Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11To-45-2026.pdf
PDF · 87.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11To/45/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.10.2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T/6/2026 zo dňa 13.08.2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F. G. XXXX/XX, H., za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 24.02.2026 v čase okolo 20.30 hod. z predajnej plochy OD Kaufland na ul. Sov. hrdinov č. 2292/133 vo Svidníku ukradol tovar a to 3 ks fľaše alkoholu zn. Vodka jemná o objeme 0,7 L, 6 ks Orión Študentská pečať hruška, 9 ks Orión študentská pečať mliečna a to takým spôsobom, že uvedený tovar vzal z regálu následne si ho vložil do ruksaku a s tovarom prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, kde po prejdení pokladničnej zóny bol pracovníkom SBS zastavený a vyzvaný k vydaniu ukradnutého tovaru, kde takto ukradnutý tovar obvinený dobrovoľne vydal, čím takto poškodenému subjektu Kaufland Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35790164, spôsobil škodu vo výške 108,05 Eur, ktorá toho času netrvá, ale tohto skutku sa dopustil aj napriek tomu, že bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a to za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spáchaný formou krádeže, za ktorý bol dňa 06.10.2025 postihnutý uložením blokovej pokuty nezaplatenej na mieste v sume 100,- €, číslo bloku A22 00023190, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2025 a tiež postihnutý rozhodnutím Okresného úradu Stropkov, Odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-SP- OVVS-2026/000214(OU-SP-OVVS-2025/004768) zo dňa 02.12.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2025, kde bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bola uložená sankcia pokuta vo výške 250,- Eur. Za to mu okresný súd uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, čo do výroku o treste. Svoje odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov považuje za neprimeraný. Napadnutým rozsudkom bol odsúdený za skutok, ktorý je právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, avšak trestným činom bola spôsobená škoda krádežou vo výške 108,05
eur, ktorá netrvá, keďže odcudzený tovar bol vrátený. V danom prípade ide o trestný čin, pre ktorý zákon ukladá trestnú sadzbu vo výmere 0 až 2 roky. Vo svojej samej podstate ide o priestupok, pričom poukázal na skutočnosť, že škoda 108,05 eur by nedosahovala dolnú hranicu malej škody (266,- eur) ani pred novelou Trestného zákona a už vôbec sa k nej ani len nepribližuje aktuálne (700,- eur). Podľa obžalovaného je úplne zjavné, že ide o konanie veľmi nízkej závažnosti. Aj pokiaľ ide o dva skoršie trestné činy proti majetku, za ktoré bol odsúdený, tak aj tieto sú rovnakého charakteru a rovnako nízkej závažnosti ako prejednávaný skutok. Napokon aj všetky jeho ostatné protispoločenské konania proti majetku, na ktoré súd poukazuje, sú priestupkami. Obhajoba je toho názoru, že 10 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody pre takýto trestný čin je absolútne neprimeraný a že účel trestu je možné naplniť aj trestom kratšieho trvania. Obžalovaný poukázal aj na dikciu ustanovenia § 33a ods. 1 Tr. zákona, pričom konštatoval, že je pravdou, že v minulosti sa už viackrát dopustil protiprávnej majetkovej činnosti, ale na tomto mieste uviedol, že za jeho majetkovú trestnú činnosť mu doposiaľ nebol súdom uložený žiaden trest. V prvom prípade bolo od potrestania upustené a v druhom prípade bol uložený trest de facto zrušený ihneď po jeho uložení. Doposiaľ ukladané tresty preto objektívne nemohli mať žiadny výchovný vplyv. Rovnako tak, vzhľadom na nemajetnosť obžalovaného, nemohli mať žiaden výchovný vplyv ani finančné pokuty ukladané v priestupkových konaniach za spáchané priestupky. Až to, že v tomto konaní je väzobne stíhaný, je pre obžalovaného de facto prvý faktický trest za jeho majetkovú trestnú a protiprávnu činnosť. Už doteraz strávený čas vo väzbe (viac ako 6 mesiacov) je pre obžalovaného dostatočne odstrašujúci a motivujúci k tomu, aby v páchaní drobných, ako aj akýchkoľvek iných krádeží nepokračoval. Preto je toho názoru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov je neprimeraný a účel trestu je možné naplniť aj trestom kratšieho trvania. Poukazujúc na uvedené, a síce, s poukazom na samotnú škodu a jej nízku výšku, ktorá sa ani len nepribližuje k dolnej hranici malej škody; skutočnosť, že škoda netrvá, a teda že skutok nezanechal žiaden následok; jednoduchý spôsob spáchania skutku a že doposiaľ za svoju majetkovú protiprávnu činnosť nebol „de facto“ potrestaný a až nepodmienečný trest odňatia slobody uložený v tomto konaní, pre neho predstavuje prvý faktický trest, ktorý na obžalovaného môže aj výchovne pôsobiť, pričom je presvedčený, že účel trestu bude naplnený aj nepodmienečným trestom odňatia slobody kratšieho trvania, ako je 10 mesiacov. Podľa obhajoby, už samotná skutočnosť, že pre takýto skutok skončil „v base natvrdo“, pôsobí výchovne a predstavuje i dostatočné morálne odsúdenie, ako i odradenie ostatných od páchania takýchto drobných krádeží. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o treste zrušiť a uložiť mu trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby.
Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu tak, ako bol prvostupňovým súdom ustálený, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný.
Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h Tr. poriadku a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke posúdené okresným súdom ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona. Obžalovaný tým, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, naplnil ako po objektívnej, tak aj po subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdeného prečinu.
Správne konštatoval okresný súd trestnú minulosť obžalovaného, keď uviedol, že obžalovaný bol doposiaľ bol trikrát právoplatne odsúdený, z toho dvakrát za trestný čin krádeže, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený a jedenkrát za zločin zabitia, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý vykonal dňa 29.05.2022. Ďalej z predloženého spisového materiálu plynie, že bol obžalovaný doposiaľ 21-krát priestupkovo postihnutý v období od 29.12.2019 do 20.11.2025, pričom v 16 prípadoch sa jednalo o priestupky proti majetku. Na tomto mieste krajský súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že za obdobie roka 2025 (od 09.07.2025 do 20.11.2025) sa dopustil trinástich priestupkov, ktoré mal spáchať krádežou v predajni obchodného domu. Z uvedeného je zjavné, že obžalovaný sa riadi v poslednom období rovnakým modus operandi, kedy pravidelne kradne v prevádzkach rôznych obchodných reťazcov a zaobstaráva si tak obživu.
Okresný súd správne poukázal aj na znalecký posudok I. J. F. č. XX/XXXX, podľa ktorého je obžalovaný ľahko duševne zaostalý, avšak aj napriek tomu je schopný pochopiť spoločenskú nebezpečnosť skutku, ktorého sa dopustil a jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v čase skutku zachované v celom rozsahu.
Po hodnotení trestnoprávnej a priestupkovej minulosti obžalovaného, následne pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal okresný súd na základné kritériá pri ukladaní trestu upravené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zákona, a teda najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Pri určení druhu a výmery trestu okresný súd vychádzal z trestnej sadzby podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, t. j. trest odňatia slobody 0 až 2 roky. Pri zistení poľahčujúcej okolnosti, a to priznanie a oľutovanie
trestného činu a priťažujúcej okolnosti, že už bol za trestný čin odsúdený, uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest okresný súd považoval za primeraný s odôvodnením, že už v minulosti bol obžalovaný odsúdený za trestný čin krádeže, bol opakovane priestupkovo postihnutý pre početné priestupky proti majetku. Navyše okresný súd zdôraznil, že obžalovaný bol odsúdený aj za zločin zabitia na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý vykonal, a teda ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody ho neodradil od pokračovania v páchaní trestnej činnosti. Takto uložený trest je, podľa názoru okresného súdu, postačujúci na ochranu spoločnosti, aj na nápravu páchateľa.
Okresný súd posúdil všetky okolnosti prípadu a uložil trest, s ktorým sa krajský súd stotožňuje v celom rozsahu. Správne postupoval okresný súd pri ukladaní trestu, keď poukázal aj na predchádzajúci život obžalovaného, teda zohľadnil jeho predchádzajúce odsúdenia, ktoré na neho nemali výchovný účinok, na jeho spôsob života. Ani krajský súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by viedli k záveru o potrebe zníženia uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného s poukazom na kriminálnu a priestupkovú minulosť obžalovaného, u ktorého sú zjavné sklony k protiprávnemu konaniu a nerešpektovaniu spoločenských noriem správania, pričom z vyššie uvedených lustrácii je možné predpokladať, že uvedeným spôsobom si zabezpečuje zdroj obživy.
Krajský súd je toho názoru, že takto uložený trest v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti tak z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, a to aj vzhľadom na závažnosť konania obžalovaného a dotknutý záujem chránený Trestným zákonom.
Pokiaľ obžalovaný namietal spôsobenie nízkej škody a zároveň poukázal na to, že odcudzený tovar bol vrátený, krajský súd konštatuje, že neprimeranosť trestu nie je možné odvodzovať len z výšky spôsobenej škody, prípadne z toho, že tovar bol vrátený. Škoda pri uvedenej právnej kvalifikácii prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona nie je kvalifikačným pojmom. Obžalovaným namietané skutočnosti je potrebné pri ukladaní trestu posudzovať nie izolovane, ale tak, ako ich správne posúdil aj okresný súd, ktorý zohľadnil pri ukladaní trestu okrem nízkej škody, aj osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci spôsobom života, ako aj jeho kriminálnu a priestupkovú minulosťou. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou obžalovaného, že doposiaľ vykonávaná väzba už mala na neho výchovný vplyv, keďže väzba nie je trestom a jej účel nie je možné stotožňovať s účelom trestu. Neobstojí ani argumentácia, že doposiaľ ukladané tresty objektívne nemohli mať žiadny výchovný vplyv na obžalovaného. Práve skutočnosť, že doposiaľ ukladané sankcie, či už za trestnú činnosť obžalovaného, a to aj v podobe výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo aj jeho početnú protispoločenskú činnosť, prevažne majetkového charakteru, nemali na neho dostatočný výchovný vplyv a neodradili ho od pokračovania v páchaní trestnej činnosti, odôvodňuje záver o potrebe ukladania prísnejšieho trestu odňatia slobody. Záverom už len odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ako je tomu v tomto prípade. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku správne, logicky a argumentačne presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie, a to aj vo vzťahu k obžalovaným namietanému výroku o uloženom treste.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.