Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26C-76-2026.pdf
PDF · 80.8 KB
Case nature
Subarea
26C/76/2026
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., proti žalovanej: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti navrhovanej blokácie peňažných prostriedkov na bankových účtoch o d m i e t a.
II. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti navrhovanej blokácie hnuteľných vecí z a m i e t a.
III. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.09.2026 (podaným v rámci konania o rozvod manželstva so žalovanou) (ďalej len „návrh“) domáhal, aby súd príslušným bankám nariadil, aby zablokovali peňažné prostriedky na bankových účtoch, a to do výšky 1 ich aktuálneho zostatku na každom z nich. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že spolu so žalovanou vedú konanie o rozvod manželstva, pričom žalovaná je majiteľkou (disponentkou) viacerých bankových účtov, na ktorých sa nachádzajú peňažné prostriedky oboch manželov – patriace do BSM. Žalobca nebol ani majiteľom ani disponentom týchto bankových účtov. Žalobca má vedomosť o existencii takých účtov v H. I., B. a J. H. K., B.. Peňažné otázky v manželstve riešila žalovaná. Na účty vkladala svoje príjmy zo mzdy a žalobca jej v hotovosti odovzdával peňažné prostriedky, ktoré zarobil ako vodič taxislužby. Uviedol, že nemá vedomosť o číslach uvedených bankových účtov, ich typoch ani o priebežných a aktuálnych zostatkoch na nich. Obáva sa, že hrozí riziko odčerpania, skrytia alebo pretransformovania peňažných prostriedkov na týchto účtoch. Tým by mohlo byť zo strany žalovanej zmarené budúce vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže žalobca bude mať po rozvode nárok na polovicu danej finančnej masy. Peňažné prostriedky na bankových účtoch sú pritom jedinou zložkou tohto ich spoluvlastníctva. Žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovanej, ako aj, aby súd zaviazal žalovanú na oznámenie čísel dotknutých bankových účtov. Ako dôkaz predložil sobášny list o uzatvorení manželstva so žalovanou dňa 21.06.2025.
2. Žalobca následne svoj návrh rozšíril podaním zo dňa 24.09.2026 (ďalej len „doplnenie návrhu“), v ktorom uviedol, že svoj návrh rozširuje o nasledujúce hnuteľné veci: i. osvetlenie rybárskeho prútu k stojanu, zdroj napájania tužkové batérie 2xAAA, dva kusy; ii. čelová lampa tov. značka CHARGING, dva kusy; iii. rybársky prút 11,8 ft, tov. značka BLACK, dĺžka 3,6 m, štyri kusy; iv. navijak tov. značka ROOBLINOS NX, vysokopevnostné telo, štyri kusy; v. rybársky prút tov. značka KF200A s prísl. tvorený navijakom zn. SPINNIG REEL, 1 kus; vi. skladacia rybárska sieť, jeden kus;
vii. skladacia podložka na odkladanie rýb, rozmery cca 100x60 cm, farba zelená, jeden kus; viii. odolný PVC rybársky nástroj s meradlom dĺžky, jeden kus; ix. udica fosforová s uchadzovacou kotvou, jeden kus; x. fidrová udica dĺžka 2,6 m, jeden kus (ďalej len „rybárske potreby“). Doplnenie návrhu odôvodnil tým, že rybárske potreby sa v čase jeho odchodu od žalovanej nachádzali v rodinnom dome na ulici C. XX F. C., pričom tieto nadobudol žalobca zo svojich finančných prostriedkov a slúžili jeho voľnočasovej aktivite – rybolovu. Žalovanú opakovane žiadal o vydanie týchto vecí, ale bezvýsledne. Toto odmietla a pridala vyhrážku, že rybárske potreby komukoľvek predá alebo zničí. Žalobca sa obáva, že žalovaná môže túto hrozbu aj uskutočniť. Doplnením návrhu navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie v znení doplnenia návrhu.
3. Súd uvádza, že návrh žalobcu spolu s doplnením návrhu posudzoval ako jeden návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý zahŕňa viacero výrokov. Keďže však tento návrh obsahuje také časti, ktoré finálne viedli k odlišnému rozhodnutiu, uvedie súd svoje právne posúdenie samostatne ku každej časti návrhu.
4. Pokiaľ ide o tú časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou sa žalobca domáhal blokácie peňažných prostriedkov na vyššie uvedených bankových účtoch, súd dospel súd k záveru, že návrh v tejto časti neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a je neurčitý.
5. V zmysle § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V zmysle § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
6. Súd má za to, že žalobca nesplnil požiadavky, ktoré mu vyplynuli z citovaných právnych noriem. V prvom rade, z návrhu nie je zrejmé, voči ktorému subjektu (subjektom) sa domáha ochrany. Žalobca svoj návrh zahrnul do procesného podania v rámci konania o rozvod manželstva so žalovanou – možno teda vychádzať z toho, že jeho cieľom je ochrana vo vzťahu k žalovanej (prostredníctvom uloženia určitých povinností žalovanej). No v texte návrhu je uvedené, že žalobca sa domáha neodkladného opatrenia, „na podklade ktorého príslušné banky zablokujú peňažné prostriedky“. Odhliadnuc od toho, že nie je celkom jasné, o ktoré konkrétne banky má ísť, akákoľvek banka je vo vzťahu k žalobcovi a žalovanej treťou osobou, ktorá nie stranou konania (ani rozvodového konania, ani konania o navrhovanom neodkladnom opatrení). Táto neurčitosť čo do vymedzenia povinného subjektu je vadou petitu (žalobného návrhu) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorá spôsobuje, že návrh ako taký je neurčitý.
7. V druhom rade, z návrhu nie je zrejmé, peňažné prostriedky na ktorých bankových účtoch žiada žalobca zablokovať. Bankové účty nie sú v návrhu nijako relevantne špecifikované – napr. pomocou čísla účtu alebo čísla účtu v tvare IBAN. Žalobca priznáva, že o tomto nemá vedomosť a navrhuje, aby súd na oznámenie tejto skutočnosti zaviazal žalovanú. Tu treba poznamenať, že pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevedie klasické sporové (kontradiktórne) konanie a nevykonáva dokazovanie. Dôkaznému návrhu žalobcu preto nemohol vyhovieť. Pokiaľ žalobca v konaní uvedenú skutočnosť neosvedčil, musí znášať procesné následky, ktoré z toho plynú. A tým je v danom prípade neurčitosť petitu jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre neurčitosť vymedzenia dotknutých bankových účtov.
8. V treťom rade, z návrhu nie je zrejmá konkrétna výška (rozsah) peňažných prostriedkov, vo vzťahu ku ktorým sa navrhuje ich blokácia. Z obsahu návrhu súd vyvodil, že žalobca sa domáhal uloženia zákazu nakladania s peňažnými prostriedkami na bankových účtoch. Žalobca pritom nešpecifikoval rozsah takého zákazu – uviedol iba, že tento zákaz sa má uložiť do výšky jednej polovice aktuálneho zostatku na každom z účtov. Ak však nepoznáme výšku (celého) zostatku na účte, z povahy veci nepoznáme ani výšku jednej polovice z neho. Keďže zostatky na účtoch žalobca nešpecifikoval, ním uvedená výška peňažných prostriedkov (jedna polovica zostatku) je absolútne neurčitá. Aj v tomto prípade ide o vadu
petitu žalobcovho návrhu – pre neurčitosť vymedzenia rozsahu navrhovanej povinnosti pre povinný subjekt.
9. V zmysle § 327 Civilného sporového poriadku platí, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Súd konštatuje, že návrh žalobcu je v uvedenej časti neurčitý – nie je z neho vôbec zrejmé, čoho (akej povinnosti v akom rozsahu) a voči komu (akej osobe) sa žalobca domáha. Ide o vadu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je stanovené (v § 327 Civilného sporového poriadku), že súd neaplikuje ustanovenia Civilného sporového poriadku o odstraňovaní vád podania. Z tohto dôvodu súd uvedenú vadu návrhu žalobcu neodstraňoval (ani nemohol odstraňovať) prostredníctvom výzvy na jej odstránenie. Zároveň ide o takú vadu, ktorá súdu bráni v tom, aby v konaní pokračoval – keďže bez právne určitého petitu návrhu nebolo možné vykonať samotné hmotnoprávne posúdenie nároku žalobcu, ktorého ochrany sa domáha v tomto konaní. Na základe toho súd o návrhu žalobcu v tejto časti rozhodol v zmysle § 327 Civilného sporového poriadku tak, že ho odmietol (výrok I.).
11. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti navrhovanej blokácie hnuteľných vecí (rybárskych potrieb), súd dospel k záveru, že návrh je v tejto časti nedôvodný. V tomto prípade možno návrh žalobcu posudzovať ako návrh na uloženie povinnosti žalovanej nenakladať s jeho rybárskymi potrebami. Hoci takýto návrh je pomerne všeobecný, súd má za to, že nie je neurčitý a je možné ho podrobiť hmotnoprávnemu prieskumu.
12. Zo skutočností uvedených v návrhu a doplnení návrhu má súd za osvedčené, že rybárske potreby uvedené v doplnení návrhu patria žalobcovi (zadovážil si ich z vlastných finančných prostriedkov), že sa fakticky nachádzajú v rodinnom dome, ktorý aktuálne obýva už len žalovaná a že tá mu ich odmieta vydať. Ide o situáciu, ktorá sa vyskytuje v partnerských a manželských konfliktoch, a preto niet dôvodu mať o nej závažnejšie pochybnosti.
13. V danom prípade však súd nemá za dostatočne osvedčené splnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Táto právna norma stanovuje, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v konaní neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Tvrdil síce, že žalovaná sa mu vyhrážala, že rybárske potreby predá alebo zničí (z čoho odvodil hrozbu ich predaja alebo zničenia), no toto tvrdenie ďalej nerozvinul ani neosvedčil prípadnými dôkazmi. Pokiaľ by žalobca o tejto veci komunikoval so žalovanou písomnou formou (napr. textovými správami alebo inou elektronickou komunikáciou), mohol by k tomu prípadne disponovať aj písomnými dôkazmi. Žiaden taký dôkaz však nepredložil. Uvedená hrozba, že žalovaná skutočne pristúpi k scudzeniu, resp. zničeniu daných vecí, sa tak opiera iba o holé tvrdenie žalobcu. Navyše je potrebné vziať do úvahy, že v partnerských a manželských hádkach často zaznejú tvrdenia či vyhrážky, ktoré sú len produktom vzplanutia emócií a nie sú nasledované činmi – nikdy sa nezrealizujú. Odvodzovať preto z vyhrážky partnera reálnu hrozbu býva často zradné. Zároveň z návrhu nie je zrejmé, či sa žalovaná skutočne chopila držby rybárskych potrieb a či vykonala v tomto smere nejaké konkrétne kroky (napr. či inzerovala ich predaj na nejakom portáli apod.). Aj to zostáva v návrhu neobjasnené a neosvedčené.
14. Z uvedených dôvodov má súd za to, že v tejto časti návrhu žalobcu nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Je potrebné pripomenúť, že neodkladné opatrenie je vo svojej podstate výnimočný inštitút, ktorý sa aplikuje vo výnimočných – zákonom stanovených – situáciách. V danej veci nebolo osvedčené, že by išlo o takúto situáciu, ktorá by si vyžadovala zásah do sféry žalovanej v podobe vydania žiadaného neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené nebolo možné návrhu žalobcu v tejto časti vyhovieť a nariadiť ním navrhnuté neodkladné opatrenie. Preto súd (výrokom II.) návrh žalobcu v tejto časti zamietol ako nedôvodný, a to v zmysle § 328 ods. 1 (časť za treťou čiarkou) Civilného sporového poriadku.
15. Obiter dictum možno dodať, že právna ochrana žalobcu vo vzťahu k rybárskym potrebám sa neobmedzuje na možnosť vydania neodkladného opatrenia, ale môže prípadne zahŕňať (v závislosti od skutkových okolností) aj nárok na vydanie vecí, na vydanie bezdôvodného obohatenia či na náhradu škody. Ochrana práv žalobcu inými právnymi inštitútmi preto týmto rozhodnutím nie je nijako dotknutá.
16. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd aplikoval ustanovenia §§ 262, 251 a 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola síce v konaní úspešná v podstate v celom rozsahu, avšak keďže jej návrh žalobcu ani doplnenie návrhu doručované neboli, tak nebol dôvod na vykonanie akéhokoľvek úkonu z jej strany, a teda žiadne trovy konania jej nevznikli ani vzniknúť nemohli. Súd jej preto taký nárok v súlade s princípom racionálneho normotvorcu podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku ani nepriznal (výrok III.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.