Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Sas-11-2023.pdf
PDF · 143.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sas/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/X, D., štátny občan SR, zast. E. F. D., advokátka so sídlom Martinčekova 5, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.05.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.01.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ZSP“) v znení neskorších predpisov od 02.06.2022 priznala invalidný dôchodok v sume 472,80 EUR mesačne. Ďalej podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01.01.2023 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 528,60 EUR mesačne.
2. Prvostupňový orgán konštatoval, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava (ďalej len „posudkový lekár pobočky“) zo dňa 14.12.2022 je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom pobočky určená od 08.06.2005 na 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie (doručené dňa 10.02.2023), v ktorom namietal, že mu nebolo zhodnotené obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia od 01.05.2021 do 03.06.2022 – z uvedeného dôvodu žiadal o prepočítanie invalidného dôchodku s prihliadnutím na predmetné dobrovoľne uhradené obdobie. K odvolaniu pripojil kópiu potvrdenia prvostupňového orgánu zo dňa 15.08.2022.
4. Prvostupňový orgán žalobcovi listom zo dňa 27.02.2023 oznámil podklady, na základe ktorých rozhodol v prvostupňovom rozhodnutí a teda v súlade s § 215 ods. 9 ZSP v znení zákona č. 125/2016 Z. z. začala plynúť žalobcovi nová lehota na podanie odvolania. Po doručení oznámenia prvostupňového
orgánu zo dňa 27.02.2023 žalobca potvrdil svoje odvolanie podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 18.04.2023, v ktorom žalobca uviedol, že mu mal byť invalidný dôchodok vypočítaný podľa § 73 ods. 1 ZSP, pretože do dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok, t. j. do dňa 18 rokov veku získal dobu dobrovoľného dôchodkového poistenia, a to dokonca dlhšiu ako jeden rok.
5. Rozhodnutím č. 040 602 1429 0 zo dňa 17.05.2023 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaná“) odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
6. V odôvodnení žalovaná uviedla, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu patrí do vecnej pôsobnosti posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý na základe predložených odborných lekárskych nálezov vysloví odborný záver o tom, či invalidita vznikla, ktorým dňom alebo invalidita nevznikla. Uviedla, že námietka žalobcu, že invalidný dôchodok mal byť vypočítaný podľa § 73 ods. 1 ZSP je nedôvodná. Konštatovala, že za invalidného bol žalobca uznaný posudkovým lekárom pobočky, pretože podľa § 71 ods. 1 ZSP má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to od 08.06.2005 a z uvedeného dôvodu bol žalobca posúdený na účely § 70 ods. 2 ZSP. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010, uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7/2011 pod číslom 108, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že „zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ale je potrebné skúmať presný deň vzniku invalidity a či dodatočne zaplatené poistné má vplyv na priznanie invalidného dôchodku a to, či bolo poistné zaplatené pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni, následne bude možné rozhodnúť, či patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a či je výška správne určená podľa § 73 ods. 1 alebo § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.“ Mala za to, že z uvedeného právneho názoru jednoznačne vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov vznikne nezaopatrenému dieťaťu len vtedy, ak je súčasne aj poistencom. Zdôraznila, že nakoľko invalidita žalobcu vznikla od 08.06.2005, tak žalobca nezískal (a ani objektívne nemohol získať) ani jeden deň dôchodkového poistenia a rovnako zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.05.2021 do 03.06.2022, t. j. po vzniku invalidity, nemá vplyv na nárok žalobcu na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP. Mala za to, že žalobcov nárok na invalidný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade s právnym názorom vyplývajúcim z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010 a sp. zn. 7So/6/2017 zo dňa 30.05.2018. Konštatovala, že vzhľadom k uvedenému bol žalobcovi podľa § 70 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov prvostupňovým rozhodnutím priznaný invalidný dôchodok od 02.06.2022 správne. Ďalej uviedla, že pretože invalidita vznikla od 08.06.2005, t. j. žalobca nemal status poistenca, tak nie je možné žalobcov nárok na invalidný dôchodok posudzovať podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že suma invalidného dôchodku žalobcu bola určená podľa § 73 ods. 3 ZSP v znení zákona č. 439/2004 Z. z. ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Uviedla, že nakoľko žalobca dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.05.2021 do 03.06.2022 získal obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity, nemá získané obdobie dôchodkového poistenia vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že vzhľadom na uvedené žalobcovi nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov nevznikol, a to ani v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) ZSP v znení neskorších predpisov. Uviedla, že dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3
ZSP v znení neskorších predpisov za obdobie od 01.05.2021 do 03.06.2022, žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 449/2008 Z. z., ktoré žalobcovi bude zohľadnené pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, resp. nároku na predčasný starobný dôchodok a určení jeho sumy. Poukázala na to, že v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne také nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by došlo k zmene rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Podľa jej názoru o výške invalidného dôchodku žalobcu bolo rozhodnuté v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.
II.
Žaloba
7. Správnou žalobou zo dňa 24.07.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 25.07.2023, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Uviedol, že postupom a prvostupňovým rozhodnutím, ako aj napadnutým rozhodnutím žalovanej došlo k porušeniu ZSP pri výpočte invalidného dôchodku, nesprávnym posúdením príslušných ustanovení, v dôsledku čoho mu bol priznaný tento dôchodok v nižšej sume ako mu patrí, pretože bol nesprávne určený dátum vzniku invalidity - namietal teda dátum vzniku invalidity. Poukázal na to, že dátum vzniku invalidity, ktorý bol určený na 08.06.2005 je iba dátumom jeho prvej operácie. Podľa jeho názoru sa žalovaná nezaoberala dôkladným skúmaním dátumu invalidity, pričom napadnuté rozhodnutie žalovanej považuje za nedostatočne odôvodnené. Poukazoval na to, že v odvolaní namietal, že do výpočtu jeho invalidného dôchodku nebolo zahrnuté obdobie jeho dobrovoľného dôchodkového poistenia za obdobie od 01.05.2021 do 03.06.2022.
III.
Vyjadrenia účastníkov konania
8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.01.2024 uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 ZSP. K tomuto konštatovala, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Mala za to, že námietka žalobcu, ktorou nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity, nie je dôvodná. Zdôraznila, že posúdenie zdravotného stavu a vyslovenie odborného záveru o tom, či invalidita vznikla a od akého dátumu, patrí do vecnej pôsobnosti posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý zdravotný stav posúdi na základe predložených odborných lekárskych nálezov, ako aj vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu. Poukázala na to, že podľa odborného posudku posudkového lekára pobočky zo dňa 12.12.2022 je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho invalidita vznikla v čase, kedy bol ešte nezaopatrené dieťa, dňa 08.06.2005. Konštatovala, že posudkový záver posudkového lekára pobočky vychádzal z odborných lekárskych nálezov, ktoré dokumentujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav; posudkový lekár pobočky stanovil za rozhodujúce zdravotné postihnutie paraparézu a paraplégiu, za ktoré stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, platnú pre daný druh zdravotného postihnutia podľa kapitoly VI, oddielu B, položky 7, písmena c) prílohy č. 4 k ZSP v znení neskorších predpisov. Poukázala na to, že ZSP v znení neskorších predpisov pritom nevylučuje, aby nezaopatrené dieťa, ktoré je povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistené, nemohlo byt’ poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov, resp. nestanovuje, že nezaopatrenému
dieťaťu môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok len podľa § 70 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov. Aby však nezaopatrenému dieťaťu mohol súčasne vzniknúť aj nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov, musí získať pred vznikom invalidity obdobie dôchodkového poistenia hodnotiteľné na nárok na invalidný dôchodok. Zdôraznila, že dátum vzniku invalidity nemôže byť uvedený dňom, odkedy žiada žalobca priznať dávku, nakoľko uznanie invalidity musí byť v súlade so závermi odborných lekárskych nálezov, ktoré preukazujú, kedy sa zdravotný stav stal natoľko závažný, že odôvodňuje uznanie invalidity. Mala za to, že skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity žalobca, ako žiadateľ o dôchodok, nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, a preto dodatočné zaplatenie poistného až po vzniku invalidity, nemá vplyv na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov môže vzniknúť nezaopatrenému dieťaťu, ktoré je poistencom ku dňu vzniku invalidity. Žalobca sa stal poistencom dňom doplatenia poistného na dôchodkové poistenie. V tejto súvislosti zdôraznila, že dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie nemá žiaden vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorej invalidita vznikla v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, nejde o zaplatenie dlžného poistného poistencom podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/54/2010 zo dňa 07.12.2010, judikát publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2012, pod č. 64, podľa ktorého „ak žiadateľ o invalidný dôchodok splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na túto dávku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, rozhodujúcim obdobím pre posúdenie nároku je obdobie pred vznikom invalidity, pred skončením povinnej školskej dochádzky, a nie obdobie, v ktorom za neho bolo zaplatené poistenie ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu po tomto dni.“ Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že žalobcovi bol, na základe žiadosti o invalidný dôchodok, správne priznaný invalidný dôchodok prvostupňovým rozhodnutím podľa § 70 ods. 2 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 02.06.2022. Konštatovala, že záver posudkového lekára pobočky nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení, pričom rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené na základe nálezov nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii. Mala za to, že skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Tvrdila, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Zdôraznila, že posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem poškodiť žalobcu, sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech poistenca. Tvrdila, že jej postup bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalobu žiadala zamietnuť. Nežiadala nariadenie pojednávania vo veci.
9. Žalobca repliku nepodal.
IV.
Relevantné právne predpisy
10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
14. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
15. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
18. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
22. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
23. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
24. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
25. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
26. Podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
27. Podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je fyzickej osobe umožnené doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
V.
Právne posúdenie veci správnym súdom
28. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania dňa 10.11.2026, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu aj žalovaná zotrvali na všetkých svojich argumentoch už uvedených v priebehu konania (vo svojich podaniach).
29. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým prvostupňový orgán žalobcovi podľa § 70 ods. 2 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 02.06.2022 priznal invalidný dôchodok v sume 472,80 EUR mesačne a zároveň podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01.01.2023 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 528,60 EUR mesačne.
30. Žalobca v žalobe namietal, že došlo k porušeniu ZSP pri výpočte jeho invalidného dôchodku, nesprávnym posúdením príslušných ustanovení, v dôsledku čoho mu bol priznaný tento dôchodok v nižšej sume ako mu patrí, pretože bol nesprávne určený dátum vzniku invalidity. Poukázal na to, že dátum vzniku invalidity, ktorý bol určený na 08.06.2005 je iba dátumom jeho prvej operácie. Podľa jeho názoru sa žalovaná nezaoberala dôkladným skúmaním dátumu invalidity, pričom napadnuté rozhodnutie žalovanej považoval za nedostatočne odôvodnené. Poukazoval na to, že v odvolaní namietal, že do výpočtu jeho invalidného dôchodku nebolo zahrnuté obdobie jeho dobrovoľného dôchodkového poistenia za obdobie od 01.05.2021 do 03.06.2022.
31. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bol stanovený dátum vzniku invalidity žalobcu (posudkovým lekárom bol určený na 08.06.2005 – dátum prvej operácie žalobcu súvisiacej so stanoveným rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu). V dôsledku uvedeného bola sporná aj výška priznaného invalidného dôchodku. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo taktiež to, či žalovaná mala alebo nemala prihliadnuť na dodatočné doplatenie poistného žalobcom.
32. Správny súd teda konštatuje, že v prejednávanej veci nie je sporné rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu stanovené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ani skutočnosť, že žalobca sa považuje za invalidného, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, ani posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a napokon ani dátum odkedy bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok (od 02.06.2022).
33. Vzhľadom na uvedené sa správny súd preto bude zaoberať len skutočnosťami, ktoré sú medzi účastníkmi konania sporné.
34. Správny súd z administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil nasledovné skutočnosti:
- žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava dňa 12.12.2022 požiadal o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 02.06.2022, a to podľa § 70 ods. 2 ZSP;
- zo zápisnice Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava vo veci konania o nároku žalobcu na invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu zo dňa 12.12.2022 vyplýva, že žalobca bol v plnom rozsahu oboznámený okrem iného o tom, že „Posudkový lekár žiadateľovi o dôchodok stanovil predpokladaný dátum vzniku invalidity na 08.06.2005 s predpokladanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75%“ – v tejto súvislosti treba taktiež uviesť, že súčasťou predmetnej zápisnice bolo aj vyhlásenie žalobcu, že „Vyhlasujem, že som porozumel vyššie uvedenému oboznámeniu a zároveň vyhlasujem, že nemám námietky proti posudkovému záveru.“ – uvedená zápisnica bola spolu s predmetným vyhlásením žalobcu vlastnoručne podpísaná žalobcom;
- prvostupňový orgán rozhodol vo veci priznania invalidného dôchodku prvostupňovým rozhodnutím, ktorým žalobcovi podľa § 70 ods. 2 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 02.06.2022 priznal invalidný dôchodok v sume 472,80 EUR mesačne; ďalej podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01.01.2023 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 528,60 EUR mesačne;
- záväzným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára pobočky zo dňa 14.12.2022, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom pobočky určená na 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 08.06.2005 (dátum prvej operácie žalobcu súvisiacej so stanoveným rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu);
- proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie (doručené dňa 10.02.2023), v ktorom namietal výlučne len to, že mu nebolo zhodnotené obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia od 01.05.2021 do 03.06.2022 – z uvedeného dôvodu žiadal o prepočítanie invalidného dôchodku s prihliadnutím na predmetné dobrovoľne uhradené obdobie (žalobca teda absolútne žiadnym spôsobom nerozporoval a nenamietal posudkovým lekárom pobočky stanovený dátum vzniku invalidity na 08.06.2005);
- prvostupňový orgán žalobcovi listom zo dňa 27.02.2023 oznámil podklady, na základe ktorých rozhodol v prvostupňovom rozhodnutí a teda v súlade s § 215 ods. 9 ZSP v znení zákona č. 125/2016 Z. z. začala plynúť žalobcovi nová lehota na podanie odvolania; po doručení oznámenia prvostupňového orgánu zo dňa 27.02.2023 žalobca potvrdil svoje odvolanie podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 18.04.2023, v ktorom žalobca uviedol opäť výlučne len to, že mu mal byť invalidný dôchodok vypočítaný podľa § 73 ods. 1 ZSP, pretože do dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok, t. j. do dňa 18 rokov veku získal dobu dobrovoľného dôchodkového poistenia (opätovne teda žalobca absolútne žiadnym spôsobom nerozporoval a nenamietal posudkovým lekárom pobočky stanovený dátum vzniku invalidity na 08.06.2005);
- následne, v odvolacom konaní, po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu, žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie.
35. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že odborný posudok o invalidite žalobcu zo dňa 12.12.2022 vypracovaný posudkovým lekárom pobočky (C. G. H.) vychádzal z nasledovných lekárskych správ: z neurologického vyšetrenia zo dňa 12.07.2022 (C. I. C.); zo správy z Národného ústavu detských chorôb zo dňa 04.07.2022 (C. J. K.); z urologického vyšetrenia zo dňa 12.08.2020 (C. L. D.), ako aj z ortopedického vyšetrenia zo dňa 16.04.2019 (C. G. M.). Všetky tieto lekárske správy, ktoré doložil žalobca do konania, boli podľa názoru správneho súdu príslušným posudkovým lekárom pobočky dôsledne preskúmané, riadne a dostatočne vyhodnotené, a to jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, teda komplexne.
36. Z odborného lekárskeho posudku o invalidite žalobcu posudkového lekára pobočky zo dňa 12.12.2022 vyplýva, že žalobca bol posudzovaný ako 18 ročný muž, študent bilingválneho gymnázia; žalobca dňa 08.06.2005 absolvoval subtotálnu resekciu intratrakálneho neuroblastómu (potvrdený histologicky) vo výške Th 4-9 s následnou chemoterapiou od júna do augusta 2005, následne obraz transverzálnej miechovej lézie s plégiou dolných končatín, kompletnou inkontinenciou. Posudkový lekár
ďalej konštatoval, že žalobca je na vozíčku, intenzívne rehabilituje, chodí na plávanie, po motorickej stránke je stav bez zmeny, močenie a stolica – inkontinencia III. stupeň. Posudkový lekár konkrétne konštatoval choroby žalobcu: paraparéza a paraplégia, zhubný nádor periférnych nervov hrudníka, iná inkontinencia moču - bližšie určená, inkontinencia stolice. Posudkový lekár nekonštatoval iné zdravotné postihnutia. V dôsledku uvedeného posudkový lekár zaradil daný zdravotný stav žalobcu pod choroby nervového systému, poškodenia miechy, ťažká paraparéza až paraplégia, čomu pri danom stave prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár pobočky stanovil Choroby nervového systému – Kapitola VI, Poškodenia miechy – Oddiel B, Paraparéza – Položka 7, ťažká paraparéza až paraplégia - písmeno c), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Posudkový lekár invaliditu žalobcu uznal od 08.06.2005 v súlade s odbornými nálezmi, ktoré dokumentovali dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu (neurologické vyšetrenie zo dňa 12.07.2022 – C. I. C.; správa z Národného ústavu detských chorôb zo dňa 04.07.2022 (C. J. K.). Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 75%. V predmetnom odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.12.2022 posudkový lekár taktiež uviedol, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané v jeho neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
37. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.
38. Správny súd má za to, že žalobcov zdravotný stav bol posúdený dôsledne a dostatočne, pričom dátum vzniku invalidity žalobcu 08.06.2005 bol stanovený posudkovým lekárom pobočky v súlade s odbornými nálezmi, ktoré predložil žalobca do konania, a ktoré dokumentovali dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu (od prvej operácie žalobcu súvisiacej so stanoveným rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu – histologicky potvrdené ochorenie). Tu správny súd považuje za potrebné opätovne spomenúť aj to, že žalobca dátum vzniku invalidity 08.06.2005 nenamietal ani v zápisnici zo dňa 12.12.2022 vo veci konania o nároku žalobcu na invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu, v ktorej bol o ňom (okrem iného) oboznámený, pričom sám žalobca v predmetnej zápisnici vyhlásil, že porozumel uvedenému oboznámeniu a zároveň vyhlásil, že nemá námietky proti posudkovému záveru, a teda ani voči stanovenému dátumu vzniku invalidity – predmetnú zápisnicu spolu s predmetným vyhlásením žalobca vlastnoručne podpísal. Napokon treba uviesť aj to, že žalobca nenamietal dátum vzniku invalidity ani vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, a preto žalovaná ani nemala dôvod sa touto skutočnosťou nejako hlbšie zaoberať v napadnutom rozhodnutí (dátum vzniku invalidity
považovala správne v čase vydávania napadnutého rozhodnutia za nesporný, správne stanovený v súlade s odbornými nálezmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise). Podľa názoru správneho súdu sú preto námietky žalobcu (týkajúce sa dátumu vzniku invalidity a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) zjavne nedôvodné, pričom žalobca uvedené začal namietať až v správnej žalobe (keď sa oboznámil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a prečo nemožno prihliadať na dodatočne doplatené poistné), pričom toto konanie žalobcu sa správnemu súdu javí ako zjavne účelové. Navyše tu treba skonštatovať aj to, že žalobca nijakým relevantným spôsobom počas celého konania nespochybnil stanovený dátum vzniku invalidity a svoje tvrdenia o údajnom nesprávnom stanovení dátumu vzniku invalidity príslušným posudkovým lekárom nijako nepreukázal (žalobca nedoložil do konania žiadne lekárske správy, ktoré by stanovený dátum vzniku invalidity žalobcu vylučovali, respektíve rozporovali). Správny súd v tomto smere (stanovený dátumu vzniku invalidity na 08.06.2005) nedetegoval ani z vlastnej činnosti v rámci odborných lekárskych nálezov žiadne diskrepancie. Podľa názoru správneho súdu bol skutkový stav (vrátane zdravotného stavu) prvostupňovým orgánom, ako aj žalovanou zistený objektívne, pričom správny súd nezistil žiadne diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom pobočky.
39. Správny súd taktiež poukazuje na to, že podľa § 184 ZSP sa dávkové konanie (teda aj konanie vo veci invalidného dôchodku) začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby s tým, že je to v prvom rade táto fyzická osoba, ktorej prislúcha povinnosť predložiť všetky podklady (v tomto zmysle lekárske správy) pojednávajúce o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré následne posudkový lekár sociálneho poistenia vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Zodpovednosť za ich nepredloženie v celom rozsahu, respektíve za predloženie lekárskych správ s dátumom po vydaní napadnutého rozhodnutia nemožno prenášať na správny orgán (správny súd žalobcovi v tejto súvislosti taktiež oznamuje, že nemôže preskúmavať lekárske správy s dátumom po vydaní napadnutého rozhodnutia – na to, aby takéto lekárske správy mohli byť preskúmavané správnym súdom, musel by žalobca podať novú žiadosť o invalidný dôchodok a k predmetnej žiadosti spomínané lekárske správy priložiť).
40. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že v prejednávanej veci sa posudkový lekár pobočky podrobne zaoberal každou predloženou lekárskou správou žalobcu, pričom ich aj dôsledne vyhodnocoval jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, a teda daný skutkový stav veci (zdravotný stav žalobcu a dátum vzniku invalidity) zistil dostatočne.
41. Správny súd v nadväznosti na uvedené uvádza, že dátum vzniku invalidity nemôže byť uvedený dňom, odkedy žiada žalobca priznať dávku, nakoľko uznanie invalidity musí byť v súlade so závermi odborných lekárskych nálezov, ktoré preukazujú, kedy sa zdravotný stav stal natoľko závažný, že odôvodňuje uznanie invalidity. Správny súd má za to, že skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity (08.06.2005) žalobca nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, a preto dodatočné zaplatenie poistného až po vzniku invalidity, nemá vplyv na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov. Správny súd k tomuto konštatuje, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov môže vzniknúť nezaopatrenému dieťaťu, ktoré je poistencom ku dňu vzniku invalidity - žalobca sa stal poistencom dňom doplatenia poistného na dôchodkové poistenie. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie nemá žiaden vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorej invalidita vznikla v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, nejde o zaplatenie dlžného poistného poistencom podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov.
42. Správny súd k tomuto ešte navyše konštatuje, že žalobca sa stal v zmysle záveru posudkového lekára pobočky invalidným už od prvého roka života – 08.06.2005 (teda evidentne do 16. roku veku). Pokiaľ žalobca splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka (do 16. roku veku) rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jeho nároku na invalidný dôchodok je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky (do 16. roku veku) a nie obdobie, v ktorom bolo zaňho zaplatené poistenie ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Vzhľadom na túto skutočnosť, potom i napriek tomu, že žalobca podľa § 142 ods. 3 písm. d) ZSP dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.05.2021 do 03.06.2022, teda po vzniku invalidity, žalované správne orgány nemohli vychádzať pri určení výšky dôchodku zo sumy, ktorú za toto obdobie žalobca zaplatil. Poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.05.2021 do 03.06.2022 (po vzniku invalidity) preto nebolo možné zohľadniť pri určení výšky vymeriavacieho základu pre výpočet invalidného dôchodku žalobcu a skutočnosť, že tento bol od 16.
roku veku viac ako rok dobrovoľne dôchodkovo poistený, nemalo na určenie rozhodného obdobia pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok vplyv.
43. Ak teda žalobcovi vznikla invalidita do 16. roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie po tomto roku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP, nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto skutočnosť nemá vplyv na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 ZSP, keďže suma tohto invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3 ZSP v znení zákona č. 439/2004 Z. z. s tým, že získanie obdobia dôchodkového poistenia sa neskúma.
44. V tomto ohľade správny súd ďalej poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 29.11.2024, sp. zn. 6Ssk/153/2023, kde Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobnej veci uviedol, že „Kasačný súd uvádza, že zákonodarca v § 70 zákona o sociálnom poistení rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou podľa § 70 ods. 1, je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16. roku veku) a druhou možnosťou podľa § 70 ods. 2 je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je pre vznik nároku na invalidný dôchodok rozhodné, aký status mala osoba v momente vzniku invalidity (slovné spojenie „stal sa invalidný“). Kým podľa § 70 ods. 1 v tom čase musela byť poistencom, podľa § 70 ods. 2 ide o fyzickú osobu, ktorá mala v tom momente na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a v období, kedy sa stala invalidnou, bola nezaopatreným dieťaťom.
45. V tu prejednávanej veci sa sťažovateľka stala v zmysle záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia invalidnou v čase nezaopatrenosti, pričom tento čas bol bližšie špecifikovaný na obdobie do skončenia povinnej školskej dochádzky a následne posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15. marca 2022 stanovený na deň narodenia. Pokiaľ sťažovateľka splnila zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jej nároku na invalidný dôchodok je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky. V tom čase nebola poistencom. Žalobkyni invalidita vznikla ako fyzickej osobe podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a skutočnosť, že po jej vzniku doplatila poistné, na to nemá žiaden vplyv. Obdobne v rozsudku NS SR sp. zn. 7So/72/2016 sa uvádza, že „Rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je tá skutočnosť, či v čase vzniku invalidity podľa lekárskeho posudku žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca.“ Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 4. septembru 2002 žalobkyňa nespĺňala podmienku poistenca, a preto dodatočným zaplatením poistného žalobkyni status poistenca ku dňu vzniku invalidity nevznikol.
46. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sk/19/2019, podľa ktorého: „Ak teda žalobkyni vznikla invalidita do 16. roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie po tomto roku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto skutočnosť nemá vplyv na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže suma tohto invalidného dôchodku je určená podľa vyššie citovaného § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení s tým, že získanie obdobia dôchodkového poistenia sa neskúma.
47. Preto napriek tomu, že sťažovateľka podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020, teda po vzniku invalidity, žalované správne orgány nemohli vychádzať pri určení výšky dôchodku zo sumy, ktorú za toto obdobie zaplatila. Poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020 preto nebolo možné zohľadniť pri určení výšky vymeriavacieho základu pre výpočet invalidného dôchodku sťažovateľky. Vzhľadom na tieto skutočnosti kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku sťažovateľky, že jej nárok mal byť posúdený výlučne v zmysle § 70 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 3 a § 73 ods. 1 cit. zákona.“
48. Správny súd taktiež nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár pobočky zhodnotil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, nakoľko takýto postup v tom
čase (t. j. 12.12.2022) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z.z. Uvedené vyplýva aj z odborného lekárskeho posudku zo dňa 12.12.2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/52/2022 zo dňa 27.09.2023.
49. Podľa názoru správneho súdu bol teda žalobcovi správne priznaný invalidný dôchodok prvostupňovým rozhodnutím podľa § 70 ods. 2 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 02.06.2022 a žalovanou bolo toto prvostupňové rozhodnutie správne potvrdené. Správny súd nezistil žiadne pochybenie správneho orgánu ani pri výpočte sumy invalidného dôchodku žalobcu, respektíve pri výpočte sumy jeho zvýšenia.
50. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti – výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je riadne opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok napadnutého rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.
51. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil také nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
52. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.