Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-56-2020.pdf
PDF · 93.1 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/56/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Petra Dumana, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: D. K., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/X, XXX XX F., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, so sídlom Sadová 621, 905 01 Skalica, pod č. k. EX 1668/2010, pre vymoženie 23,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13Er/515/2010-28 zo dňa 13.12.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu vyhlásil za neprípustnú, II. výrokom exekúciu zastavil, III. výrokom priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a o výške náhrady trov exekúcie bude rozhodovať súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 200 ods. 5, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, § 167f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
3. Vecne napadnuté uznesenie odôvodnil tým, dňa 04.01.2019 bol súdu prvej inštancii doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania bol na majetok povinného uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 28OdK/262/2018 zo dňa 19.12.2018 vyhlásený konkurz a z tohto dôvodu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň nakoľko v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku oprávneného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie oprávnený s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C. s. p.), pretože uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený ďalej uviedol, že dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK), ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK sa stará exekúcia týmto zákonom zastavuje v prípade
existencie dôvodu na zastavenie starej exekúcie vyplývajúceho z osobného predpisu upravujúceho konkurzne konanie, pričom pre tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. Oprávnený poukázal na to, že napadnutým uznesením prišlo k zastaveniu exekučného konania, v ktorom bolo prvotné poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi doručené v roku 2010, tzn. rozhodná doba piatich rokov v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 ZoUNEK uplynula. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 13.12.2019 a oprávnenému bolo doručené dňa 21.01.2020, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona ZoUNEK, ktorým malo byť predmetné exekučné konanie zastavené k 01.01.2020. Z uvedeného vyplýva, že v čase nadobudnutia účinnosti ZoUNEK nebolo napadnuté uznesenie právoplatné a teda exekučné konanie nebolo právoplatne ukončené, preto k jeho zastaveniu došlo priamo nadobudnutím účinnosti zákona ZoUNEK, t. j. dňa 01.01.2020. Materiálna stránka právoplatnosti je charakterizovaná právnymi účinkami spočívajúcimi v záväznosti právoplatného rozhodnutia pre vymedzený okruh subjektov. Až právoplatnosťou rozhodnutia sa jeho výrok stáva záväzným pre strany sporu. Vzhľadom na uvedené vydanie napadnutého uznesenia pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK nebráni použitiu príslušných ustanovení ZoUNEK, pretože po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK je nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení ZoUNEK, pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený v súlade s § 389 ods. 1 písm. a), písm. b) C. s. p. navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
6. Súdny exekútor sa tiež nevyjadril k podanému odvolaniu
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 34 C. s. p., po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou - účastníkom (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré však nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súd pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p..
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
11. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
15. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
16. Exekučný súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení tejto exekúcie.
17. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
18. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
19. Podľa § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
20. Podľa § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.
21. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
22. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vydal dňa 02.09.2010 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného Platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. PV 201/01480/2010 zo dňa 15.03.2010, právoplatného dňa 06.04.2010 a vykonateľného 22.04.2010. Súdny exekútor doručil okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 04.01.2019, nakoľko bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 28OdK/262/2018 zo dňa 19.12.2018 bol vyhlásený konkurz a z tohto dôvodu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
23. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
24. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
25. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie odôvodnil výrok o zastavení exekúcie, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p. sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
26. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie a za účelom vyrovnania sa s odvolacími námietkami oprávneného uvádza, že je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol uznesením sp. zn. 13Er/515/2010 zo dňa 13. decembra 2019 v predmetnej veci o zastavení exekúcie. Námietky oprávneného týkajúce sa nadobudnutia právoplatnosti predmetného uznesenia nemajú právny dosah na okamih rozhodnutia v exekučnej veci. Ak súd prvej inštancie rozhodol ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona ZoUNEK a to pred 01.01.2020, je potrebné v danej veci postupovať podľa platnej právnej úpravy v čase rozhodovania. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať na ustanovenie § 217 ods. 1 C. s. p., ktoré výslovne vo svojom znení uvádza, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t. j. ak v budúcnosti nadobudne účinnosť nový zákon, nemôže to mať vplyv na okamih rozhodovania súdu prvej inštancie spätne. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že vyhlásením konkurzu na majetok povinného, je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd zastáva právny názor, že dôležitým je deň rozhodnutia a v ňom platná právna úprava a nie deň nadobudnutia právoplatnosti, kedy nadobudla účinnosť nová právna úprava, napr. zákon ZoUNEK ako uviedol oprávnený vo svojom odvolaní.
27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.
28. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C. s. p., použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
29. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C. s. p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania povinnej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).