Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-34-2023.pdf
PDF · 110.3 KB
Case nature
Subarea
10Co/34/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: F.. F. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XXXX/X, B., zast. Advokátskou kanceláriou AKMA, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 15, Bratislava, proti žalovanému: F. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. P.na Q. XX, B., v konaní o zaplatenie 8.540 eur s príslušenstvom, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV) zo dňa 4. mája 2023, č.k. 10C/22/2023-66, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržal akéhokoľvek užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa v A. Ú.. L., H. B., F.. Č.. L. I. na E. Č.. XXX T. Q. Q.. Č.. XXXX - L. A. na X. J.. A. „. X.. Č.. XXX/X - I. X. T. Z. V. V. XX F., T. E. Č.. XXXX, X.. Č.. XXX/X - I. X. T. Z. V. V. XX F., ktoré sú zapísané vo výlučnom vlastníctve žalobcu (ďalej aj „nehnuteľnosti“), a to aj tak, že sa mu zakazuje vstupovať do uvedených nehnuteľností. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že o ňom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V celom rozsahu tak vyhovel návrhu žalobcu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 06.04.2023 na súd žalobu, ktorou sa od žalovaného domáha zaplatenia 8.540 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia súvisiaceho s protiprávnym užívaním sporných nehnuteľností. Zároveň sa domáhal nariadenia vyššie uvedeného neodkladného opatrenia, ktoré odôvodnil tým, že je výlučný vlastník sporných nehnuteľností, o určenie vlastníckeho práva ku ktorým sa vedie konanie na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19C/6/2018, iniciované ich bývalými vlastníkmi, právnymi predchodcami žalovaného (vec je na Krajskom súde v Bratislave, ktorý rozhoduje o ich odvolaní proti rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá). Žalobca uviedol, že nehnuteľnosti neužíva, pričom tvrdil, že jeho užívacie právo k nehnuteľnostiam obmedzuje žalovaný, ktorý v nich vykonáva ako živnostník podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel. Užívanie nehnuteľností ako dielne žalovaný potvrdil aj pred súdom na pojednávaní dňa 29.11.2022 vo veci sp. zn. 19C/6/2018, a vtedy sa o tom žalobca dozvedel. S užívaním nehnuteľností žalovaným nesúhlasí, tvrdí, že ich užíva bez právneho titulu za účelom dosahovania príjmov, bezdôvodne, a v rozpore s jeho vôľou, pričom za užívanie neplatí odplatu, čím získava neoprávnený majetkový prospech (bezdôvodné obohatenie). Žalobca vyslovil aj obavu, že dochádza k ničeniu a devastácii nehnuteľností v časti dielne a priľahlého pozemku, na ktorom sú odstavené motorové vozidlá a je tam zriadené smetisko z prevádzky. Má
za to, že mu vznikol nárok na zaplatenie 47.580 eur (splatný momentom porušenia povinnosti zo strany žalovaného ako neoprávneného užívateľa nehnuteľností), a preto žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia a ukončenie užívania nehnuteľnosti listom zo dňa 09.02.2023, na ktorý žalovaný nereagoval. Tvrdil, že správanie žalovaného, ktorý nereaguje na jeho výzvy, ho obmedzuje ako vlastníka nehnuteľností, pričom hrozí aj nebezpečenstvo ujmy a poškodenia jeho majetku. Uviedol, že jeho návrh sleduje potrebu úpravy vzťahov medzi stranami vrátane odvrátenia obavy z realizácie konečného rozhodnutia. Jeho nárok vo veci samej sa konaním žalovaného spočívajúcim v neoprávnenom užívaní nehnuteľností za účelom výkonu podnikateľskej činnosti stal ohrozeným. Žalobca mal za to, že v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia osvedčil danosť práva a čiastočne aj obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a to tým, že žalovanému nič nebráni v nakladaní s nehnuteľnosťami.
3. Súd prvej inštancie posúdil vec právne podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 C.s.p., čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Podrobne vysvetlil inštitút neodkladného opatrenia, predpoklady pre jeho nariadenie, jeho dočasný charakter, osvedčovaciu povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia, ako i postup súdu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a kritériá, na ktoré musí pri rozhodovaní prihliadať. Skonštatoval, že žalobca odôvodnil potrebu úpravy pomerov strán tým, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2017, ktorej vklad bol povolený dňa 03.04.2017 X. Č.. V.-XXXX/XX, Č. L. V. I. E. Č.. XXXX T. E. Č.. XXX. O nehnuteľnostiach je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19C/6/2018, ktoré iniciovali ich bývalí vlastníci (starí rodičia žalovaného, t. č. sú ich právnymi nástupcami ich synovia D.. P. F. T. X. F.). Aktuálne je spis na Krajskom súde Bratislava, ktorý pod sp. zn. 5Co/127/2022 rozhoduje o odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcov zamietol, a teda potvrdil, že vlastníkom nehnuteľností je žalobca. Žalobca ako vlastník predmetné nehnuteľnosti neobýva, avšak jeho právo na ich užívanie je vecne obmedzené ich užívaním žalovaným, ktorý v nich vykonáva podnikateľskú činnosť ako živnostník evidovaný pod obchodným menom F. F. - F. Q., F. X.: P. Q. XXXX/XX, XXX XX B., D. XX XXX XXX s predmetom podnikania diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel. Vyhodnotil, že žalobca preukázal, že žalovaný využíva a neoprávnene užíva sporné nehnuteľnosti, a to zápisnicou o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 29.11.2022, kde žalovaný uviedol: „Ja som na nehnuteľnosti v dielni stále.“
4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný užíva sporné nehnuteľnosti bez súhlasu ich vlastníka na podnikateľské účely, pričom v nich nemá nahlásenú ani prevádzku na živnostenskom registri. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobca preukázal tým, že žalovaný ho nielen obmedzuje ako vlastníka nehnuteľností, ale hrozí nebezpečenstvo ujmy a poškodenia majetku žalobcu a to tak, že v zadnej časti dielne sú odstavené motorové vozidlá a je tam zriadené smetisko z prevádzky, kde sa nachádza odpad, a zároveň žalobca nemá vedomosť v akom rozsahu je zabezpečená bezpečnosť prevádzky žalovaného v nehnuteľnosti, nakoľko podľa dostupných informácií ide o výrobnú prevádzku v okolí rodinnej zástavby domov. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a ukončenie užívania nehnuteľností listom zo dňa 09.02.2023, na ktorý žalovaný nereagoval. Súd prvej inštancie sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnotil ho za dôvodný a dospel k záveru, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, a to až do rozhodnutia vo veci samej, a preto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
5. Záverom uviedol, že podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
6. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie a navrhol ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Tvrdil, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky. Nie je osvedčená existencia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, a z napadnutého uznesenia nie je ani zrejmé, akému právu žalobcu sa má dočasná ochrana poskytnúť. Poukázal na predmet samotnej žaloby, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy, a teda nie je zrejmé, ako nariadené neodkladné opatrenie odstráni obavu, že exekúcia bude ohrozená a ako súvisí zákaz užívania spornej nehnuteľnosti s uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zdôraznil, že ani žalobca v návrhu a ani súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že exekúcia prípadného
nároku vymáhaného v konaní vo veci samej bude ohrozená, resp. že je tu potreba neodkladnej úpravy pomerov vzhľadom na to, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Návrh žalobcu aj závery súdu prvej inštancie považoval za nelogické, pretože ak by aj súd prvej inštancie mal za osvedčené, že on užíva predmetné nehnuteľnosti spôsobom, ktorý obmedzuje žalobcu alebo ohrozuje samotné nehnuteľnosti, z uznesenia nevyplýva, ako tento stav súvisí s vymáhaním pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá už vznikla, a ďalšie užívanie spornej nehnuteľnosti jej vymáhanie nijako neovplyvní a žalobca to ani netvrdí. Nariadenie povinnosti zdržať sa užívania sporných nehnuteľností by malo význam vtedy, ak by sa žalobca vo veci samej domáhal ochrany resp. priznania iného práva, a nie práva na zaplatenie peňažnej sumy, keďže toto právo nie je tvrdeným užívaním nehnuteľností nijako ohrozené, a ani žalobca, ani súd toto ani netvrdia. Žalovaný sa ďalej vyjadril ku konaniu vo veci určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, pričom zdôraznil, že prebieha odvolacie konanie, v ktorom odvolací súd opätovne vykonáva rozsiahle dokazovanie, čo svedčí skôr o tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny. Podrobne rozobral konanie o určenie vlastníckeho práva s tým, že všetky ním uvádzané skutočnosti spochybňujú vlastnícke právo žalobcu, a teda aj právo, od ktorého odvodzuje právo, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana v tomto konaní. Keďže je zrejmé, že tu nemôže ísť o prípad obavy z ohrozenia exekúcie, zdôraznil, že ďalším predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov. V danom prípade však vôbec nejde o situáciu so znakom bezodkladnosti, keďže žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností už viac ako 6 rokov, a teda nie je možné uveriť tomu, že nevedel, či a kto dané nehnuteľnosti užíva. Sám žalobca odkazuje na trvanie podnikateľskej činnosti žalovaného už od roku 2019. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, keď mal za to, že nie preukázané ani osvedčené, že hrozí nebezpečenstvo ujmy a poškodenia majetku, alebo, že by také nebezpečenstvo spôsobil on (žalovaný), že žalobcom označené veci sú odpadom, ani že ide o výrobnú prevádzku. Namietal aj svoju pasívnu legitimáciu s poukazom na to, že žalobca tvrdí, že v sporných nehnuteľnostiach dochádza k podnikateľskej činnosti subjektu označeného ako F. F. - F. Q., F. X.: P. Q. XXXX/XX, XXX XX B., D. XX XXX XXX, avšak o vydanie bezdôvodného obohatenia žaluje jeho ako fyzickú osobu - nepodnikateľa a aj neodkladné opatrenie žiadal nariadiť voči fyzickej osobe, a preto je vydané neodkladné opatrenie v rozpore s právnymi predpismi. Súdu prvej inštancie vytkol, že len nekriticky prevzal tvrdenia žalobcu a odôvodnenie jeho rozhodnutia je nedostatočné, vágne a neurčité. I keď súd konštatuje určité skutočnosti, nevysvetľuje, ako tieto viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia, resp. ako s jeho obsahom súvisia. Zdôraznil, že žalobca vôbec neuviedol, čo je sledovaným cieľom neodkladného opatrenia, a preto ani nemohol riadne odôvodniť, že tento cieľ (účel) nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Ak je však sledovaným účelom nárok vo veci samej, teda zaplatenie žalovanej sumy, toto nemožno dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia v znení, v ktorom bolo nariadené.
7. Žalovaný včas doplnil svoje odvolanie o argument, že nie je daná existencia práva, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, keď poukázal na to, že jeho starí rodičia ako vlastníci predmetných nehnuteľností odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2017, ktorou mal žalobca nadobudnúť okrem iného aj sporné nehnuteľnosti. Mal potom za to, že žalobca nie je ich vlastníkom, a preto ani nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Žalobca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného napadnuté uznesenie ako zákonné a spravodlivé potvrdiť. Argumenty žalovaného v odvolaní považoval za nezmyselné, vyfabulované, opomínajúce logiku a bazálnu znalosť právnych predpisov. Uviedol že nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné najmä z hľadiska ochrany jeho ústavného práva, a to vlastníckeho práva. Mal za to, že preukázanie vlastníckeho práva a prejav vôle vlastníka, že užívanie nehnuteľností je v rozpore s jeho vôľou je dostatočným dôvodom na poskytnutie dočasnej ochrany jeho právu pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Poukázal na to, že jedným z práv vlastníka je možnosť užívať nehnuteľnosť a právo ochrany vlastníctva, čo aj riadne odôvodnil v návrhu, ktorým žiadal zákaz vstupu do nehnuteľností. Podotkol, že k dnešnému dňu nie je zrejmé, či sú splnené podmienky aj na podanie návrhu na vypratanie nehnuteľností. Uviedol, že žalovaný zámerne „pretáča“ obsah jeho podania, keď on (žalobca) v žalobe deklaruje nesúhlas s užívaním nehnuteľností vo svojom vlastníctve žalovaným, ktorý neoprávnene užíva cudziu vec, a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je už len dôsledok uvedeného protiprávneho konania, voči ktorému žalobca namieta. Zdôraznil, že podaným návrhom si uplatnil právo na súdnu ochranu svojho vlastníckeho práva. Uviedol, že po vydaní neodkladného opatrenia sa pokúsil vypratať nehnuteľnosť, v čom mu žalovaný fyzicky bránil, z čoho je zrejmé, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, nakoľko žalovaný nerešpektuje jeho oprávnené záujmy ako vlastníka. Tvrdenia žalovaného ohľadom konania na odvolacom súde považoval za účelové,
keď poukázal na to, že žalovaný prejudikováva výsledok odvolacieho konania v prospech žalobcov, čo on nekomentuje a výroky žalovaného nechá posúdiť kompetentným orgánom pre možnú zaujatosť senátu. Argumentáciu žalovaného o priebehu a dôvode podanej žaloby považoval v predmetnej veci za irelevantnú, pretože ak chcel žalovaný legálne užívať predmetné nehnuteľnosti (ktoré dnes užíva nelegálne), mohol požiadať žalobcu alebo podať návrh na dočasnú úpravu pomerov strán, čo neurobil a koná v rozpore s právnym poriadkom, keď užíva cudziu vec bez súhlasu jej vlastníka, čo ani nepopiera a potvrdil vo výsluchu svedka. Odmietol argumentáciu žalovaného, „žalobca je vlastníkom nehnuteľností už 6 rokov, a teda nie je možné uveriť tomu, že nevedel, či a kto dané nehnuteľnosti užíva“ s tým, že on ako vlastník má právo kedykoľvek sa domáhať ochrany svojho ústavného práva. Uviedol, že žiadny právny predpis neurčuje, neobmedzuje vlastníka v lehote, v ktorej je vlastník povinný svoje vlastnícke právo uplatniť, resp. vlastnícke právo je nepremlčateľné, a on si ho uplatnil po získaní dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, čo je jednou z podmienok pre úspešnosť návrhu. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca neuviedol, čo je jeho sledovaným účelom, poukázal na to, že už podaním žaloby, ktorou deklaruje nesúhlas s užívaním nehnuteľností v jeho vlastníctve žalovaným, za čo žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, ako vlastník zodpovedný za stav a prevádzku nehnuteľností žiada o jej ochranu s ohľadom na výkon podnikateľskej činnosti žalovaného v nej. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie uviedol, že žalovaný je fyzickou osobou - podnikateľom, pričom fyzická osoba zodpovedá za záväzky z podnikateľskej činnosti tejto fyzickej osoby, a preto označil žalovaného ako občana, a nie podnikateľa, pričom ide o identickú osobu. Zotrval na názore, že osvedčil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Napadnuté uznesenie preto zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol po tom, čo dospel k záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky. Zmenil aj závislý výrok o trovách konania a rozhodol, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má žalovaný proti žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, keďže bol v tomto konaní plne úspešný.
10. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). V posudzovanej veci žalobca netvrdil ohrozenie exekúcie, ale žiadal úpravu pomerov strán do skončenia konania o veci samej (keď návrh na neodkladné opatrenie podal zároveň so žalobou).
12. Odvolací súd preto na základe odvolania žalovaného skúmal, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobcu, osvedčený, a či je ním navrhované neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán, čiže osvedčenie, že bez úpravy ich právnych pomerov by bolo konkrétne právo žalobcu ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť
naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Na vysvetlenie problematiky (vo všeobecnosti) považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok žalobcu je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcu musí byť konkrétna, a žalobca ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím.
14. Možno teda v prvom rade zhrnúť, že ak žalobca navrhol počas konania o veci samej voči žalovanému nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sledoval dosiahnutie úpravy pomerov sporových strán do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, mal povinnosť osvedčiť svoj nárok, právny vzťah medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje neodkladnú úpravu, a tiež, že bez takejto úpravy pomerov mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného reálne a bezprostredne hrozí ujma, ktorej môže zabrániť len navrhnutým neodkladným opatrením. Žalobca bol teda povinný (okrem osvedčenia nároku) tvrdiť a zároveň osvedčiť, že úprava pomerov strán je z nejakých konkrétnych dôvodov naliehavo potrebná, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Túto povinnosť si však podľa názoru odvolacieho súdu nesplnil.
15. Súd prvej inštancie zrejme vyhodnotil, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného žalobcom boli splnené, a preto jeho návrhu vyhovel. Vzhľadom na nedostatočnosť odôvodnenia nariadeného neodkladného opatrenia (čo dôvodne namietal žalovaný v odvolaní), sa odvolací súd môže len domnievať, že si súd prvej inštancie osvojil tvrdenia žalobcu z jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože odôvodnenie napadnutého uznesenia tvorí v rozhodujúcej časti len ich zopakovanie. I keď súd prvej inštancie správne vysvetlil inštitút neodkladného opatrenia a predpoklady pre jeho nariadenie, pričom zdôraznil jeho dočasný charakter, nevysvetlil, akým spôsobom tieto ním uvedené hľadiská aplikoval v posudzovanej veci a svoj záver o dôvodnosti návrhu žalobcu len konštatoval bez toho, aby svoje právne závery bližšie ozrejmil.
16. Po preskúmaní žaloby žalobcu, jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobcom k návrhu priložených dôkazov, napadnutého uznesenia a odvolania žalovaného nezistil odvolací súd žiadny dôvod, na základe ktorého by bola žalobcom navrhovaná bezodkladná úprava pomerov medzi žalobcom a žalovaným v prebiehajúcom konaní o zaplatenie 8.540 eur s príslušenstvom (titulom vydania bezdôvodného obohatenia) naliehavo potrebná. Napokon, žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani žiadne konkrétne tvrdenie alebo argumentáciu, skutočne odôvodňujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán až do právoplatného skončenia konania o zaplatenie 8.540 eur s príslušenstvom neuviedol, a to napriek tomu, že je ako navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný tvrdiť a zároveň osvedčiť dôvody, pre ktoré je naliehavo a bezodkladne potrebné upraviť pomery strán sporu (ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p.). V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie počas konania, v ktorom sa žalobou od žalovaného domáha zaplatenia 8.540 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia súvisiaceho s protiprávnym užívaním sporných (vyššie špecifikovaných) nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Navrhovaným neodkladným opatrením žiadal uložiť žalovanému až do právoplatného rozhodnutia o veci samej povinnosť zdržať sa užívania sporných nehnuteľností a zakázať mu vstupovať do nich.
17. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žiadal počas súdneho konania dočasnú úpravu pomerov strán sporu na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci o zaplatenie 8.540 eur s príslušenstvom. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej, a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť takto dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania potom súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou (na rozdiel od situácie, kedy bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, a to taký, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana). Nariadením takéhoto neodkladného opatrenia počas konania a to dočasne, do skončenia konania, nedochádza k prejudikovaniu konečného výsledku sporu, ale len k zabezpečeniu toho, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami tohto inštitútu, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku škody alebo inej ujmy či jej zväčšovaniu. Predpokladá sa teda, že neodkladným opatrením je potrebné dočasne „zakonzervovať“ pomery strán sporu do času, kedy budú definitívne vyriešené rozhodnutím vo veci samej. V posudzovanej veci však takáto situácia nenastala, keď žalobcom navrhnuté neodkladné opatrenie nemá žiadnu súvislosť s hmotnoprávnym nárokom, ktorý si žalobca uplatnil žalobou, teda s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z jeho návrhu taktiež vôbec nevyplýva, že jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy je bez nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia ohrozený, a že tento jeho nárok je potrebné bezodkladne a až do právoplatného rozhodnutia o ňom chrániť súdnym rozhodnutím. Žalobca v tomto smere naviac ani nijak neargumentoval a netvrdil žiadne skutočnosti prípadne konanie žalovaného, v dôsledku ktorých by bolo bezprostredne ohrozené jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, odôvodňujúce okamžitý a bezodkladný zásah súdu. Odvolací súd potom prijal záver, že nakoľko žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (ním navrhnutým neodkladným opatrením), ani naliehavosť takejto úpravy ničím neosvedčil, neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
19. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.).
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).