Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Cpr-9-2023.pdf
PDF · 73 KB
Case nature
Subarea
13Cpr/9/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu Slovenská legálna metrológia, n.o., so sídlom Hviezdoslavova 1124/31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 954 521, zastúpený JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanej A. B. C., D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX/XXX, XXX XX E., o zaplatenie 40.050,- Eur s príslušenstvom, o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Cpr/9/2023- 67 zo dňa 18. marca 2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť žalobcu z a m i e t a .
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania o sťažnosti n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 04. 12. 2023 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 40.050,- Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 222 Zákonníka práce a náhrady trov konania.
2. Výzvou zo dňa 12.12.2023 súd vyzval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške 2.333,- Eur (položka 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.) v lehote 10 dní s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov. Právny zástupca žalobcu prevzal výzvu dňa 27. 12. 2023, teda 10- dňová lehota na zaplatenie súdneho poplatku uplynula dňom 08.01.2024 (koniec lehoty pripadol na sviatok a sobotu zároveň dňa 06. 01. 2024, preto sa v zmysle § 122 ods. 3 OZ presunul na najbližší pracovný deň). Žalobca zaplatiť časť súdneho poplatku vo výške 2 330,- Eur dňa 04. 01. 2024, zvyšnú časť vo výške 3,- Eur dňa 11. 01. 2024. Žalobca teda uhradil časť súdneho poplatku zo žaloby po lehote.
3. Uznesením č.k. 13Cpr/9/2023 – 67 zo dňa 18. 03. 2024 súd konanie zastavil v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.(výrok I), a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku zo žaloby prostredníctvom Slovenská pošta, a.s. – prevádzkovateľ systému (výrok II, III). Predmetné uznesenie prevzal právny zástupca žalobcu dňa 02. 04. 2024.
4. Proti tomuto uzneseniu, podaním doručeným súdu dňa 16. 04. 2024, podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť. Žiadal uznesenie zrušiť a pokračovať v konaní v súlade s § 250 ods. 2 CSP. Poukázal na skutočnosť, že dôvodom zastavenia konania je uhradenie časti súdneho poplatku zo žaloby vo výške 3,- Eur po lehote. Zastavenie konania v nadväznosti na zjavnú chybu v písaní pri zadávaní platby považuje žalobca za prísny a neprimeraný formalizmus. Domnieva sa, že došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Má za to, že zo strany žalobcu nešlo o nedbanlivosť, keďže zaplatil súdny poplatok včas, avšak v nesprávnej výške. Poukázal
na uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžk/12/2021 zo dňa 30.09.2021, uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 93/2023- 15, a uznesenie NS SR zo 17. decembra 2009, sp. zn. 1Obdo V 74/2007.
5. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
7. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
12. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. 13. Súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie vydal súdny úradník a z uvedeného dôvodu je potom voči nemu prípustná sťažnosť. Žalobca je strana sporu, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané, preto je aktívne legitimovaný na podanie sťažnosti. Súd zároveň konštatuje, že sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote.
14. Súd po preskúmaní vydaného rozhodnutia súdnym úradníkom a dôvodov, na základe ktorých žalobca podal sťažnosť, konštatuje, že sťažnosť nie je dôvodná a túto bolo potrebné zamietnuť.
15. Súd z dôvodov, ktoré uvádza žalobca na podporu svojich argumentov pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, uvádza, že sám žalobca uznáva skutočnosť, že časť súdneho poplatku zo žaloby zaplatil po zákonnej lehote v zmysle § 10 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb. Súd na rozdiel od žalobcu zjavnú chybu v písaní pri zadávaní platby výšky súdneho poplatku hoc nižšej len o 3,-- Eur, t. j. o 0,13 % považuje zo strany žalobcu za nedbanlivosť. Je úplne bez právneho významu o akú sumu bol zaplatený súdny poplatok v nesprávnej výške. Zákon takúto skutočnosť nereguluje a jednoznačným spôsobom formuluje zákonnú povinnosť ustanovenú v § 10 ods.1 zákona o súdnych poplatkoch v tom zmysle, že pokiaľ nebol zaplatený súdny poplatok spolu s podanou žalobou, kedy je splatný a ani na ďalšiu výzvu nebol zaplatený v lehote a v správnej výške, súd konanie bez ďalšieho musí konanie zastaviť.
16. Pokiaľ žalobca argumentoval ohľadne zrušenia uznesenia prvého stupňa o zastavení konania uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 93/2023-15 týkajúce sa inštitútu odpustenia zmeškania lehoty, tak práve aj z tohto rozhodnutia vyplýva záver, na základe ktorého súd sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v tom zmysle, že pokiaľ aj existujú zákonné inštitúty zmäkčujúce tvrdosť zákona ako je napríklad inštitút odpustenia zmeškania lehoty, ktorej sa však prejednávaný prípad netýka, avšak z odôvodnenia je zrejmé, že ani takéto inštitúty nemôžu byť zneužité na legitimáciu nedbanlivosti procesnej strany, resp. jej právneho zástupcu a pri posudzovaní, či si sú splnené formálne podmienky a náležitosti konania, tak ako je to v danom prípade, kedy zákon o súdnych poplatkoch hovorí o povinnosti zaplatiť súdny poplatok pri podaní žaloby resp. na výzvu tak, aby súdy neskĺzli do prehnanej pružnosti, ktoré by viedli k spochybneniu procesných pravidiel.
17. Ani ďalšie citované odôvodnenie z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemôže mať dopad na prejednávanú vec, keďže v danom prípade sa riešila problematika, že súdny poplatok bol zaplatený v požadovanej výške a v určenej lehote, avšak len pre absenciu variabilného symbolu nedošlo k priradeniu (spárovaniu platby) uvedeného súdneho poplatku ku konaniu príslušnej spisovej značky.
18. Súd teda vychádzal z dikcie zákonného ustanovenia § 10 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb., ktorý bez akýchkoľvek pochybností vyžaduje potom čo nebol zaplatený súdny poplatok, ktorý je splatný podaním žaloby a následne poplatník je vyzvaný, aby v určitej lehote takýto súdny poplatok zaplatil a po uplynutí uvedenej lehoty je možné konštatovať, že tento zaplatený v určenej výške a určenej lehote nebol, je povinnosťou súdu bez ďalšieho konanie vo veci zastaviť. Podľa názoru súdu by iný výklad viedol k tomu, že by sa zákon vykladal tak, že v jednotlivých slovách a vetách by sa protirečilo tomu, čo je tam jasne a nepochybne vyjadrené. Takže výklad zákonného textu tak, ako je v zákone o súdnych poplatkoch formulovaný, nie je možné považovať „za prísny a neprimeraný formalizmus“ tak, ako to označuje žalobca, súdny poplatok zaplatený v správnej výške a určenej lehote znamená, že súdne konanie sa môže realizovať, v opačnom prípade súd vo veci nezačne konať a konanie zastaví.
19. Súd preto sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
20. V súlade s § 262 ods. 1 CSP, § 255 v spojení s čl. 4 CSP súd rozhodol o trovách konania sťažnosti tak, že v konaní o sťažnosti úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.