a jeho vtedajšia manželka, pôvodne žalovaná 2/ taktiež v 1 (v BSM) nebytový povalový priestor vo vchode č. 3 nad druhým poschodím v bytovom dome súp. č. XXXX na ul. F. D. v E. spolu s pivnicou a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku parc. č. 1236, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, a to za účelom výstavby dvoch samostatných bytových jednotiek. Následne žalovaný a pôvodne žalovaná 2/ darovali žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou z 22.09.2004, vklad ktorej bol správou katastra povolený 17.06.2005. Na výstavbu bolo vydané stavebné povolenie z 03.02.2005 a jej výsledkom bol byt č. XX a č. XX, ku ktorému bolo vydané kolaudačné rozhodnutie 05.03.2008. Na základe protestu prokurátora správa katastra 10.07.2008 rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zrušila. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -133 z 21.05.2009, právoplatným a vykonateľným 11.06.2009, súd schválil zmier, podľa ktorého výlučným vlastníkom bytu č. XX na treťom poschodí bytového domu súp. č. XXXX vo vchode č. X, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach a spoluvlastníckeho podielu na pozemku je žalobca a vlastníkom bytu č. XX v totožnom bytovom dome sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaný a pôvodne žalovaná 2/, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, keďže stavbu ich bytu mal realizovať výlučne sám zo svojich finančných prostriedkov a na ich strane preto malo dôjsť k majetkovému prospechu získanému plnením bez právneho dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol (, ) predstavujúcemu hodnotu bytu v zmysle znaleckého posudku, od ktorej odpočítal cenu za zakúpenie spoluvlastníckeho podielu v predmetných nehnuteľnostiach zaplatenú žalovaným a pôvodne žalovanou 2/. Mal za to, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným a pôvodne žalovanou 2/ je neplatná pre rozpor so zákonom podľa , a to konkrétne , keďže neobsahovala vyhlásenie obdarovaného, t. j. žalobcu o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, čo má zabezpečiť funkčnú správu spoločných záležitostí bytového domu. Bez splnenia tejto povinnosti by sa vytvoril stav, ktorý by znemožnil riadne fungovanie v rámci založeného spoločenstva a komplikoval (až znemožňoval) by správu spoločných záležitostí, vrátane realizácie dodávky služieb spojených s užívaním nebytového priestoru. Jedná sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu s účinkami ex tunc. Žalobca preto nemohol disponovať vlastníckym právom k časti (k polovici) sporného povalového priestoru, lebo ho nikdy na základe absolútne neplatného právneho úkonu nenadobudol, na čom nemení nič ani nesprávny postup správy katastra, ktorá povolila vklad vlastníckeho práva k nemu, ktoré rozhodnutie však bolo následne na základe protestu prokurátora zrušené, čím došlo k obnoveniu predchádzajúceho vlastníckeho práva alebo vecno-právneho stavu v katastri nehnuteľností. Pre ďalšie právne posúdenie veci mal za právne významné uzavretie súdneho zmieru medzi stranami sporu. Žalobou doručenou okresnému súdu 24.09.2007 sa žalovaný v postavení žalobcu v konaní sp. zn. domáhal voči žalovaným, a to žalobcovi v tomto spore a pôvodne žalovanej 2/ určenia, že darovacia zmluva je neplatná, keď na pojednávaní 21.05.2009 bola pripustená zmena žaloby, ktorou žiadal určenie vlastníckeho práva k sporným bytom č. XX a č. XX, na ktorom súd schválil za súhlasu strán zmier, v zmysle ktorého výlučným vlastníkom bytu č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku sa stal A. B. A. a bytu č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku sa ako bezpodieloví spoluvlastníci stali F. G. C. a F. G. A. G., ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 11.06.2009. Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Súd ich dohodu schváli, ak to povaha veci pripúšťa a dohoda účastníkov nie je v rozpore s hmotným právom ( ). Predmetom súdneho zmieru môžu byť podľa konštantnej judikatúry aj vecné práva, a teda nielen práva záväzkové. V súkromnom práve sa v súlade s pravidlom, že čo nie je zakázané, je dovolené, presadzuje zásada zmluvnej voľnosti účastníkov hmotno-právnych vzťahov. Základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. To platí i v prípade súdneho zmieru, ktorý je právnou skutočnosťou (zmluvou) občianskeho práva hmotného a v oblasti práva procesného ide o žiadúci spôsob riešenia sporu medzi účastníkmi, o ktorý sa má súd vždy pokúsiť. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že podľa ust. zákon pozná 4 formy bezdôvodného obohatenia, a to za 1/ majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu (od začiatku nebol právny dôvod na plnenie), 2/ majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu (spravidla z neplatnej zmluvy), 3/ majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol, 4/ majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov (získaný trestnou činnosťou, v rozpore s dobrými mravmi). V prejednávanej veci bolo nesporné, že predmetné byty č. XX a č XX. sú novovybudovanou vecou, kde každý z bytov tvorí samostatný predmet vlastníckeho práva. Súdnym zmierom z 21.05.2009 právoplatným 11.06.2009 došlo na základe slobodnej vôle účastníkov zmieru k určeniu vlastníckeho práva k spornému bytu č. XX, ktorého vlastníkom sa vkladom do katastra nehnuteľností stal žalovaný a pôvodne žalovaná 2/ v podiele 1/1 (BSM). Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať, že u žalovaného, resp. pôvodne žalovanej 2/ došlo k bezdôvodnému obohateniu. Mal za to, že strany si svoje nároky ohľadne vlastníckeho práva k sporným bytom/bytu s konečnou platnosťou vyriešili súdnym zmierom. Žalobca bol v predmetom konaní kvalifikovane zastúpený právnym zástupcom, a teda si musel byť vedomý právnych dôsledkov uzavretého súdneho zmieru, v ktorom smere odkázal na zásadu vigilantibus iura scripta sunt (objektívne právo svedčí bdelým, teda tým, ktorí o svoje subjektívne práva riadne dbajú). Pokiaľ sa teda žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, či už titulom neplatnej darovacej zmluvy alebo z dôvodu

plnenia bez právneho dôvodu musel konštatovať, že jeho nárok nie je daný. V posudzovanej veci nebola naplnená ani jedna skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nezískal majetkový prospech v zmysle . Nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému bytu č. XX žalovaným nemá priamy súvis s neplatnosťou darovacej zmluvy z 22.03.2005. Na uvedený záver nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca na pojednávaní 28.01.2015 uviedol, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel na pojednávaní, kde bol uzavretý zmier, na zmier pristúpil kvôli banke, chcel založiť byt, čo nebolo možné, pretože na LV bola plomba, nikdy neuvádzal, že prostriedky vynaložené na sporný byt si nebude uplatňovať. Podľa súdu predmetom bezdôvodného obohatenia nemôže byť plnenie získané na základe slobodného rozhodnutia žalobcu uzavrieť zmier so žalovaným, ktorým uznal vlastnícke/ spoluvlastnícke právo žalovaného k bytu č. XX (ako novovytvorenej, novovybudovanej veci) priamo pred súdom, za účasti jeho právneho zástupcu, ktorá jeho vôľa bola potvrdená súdom po posúdení súladu zmieru s hmotným právom. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol. Keďže dospel k záveru o absencii základu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nezaoberal sa prípadným premlčaním jeho nároku a v rozhodnutí neuvádzal skutkové tvrdenia a nevyhodnocoval predložené listinné dôkazy vzťahujúce sa k výške uplatneného bezdôvodného obohatenia a nevykonal dokazovanie smerujúce k výške uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, z ktorého dôvodu návrhy strán na vykonanie dokazovania na pojednávaní v celom rozsahu zamietol majúc za to, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. a žalovanému ako plne úspešnému v spore ho priznal proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Proti výroku V. a VI. uvedeného rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že v spore boli vyslovené dva protichodné právne názory, keď na základe prvého došlo k bezdôvodnému obohateniu a zisťovala sa jeho výška a na základe neskoršieho k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu zmieru uzavretého v konaní nedošlo. Pokiaľ súd uvádzal, že darovacia zmluva je absolútne neplatná pre chýbajúce náležitosti podľa , keďže v nej chýbalo dojednanie o pristúpení obdarovaného k zmluve o výkone správy, katastrálny úrad mal vklad takejto zmluvy zamietnuť. Ak by takto postupoval, povalový priestor by zostal v podielovom spoluvlastníctve sporových strán. Správa katastra však darovaciu zmluvu zavkladovala 17.06.2005, odkedy považoval povalový priestor za svoje výlučné vlastníctvo, s ktorým narábal tak, že ho rozdelil na dve časti, z ktorých vybudoval dve samostatné bytové jednotky. Byt č. XX ako základ pre konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia bol ním vystavaný a 05.03.2009 riadne skolaudovaný a zapísaný do katastra nehnuteľností na LV ako samostatná bytová jednotka, pričom na jeho výstavbu použil úver z banky, súkromne požičané i vlastné finančné prostriedky. Rozhodnutie správy katastra o zrušení vkladu mu bolo doručené 20.05.2009. V konaní sa domáhal žalovaný určenia, že darovacia zmluva je neplatná. Na prvom a jedinom pojednávaní vo veci 21.05.2009 zmenil žalovaný žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy na žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytom č. XX a č. XX, ktoré vystaval z pôvodného povalového priestoru. Pod vplyvom rozhodnutia správy katastra o zrušení povolenia vkladu uzatvoril so žalovaným zmier, v zmysle ktorého sa byt č. XX stal výlučným vlastníctvom žalovaného a pôvodne žalovanej 2/ spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku a byt č. XX pripadol do jeho výlučného vlastníctva. Na liste vlastníctva na byt č. XX a č. XX bola vyznačená plomba a na základe súdneho konania zapísaná informatívna poznámka o začatí súdneho konania vo veci určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Vzhľadom na uvedené oponoval rozsudku, v ktorom sa uvádzalo, že nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu č. XX žalovanými nemá právny súvis s neplatnosťou darovacej zmluvy, keďže tu je podľa neho daný základ vzniku bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie žaloval z neplatnej zmluvy alebo zo zmluvy, ktorej vklad katastrálny orgán zrušil podľa , teda skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia naplnil a bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že z povalových priestorov vybudoval výlučné sám, bez pričinenia žalovaných (materiál + práca) bytovú jednotku č. XX. Podľa si majú účastníci z neplatnej alebo zrušenej zmluvy vrátiť navzájom všetko, čo podľa nej dostali. Synalagmatický záväzok z neplatnej zmluvy alebo zo zmluvy, ktorej vklad bol katastrálnym orgánom zrušený, si splnil tým, že vydal žalovaným byt č. XX, avšak žalovaní mu nevydali nič. Z neplatnej či zrušenej zmluvy o darovaní povalového priestoru mal povinnosť vydať žalovaným povalový priestor v podiele 1 do podielového spoluvlastníctva s ním. Povalový priestor však v čase vydania už neexistoval. Preto na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré majú povinnosť vydať v peniazoch. Oponoval názoru súdu, že uzatváraný zmier medzi sporovými stranami je

prekážkou na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným, keď im vydal byt č. XX do ich vlastníckej dispozície, poukazujúc na viaceré rozhodnutia NS SR, z ktorých vyplýva, že nie je možné prevod nehnuteľností nahradiť súdnym zmierom práve z dôvodu ust. , ktorý vyžaduje na prevod vlastníctva nehnuteľností rozhodnutie správneho orgánu (). Ďalej poukázal na to, že uznesenie o schválení súdneho zmieru malo mať podľa riadne odôvodnenie, ktoré však absentuje, a preto trpí vadou nepreskúmateľnosti.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Mal za to, že nie je daný nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže existuje právny dôvod, na základe ktorého došlo k zmiernemu riešeniu majetkového vysporiadania, týkajúceho sa bytu č. XX medzi žalobcom, ním a pôvodne žalovanou 2/, a to zhodne navrhnutá a súdom schválená dohoda, že vlastníkmi bytu č. XX bude on a pôvodne žalovaná 2/, ktorá počas konania aj vyhlásila, že na výstavbu bytu č. XX prispela v rovnakej miere ako on. Účastníci konania pritom môžu konanie skončiť súdnym zmierom, pričom súd ho neschváli len v prípade, že je v rozpore s právnymi predpismi. V konaní vedenom okresným súdom bola účastníkmi konania uzavretá dohoda vo veci ako zmier, ktorá bola súdom schválená práve preto, že nebola v rozpore s právnymi predpismi a bola povýšená na súdne rozhodnutie. Platí, že predmetom súdneho zmieru môžu byť podľa konštantnej judikatúry aj vecné práva, teda nielen práva záväzkové. S ohľadom na uvedené, že súdny zmier je právnou skutočnosťou (zmluvou) občianskeho práva hmotného v oblasti práva procesného ide o žiadúci spôsob riešenia sporu medzi účastníkmi, nesúhlasil s názorom žalobcu, že nie je možné prevod nehnuteľností nahradiť súdnym zmierom. Nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia nie je daný okrem iného aj z dôvodu, že súdnym zmierom si žalobca jeho nároky súvisiace s bytom č. XX voči nemu a pôvodne žalovanej 2/ vyriešil, pričom poukázal aj na dohodu o majetkovom vysporiadaní z 19.02.2004, podľa ktorej povalový priestor bol rozdelený na 2 časti, v ktorých si každá zo strán mala z vlastných finančných prostriedkov vybudovať vlastnú bytovú jednotku. Žalobca teda nepreukázal predpoklady bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . Žalobca bol riadne zastúpený advokátom a až po mnohých rokoch účelovo argumentuje údajnou nepreskúmateľnosťou uznesenia o schválení súdneho zmieru. Čo sa týka rozdielnych právnych názorov v prvom bolo uvedené, že určitým spôsobom došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, preto uvedený názor súčasne vylučuje to, aby súd v ďalšom konaní riešil spornosť výšky bezdôvodného obohatenia a dátum, kedy k nemu malo dôjsť, pričom súčasný právny názor bol súdom riadne zdôvodnený. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalobcu, že o zrušení povolenia vkladu správou katastra sa dozvedel až 20.05.2009, keďže z jej oznámenia vyplýva, že sa tak stalo až v mesiaci júl alebo august 2008. Pokiaľ by správa katastra pre neplatnosť darovacej zmluvy nepovolila vklad vlastníckeho práva, povalový priestor by zostal v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, jeho a pôvodne žalovanej 2/ a pokiaľ by žalobca vynakladal investície aj do bytu č. XX, čo však v priebehu konania popieral, jednalo by sa o nárok premlčaný, keďže výstavba prebiehala do 19.11.2007, kedy došlo k odovzdaniu bytu.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. rozsudok v napadnutom výroku V., VI. ako vecne správny podľa ust. potvrdil a vo výroku I. – IV. odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok prvej inštancie nedotknutý.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol žalobca v rámci odvolacieho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. , ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a k odvolacím námietkam krajský súd dopĺňa, že samotný žalobca v priebehu konania ako aj v odvolaní tvrdil, že byt č. XX a č. XX sú na základe stavebného povolenia a následnej kolaudácie novovytvorenými vecami a že došlo k zániku povalového priestoru. K týmto vzniknutým veciam došlo v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a po pripustení zmeny žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobcu k bytu č. XX a žalovaného a pôvodne žalovanej 2/ k bytu č. XX, k schváleniu stranami navrhnutého zmieru, na základe ktorého výlučným vlastníkom bytu č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, sa stal žalobca a bytu č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku žalovaný a pôvodne žalovaná 2/ v podiele 1/1 (v BSM), z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť na ich strane k bezdôvodnému obohateniu na základe neplatne uzavretej darovacej zmluvy, resp. zmluvy, ktorej vklad katastrálny orgán zrušil, tak ako to správne konštatované aj súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti neobstojí ani námietka žalobcu, že nie je možné prevod nehnuteľností nahradiť súdnym zmierom z dôvodu ust. , v zmysle ktorého pri prevode nehnuteľnej veci na základe zmluvy sa nadobúda vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov (), keďže v konaní pri schvaľovaní súdneho zmieru nešlo o prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam, ale o určenie, kto je výlučným vlastníkom novovytvoreného bytu č. XX a č. XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, keď práva k nehnuteľnostiam, t. j. aj vlastnícke právo, ktoré vznikne rozhodnutím štátneho orgánu ( ) sa do katastra zapíšu záznamom, a to na základe verejných listín, t. j. predmetného uznesenia o schválení súdneho zmieru (, katastrálneho zákona). Pokiaľ žalovaný namietal, že v konaní boli vyslovené dva právne názory, nič mu nebránilo ani k druhému vyslovenému právnemu názoru sa vyjadriť, t. j. nebolo mu znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý odvolací dôvod navyše vo svojom odvolaní ani neuvádzal ( ). Neobstojí ani námietka žalobcu, že uznesenie o schválení súdneho zmieru trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže z neho jednoznačne vyplýva, na základe čoho okresný súd zmier strán schválil.

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu a žalovaného či už v prvostupňovom, resp. odvolacom, konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý žalovanému ako plne úspešnému vo veci správne priznal v rozsahu 100 %.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. v spojení s ust. a žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní ho taktiež priznal v rozsahu 100 %.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).