Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/8/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Straku a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trestne stíhanému pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa písmeno a), písmeno e), písmeno d) s poukazom na písmeno b) , na verejnom zasadnutí dňa 29.9.2026 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 18.9.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 18.9.2025 bolo rozhodnuté tak, že obžalovaný A. B. C. sa podľa písmeno a) oslobodzuje spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa písmeno a), písmeno e), písmeno d) s poukazom na písmeno b) , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od začiatku roka 2018 do dňa 08.07.2021 najmä v rodinnom dome na adrese D. E. XXX, ale aj na rôznych miestach v meste Trenčín opakovane spôsoboval psychické utrpenie svojej manželke F. C. tým spôsobom, že ju ponižoval najmä tým, že jej pravidelne vulgárne nadával, pričom tak robil aj na verejnosti, urážal ju vyjadreniami, že je chorá a mala by sa dať liečiť, opakovane ju vyhadzoval z domu a hovoril jej, aby išla tam odkiaľ prišla, spochybňoval ju, že nie je psychicky kompetentná vykonávať svoje povolanie, sledoval a kontroloval ju tak, že telefonoval jej nadriadenej do práce, kontroloval jej správy a emaily, písal jej správy o tom, kde a s kým sa poškodená nachádza, vyhrážal sa jej, že urobí všetko preto, aby padla na dno, aby ju pripravil o deti, zamestnanie a majetok, dňa 27.12.2020 vo večerných hodinách v spálni ich rodinného domu ju fyzicky napadol, tak že ju opakovane kopal nohami do pravej ruky a pravej nohy, v dôsledku čoho bol vykázaný hliadkou polície zo spoločného obydlia do dňa 07.01.2021, keď sa poškodená z obavy o svoj život odsťahovala dňa 16.01.2021 zo spoločného domu, obmedzil ju v prístupe ku majetku tak, že vymenil zámok na spoločnom rodinnom dome, čím jej bránil v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, taktiež pri odovzdávaní detí po jej odchode zo spoločnej domácnosti vyvolával konflikty, pri ktorých do nej strkal, nadával jej pred deťmi, tiež ju citovo vydieral tak, že jej bránil v styku so synom D., pričom v súvislosti s viacročným maladaptívnym správaním sa obvineného vykazuje poškodená známky psychického utrpenia, príkoria, a to najmä pre jeho verbálnu agresiu, ktorá u nej vyvolala psychický diskomfort, chronickú preťaženosť, ohrozenie pocitu bezpečia a narušenie kvality života, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného do zápisnice z hlavného pojednávania. Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil, kde v úvode dôvodov odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné:

„Poškodená z obavy o svoj život odsťahovala dňa 16.01.2021 zo spoločného domu obmedzil ju v prístupe ku majetku tak, že vymenil zámok na spoločnom rodinnom dome, čím jej bránil v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, taktiež pri odovzdávaní detí po jej odchode zo spoločnej domácnosti vyvolával konflikty, pri ktorých do nej strkal, nadáva jej pred deťmi, tiež ju citovo vydieral tak, že jej bránil v styku so synom D., pričom v súvislosti s viacročným maladaptívnym správaním sa obvineného vykazuje poškodená známky psychického utrpenia, príkoria, a to najmä pre jeho verbálnu agresiu, ktorá u nej vyvolala psychický diskomfort, chronickú preťaženosť, ohrozenie pocitu bezpečia a narušenie kvality života. Samosudca Okresného súdu Trenčín po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a po zistení skutkového stavu veci, oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Samosudca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nebolo možné z vykonaného dokazovania učiniť nepochybný záver, že stíhaný skutok z hľadiska následku sa stal a to s poukazom na znalecký posudok PhDr. G., pričom znalec ani pri výsluchu nepopísal následok, tak ako je uvedený v skutkovej vete podanej obžaloby. Taktiež s poukazom na odbornú literatúru nebolo možné poškodenú hodnotiť ako týranú osobu a kvalifikovať ako obeť, nakoľko poškodená sa rozhodla sama a dobrovoľne opustiť obžalovaného. Ďalej samosudca výpovede väčšieho počtu svedkov nehodnotil, keďže títo nemohli zásadným spôsobom objasniť skutkové okolnosti tohto trestného činu. V odôvodnení rozhodnutia samosudca spochybnil správnosť záverov znaleckého posudku C. G. na poškodenú, pričom má za to, že znalcovi neboli poškodenou uvedené iba objektívne skutočnosti a teda ani záver o vierohodnosti poškodenej nemôže byť považovaný za nepochybný. Zo znaleckého posudku H. I. F. G. mal samosudca za preukázané, že nebola zistená asymetria vo vzťahu obžalovaného a poškodenej, pričom znalkyňa taktiež nezistila bazálnu agresiu u obžalovaného. Ďalej poukazuje na výpoveď svedkyne H. J., ktorá poprela agresivitu u obžalovaného. Čo sa týka predložených zvukových nahrávok obžalovaným a námietky obžaloby o ich nezákonnosti samosudca uviedol, že tieto podrobil testu proporcionality, pričom má za to, že prístup obžaloby a jej námietky voči tomuto dôkazu sú príliš formalistické, pričom samosudca v tejto súvislosti vypichol iba nahrávku č. 17 a dôvodil ňou svoje rozhodnutie. Takisto samosudca poukázal na spory medzi poškodenou a obžalovaným ohľadne maloletých detí, ktoré mali v čase, keď poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného, pričom má za to, že práve tento fakt mohol predstavovať motív poškodenej obviniť obžalovaného z týrania a následne ním argumentovať pri vylúčení obžalovaného zo starostlivosti o maloleté deti. Ďalej poukazuje na nezrovnalosti vo výpovediach poškodenej s odkazom aj na zvukové nahrávky predložené obžalovaným. Samosudca taktiež spochybňuje napadnutie poškodenej z 28.12.2020 a rovnako tak spochybňuje incident z 10.05.2021, pričom uvádza, že obžalovaný mal F. C. udrieť trikrát päsťou do tváre, avšak uvedené malo byť spochybnené znaleckým posudkom H. H. K.. Samosudca má za to, že zo strany poškodenej, jej dcéry a tiež jej priateľa mohol byť skutok zámerne vyprovokovaný a ich konanie pôsobilo skôr vypočítavo. Ďalej samosudca poukázal na správu MUDr. C. L. M., ktorá bola psychiatričkou poškodenej a podľa ktorej poškodená netrpela v čase skutku príznakmi posttraumatickej stresovej poruchy. A preto na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že nebolo dokázané, že sa skutok stal, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. S uvedeným záverom súdu však nie je možné sa stotožniť, nakoľko súd sa zameral iba na okolnosti, ktoré svedčili v prospech obžalovaného, avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadal s okolnosťami, ktoré svedčili v jeho neprospech. Dokonca v niektorých častiach odôvodnenia súd zašiel až tak ďaleko, že poškodenú, jej dcéru F. C. a jej priateľa K. H. vykreslil ako strojcov úkladov proti obžalovanému. Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia, v ktorej samosudca odkazuje na znalecký posudok PhDr. G., ktorého správnosť spochybňuje a konštatuje, že znalcovi neboli zo strany poškodenej uvedené iba objektívne skutočnosti a teda ani záver o vierohodnosti poškodenej nemôže byť považovaný za nepochybný, pričom zároveň samosudca má za to, že znalec ani pri výsluchu nepopísal následok, tak ako je uvedený v skutkovej vete podanej obžaloby uvádzam, že z tohto znaleckého posudku samosudca vybral iba skutočnosti svedčiace v prospech obžalovaného, pričom opomenul ostatné skutočnosti svedčiace v neprospech obžalovaného. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä ma faktor plynutia času. Skutok od začiatku roku 2018 do júla -2021, činí celkovo obdobie 3,5 roka, pričom poškodená sa vyjadrovala nie len k obdobiu skutku, ale k celému obdobiu spolužitia s obžalovaným, pričom je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že z viacerých otázok kladených znalcom poškodenej nebolo

zrejmé, k akému konkrétne časovému obdobiu odpovedá. Je teda pochopiteľné, že niektoré odpovede u poškodenej boli rozporné a znalec musel následne tieto „rozpory“ odstraňovať a to špecifikáciou a upresnením otázky. Rovnako tak je potrebné upriamiť pozornosť na podstatnú skutočnosť spočívajúcu v odchode poškodenej zo spoločnej domácnosti (po napadnutí dcéry poškodenej obžalovaným), pričom práve napadnutie dcéry obžalovaným malo značný vplyv na vnímanie poškodenej a jej následnú zmenu postoja. V tejto súvislosti treba taktiež upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v čase spolužitia obžalovaný vedel o rozpise služieb od poškodenej, avšak po jej odchode zo spoločnej domácnosti už nemala dôvod oboznamovať obžalovaného o rozpise služieb v zamestnaní, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé že tento rozpis si obžalovaný zabezpečoval od maloletého syna, ktorého žiadal prostredníctvom sms správ, aby mu ich oznamoval (obžalovaný si ich následne zaznamenával do tabuľky). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že oboznamované sms správy boli predložené do trestného konania obžalovaným v rámci obhajoby, nie prokurátorom. Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že závery znaleckého posudku vrátane výsluchu_ znalca PhDr. G. boli správne a vychádzali zo zisteného skutkové stavu, pričom poukazujem najmä na ním zistený a popísaný následok spočívajúci v psychickom utrpení v dôsledku verbálnej agresie obžalovaného, ktorý v nej vyvolával diskomfort a strach z neho (znalcom pri výsluchu špecifikovaný ako „zmenšený“), pričom poškodená vnímala správanie obžalovaného ako ťažké príkorie. Kvalita života poškodenej bola z toho dôvodu narušená. Psychologická vierohodnosť všeobecná ako aj špecifická bola u poškodenej zachovaná. Z vyšetrenia poškodenej boli zistené, že boli prítomné zmeny v emocionálnych reakciách, čiastočne prítomné zmeny v postojoch a hodnotenia vlastnej osoby ako aj ostatných ľudí a taktiež čiastočne prítomné symptómy distresu a dysfunkcie psychických procesov, pričom bolo zjavné, že neboli zistené iné dôvody na negatívne prežívanie poškodenej ako správanie obžalovaného. V tejto súvislosti samosudca poukázal na správu MUDr. C. L. M., ktorá bola psychiatričkou poškodenej a podľa ktorej poškodená netrpela v čase skutku príznakmi posttraumatickej stresovej poruchy. Uvedené je z hľadiska právnej kvalifikácie bez právneho významu, nakoľko základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok, teda syndróm týranej osoby nie je znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu. Syndróm týranej osoby nie je diagnóza. V medicínskej terminológii pojem a ani diagnostická kategória „syndróm týranej osoby" neexistuje, nakoľko nie je psychickou poruchou, diagnostickou kategóriou s definovanými diagnostickými kritériami v MKCH. Rovnako tak je potrebné ešte uviesť, že následkom psychickej poruchy u obete, ktorý môže, avšak nevyhnutne nemusí byť prítomný je napríklad akútna reakcia na stres - ohrozenie, úzkosť, strach, adaptačná porucha, depresia: bezmocnosť, sebaobviňovanie, telesné ťažkosti alebo sociálne negatívne následky (izolácia, sťahovanie...) a podobne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že konštatovanie svedkyne H. C. L. M. o neexistencii posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej je absolútne bez právneho významu. Taktiež zo znaleckého posudku H. I. F. G. mal samosudca za preukázané, že nebola zistená asymetria vo vzťahu obžalovaného a poškodenej, pričom nebola zistená ani bazálna agresia u obžalovaného. Primárne je potrebné poukázať na skutočnosť, že znalkyňa H. I. F. G. vypracovala znalecký posudok výlučne iba na obžalovaného v inom trestnom konaní (kde obžalovaný vystupoval v procesnom postavení poškodeného, pričom obžalovaný podal trestné oznámenie na manželku F. C. pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a) ), pričom záverom znaleckého skúmania bolo konštatovanie, že obžalovaný je schopný vnímať a zapamätať si prežité udalosti, avšak ich interpretácia a reprodukcia podlieha skresleniam, na ktoré majú vplyv jeho zvýraznené osobnostné črty ako prenášanie zodpovednosti za konflikty, znížená frustračná tolerancia, emočná labilita, rigidita, hypersenzitivita, vzťahovačnosť, orientácia na seba a svoje vlastné potreby, tendencia vytvárania závislejších vzťahov a znížená autokritičnosť. Obžalovaný má zníženú schopnosť kontrolovať stres a pri vyššie miere frustrácie u neho dochádza k neadekvátnym reakciám a impulzivite. Na základe vyšetrenia obžalovaného znalkyňa konštatovala, že u obvineného je psychologická úroveň všeobecnej vierohodnosti mierne znížená a psychologická úroveň špecifickej vierohodnosti znížená. Znalkyňa zároveň v znaleckom posudku uviedla, že na eskalácii konfliktov sa podieľali obaja partneri, avšak mám za to, že uvedené je zavádzajúce, nakoľko znalkyňa nevyšetrila poškodenú, vychádzala iba z informácii poskytnutých obvineným a teda uvedené konštatovanie nemohlo byť objektívne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na znalkyňou konštatovanú nevierohodnosť obžalovaného. V znaleckom posudku síce znalkyňa explicitne nekonštatuje, že obžalovaný je agresívny jedinec, avšak jednoznačne definuje obžalovaného ako impulzívneho človeka, ktorý má narušenú schopnosť znášať už aj bežnú záťaž, čo plne korešponduje s výpoveďami nehodnotených svedkov súdom. Čo sa týka výpovede svedkyne H. J. ako lekárky obžalovaného, ktorá opísala obžalovaného ako pacienta, ktorý sa nikdy nesprával agresívne, dominantne a ani ako nervák je potrebné uviesť, že

svedkyňa nikdy nekonfrontovala uvedené skutočnosti s poškodenou resp. nikdy sa ani len nedostala do styku s poškodenou. Svedkyňa vychádzala iba z výpovede obžalovaného, pričom je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa vnímal ako obeť a tak sa aj prezentoval. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na závery znalkyne H. I. F. G., ktoré sú v príkrom rozpore s výpoveďou svedkyne H. J., pričom poukazujem na nevierohodnosť obžalovaného a taktiež na jeho osobnostné vlastnosti, ktoré ho práve predurčovali na páchania takéhoto druhu protispoločenskej činnosti. Ďalej samosudca výpovede väčšieho počtu svedkov, ktorí svedčili v neprospech obžalovaného nehodnotil, keďže podľa neho títo nemohli zásadným spôsobom objasniť skutkové okolnosti tohto, trestného činu. K tejto skutočnosti uvádzam, že časové obdobie skutku bolo ustálené na obdobie od začiatku roku 2018 až do dňa 08.07.2021 a miesto skutku bolo ustálené na rodinný dom na adrese D. E. XXX, ale aj rôzne miesta v meste Trenčín a to aj na verejnosti, teda z pohľadu zisťovania správania obžalovaného sú uvedení svedkovia podstatní a ich výpovede dôležité, nakoľko boli priamymi a aj nepriamymi svedkami správania sa obžalovaného voči poškodenej na miestach a v čase vyššie uvedenom, ktoré sú súčasťou skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu. Medzi nehodnotené výpovede svedkov patrila svedkyňa N. C. ako zamestnávateľka poškodenej, ktorá uviedla, že jej obvinený telefonoval z rôznych telefónnych čísel asi 10-15 krát, pričom poškodenú vulgárne označoval a snažil sa naviesť zamestnávateľku, aby poškodenú vyhodila zo zamestnania. Taktiež jej obžalovaný poslal do e-mailu 5-6 fotiek, na ktorých sa nachádzala poškodená s priateľom. Svedkyňa uviedla, že na poškodenej sa tieto problémy odrazili tak, že už si svoju prácu nedokázala vykonávať riadne a bola roztržitá. Svedkyňa H. K. popísala ako bola svedkom správania obžalovaného počas nácviku na prvé sväté prijímanie ich spoločného syna D., keď poškodená si odsadla z lavice v kostole, kde sedela aj s obžalovaným, pričom obžalovaný následne prišiel za poškodenou a prisadol si k nej a opäť jej niečo hovoril, pričom toto sa ešte raz opakovalo, že poškodená si odsadla a obžalovaný si za ňou opäť prisadol. Potom pred kostolom bola svedkom toho ako obžalovaný pred všetkými kričal vulgarizmy na poškodenú, zatiaľ čo poškodená plakala a zvierala syna. Svedkovia K. H., B. L., O. P., F. Q. a H. C. zhodne opísali ako svojimi zmyslami vnímali vulgárne a verbálne agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej na verejnosti, pričom počuli ako obžalovaný vulgárne nadával poškodenej, urážal a ponižoval ju. Všetci svedkovia sa zhodli, že správanie obžalovaného pôsobilo veľmi negatívne na poškodenú, pričom svedok B. L. uviedol, že ako záchranár RZP musel v čase skutku podať poškodenej lieky na ukľudnenie, potom ako ju začal atakovať obžalovaný, nakoľko sa jej zhoršil stav, roztriasla sa a zvýšil sa jej pulz. V tejto súvislosti uvádzam, že tento stav si poškodená nemohla vymyslieť, lebo bola pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, ktorý jej zdravotný stav objektívne zhodnotil, pričom tento sa následkom správania obžalovaného zhoršil natoľko, že jej museli byť podané lieky na ukľudnenie. Svedkyňa N. H. opísala ako bola svedkom toho ako počas spoločnej dovolenky obžalovaný veľmi kričal a vulgárne nadával poškodenej na verejnosti pred cudzími ľuďmi. Tiež opísala ako jej obžalovaný písal cez sociálne siete veľmi vulgárny text na osobu poškodenej. Svedkyňa I. C. ako bývalá manželka obžalovaného ku skutku nevedela uviesť žiadne skutočnosti, avšak opísala správanie obžalovaného počas ich spoločného života, pričom ako dôvod rozpadu manželstva označila správanie obžalovaného, ktoré spočívalo v stupňujúcej sa verbálnej agresivite a občasnej fyzickej agresivite. Výpoveď svedkyne bola verifikovaná oboznámeným súdnym spisom o rozvode jej manželstva s obžalovaným, z ktorého taktiež vyplýva agresivita, fyzické ako aj verbálne útoky obžalovaného voči svedkyni, vtedy ako prvej manželky. Svedok R. C., ktorý je otcom obžalovaného sa ku skutku nevedel vyjadriť, avšak opísal jeden incident obžalovaného, keď obžalovaný bol robiť „randáľ v základnej škole kvôli F. C., pričom výsledkom tohto excesu bolo to, že svedok odmietol vodiť vtedy ešte maloletú F. do školy, pretože sa za správanie syna hanbil. Svedkyňa L. H., ktorá bola učiteľkou spoločného syna obžalovaného a poškodenej uviedla, že vždy do školy chodila poškodená v sprievode obžalovaného, nikdy sa nestalo, že by prišla iba poškodená sama. Obžalovaný svedkyni telefonoval a vulgárne osočoval poškodenú v telefonáte, pričom svedkyni zakázal, aby informovala poškodenú o vzdelávacích výsledkoch ich maloletého syna v škole. Obžalovaný opakovane telefonicky obťažoval svedkyňu, pričom s uvedeným prestal, až po tom ako zasiahol riaditeľ ZŠ. Svedok G. E. riaditeľ ZŠ, ktorú navštevoval syn obžalovaného a poškodenej uviedol, že má vedomosť o tom, že obžalovaný sledoval poškodenú, uvedené sa dozvedel od učiteľky, ktorej o tom obžalovaný písal sms správy, s kým sa poškodená stretáva. Rovnako tak obžalovaný prišiel za svedkom ukazoval mu fotky poškodenej a hovoril mu, ako sa poškodená nevhodne správa, že sa stretáva s cudzími mužmi. Z oboznámeného výsluchu svedkyne S. F., vyplýva, že bola svedkom, ako si obžalovaný robil posmešky z poškodenej, čo sa opakovalo viackrát. Poškodená sa svedkyni zdôverila s problémami s obžalovaným, pričom svedkyni opísala správanie obžalovaného voči nej, ktoré spočívalo vo vulgárnom nadávaní, bitkách, hádkach a zhadzovaní poškodenej pred cudzími ľuďmi a v zákaze návštev u nich doma. Z vyššie uvedeného

je zrejmé, že spomenutí svedkovia presne popísali správanie obžalovaného voči poškodenej, ktoré mu je kladené za vinu a preukázali ho svojimi svedeckými výpoveďami. Rovnako tak sa žiada uviesť, že svedkovia jednoznačne popísali agresivitu obžalovaného, čo je v príkrom rozpore s konštatovaním súdu o absentujúcej bazálnej agresii obžalovaného v závere znaleckého posudku PhDr. F. G.. Taktiež z výsluchov svedkov je preukázaná aj diferenciácia rolí, kde svedkovia zhodne popisovali obžalovaného ako útočníka a poškodenú ako obeť. Čo sa týka predložených zvukových nahrávok obžalovaným a námietky obžaloby o ich nezákonnosti samosudca uviedol, že tieto podrobil testu proporcionality, pričom mal za to, že prístup obžaloby a jej námietky voči tomuto dôkazu sú príliš formalistické, pričom samosudca v tejto súvislosti vypichol iba nahrávku č. 17 a dôvodil ňou svoje rozhodnutie. K uvedenému uvádzam, že tieto zvukové záznamy boli vyhotovené bez súhlasu a vedomia poškodenej, pričom nimi boli zachytené súkromné rozhovory medzi obžalovaným a poškodenou v ich obydlí, a preto mám za to, že ide o nezákonné dôkazy, ktoré zasahujú do osobnostných práv poškodenej a z tohto dôvodu nemôže súd na ne prihliadať a už vôbec sa nemôže o ne významnou mierou opierať ako o dôkaz preukazujúci nevinu obžalovaného. V tejto súvislosti poukazujem na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 27.08.2024, kde sa senát zaoberal práve zvukovými nahrávkami, ktoré nezachytávali celý, súvislý a neprerušovaný priebeh jednotlivých incidentov tak ako sa tieto stali, pričom bolo dôležité, kedy a akým spôsobom boli zvukové záznamy vyhotovené, prípadne či neboli pozmeňované alebo upravované. V tejto súvislosti uvádzam, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2025 sa odmietol k nim zachyteným zvukovým záznamom vyjadriť, nakoľko využil svoje zákonné právo odmietnuť vypovedať. Z vyššie uvedeného mám za to, že zvukové nahrávky nemôžu prejsť testom proporcionality, nakoľko nie je možné z nich usúdiť, kedy boli nahraté, za akých okolností, čo im predchádzalo, je z nich zjavné, že nezachytávajú celý a neprerušovaný dej, nie je na nich zachytený žiadny trestný čin a v neposlednom rade tiež z nich nie je možné ani vyvodiť, či ide o originálne alebo upravované záznamy a to aj s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný je vyštudovaný odborník v oblasti IT. Avšak ak odvolací-senát vyhodnotí prehraté zvukové záznamy ako zákonné dôkazy, je potrebné uviesť, že obžalovaný predložil výhradne zvukové nahrávky z obdobia, ktoré tesne nasledovalo po tom, ako na Vianoce 2020 fyzicky napadol dcéru poškodenej a vyhodil ju z domu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že každá osoba sa s traumatizujúcim zážitkom akým je fyzické napadnutie a de facto strata vlastného dieťaťa vyrovnáva individuálne. Neexistuje univerzálne konanie obete trestného činu, a preto je potrebné rešpektovať individualitu každého človeka a teda aj individualitu každej obete trestného činu. S uvedeným sa v neposlednom rade stotožnil aj znalec PhDr. G., ktorý práve pri výsluchu na hlavnom pojednávaní verbalizoval, že zaznamenané správanie poškodenej na zvukových nahrávkach preukazovalo, že práve vyhodenie dcéry z domu obžalovaným, poškodená pociťovala ako duševné zranenie, ktoré bolo impulzom pre poškodenú na odchod z domácnosti a oslobodenie sa od obžalovaného. V tejto súvislosti je potrebné ešte poukázať na konštatovanie znalca, k prehratým záznamom, že v týchto nebol prezentovaný skutočný obraz poškodenej, nakoľko obžalovaný svoje správanie v dôsledku nahrávania zvukového záznamu utlmil, pričom tieto jeho reakcie absolútne nekorešpondovali so zisteniami znalcov prezentovanými v znaleckých posudkoch. Rovnako tak je potrebné ešte uviesť, že zo samotného zachyteného deja obžalovaným na zvukových nahrávkach bolo zjavné, že obžalovaný vytváral systematický psychický tlak na poškodenú a to takým spôsobom, že opakovane chodil za poškodenou a to aj napriek tomu, že ona od neho viackrát odišla, pričom po tom ako poškodená odišla, obžalovaný prišiel za ňou a zhasol jej svetlo v izbe, vypol wifi, zatváral dvere, manipuloval deti proti poškodenej alebo iným spôsobom vytváral psychický nátlak, pričom poškodenú týmto spôsobom nútil reagovať, pričom ju provokoval až dovtedy dokým nedošlo zo strany poškodenej k reakcii. Potom ako obvinený dosiahol želaný následok prestal nahrávať. Ďalej treba poukázať aj na nahrávku č. 10, ktorá sa začína krikom poškodenej a vôbec z nej nie je zrejmé, čo jej predchádzalo. Detto aj nahrávka č. 6, 7, 9 a 20. Rovnako tak je potrebné poukázať, že obžalovaný nahrával poškodenú na nahrávke č. 17 dňa 27.12.2020 do 20.20 hodiny. Následne obžalovaný fyzicky napadol poškodenú, a o 21.34 hodine obžalovaný opäť spustil nahrávanie poškodenej, ktoré bolo zachytené na nahrávke č. 20, pričom už z tejto nahrávky je zrejmé, že tejto bezprostredne predchádzali minimálne vulgarizmy zo strany obžalovaného na poškodenú, nakoľko nahrávka začala krikom poškodenej a slovami „všetky sme také kurvy a zlé ženy“. Teda obžalovaný postupoval systematicky a cieľavedome, keď poškodenú fyzicky .napadol a následne si nahrával jej reakcie, pričom svoje správanie absolútne utlmil. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia samosudca poukázal na spory medzi poškodenou a obžalovaným ohľadne mal. detí, ktoré mali v čase, keď poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného (teda v apríli 2021), pričom má za to, že práve tento fakt mohol predstavovať motív poškodenej obviniť obžalovaného z týrania a následne ním argumentovať pri vylúčení obžalovaného zo starostlivosti o

mal. deti. V tejto súvislosti uvádzam, že práve obžalovaný bol ten, ktorý si pripravoval dôkazy proti poškodenej, čo sám preukázal e-mailom, ktorý písal pracovníčke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín T. U. dňa 12.02.2021 o 13:19 hod., kde práve v tejto správe seba samého vykresľuje ako obeť a poškodenú opisuje ako násilníka, tyrana a osobu neschopnú sebareflexie, pričom z textu uvedeného e- mailu je zrejmá systematická manipulácia skutkového stavu a príprava dôkazov pre budúce súdne spory. K uvedenému je potrebné podotknúť, že obžalovaný obratom uvedený e-mail odoslal svojmu právnemu zástupcovi Mgr. L.. Je zjavné, že vtom čase právne zastúpenie medzi obžalovaným a H. L. už existovalo (inak by obžalovaný nemal dôvod napísať takýto e-mail a už vôbec ho obratom posielať advokátovi). Za zmienku stojí aj skutočnosť, že odpoveď pani U. už obžalovaný do konania zjavne z taktických dôvodov nepredložil. Rovnako tak za zmienku stojí aj skutočnosť, že z predloženej tabuľky obžalovaným, v ktorej si značil stretávanie sa s deťmi vyplýva, že sa s nimi stretával od 17.01.2021 až do 27.06.2021 takmer na dennej báze. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uzatvorenie rodičovskej dohody na ÚPSVaR Trenčín, kde sa obžalovaný a poškodená dohodli na striedavej starostlivosti oboch maloletých detí na týždennej báze. Na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval snahu poškodenej vylúčiť obžalovaného zo starostlivosti o mal. deti, preto nie je zrejmé, z akých skutočností vychádzal samosudca pri tvrdení v odôvodnení rozsudku, že poškodená obvinila obžalovaného z týrania preto, aby mohla tým mohla argumentovať pri vylúčení obžalovaného zo starostlivosti o deti. Uvedená skutočnosť je iba ničím nepodložená domnienka, ktorá nemôže byť na prospech obžalovaného. Súd v odôvodnení spochybňuje incident z 10.05.2021, pričom uvádza, že obžalovaný mal F. C. udrieť päsťou trikrát do tváre, avšak uvedené malo byť spochybnené znaleckým posudkom H. H. K.. Samosudca má za to, že zo strany poškodenej, jej dcéry a tiež jej priateľa mohol byť skutok zámerne vyprovokovaný a ich konanie pôsobilo skôr vypočítavo. K uvedenému uvádzam, že sama svedkyňa F. C. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný ju trikrát udrel do hlavy a spadla na zem. Avšak otázka č. 9 na znalca H. K. znela: „Ak by cca 20 ročná žena priemernej telesnej konštrukcie dostala tri údery päsťou do tváre takej intenzity, že každý jednotlivý úder ju zrazil na zem..."). Už zo samotnej podstaty otázky je zjavné, že ide o značne upravenú skutočnosť, ktorá má predstierať, že tou 20 ročnou ženou by mala byť F. C.. Avšak samotná výpoveď svedkyne toto popiera, nakoľko táto uviedla, že mala byť udretá do hlavy a nie do tváre, pričom mala spadnúť na zem. Svedkyňa nikde vo svojej výpovedi neuvádza, že ju mal obžalovaný trikrát udrieť do tváre a už vôbec nikde neuvádzala, že po každom údere mala spadnúť na zem. Ide o zjavnú snahu obhajoby manipulovať dôkaznú situáciu vo svoj prospech. Čo sa týka konštatovania súdu, že podľa odbornej literatúry žiadna obeť nie je schopná od tyrana odísť, pričom poškodená od obžalovaného odišla, čo teda nenasvedčuje týraniu uvádzam, že pri takomto pohľade na konanie akejkoľvek obete týrania, by nemohol byť žiadny páchateľ nikdy odsúdený. Nakoľko sama obeť by nikdy nesvedčila v neprospech páchateľa a zostala by v toxickom vzťahu až do smrti, čo by vylučovalo akékoľvek objasnenie a potrestanie páchateľa trestného činu. Preskúmaním napadnutého rozsudku Okresného súdu Trenčín v kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami som dospela k záveru, že prvostupňový súd do odôvodnenia svojho rozhodnutia pojal zásadne tie skutočnosti, ktoré svedčia iba v prospech obžalovaného a neprihliadol a nijakým spôsobom sa nevysporiadal s tými skutočnosťami, ktoré majú vplyv na celkové posúdenie a zistenie skutkového stavu, teda sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto Krajskému súdu v Trenčíne navrhujem, aby rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka zo dna 18.09.2025 podľa písmeno b) zrušil a vec vrátil podľa súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril prostredníctvom obhajcu obžalovaný, ktorý uviedol nasledovne :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.9.2025, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby prokurátora pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný považujeme za správny, presvedčivý a zákonný. Súd aplikoval po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavných pojednávaniach (celkovo 10 hlavných pojednávaní), zásadu „in dubio pro reo“ a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. AD 1/ Dôveryhodnosť poškodenej F. C. a sv. C. a sv. H.. Prokuratúra sa pozastavuje nad tým, že súd zašiel tak ďaleko, že poškodenú, dcéru F. C. a jej priateľa K. H. vykreslil ako strojcov úkladov proti obžalovanému. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré spochybnilo dôveryhodnosť poškodenej. Obhajoba a tiež súd poukázali na nasledovné klamlivé tvrdenia poškodenej :

1. Poškodená v trestnom oznámení uvádza, že našla rozsudok o rozvode, v ktorom sa uvádza, že obžalovaný bil svoju prvú ženu. Toto sa nezakladá na pravde. V rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. sa nič také nenachádza. 2. V terapeutickom rozhovore so znalcom G. uvádza, že sa obžalovaného bála počas celého manželstva (str. 25 posudku) a oproti tomu ďalej uvádza, že sa začala obžalovaného báť až po fyzickom útoku zo dňa 27.12.2020. 3. V terapeutickom rozhovore so znalcom G. uvádza str. 25, druhá otázka („povedala som mu, že je kokot, ale potom som sa mu už bála“) z nahrávky č. 6 je zrejmé, že poškodená za 24 minút povedala obžalovanému 12 x kokot. Vulgárne mu nadávala pred deťmi vôbec ju to nelimitovalo. V terapeutickom rozhovore so znalcom G. uvádza že sa nevedeli dohodnúť na stretávaní sa s mal. D.. Ale v ďalšej otázke uvádza, že mu odfotila zoznam služieb a že sa zorganizovali. 5. V terapeutickom rozhovore so znalcom G. uvádza, že už si nespomína prečo ju obžalovaný zbil dňa 27.12.2020, že asi pre nejakú hlúposť. Avšak ďalej uvádza, veľmi podrobne prečo malo k incidentu dôjsť. 6. Popisuje incident dňa 30.06.2021 pred ZŠ Trenčianske Jastrabie, že jej obžalovaný vulgárne nadával. Jej tvrdenie je vyvrátené výsluchom svedka Mgr. E. – riaditeľa ZŠ D. E., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že žiadne vulgarizmy nepočul zo strany obžalovaného. 7. Poškodená uvádza, že dňa 27.12.2020 ju mal obžalovaný zbiť. Kopal ju na zemi a ona si chránila hlavu. Jedna veľká lož. Poškodená vypovedala dňa 28.12.2020 a popisuje incident takto: „menovaný oznamovateľku sotil na zem a keď bola na zemi, tak jej jednou rukou držal hlavu na zemi a pritom kopol do pravého stehna a pravej ruky.“ K priebehu incidentu je dôležité uviesť : a. v čase keď obžalovaný držal jednou rukou hlavu poškodenej na zemi, telefonoval so svojim otcom, b. ak niekomu držím hlavu na zemi, musím pritom čupieť, prípadne kľačať, je nemožné, aby som osobu pritom mohol kopať. 8. Svedok C. R., s ktorým obžalovaný celý čas telefonoval uviedol, že k fyzickému útoku nedošlo. Položím si otázku ? Prečo keď sa dostavil svedok R. C. do D. E., prečo mu poškodená nepovedala že ju obžalovaný zbil. Prečo nevyhľadala lekárske ošetrenie? Určite musela byť na jej tele nejaká modrina alebo odrenina, ktorú jej teda mal obžalovaný kopancami spôsobiť. Prečo políciu k incidentu zavolal obžalovaný ? Aby prišli a hneď si všetko overili ? To nemá žiadnu, ani elementárnu logiku. 9. Dovolím si zopakovať aj výhrady Krajského súdu v Trenčíne v Uznesení o prepustení z väzby obžalovaného : prečo nepodala poškodená až do 07.04.2021, keď podala trestné oznámenie žiadosť o rozvod ? Prečo poškodená nepodala žiadosť o zverenie detí do výchovy po 16.01.2021, keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti ? Prečo nepodala návrh na neodkladné opatrenie, aby vykázali obžalovaného z rodinného domu v Trenčianskom E. ? Všetky tieto návrhy a žaloby predsa mohla podať, veď už nežila v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v Trenčianskom Jastrabí. Nebola pod kontrolou obžalovaného ani v jeho moci. Obžalovaný ju dokonca pomáhal sťahovať do bytu na Rázusovej ulici v Trenčíne. 10. Poškodená popisuje incident pri odovzdávaní detí na Rázusovej ulici, tak že jej obžalovaný vulgárne nadával. Jej tvrdenie je v rozpore s výsluchom pána H., ktorý uviedol, že obžalovaný poškodenej vulgárne nenadával. 11. Na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2025 uviedla, že dostala bitku, keď som niekomu niečo darovala. Poškodená v trestnom oznámení, vo terapeutickom výsluchu pred Dr. Benkovičom (str. 24), vo svojom výsluchu v prípravnom konaní, vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 9.2.2023 takéto skutočnosti neuvádzala. Poškodená mala 4 x možnosť spomenúť aj tieto skutočnosti a tieto sa dozvieme po 4 rokoch a po dvoch rokoch konania na súde. Jedná sa o závažný rozpor v jej výpovediach. 12. Zo strany obhajoby bol navrhnutý a oboznámený aj dôkaz zo dňa 28.12.2020, kde poškodená vyplňovala dotazník na odhad rizika ohrozenia osoby. Na otázku č. 10 – Núti Vás násilník alebo inú Vašu blízku osobu, k neželaným sexuálnym praktikám ? Poškodená odpovedala, že ANO. V skutkovej vete obžaloby však absentuje skutok neželané resp. násilné sexuálne praktiky. Poškodená vyplňovala dotazník s vedomím, že tento prispeje k vykázaniu obžalovaného z obydlia. Potom však zabudla v trestnom oznámení neželané sexuálne praktiky uviesť, nezmienila sa o nich ani pri svojom výsluchu v prípravnom konaní, ani v terapeutickom rozhovore s L. G. ani pri svojich dvoch výsluchoch na hlavnom pojednávaní. Je možné prijať záver, že poškodená jednoznačne klame. Jej výpovede sa v čase vyvíjajú, podľa vývoja dôkaznej situácie. Ak cíti, že sa dôkazná situácia voči obžalovanému oslabuje, tak uvedie ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia jej verzii. Prokuratúra v odôvodnení odvolania ďalej uvádza, že v čase spolužitia obžalovaný vedel o rozpise služieb od poškodenej, avšak po jej odchode už nemala dôvod obžalovaného oboznamovať s rozpisom služieb a tento si ich zabezpečoval od syna D.. Toto tvrdenie prokuratúry je v rozpore s výpoveďou

samotnej poškodenej, ktorá v terapeutickom rozhovore s L. G. uviedla, že mu sama odfotila zoznam služieb. Pri dokazovaní ohľadne trestného činu týranie blízkej a zverenej osoby je výpoveď poškodenej veľmi dôležitá, musí byť presvedčivá, nemala by klamať, mala by byť konzistentná. Výpovede poškodenej a aj celé jej konanie je podľa názoru obhajoby absolútne nedôveryhodné. Dôveryhodnosť svedkov F. C. a K. H. bola obhajobou absolútne spochybnená. Odkazujem na záverečnú reč obhajoby, kde som poukázal na zásadné rozpory vo výpovediach oboch svedkov. Tvrdenie prokuratúry „že svedkyňa nikde vo svojej výpovedi neuvádza, že ju mal obžalovaný tri krát udrieť do tváre a už vôbec nikde neuvádzala, že po každom údere mala spadnúť na zem“ nie sú pravdivé. Zo záznamu o podaní vysvetlenia sv. C. zo dňa 10.5.2021 (čl. 235 ) je zrejmé, že sv. C. uviedla že ju poškodený udrel päsťou do ľavej tvárovej časti líca. AD 2/ Znalecký posudok Dr. G.. L. G. vyhotovil znalecký posudok pred vznesením obvinenia. Podľa názoru obhajoby mal znalec doplniť znalecký posudok dodatkom k znaleckému posudku, ktorý mal byť vyhotovený ku skončeniu vyšetrovania. Mal mu byť predložený celý vyšetrovací spis, vrátane nahrávok, ktoré si vyhotovil obžalovaný. Doplnenie znaleckého posudku nemôže podľa nášho názoru nahradiť výsluch znalca na hlavnom pojednávaní. Podľa ak znalec ešte nepodal vo veci písomný znalecký posudok alebo sa od neho odchyľuje, alebo ho dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť, aby znalecký posudok alebo jeho doplnenie nadiktoval do zápisnice. Tento procesný postup dodržaný nebol. Znalecký posudok L. G. vychádza z nesprávnych informácií, ktoré mu poskytla poškodená a preto je tento znalecký posudok nesprávny. AD 3/ Ostatné svedecké výpovede. Vykonaný dôkaz vyjadrenie Dr. L. - M. označila prokuratúra, že je bez právneho významu. Obhajoba nesúhlasí s takýmto konštatovaním. Je to dôkaz ako každý iný a musí byť súdom vyhodnotený osobitne, ale aj v kontexte iných dôkazov. Prokuratúra poukazuje aj na nevierohodnosť obžalovaného s poukazom na znalecký posudok H. G.. Toto tvrdenie prokuratúry je však hrubo skresľujúce. L. G. nekonštatovala nevierohodnosť obžalovaného, Na str. 34 posudku je uvedené, že vierohodnosť obžalovaného je mierne znížená. AD 4/ Zvukové nahrávky – test proporcionality. Podľa názoru obhajoby súd správne vykonal test proporcionality pri pripustení dôkazov – nahrávok. Pri teste proporcionality by mal súd najskôr identifikovať, aké práva a slobody sú zasiahnuté. Súd správne identifikoval, že v spore je právo obžalovaného na osobnú slobodu (pri uznaní viny mu môže byť uložený trest odňatia slobody na 15 rokov) a právo poškodenej na dôvernosť jej prejavov osobnej povahy podľa . Poukazujem na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.07.2023. Najvyšší súd v tejto trestnej veci rozhodoval v odvolacom konaní v trestnej veci vedenej pre trestný čin podľa Tr. zák. a iné. V tejto trestnej veci, v ktorej si obvinený (ešte v pozícii fakticky podozrivého) vyhotovil utajovaným spôsobom zvukovú nahrávku svojho neformálneho rozhovoru s prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry a to na prokuratúre (nešlo o vyšetrovacie úkony, ale neformálny rozhovor). Najvyšší súd SR k tejto zvukovej nahrávke uviedol, že je procesne nepoužiteľná. Ďalej skonštatoval, že otázka zákonnosti a procesnej použiteľnosti tzv. súkromných nahrávok podľa je už dlhodobo predmetom polemiky medzi súdmi, pričom vo veci konajúci senát zastáva názor, že záznamy tohto typu sú použiteľné len za predpokladu, že k zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb došlo v rámci svojpomoci podľa . Nahrávka obžalovaného s prokurátormi bola vyhotovená bez ich súhlasu a teda je v zjavnom rozpore s , podľa ktorého možno do osobnostných práv dotknutej osoby zasiahnuť len s jej privolením. Pokiaľ ide o otázku eventuálnej svojpomoci treba uviesť, že záznam nebol do konania predložený v celosti, ale len v časti, pričom aj na takto predložené, respektíve na návrh obhajoby obstarané dôkazy sa vzťahuje ustanovenie v spojení s , podľa ktorého musí byť záznam v spise uchovaný v celosti. Súd mal k dispozícii len veľmi krátke úseky, ktoré boli medializované, a ktoré samé osobe neumožňujú skonštatovať, že by jeho autor postupoval v rámci svojpomoci podľa . Obžalovaný však predložil úplné nahrávky. Nahrávka č. 17 v dĺžke takmer 45 minút ilustruje, akým spôsobom prebiehala komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou. Začína návrhom poškodenej k obžalovanému (nie naopak), kde poškodená vraví, že nad všetkým rozmýšľala a má pre obžalovaného dva návrhy. Z nahrávky je zrejmé, že zachytáva neprerušovaný dej, komunikácia účastníkov rozhovoru nie je vytrhnutá z kontextu. Obžalovaný pred nahrávkou nevytváral psychický tlak na poškodenú.

Poškodená prichádza k obžalovanému pokojným hlasom mu oznamuje, že má pre neho návrhy ako by mali riešiť svoju manželskú krízu. Jeden z návrhov poškodenej bol, aby sa odsťahoval a konštatovanie poškodenej smerujúcemu k obžalovanému, že ak neprijmeš môj návrh, tak deti neuvidíš. Nahrávka práve dokazuje vytváranie psychického nátlaku na obžalovaného zo strany poškodenej. Nahrávky boli vyhotovené obžalovaným podľa v rámci svojpomoci, nakoľko poškodená sa mu verbálne vyhrážala a nadáva mu tak, .... že neuvidí deti, ..... že naserieš ma ťa dám zarezať, ty hajzel jeden.... ťa vôbec nebudem ľutovať... ešte si to aj natočím ty kokot...., a tu prídu ak bude treba aj štyri posádky policajtov, ja mám všade známosti, a ty budeš v piči, a budeš tak platiť, že sa bude dymiť. V je upravená ako dovolená len obranná svojpomoc, prostredníctvom ktorej je potrebné zachovať doterajší faktický pokojný stav, hoci by tento stav bol neoprávnený. Cieľom svojpomoci nemá byť vytvorenie nového stavu alebo zmena doterajšieho stavu. Z uvedeného je zrejmé, že podľa je vylúčená útočná svojpomoc. Napr. svojpomoc nemožno aplikovať na prípady, ak sa napr. nájomca po skončení nájmu odmietne z nehnuteľnosti vypratať, keďže by nešlo o obrannú, ale o útočnú svojpomoc, svojpomoc smerujúcu k založeniu nového stavu. Obžalovaný vyhotovil nahrávky v rámci obrannej svojpomoci, ako ochranu pred vyhrážkami poškodenej, že mu fyzicky ublíži alebo že ho krivo obviní z trestnej činnosti. AD 5/ Pripravovanie dôkazov obžalovaného proti poškodenej. Obhajoba predložila ako listinný dôkaz komunikáciu s p. U. zo dňa 12.2.2021, z ktorého je zrejmé, že sa obžalovaný domáha odbornej pomoci, aby sa riešil vzťah mal. Tobiasa s matkou, ktorý za matkou nechce ísť. Prokuratúra obvinila obžalovaného z manipulácie skutkového stavu a z prípravy dôkazov pre budúce súdne spory. Obhajoba nevie aké súdne spory mala prokuratúra na mysli a akým spôsobom mal obžalovaný manipulovať so skutkovým stavom, keď v tom čase ani nebolo začaté trestné stíhanie vo veci, nebol začatý obžalovaným alebo poškodenou žiaden civilný súdny spor. Či existovalo v tom čase právne zastúpenie obžalovaného alebo nie, je absolútne nepodstatné. Prokuratúra tvrdí, že na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný dôkaz, že poškodená chcela vylúčiť obžalovaného zo starostlivosti o mal. deti. Takýto dôkaz je založený v súdnom spise, je na čísle listu 1 s názvom „Trestné oznámenie“. Je možné predpokladať, že v prípade obvinenia otca z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, tak by takéto obvinenie určite ovplyvnilo aj civilné konania napr. rozvodové konanie alebo konanie ohľadne zverenia maloletých detí do starostlivosti rodičov. AD 6/ Predložené rozsudky v civilných veciach – Okresný súd Trenčín č.k. a . K rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -165 zo dňa 26.09.2023, ktorým boli na čas po rozvode spoločné maloleté deti D. a F. zverené do osobnej starostlivosti matky, s čím obžalovaný súhlasil, ktorý bol predložený poškodenou, uvádzame, že obžalovaný bol dňa 19.8.2021 prepustený z väzby a podľa , , , , mu boli uložené primerané povinnosti a obmedzenia spočívajúce : v zákaze priblíženia sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou nevyhnutnej účasti na úkonoch pred orgánmi štátnej správy, polície, prokuratúry či súdov, v zákaze kontaktu akoukoľvek formou s poškodenou, v zákaze zdržiavania sa a priblíženia sa k súčasnému obydliu poškodenej a k jej pracovisku. Obhajoba konštatuje, že návrh na rozvod manželstva podala poškodená dňa 18.10.2021, t.j. 8 mesiacov po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti. Ku konštatovaniu poškodenej vo vyjadrení, že najskôr riešila existenčné a potom právne otázky, si dovoľuje obhajoba poznamenať, že najskôr poškodená podala trestné oznámenie za týranie blízkej a zverenej osoby v 04/2021, po obvinení obžalovaného v 06/2021, vzatí (12.7.2021) a prepustení obžalovaného z väzby (19.8.2021) podala návrh na rozvod manželstva. Z postupnosti krokov poškodenej je zrejmé, že najskôr bolo treba otca dostať do pozície obvineného prípadne obžalovaného a následne riešiť rozvod a zverenie detí do výchovy. Obhajoba sa domnieva, že žiadny civilný súd by nezveril deti do starostlivosti otca alebo rozhodol o striedavej starostlivosti, ktorý je obvinený z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý bol dlhodobo páchaný na matke detí. Nevieme si ďalej predstaviť akým spôsobom, by sa realizoval styk detí s otcom, keď mu boli uložené vyššie uvedené povinnosti a obmedzenia, ktoré keby porušil, tak by mohla byť na neho opäť uvalená väzba. Tvrdenia poškodenej, že i) obhajca sa s poškodenou stretával pri rodinných udalostiach, ii) navzájom sa navštevovali v domácnostiach nie sú pravdivé. AD 7/ Zámena rolí obete a tyrana. Podľa odbornej literatúry za nutnú podmienku domáceho násilia je možné považovať existenciu trvalej a nemennej diferenciácie rolí na ohrozenú osobu (obeť) a násilnú osobu (páchateľa) (Čírtková, 2008).

Obhajoba preukázala, že dochádzalo k zámene rolí obete a páchateľa medzi obžalovaným a poškodenou. AD 8/ Petit. Žiadame, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa zamietol, pretože nie je dôvodné.“

K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila prostredníctvom splnomocnenca poškodená, ktorá uviedla nasledovne :

„Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. zo dňa 18.09.2025 Okresný súd Trenčín, ako súd I. stupňa takto rozhodol: „Podľa sa obžalovaný A. B. C., narodený X. XXXXX XXXX v D. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín č.k. -112 z 2. augusta 2022, pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , odsek 3 písm. d) s poukazom na , ktorého s mal dopustiť skutkovom základe, že: od začiatku roka 2018 do dňa 08.07.2021 najmä v rodinnom dome na adrese D. E. XXX, ale aj na rôznych miestach v meste Trenčín opakovane spôsoboval psychické utrpenie svojej manželke F. C. tým spôsobom, že ju ponižoval najmä tým, že jej pravidelne vulgárne nadával, pričom tak robil aj na verejnosti, urážal ju vyjadreniami, že je chorá a mala by sa dať liečiť, opakovane ju vyhadzoval z domu a hovoril jej, aby išla tam odkiaľ prišla, spochybňoval ju, že nie je psychicky kompetentná vykonávať svoje povolanie, sledoval a kontroloval ju tak, že telefonoval jej nadriadenej do práce, kontroloval jej správy a emaily, písal jej správy o tom, kde a s kými sa poškodená nachádza, vyhrážal sa jej, že urobí všetko preto, aby padla na dno, aby ju pripravil o deti, zamestnanie a majetok, dňa 27.12.2020 vo večerných hodinách v spálni ich rodinného domu ju fyzicky napadol, tak že ju opakovane kopal nohami do pravej ruky a pravej nohy, v dôsledku čoho bol vykázaný hliadkou polície zo spoločného obydlia do dňa 07.01.2021, keď sa poškodená z obavy o svoj život odsťahovala dňa 16.01.2021 zo spoločného domu, obmedzil ju v prístupe ku majetku tak, že vymenil zámok na spoločnom rodinnom dome, čím je j bránil v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, taktiež pri odovzdávaní detí po je j odchode zo spoločnej domácnosti vyvolával konflikty, pri ktorých do nej strkal, nadával je j pred deťmi, tiež ju citovo vydieral tak, že je j bránil v styku so synom D., pričom v súvislosti s viacročným maladaptívnym správaním sa obvineného vykazuje poškodená známky psychického utrpenia, príkoria, a to najmä pre jeho verbálnu agresiu, ktorá u nej vyvolala psychický diskomfort, chronickú preťaženosť, ohrozenie pocitu bezpečia a narušenie hmli ty života, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.“ Na uvedenom hlavnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo na Okresnom súde Trenčín dňa 18.09.2025, prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín zahlásila odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odvolanie následne svojím podaním zo dňa 13.01.2026 písomne odôvodnila. Poškodená sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolaním prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín, toto považuje za správne, logicky a precízne odôvodnené. Poškodená je rovnako toho názoru, že súd I. stupňa prihliadol len k dôkazom svedčiacim v prospech obžalovaného, avšak dôkazom v neprospech obžalovaného nevenoval dostatočnú pozornosť Poškodená má za to, že vina obžalovaného bola preukázaná predovšetkým týmito dôkazmi: Výsluchom poškodenej F. C., ktorá vo svojej výpovedi pred súdom potvrdila všetky skutočnosti, ktoré sa obžalovanému kladú obžalobou za vinu. Výsluchom svedkyne, F. C., ktorá uviedla že obžalovaný bol veľmi výbušný a agresívny, toto jeho správanie sa postupne stupňovalo, hlavné konflikty začali, keď sa začala zastávať mamy, cca od jej veku 14-15 rokov. Obžalovaný psychicky a fyzicky týral jej matku. Obžalovaný svedkyni stále nadával a vyháňal ju z domu. Obžalovaný sa vracal z práce podráždený, za každú maličkosť vrieskal po poškodenej, po svedkyni, po spoločných deťoch. Poškodenú stále ponižoval, zhadzoval, že je neschopná, krava, kurva, piča východniarska. Takto sa obžalovaný správal každý druhý deň. Svedkyňa videla, ako obžalovaný strčil do poškodenej a táto sa udrela o kuchynskú linku. Tiež jej poškodená volala a počula v telefóne, ako obžalovaný jej matke nadáva a ju kope. Svedkyňa potom zavolala políciu. Pamätá si a videla, ako obžalovaný strčil do matky aj v nemocnici a poškodená spadla na zem, predtým obžalovaný fyzicky napadol svedkyňu. Svedkyňu obžalovaný napadol aj doma v D. E., zhodil ju zo schodov, potom ju napadol v bytovke, do ktorej sa poškodená presťahovala, buchla si temeno hlavy o zárubne, ešte raz chcel do nej čelne autom naraziť, svedkyni dal potom obžalovaný 3x päsťou do hlavy. Pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti obžalovaný stále provokatívne vypínal internet, aj keď sa

musela učiť a potom ju schodil zo schodov. Potom sa zbalila a odišla z tejto domácnosti. Popísala spôsob fungovania obžalovaného v spoločnej domácnosti s jej matkou, pričom uviedla, že obžalovaný, keď prišiel z práce domov, zapol si počítač a pri tomto sedel až pokiaľ nešiel spať. Obžalovaný na poškodenú kričal aj na verejnosti, kričal po nej, že je kurva prijebaná, piča. Znaleckým posudkom a výsluchom znalca PhDr. O. G.. V znaleckom posudku číslo 41/2021, znalec uviedol že konaním obžalovaného voči poškodenej bolo poškodenej spôsobované psychické utrpenie v zmysle týrania. Najmä posledné 3 roky bola poškodená opakovane vystavovaná verbálnej agresii, ktorá v nej vyvolávala psychický diskomfort. Poškodená pociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie. Znalec osobne vyšetril poškodenú F. C., pričom poškodená vykazovala zmeny psychickej dekompenzácie, psychické týranie sa u znalca potvrdilo. Znalec sa vyjadril ak k vierohodnosti poškodenej a uviedol že ako všeobecná, tak aj špecifická znalecká vierohodnosť poškodenej sú zachované. Znalec aj po doručení zvukových nahrávok zo strany obžalovaného zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Výsluchom svedkyne N. C., ktorá pracovala ako riaditeľka sociálnych služieb Mesta Trenčín, kde bola poškodená zamestnaná. Svedkyňa vypovedala že obžalovaný jej posielal fotky poškodenej, že je na prechádzke s nejakým mužom alebo jej obžalovaný telefonoval a ona ho požiadala by ju nezaťahoval do ich rodinných záležitostí. Jedenkrát sa svedkyňa sa stretla s poškodenou v kancelárií hlavnej sestry, kde poškodená plakala, pretože mala nezhody v manželstve. Obžalovaný jej viackrát volal, jeho číslo si svedkyňa uložila a jeho telefonáty ani nezdvíhala. Následne obžalovaný používal viacero iných čísel aby jej mohol volať. Išlo možno o 10 až 15 hovorov. V telefonátoch sa svedkyne pýtal či je poškodená v práci, či si poškodená nevymýšľa. Keď napríklad niekto vypadol a museli poškodenú stiahnuť do služby, obžalovaný takto telefonicky kontroloval či je poškodená skutočne v práci. Podľa svedkyne keď niekto kontrolu svoju ženu cez nadriadeného, tak tam asi nejaký problém je. Svedkyňa potvrdila, žc v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný sa snažil docieliť aby prepustila poškodenú, že sa pred ňou o poškodenej vulgárne vyjadroval že je to „kurva“. Poškodená má podľa svedkyne veľmi príjemné vystupovanie, je empatická, ale v dôsledku jej osobných problémov, bola dosť roztržitá. Výsluchom svedkyne H. K., ktorá popísala situáciu prípravy na prvé sväté prijímanie, keď poškodená plakala, pretože jej obžalovaný pred kostolom veľmi vulgárne nadával. Konkrétne obžalovaný poškodenej nadával na verejnosti - pred kostolom že je „kurva“, ako sa správa, kde všade chodí. Jeho správanie bolo neskutočné. Následne si obžalovaný zistil jej adresu, prišiel ku svedkyni domov s tým, že jej všetko vysvetlí. Správanie obžalovaného k poškodenej ako jeho manželke bolo veľmi surové. Poškodená pri tom ako na ňu obžalovaný kričal a vulgárne jej nadával mu neoponovala, iba plakala, triasla sa a bála. Keď obžalovaný vytrhol poškodenej mal. Tobiasa z náručia, ten kričal „maminka neboj sa, neboj sa.“ Obžalovaný poškodenej vytrhol mal. Tobiasa z náručia v prítomnosti ďalších 3 dospelých žien. Výsluchom svedkyne N. H., ktorá potvrdila že obžalovaný poškodenú kontroloval, keď jej telefonovala, tak zdvihol jej telefón a povedal, že poškodená nemá čas, správal sa arogantne. Vyjadrila sa, že obžalovaný poškodenú ponižoval, kričal po nej. Raz s obžalovaným a poškodenou bola na dovolenke, kde obžalovaný robil scénku kvôli kľúčom. Poškodenej vulgárne nadával, strašne vystrájal a to takým spôsobom, že 30 ľudí vyšlo z apartmánu. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný posielal rozposielal SMS, v ktorej osočoval poškodenú viacerým osobám. Výsluchom svedka K. H., ktorý pred súdom potvrdil že poškodená F. C. sa mu zdôverila s tým, že obžalovaný jej často vulgárne nadával a aj ju fyzicky napádal. Nadávky obžalovaného na poškodenú svedok aj osobne počul, potvrdil že obžalovaný poškodenej nadával že je to „kurva východniarska“, „má sa vrátiť odkiaľ prišla“- toto počul počas incidentu pred nemocnicou. Ešte bol svedkom toho ako obžalovaný cez Eacebookový účet mal. Tobiasa písal na poškodenú že je „špina“, „s kadekým sa vláči“. Výsluchom svedka B. L., ktorý bol vodičom sanitky a prvýkrát sa stretol s obžalovaným na výjazde na začiatku nočnej služby, keď riešili napadnutie dcéry poškodenej a túto viezli na urgentný príjem na traumatológiu. Keď prišli pred traumatológiu, obžalovaný vyšiel z traumatológie a začal vulgárne nadávať poškodenej F. C. a agresívne sa voči nej správať. Preto, že bol obžalovaný dosť agresívny museli zavolať políciu. Obžalovaný sa vulgárne vyjadroval na adresu poškodenej a jej dcéry. Poškodená sa v dôsledku takéhoto správania obžalovaného roztriasla, zvýšil sa jej pulz, tak jej museli podať tabletky. Keď sa obžalovaný vulgárne správal k poškodenej, zdalo sa, že môže prísť aj k fyzickej agresii. Výsluchom svedka H. C., ktorý bol v sanitke na výjazde, ktorá riešila fyzické napadnutie dcéiy poškodenej, túto brali do nemocnice. Keď prišli pred chirurgický pavilón, obžalovaný vyšiel z chirurgie, začal kričať na tú rodinu a bol agresívny. Výsluchom svedkyne G. I. C., ktorá bola prvou manželkou obžalovaného. Táto svedkyňa potvrdila agresivitu obžalovaného, ktorá sa počas ich spolužitia stupňovala, potvrdila že obžalovanému nie je

cudzia verbálna agresivita, kedy často používal hrubé nadávky a takisto mu nebola cudzia ani fyzická agresivita. Svedkyňa popisovala ako u neho vyvrcholila agresivita, ako dostal amok, nadával v jednom kuse, kedy počas posledných 3 rokov spolužitia k tomuto dochádzalo každé 2 mesiace. Svedkyňa uviedla že ona nemohla odporovať ani keď ju išiel biť, obžalovaný ukončil akt bitím. Keď jedno zo spoločných detí išlo dolu a kričalo o pomoc, v tom čase s obžalovaným bývala s obžalovaným u svokrovcov, svokor (otec obžalovaného) prišiel a povedal že ju nemôže biť. Svedkyňa G. I. C. pred súdom vypovedala o tom, ako sa obžalovanému v sekunde dokázala otočiť nálada pričom jeho správanie považovala za veľké zlo. Obžalovaný raz chytil spoločného syna a hodil ho do zárubní. Svedkyňa výslovne uviedla, že ak by podala trestné oznámenie, už by tu nebola, pretože bv to neprežila. Aj spoločné deti svedkyne a obžalovaného sa obžalovaného báli. Na otázku či obžalovaný bil aj spoločné deti, svedkyňa odpovedala, že áno. Výsluchom svedka O. P., ktorý vypovedal, že prvýkrát sa stretol s obžalovaným pri jeho vykázaní z domu, kedy bol vulgárny a agresívny. O. F. bol osobne svedkom toho, ako bol obžalovaný vulgárny a útočný pričom zdôraznil, že obžalovaný si nedovoľoval pokiaľ mu bol niekto seberovným, dovoľoval si k ženám a mladším. Poškodená sa podľa vyjadrenia svedka obžalovaného bála, bola ustráchaná a bála sa ho pri každom stretnutí. Výsluchom svedka F. Q., ktorý popísal situáciu, kedy pomáhali poškodenej, pretože obžalovaný jej zobral deti a nejako jej ublížil. Išli na Sihoť, keď tam prišli poškodená plakala a obžalovaný tam už nebol. Do nemocnice prišli zároveň so sanitkou, obžalovaný sa tam už nachádzal a sedel v čakárni na chirurgii, keď ich zbadal, išiel hneď von, s deťmi chcel ujsť. Boli privolaní policajti. Poškodená si chcela zobrať deti z auta, ktoré bolo otvorené, pričom obžalovaný začal s autom cúvať. Obžalovaný dal deti do auta nasilu a snažil sa s nimi ujsť. Deti s ním nechceli ísť, chceli byť s mamou. Obžalovaný sa správal agresívne. Poškodená plakala. Zo strany obžalovaného došlo k vulgarizmom vo vzťahu k poškodenej, či došlo aj k fyzickému incidentu si svedok nepamätal. Výsluchom svedka G. E., ktorý bol riaditeľom Základnej školy, ktorú navštevoval mal. D. C.. Tento svedok vypovedal o tom, že obžalovaný mu prišiel osobne povedať, že poškodená sa stretáva s inými mužmi a správa sa nemorálne. Zároveň potvrdil, že v tomto smere posielal jemu aj triednej pani určiteľne mal. D. C. L. H. SMS správy. Výsluchom svedka A. H., ktorý na hlavnom pojednávaní pred súdom vypovedal, že poškodená F. C. žila v byte, ktorý jej on prenajal. Bol svedkom hrubého a agresívneho správania sa obžalovaného voči poškodenej, ktorý sa snažil vytiahnuť plačúceho syna D. z bytu. Keď svedok zasiahol, proti takého správaniu obžalovaného, bol obžalovaný vulgárny a agresívny aj voči nemu. Obžalovaný sa snažil sácať pričom podľa výpovede svedka to nebolo vôbec príjemné, nadával poškodenej a bol vrcholne nepríjemný. Poškodená bola zo správania obžalovaného vyplašená pričom podľa výpovede svedka vyplašení boli všetci v tom byte. Výsluchom svedkyne L. H., ktorá bola učiteľkou syna obžalovaného a poškodenej D. C.. Táto svedkyňa vypovedala, že obžalovaného a poškodenú pozná, ako rodičov jej žiaka D. C., bola svedkom toho ako sa uskutočnil zápis dcéry obžalovaného a poškodenej F. C. do prvého ročníka, vypovedala o tom ako obžalovaný nepekne reagoval na diagnózu dcéry, ktorá je autistka. Bola svedkom incidentu v 3. triede, kedy poškodená potom, čo sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, prišla pre syna a chcela si ho zobrať, avšak zo strany obžalovaného sa strhla veľká hádka, urážal a ponižoval poškodenú, svedkyňa musela ukľudňoval mal. D. C.. Svedkyňa vypovedala o tom, že keď obžalovaný jej ako učiteľke mal. Tobiasa telefonoval, tak v telefóne veľmi osočoval poškodenú, nadával na ňu a zakázal poškodenú informovať o školských výsledkoch syna pričom svedkyni obžalovaný svedkyni stále vyvolával. Svedkyňa vypovedala o tom, že počas príprav na prvé sväté prijímanie si chcel obžalovaný zobrať mal. Tobiasa a obžalovaný pritom veľmi nadával poškodenej. Svedkyňa uviedla že mal. D. C. mal vytvorený profil na Facebooku, na ktorom obžalovaný písal aká je poškodená zlá matka. Svedkyňa výslovne uviedla, že tento profil si D. nemohol vytvoriť sám, pretože nebol na to zručný. Mal. D. C. podľa nej veľmi trpel týmto konfliktom, pričom otec ho veľmi manipuloval a podľa názoru svedkyne je obvinený veľmi manipulatívny. Listinnými dôkazmi - najmä) pripojeným spisom Okresného súdu Trenčín sp.zn.: zo dňa 04. júla 2007 vo veci rozvodu manželstva obžalovaného a jeho prvej manželky G. I. C. a úpravy rodičovských práv a povinností k mal. F. C. a k mal. H. C. na čas po rozvode manželstva, ktorý je založený na číslach listu 1 až 4 uvedeného súdneho spisu a bol oboznámený na hlavnom pojednávaní. Prvá manželka obžalovaného už v návrhu o rozvod manželstva zo dňa 15.12.2006 popisovala výbušnú a agresívnu povahu obžalovaného, ktorý ju fyzicky napádal, nadával ici. vyhrážal sa jej, vyháňal ju z domu. Na čísle listu 31 sa nachádza správa z psychologického vyšetrenia v tom čase mal, dcéry obžalovaného F. C., ktorá pred psychológom H. H. U. popisovala agresívne správanie

obžalovaného, ktorý kričal na cely dom, škaredo nadával sme, odsotil brata, bil jej matku, pričom mal. Soňa keď mal prísť obžalovaný trpela bolesťami brucha a mala strach.

- taktiež SMS správami, ktoré preukazujú bránenie obžalovaného v styku poškodenej s mal, synom D.. Tieto SMS správy posielal obžalovaný svojmu synovi D., ktorými sa snažil docieliť aby sa tento nestretol s poškodenou, teda vlastnou matkou. F. D. obžalovaný písal SMS správy: „D., choď z obeda domov, zamkni sa a neotváraj v žiadnom prípade mame, lebo ťa chce zobrať násilím. Neotváraj jej v žiadnom prípade, aj keby búchala a zavolaj mi.“ V ďalšej SMS správe obžalovaný mal. synovi písal: „D., mama príde pre F. do školy. Zavri sa teda doma a choď hore sa učiť a aj telku si pusti v spálni a neotváraj a ani nereaguj. Keď tak mi zavolaj. Zastri dole všetky okná.“, „D., mame asi šibe, zase sa vyhráža. Čo zasa vyvádza? Ty si v pohode?“ „D., neber mame telefón a keď tak povedz že som išiel na nákup.“ V ďalšej SMS správe synovi písal: „vypni si zvonenie na mobile, nechaj mi ho iba vibrovať.“

Obrana obžalovaného spočívala v tom, že on je obeťou trestného činu týrania, že on bol týraný poškodenou, dokonca uviedol, že dlhodobé týranie sa začalo už pri prvej manželke. V konaní bol oboznámený ako listinný dôkaz znalecký posudok z iného konania, a to znalecký posudok č. N./XXXX znalkyne z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých H. I. F. G., C., ktorá znalecky psychologicky vyšetrila obžalovaného a zistila že klinicko-psychologickým vyšetrením sa nepotvrdili známky závažnej psychickej traumatizácie u obžalovaného ako údajný následok konania poškodenej. U obžalovaného sa taktiež nepotvrdila prítomnosť viktimizačného syndrómu týranej osoby. Obžalovaný netrpel a ani netrpí príznakmi, ktoré by preň svedčili. Pokiaľ ide o vierohodnosť obžalovaného znalkyňa výslovne uviedla, že u obžalovaného zistila mierne zníženú úroveň všeobecnej vierohodnosti a špecifická vierohodnosť obžalovaného je znížená. Obžalovaný je podľa znalkyne schopný vnímať a zapamätať si prežité udalosti, ich interpretácia a reprodukcia však podlieha skresleniam, na ktoré majú vplyv jeho zvýraznené, akcentované črty osobnosti ako prenášanie zodpovednosti za konflikty, znížená frustračná tolerancia, emočná labilita, rigidita, hypersenzitivita, vzťahovačnosť, orientácia na seba svoje vlastné potreby, tendencia k vytváraniu závislejších vzťahov a znížená autokritickosť. Pokiaľ ide o zvukové nahrávky predložené obžalovaným, tieto zachytávali situácie medzi ním a poškodenou, kedy obžalovaný, ako sa vyjadrila samotná poškodená zinscenoval hádku, resp. situáciu pri ktorej vyprovokoval poškodenú a keď poškodená začala reagovať, to si obžalovaný nahrával. Či sa jedná o autentické nahrávky alebo sú tieto zostrihané a upravené, nakoľko obžalovaný informatikom a má k tomu potrebné vzdelanie a schopnosti, nie i e známe, súd I. stupňa sa otázkou autenticity vôbec nezaoberať resp. len uviedol, že nie je zrejmé, ako by tieto mohli byť vytrhnuté z kontextu. K poškodenej sa na nahrávkach obžalovaný správal provokatívne účelovo, oslovoval ju tak, ako nikdy predtým, aby a javil v lepšom svetle, neustále za ňou chodil do miestnosti, snažil sa udržiavať rozhovor, kedy bol naoko milý, prívetivý a ústretový a poškodená tou, ktorá sa chce hádať. To, že poškodená už na dlhodobé psychické týranie zo strany obžalovaného reagovala aj krikom a nadávkami, neznamená že nie je obeťou trestného činu týrania a nezažila pri obžalovanom psychické týranie. Aj samotný znalec PhDr. O. G. pri svojom výsluchu pred súdom uviedol, že to, že je niekto obeťou neznamená, že sa nikdy v živote k takémuto správaniu agresora nepostaví, dokonca sú z známe z jeho praxe aj prípady, keď obeť proti agresorovi použila nôž. Ak by sme pripustili názor, že obeťou trestného činu týrania je len osoba submisívna, depresívna, ktoré len ticho v domácnosti trpí týranie agresora, tomuto sa nikdy živote nevzoprie, toto nikdy neoznámi, tak by žiaden páchateľ trestného činu týranie blízkej a zverenej osoby nemohol byť odsúdený. Poškodená zároveň dodáva, že súd I. stupňa na viacerých miestach svojho rozsudku poukazuje na spory súvisiace s výkonom rodičovských práv obžalovaného a poškodenej, pričom v tomto smere používa rôzne dohady a hypotézy, resp. vychádza zo skutočností, ktoré nielenže neboli predmetom dokazovania na súde I. stupňa, ale už vôbec neboli ani preukázané. Poškodená sa preto zásadne ohradzuje proti takémuto tvrdeniu súdu I. stupňa na strane 29. svojho rozsudku, kedy súd I. stupňa uviedol: „Bolo v prvom rade výpoveďami obžalovaného, poškodenej a niektorých svedkov, ako aj listinnými dôkazmi (napríklad email obžalovaného úradu práce a následne na jeho pôde uzatvorená rodičovská dohoda) dokázané, že obžalovaný a poškodená v rozhodnom čase (keď poškodená podala trestné oznámenie) mali spory súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností. Práve tento fakt by mohol predstavovať motív poškodenej obviniť obžalovaného. Odsúdenie obžalovaného za tyranie poškodenej by totiž mohlo predstavovať vhodnú argumentáciu pre podanie návrhu na zverenie spoločných detí do výlučnej starostlivosti poškodenej, a to navyše tak aby obžalovanému styk s deťmi bol úplne zakázaný, alebo aby bol tento styk aspoň minimalizovaný. “ Uvedená argumentácia súdu I. stupňa je čisto špekulatívna, v rozpore so skutočnosťou, pričom súd I. stupňa neprijateľným spôsobom prijal závery o skutočnostiam, ktoré vôbec neboli predmetom dokazovania. Vzhľadom na takýto postup súdu I. stupňa poškodená súdu

predkladá rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -178 zo dňa 26.09.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2023 a vykonateľnosť dňa 25.10.2023. Týmto rozsudkom Okresný súd Trenčín upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom obžalovaného a poškodenej D. a F. na čas do rozvodu, a to tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti matky na základe návrhu obžalovaného (otca maloletých v danom opatrovanskom konaní).V konaní bolo preukázané, že obžalovaný (otec) sa so spoločnými maloletými deťmi nestretával od 20.06.2021 a ani ne dobrovoľne neprispieval výživným. Poškodená tiež odvolaciemu súdu predkladá rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -165 zo dňa 26.09.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.11.2023 Týmto rozsudkom Okresný súd Trenčín rozviedol manželstvo obžalovaného a poškodenej a upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom obžalovaného a poškodenej D. a F. na čas po rozvode, a to tak, že spoločné mal, deti zveril do osobnej starostlivosti matky, s čím obžalovaný (otec mal, detí) súhlasil. D ô k a z : rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -178 zo dňa 26.09.2023 rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -165 zo dňa 26.09.2023 Z uvedeného je zrejmé, že prípadné odsúdenie obžalovaného za týranie poškodenej nie je pre poškodenú dôvodom na podanie návrhu na zverenie maloletých detí do jej výlučnej starostlivosti, nakoľko detí sú v jej osobnej starostlivosti už niekoľko rokov, pričom obžalovaný styk s deťmi nežiadal upraviť, s týmito sa nestýka od 20.06.2021. Taktiež sa poškodená nestotožňuje ani s argumentáciou súdu I. stupňa, ktorý vyjadril nepochopenie a neporozumenie tomu, prečo poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného s „až tak značným časovým odstupom v mesiaci apríl 2021,“ čo hodnotil v prospech obžalovaného. Poškodená po tom, ako bol obžalovaný v decembri 2020 vykázaný pre násilie zo spoločnej domácnosti a následne sa ju snažil pripraviť o zamestnanie, musela v januári 2021 riešiť predovšetkým existenčné otázky, a to nájsť si vlastné bezpečné bývanie, pretože obžalovaný sa po vykázaní vrátil do spoločného rodinného domu, až následne začala riešiť právne otázky. Záverom sa poškodená ohradzuje voči polemike súdu I. stupňa na strane 34 odvolaním napadnutého rozsudku, kde súd I. stupňa vo vzťahu k poškodenej uvádza: „Mala dostatok sebavedomia, čo mimochodom prezentovala v rámci je j dopočutia vo vzťahu k obhajcovi poškodeného, ako je zrejmé aj zo zvukovej nahrávky. “ Súd I. stupňa sa bez ďalšieho pustil do rozoberania vzťahu medzi poškodenou a obhajcom obžalovaného, pričom nemá vedomosť o tom, že poškodená sa s obhajcom nepozná len z formálnych hlavných pojednávaní, ale vzhľadom na to, že ide o príbuzného obžalovaného - jeho bratranca, obhajca si s poškodenou tykajú, nakoľko sa stretávali pri rodinných udalostiach a navzájom sa navštevovali v domácnostiach. Celkovo poškodená nadobudla dojem, že súd I. stupňa pri komplexnom hodnotení všetkých vykonaných dôkazov a posudzovaní celého prípadu vychádzal s už prekonaných mýtov a predsudkov o týraných ženách, čo podčiarkuje názor súdu I. stupňa o to, že „obeť nie je schopná od svojho tyrana odísť.“ Podľa poškodenej by súd nemal prenášať do rozhodovania svoje subjektívne predstavy o tom, ako by mala vyzerať týraná žena. Je totiž nesprávne, ak si niekto predstavuje, že týranou ženou je len strhaná, vychudnutá žena s vytrhanými vlasmi a vybitými zubmi. Zo všetkých uvedených dôvodov preto poškodená navrhuje, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín a aby rozsudok Okresného súd Trenčín č.k. zo dňa 18.09.2025 zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. „

Na verejnom zasadnutí konanom o podanom odvolaní nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry a splnomocnenec poškodenej navrhli odvolaniu vyhovieť. Obhajoba navrhla odvolanie prokurátora podľa (ďalej aj „“) ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaného odvolania prokurátora podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Podľa obsahu odvolania prokurátora sa namieta neúplne vysporiadanie sa so všetkými podstatnými okolnosťami významnými pre rozhodnutie z dôvodu prihliadania len na okolnosti v prospech obžalovaného, čo podľa názoru prokurátora vyjadrenom v podanom odvolaní zakladá dôvod na zrušenia napadnutého rozsudku v zmysle .

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie . Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením . dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia . V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením , môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle nepreukázali, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba. V tomto ohľade skutkové zistenia okresného súdu majú podľa názoru odvolacieho súdu úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia alebo v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a obsahu odvolania prokurátora odvolací súd na rozdiel od odvolacej argumentácie prokurátora dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie, a to ta k v prospech ako aj v neprospech obžalovaného, a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s konštatovaním okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého na hlavnom pojednávaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by samostatne alebo vo vzájomnej súvislosti bez dôvodných pochybností preukázali, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. V preskúmavanej veci boli na podklade vykonaných dôkazov produkované dve protichodné verzie obžalovaného a poškodenej, pričom v prevažnej miere sa jednalo len o nepriame dôkazy, resp. sprostredkované dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany, ktoré však nepostačovali

pre prijatie spoľahlivého záveru o vine obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Krajský sú považuje za potrebné uviesť, že na hlavnom pojednávaní boli vykonané buď výpovede svedkov, ktorí mali sprostredkované informácie od poškodenej, alebo svedectvá o nie podstatných okolnostiach, ktoré sa netýkali priamo prejednávaného prípadu. Vzhľadom k uvedenej dôkaznej situácie boli preto pre rozhodnutie vo veci rozhodné odborné znalecké závery, predovšetkým výpoveď súdneho znalca C. O. G. – psychológa, ktorý pre účely tohto trestného konania vypracoval znalecký posudok. Zo záverov jeho znaleckého posudku vyplynulo, že u poškodenej sa prejavujú príznaky syndrómu týranej ženy a duševného utrpenia. Zmienené závery však modifikoval po vypočutí nahrávok správania poškodenej predložené obžalovaným na hlavnom pojednávaní, ktoré podľa súdneho znalca nesvedčia o poškodenej ako obeti týrania. Vo vzťahu k obžalovanému zistil prejavy len verbálnej impulzivity a depresie. Konečné závery súdneho znalca sú pritom v zhode so znaleckým posudkom vypracovaným pre účely iného trestného konania súdnou znalkyňou H. I. F. G., ktorá nezistila asymetrickosť vzťahu poškodenej a obžalovaného, u ktorého tiež konštatovala len zníženú frustračnú toleranciu. Tiež konštatovala, že na eskalácii konfliktov sa podieľali rovnako obaja partneri. V prospech uvedených odborných záverov a teda nepriamo aj v prospech obrany obžalovaného vyznieva aj správa MUDr. C. L. M. – psychiatričky zo dňa 22.7.2021, podľa ktorej ku dňu 24.5.2021 poškodená nevykazovala príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, a rovnako aj výpoveď H. L. J., odbornej lekárky obžalovaného, ktorého nepovažovala za tyrana.

Pokiaľ ide o použiteľnosť zvukových nahrávok predložených obžalovaným, ktoré zachytávajú správanie poškodenej, odvolací, súd v zmysle jednoty prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia odkazuje podľa neho na správnu argumentáciu okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 25), podľa ktorého ide o zákonné a tým pádom použiteľné dôkazy. Za trefné krajský súd považuje v tomto ohľade aj vyjadrenia okresného súdu o porušení zásady rovnosti zbraní zo strany obžaloby, ktorá obdobné dôkazy navrhovala vykonať na preukázanie viny obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, vrátane pasivity zo strany prokurátora pri jeho povinnosti preukázať prípadnú neprávosť týchto nahrávok.

V súvislosti s námietkou prokurátora o nepreukázaní motívu poškodenej využiť trestné stíhanie proti obžalovanému v konaní úpravu vzťahov k deťom, krajskú súd musí dať za pravdu prokurátorovi. Tvrdenie okresného súdu sú ničím nepodložené závery, domnienky, ktorá okolnosť však nemá žiaden vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Nad rámec podaného odvolania odvolací súd zistil ďalší nedostatok, ktorý ale takisto nemal žiadny vplyv na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu je neprípustné, aby okresný súd svoje rozhodnutie oprel o rozhovor poškodenej so súdnym znalcom pri vyšetrovaní poškodenej, ktorý rozhovor použil ako jeden z podkladov na vypracovanie znaleckého posudku. Zmienený rozhovor nepredstavuje zákonný dôkaz v zmysle v spojení s , keďže výpoveď poškodenej nebola realizovaná zákonným spôsobom po predchádzajúcom zákonnom poučení svedka podľa .

Na podklade uvedených skutočností odvolací súd v žiadnom prípade nemôže prisvedčiť správnosti odvolania prokurátora, podľa ktorého skutkové závery okresného súdu nemajú oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že okresný súd sa komplexne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie alebo že by bol postup okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov rozporný s ustanovením

Podľa odvolacieho súdu okresný súd na základe svojho zákonného postupu pri hodnotení dôkazov dospel k správnemu záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho názoru dostatočné na to, aby mohol na nich založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné presvedčenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek pochybností o preukázaní, že sa skutok stal.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia a nesprávnej aplikácií zásady v pochybnostiach v prospech obvineného okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle odvolacieho dôvodu podľa .

Na záver odvolací súd uvádza, že okresný súd tým, že oslobodil obžalovaného s pod obžaloby, nepovedal, že sa skutok nestal, len vyslovil záver, že sa nepodarilo preukázať a prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, že sa skutok stal.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených v ustanovení .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.