Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-56-2026.pdf
PDF · 77.32 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/56/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, A. E., a otec F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, C., t. č. XX E. I., D., D. B. J. K. L. D. M., právne zastúpený: JUDr. Helena Knopová, advokátka so sídlom Floriánska 19, Košice, v konaní o zvýšenie a zníženie výživného na maloletého, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 37P/30/2025 - 105 zo dňa 21.11.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 37P/30/2025 - 105 zo dňa 21.11.2025 Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol nasledovne: I. Návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého A. zamietol. II. Návrh otca na zníženie výživného na maloletého A. B. zamietol. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V rovine právnej súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie vychádzal z toho, že pri zmene výživného je potrebné skúmať, či od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa alebo povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletý navštevoval základnú školu a s jeho výchovou a výživou boli spojené bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, školské potreby a cestovné. Po vyhodnotení tvrdení matky a predložených podkladov ustálil odôvodnené a preukázané mesačné potreby maloletého vo výške 269,16 eur. Dospel pritom k záveru, že výživné naposledy určené vo výške 130 eur mesačne zodpovedá podielu otca na úhrade odôvodnených potrieb maloletého a tieto potreby v primeranom rozsahu pokrýva. Zároveň poukázal na to, že nepriaznivá finančná situácia matky súvisela najmä s tým, že otec si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške, pričom matka nevyužila zákonný inštitút náhradného výživného poskytovaného štátom. Pokiaľ išlo o návrh otca na zníženie výživného, súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení otca o jeho nepriaznivej životnej situácii, absencii príjmu, predchádzajúcom výkone trestu odňatia slobody a prebiehajúcom konaní o vyhostenie z Veľkej Británie, ktoré mu znemožňovalo pracovať. Tieto
skutočnosti však neposúdil ako relevantnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného. Konštatoval, že otec sa do uvedenej situácie dostal vlastným nezodpovedným konaním, v dôsledku ktorého bol postihnutý trestom a následným imigračným konaním. Takto vzniknutý stav považoval za následok neprimeraného majetkového rizika, ktoré na seba otec vzal a ktorého dôsledky nemožno prenášať na maloleté dieťa prostredníctvom zníženia vyživovacej povinnosti. Zdôraznil, že neschopnosť otca dosahovať príjem síce môže byť reálna, avšak nebola vyvolaná objektívnymi okolnosťami, ktoré by nemohol ovplyvniť. Preto neuznal existenciu takej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
2. Proti výroku II. rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho vyživovaciu povinnosť primerane znížiť, prípadne rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorého nepreukázal podstatnú zmenu svojich pomerov a podľa ktorého si nepriaznivú situáciu privodil vlastným konaním. Tvrdil, že jeho nepriaznivá finančná a životná situácia vznikla v dôsledku okolností, ktoré mu znemožnili dosahovať príjem v rozsahu existujúcom v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Poukazoval na výkon trestu odňatia slobody, následné imigračné konania vo Veľkej Británii, obmedzené možnosti pracovného uplatnenia a absenciu pravidelného príjmu. Ďalej uvádzal, že jeho aktuálne majetkové a príjmové pomery nezodpovedajú pomerom, z ktorých vychádzali súdy pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom. Zdôrazňoval, že výška určeného výživného nezodpovedá jeho súčasným reálnym možnostiam. 3. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý nesúhlasil s návrhom na zníženie výživného.
4. Otec v duplike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa nestotožnil s jeho záverom. Uviedol, že jeho stanovisko nevyvracia odvolacie dôvody, nevysporiadalo sa s jeho výhradami proti skutkovým zisteniam a právnym záverom súdu prvej inštancie a neodôvodňuje záver o absencii podstatnej zmeny pomerov na jeho strane.
5. Matka sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvostupňového súdu v napadnutom výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec správne právne posúdil. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa náležite vysporiadal s tvrdeniami otca o zhoršení jeho životnej a finančnej situácie, ako aj s otázkou, či ide o takú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Keďže odvolací súd považuje skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie za správne, v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a zdôrazňuje nasledovné.
8. Otec v odvolaní namietal, že po poslednej úprave výživného došlo k podstatnej zmene jeho pomerov. Za rozhodujúce okolnosti označil výkon trestu odňatia slobody, následné imigračné konanie vo Veľkej Británii a z toho vyplývajúce obmedzenie možnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedenými tvrdeniami sa už súd prvej inštancie podrobne zaoberal a odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje. Zdôrazňuje, že pri posudzovaní návrhu na zníženie výživného nie je rozhodujúce len samotné zníženie alebo strata príjmu povinného rodiča. Podstatné je aj posúdenie príčin vzniku takého stavu. Zníženie vyživovacej povinnosti prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, ak zhoršenie schopností a možností rodiča dosahovať príjem nastalo z objektívnych dôvodov, ktoré nemohol svojím konaním ovplyvniť. Naopak, okolnosti, ktoré sú následkom vedomého alebo protiprávneho konania rodiča, zásadne nemožno prenášať na maloleté dieťa prostredníctvom zníženia rozsahu jeho výživy.
9. Odvolací súd podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec odvodzoval tvrdenú zmenu pomerov od výkonu trestu odňatia slobody a následného konania o jeho vyhostení z Veľkej Británie. Práve tieto skutočnosti však nepredstavujú objektívnu a od jeho vôle nezávislú prekážku vzniku príjmu, ale nadväzujú na jeho vlastné konanie, pre ktoré bol postihnutý trestom. Otec preto neosvedčil
takú zmenu svojich schopností, možností a majetkových pomerov, ktorá by v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňovala zníženie naposledy určeného výživného. Za daného stavu odvolací súd dospel k záveru, že dôsledky situácie, v ktorej sa otec nachádza, nemožno prenášať na maloleté dieťa znížením rozsahu jeho zákonného nároku na výživu.
10. Na potvrdenie správnosti vyššie uvedeného záveru súdu prvej inštancie ako i súdu odvolacieho v prejednávanej otázke (a obdobnej skutkovej situácii) odvolací súd poukazuje i na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1181/07, v ktorom okrem iného bolo konštatované: „Ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia (odňatia slobody), zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil“, resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu.“.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, nezistiac dôvody pre aplikáciu ust. 55 CMP.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).