Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-8-2025.pdf
PDF · 159.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/8/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M., vo veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom Uhoľná 1, 010 01 Žilina, za ktorý koná: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ F. G. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. I. XXXX/XX, XXX XX A. J., 2/ K. A. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. I. XXXX/XX, XXX XX A. J., 3/ I. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XX/XX, XXX XX C., 4/ K. K. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XX/XX, XXX XX C., 5/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpený: JUDr. Marek Morochovič, advokát, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, 6/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava, IČO: 36 022 047, 7/ Oravská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Bysterecká 2180, 026 80 Dolný Kubín, IČO: 36 672 254, 8/ M. N. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 37743/2024/18.1.2 zo dňa 15. 11. 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu zamieta.
II. Žalobkyni, žalovanému ani ďalším účastníkom konania 1/ až 8/ náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Dňa 09. 02. 2021 ďalší účastníci konania 1/ a 2/ ako stavebníci podali mestu Námestovo (ďalej aj len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) ako vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu: „Rekreačná chata“ (ďalej aj „rekreačná chata“ alebo „stavba“) na pozemkoch C-KN parc. č. 21/5, 20/114, 20/115 v katastrálnom území Q., obec Námestovo (ďalej aj „dotknuté pozemky“). Dňa 26. 03. 2021 sa uskutočnilo ústne konanie spojené s miestnym šetrením, kde bolo zistené, že žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby, preto stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 21. 05. 2021 prerušil konanie do konca augusta 2021. Na žiadosť stavebníkov toto prerušenie opakovane predĺžil do 31. 03. 2022. Dňa 06. 05. 2022 bolo konanie prerušené do skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod spisovou značkou 7C/5/2022 o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy k pozemkom pod stavbou. Dňa 27. 02. 2024 stavebný úrad oznámil účastníkom konania, že v konaní pokračuje a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na 25. 03. 2024.
2.1 Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 0956/2020 zo dňa 27. 06. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) dodatočne povolil stavbu rekreačná chata na pozemku C-KN parc. č. 21/5, 20/114, 20/115, 20/71 v k. ú. Q. podľa § 88a ods. 4 a § 58 až § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 31. 03. 2024 (ďalej len „stavebný zákon“).
2.2 V odôvodnení uviedol, že na základe podnetu vlastníka susediaceho pozemku bol vykonaný štátny stavebný dohľad dňa 18. 11. 2020. Obhliadkou stavby bolo zistené, že stavebníci - ďalší účastníci konania 1/ a 2/ začali so stavebnými prácami na stavbe rekreačná chata na pozemku KN-C parcela číslo 21/5 v katastrálnom území Q. bez stavebného povolenia, o čom bola spísaná zápisnica a stavebníkom bola doručená výzva, aby bezodkladne zastavili tieto stavebné práce a v určenej lehote predložili doklady za účelom prípadnej možnosti vydania dodatočného stavebného povolenia na túto stavbu. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu bolo tiež zistené, že pôvodná stavba „Klubovňa“ súpisné číslo XXXX, evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorá stála na pozemku KN-C parc. číslo 21/5 v katastrálnom území Q. a ktorú chcel vlastník pôvodne obnoviť na základe ohlásenia udržiavacích prác, bola v celom rozsahu odstránená bez povolenia stavebného úradu. Stavebníkovi bola za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona uložená pokuta, ktorá bola zaplatená. Stavebníci podali dňa 09. 02. 2021 žiadosť o vydanie dodatočného povolenia na stavbu rekreačná chata.
2.3 Ďalej uviedol, že dňa 01. 04. 2021 bolo stavebnému úradu doručené stanovisko od správcu dotknutých pozemkov - Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, odštepný závod Námestovo, že súhlasí s pokračovaním stavebných úprav a prác, tak ako sú špecifikované v projektovej dokumentácii z 12/2020. Medzi Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik ako prenajímateľom a stavebníkmi ako nájomcami bola uzavretá nájomná zmluva z 14. 04. 2020 číslo ZML 1245/2019, CRZ: 2318/2020/ LSR (ďalej len „Nájomná zmluva“) a dodatok č. 1 k nájomnej zmluve číslo ZML 1245/2019-01, CRZ: 2318/2020/LSR (ďalej len „Dodatok č. 1“).
2.4 Stavebný úrad skonštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy bola zamietnutá, súd potvrdil platnosť Nájomnej zmluvy. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v rozhodnutí sp. zn. 9Co/82/2023 konštatoval, že nevzhliadol dôvodnosť podanej žaloby v žiadnom smere.
2.5 Po zistení, že stavebníci sa snažili u vlastníka pozemkov (Generálne riaditeľstvo Lesy SR v Banskej Bystrici) o získanie práva zriadiť stavbu na pozemkoch pod nepovolenou stavbou, ale zmluvný vzťah nedosiahli, stavebný úrad usúdil, že k takejto zmluve dôjde a prijal stanovisko od Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, odštepný závod Námestovo z 01. 04. 2021, kedy ako správca dotknutých pozemkov sa vyjadril, že súhlasí s pokračovaním stavebných úprav a prác, tak ako sú špecifikované v projektovej dokumentácii z 12/2020, ako záväzok pre uzavretie budúceho vzťahu stavby a pozemku pod ňou. Tento úsudok podporil aj fakt, že tam už bol daný vzťah medzi vlastníkom stavby „Klubovňa“ a vlastníkom okolitých pozemkov v súvislosti s užívaním tejto stavby. Stavba má zabezpečený prístup a príjazd po už v minulosti vybudovanej prístupovej ceste, po ktorej bola sprístupnená aj stavba „Klubovňa“, ktorej vlastníkmi sa v roku 2019 stali stavebníci. Vysporiadanie právnych vzťahov k pozemkom, na ktorých je prístupová cesta k stavbe, nie je predmetom tohto konania a môže byť vyriešené dohodou alebo rozhodnutím súdu. Dodatočne povolená stavba bude napojená na vodovodnú a kanalizačnú sieť v zmysle predloženej projektovej dokumentácie stavby; toto napojenie je súčasťou povoľovanej stavby. Projektant zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie, realizovateľnosť projektu. Statický výpočet musí byť vypracovaný v takej forme, aby bol kontrolovateľný, preto stavebný úrad určil stavebníkovi spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby. Dokumentácia stavby spĺňa požiadavky stanovené stavebným zákonom a príslušné ustanovenia STN. Stavebníci preukázali, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. Stavebný úrad nenašiel dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby a preto vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby.
3.1 Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 37743/2024/18.1.2 zo dňa 15. 11. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3.2 V odôvodnení žalovaný uviedol, že záväzné stanoviská dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní neboli záporné ani protichodné, všetky stanoviská konštatovali súlad vykonanej zmeny
s verejnými záujmami, respektíve stavebníci nimi preukazovali, že dodatočné povolenie nepovolenej zmeny nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Existencia takéhoto rozporu v danom prípade z nich nevyplýva.
3.3 K odvolacej námietke týkajúcej sa vlastníctva, prípadne iného práva k pozemkom, na ktorých je umiestnená stavba, k pozemkom za účelom prístupu k stavbe, k pozemkom, na ktorých majú byť umiestnené inžinierske siete, žalovaný uviedol, že sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, že vlastník pozemku niekoľkokrát súhlasil s pokračovaním stavebných úprav a prác, tak ako sú špecifikované v projektovej dokumentácii z 12/2020, čo možno považovať za záväzok pre uzavretie budúceho vzťahu stavby a pozemku pod ňou. Vlastník pozemku vo svojom stanovisku viackrát uviedol, že potvrdzuje stavebníkovi právo v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona, čo ho oprávňuje zriadiť na prenajatých pozemkoch požadovanú stavbu.
3.4 Žalovaný zdôraznil, že vlastník stavby (Slovenská republika v zastúpení správcom Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik) nikdy nevyjadril nesúhlas so stavbou podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, ani nevzniesol žiadne výhrady voči stavbe. Stavebný úrad si môže urobiť úsudok sám na základe predložených dokladov a znenia námietok (obdobne viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/286/2015, NSS ČR sp. zn. 8 As 7/2010-99).
3.5 Žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán správne uviedol, že stavba má zabezpečený prístup a príjazd po už v minulosti vybudovanej prístupovej ceste, po ktorej bola sprístupnená aj stavba „Klubovňa“. Tento vstup bol historicky využívaný k pôvodnej stavbe „Klubovňa“, ktorá bola v minulosti umiestnená a povolená rozhodnutím príslušných orgánov. Stavebník má okrem toho umožnený prístup aj cez jemu patriaci pozemok registra C-KN 20/71. Potreba vysporiadania právnych vzťahov k pozemkom, na ktorých je prístupová cesta k stavbe, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia stavebného ani iného zákona. Dodatočne povolená stavba bude napojená na vodovodnú a kanalizačnú sieť v zmysle predloženej projektovej dokumentácie stavby.
3.6 K odvolacej námietke týkajúcej sa neurčitosti výroku a nedostatočného odôvodnenia žalovaný uviedol, že z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia tvorí projektová dokumentácia stavby overená v konaní o dodatočnom povolení stavby, pričom z uvedenej situácie č. výkr. A-01 nepochybne vyplýva, že stavba je umiestnená na pozemku registra R. XX/X a že na pozemkoch registra R. XX/XXX, XX/XXX I. XX/XX budú uložené inžinierske siete k hlavnej stavbe. Prvostupňové rozhodnutie je dostatočne určité, je dostatočne a presvedčivo odôvodnené, s jednotlivými argumentami odvolateľov sa prvostupňový orgán vysporiadal stručne, ale vecne a v rámci svojich úvah použil logické argumenty majúce oporu v skutkovom stave a v podkladoch. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje predpísané náležitosti podľa § 47 ods. 1 až 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) aj náležitosti typické pre tento druh rozhodnutia podľa § 88a ods. 4 a primerane § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, ako aj rozhodnutie o námietkach účastníkov konania.
3.7 K odvolacej námietke, že stavebník nepredložil statický posudok, žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového orgánu, že projektant zodpovedá za realizovateľnosť stavby a podrobné statické výpočty je potrebné zohľadniť v rámci realizácie stavby. Prvostupňový orgán uložil povinnosť stavebníkom podľa § 66 ods. 3 písm. c) a d) stavebného zákona, čím je zabezpečené ich dodržanie v procese výstavby a ich naplnenie bude stavebník preukazovať v rámci kolaudácie stavby.
Správna žaloba
4. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
5. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (zákonné dôvody na vydanie rozhodnutia o odstránení stavby); je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (zamietnutie početných a relevantných námietok bez náležitého odôvodnenia); zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa žalobkyne nezákonnosť stavebného konania (v prvom stupni i odvolacieho konania) spočívala v porušení ustanovení stavebného zákona a nerešpektovaní zákonných dôvodov na vydanie rozhodnutia o odstránení stavby.
6. Podľa názoru žalobkyne boli napadnutým rozhodnutím porušené ustanovenia § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona. Súhlas udelený od LESY SR, š.p. zo dňa 01. 04. 2021 ako súhlas s pokračovaním stavebných úprav nemožno považovať za relevantný dôkaz. V stavebnom konaní o vydaní stavebného povolenia a analogicky aj v konaní o dodatočnom povolení stavby je v zmysle stavebného zákona nevyhnutné preukázanie právneho vzťahu založeného zmluvou medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Predložený dôkaz nie je dostatočný vzhľadom na dikciu ustanovenia § 58 ods. 2 stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný úrad počas celého priebehu prvostupňového konania žiadal od stavebníka, aby predložil zmluvu podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona na preukázanie iného práva k pozemkom, ktoré by oprávňovalo stavebníka zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Napriek tomu stavebník nepredložil v rámci koncentračnej zásady do ústneho pojednávania dňa 25. 03. 2024 žiadnu zmluvu, ktorá by preukazovala iné právo k pozemku za účelom výstavby rekreačnej chaty. Naopak stavebník sa uvedený nedostatok snažil zhojiť predkladaním stanovísk: stanovisko LESY SR, š.p. zo dňa 01. 04. 2021 a stanovisko stavebníka zo dňa 21. 10. 2021. Stavebný zákon priamo určuje právnu formu preukázania „iného práva k pozemkom“ a to v štádiu stavebného konania, prípadne konania o dodatočnom povolení stavby, ktorým je zmluva. Rovnako stavebný zákon explicitne ustanovuje, že k pozemku je potrebné preukázať právo oprávňujúce zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Nájomná zmluva ani Dodatok č. 1 k nej nespĺňa podmienky vyžadované podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona.
7. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že v administratívnom konaní konajúce orgány nerešpektovali zákonné dôvody na vydanie rozhodnutia o odstránení stavby. Stavebný úrad viedol konanie nezákonným spôsobom, realizoval nesprávny úradný postup, keď za splnenia zákonných podmienok (§ 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2, 4 a 9 stavebného zákona) nevydal rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia.
8. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej odvolacími námietkami. Kľúčová je odvolacia námietka týkajúca sa vlastníctva, prípadne iného práva k pozemkom, na ktorých je umiestnená stavba. Žalovaný uviedol (str. 14 ods. 2): „RÚ Žilina sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, že vlastník pozemku niekoľkokrát súhlasil s pokračovaním stavebných úprav a prác, tak ako sú špecifikované v projektovej dokumentácii z 12/2020 a tento možno považovať za záväzok pre uzavretie budúceho vzťahu stavby a pozemku pod ňou. Vlastník pozemku rovnako tak vo svojom stanovisku viackrát uviedol, že potvrdzuje stavebníkove právo v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona, čo ho oprávňuje zriadiť na prenajatých pozemkoch požadovanú stavbu.“. V citovanej časti napadnutého rozhodnutia bol porušený stavebný zákon, a to jeho kogentné normy: § 58 ods. 2, § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2, § 88a ods. 4 a § 88a ods. 9.
9. Podľa názoru žalobkyne je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, vnútorne rozporné, nekriticky preberá odôvodnenie stavebného úradu, pričom vlastné právne zhodnotenie veci zo strany žalovaného je vykonané v minimálnom rozsahu na str. 14-15 napadnutého rozhodnutia.
10. Žalobkyňa namietla nesprávny výklad rozhodnutia súdu vo veci žaloby o určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy (t. j. že „súd potvrdil platnosť nájomnej zmluvy“) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 8 ods. 1). Súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení a uvedené nemožno v žiadnom prípade interpretovať ako rozhodnutie súdu vo veci samej, naviac ako pozitívne rozhodnutie v zmysle potvrdenia platnosti Nájomnej zmluvy.
11. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 7 ods. 2) sa uvádza: „Stavebný úrad v konaní konštatoval, že nájomná zmluva v súvislosti s užívaním „Klubovne“ vylučuje možnosť realizácie stavby na prenajatých pozemkoch a ani dodatočne udelený súhlas zo strany LESY SR nemožno považovať za dostatočné právo zriadiť na takomto pozemku stavbu s poukazom na znenie § 58 ods. 2 stavebného zákona.“. Podľa názoru žalobkyne ku dňu rozhodnutia stavebného úradu
ani ku dňu rozhodnutia žalovaného sa skutkové okolnosti nezmenili, a teda stavebník nepreukázal iné právo k pozemku v súlade s ustanovením § 58 ods. 2 stavebného zákona. Súhlasné vyjadrenia stavebníkov a LESY SR, š.p. o tom, že predložená zmluva je dostatočným podkladom na preukázanie iného práva k pozemkom, nemôže suplovať požiadavku zákona. Zhojenie vád právneho úkonu (zmluvy) dodatočnými vyjadreniami zmluvných strán je z hľadiska právnych účinkov vyvolaných zmluvou irelevantné.
Vyjadrenia účastníkov konania
12. K žalobe sa namiesto žalovaného dňa 14. 07. 2025 vyjadril jeho nadriadený orgán – Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej aj „Úrad“), ktorý navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že Nájomná zmluva v znení Dodatku č. 1, uzavretá medzi vlastníkom pozemku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik a stavebníkmi, v spojení so stanoviskom k dodatočnému stavebnému povoleniu č. 3580/2021 zo dňa 29. 03. 2021, ktorým vlastník stavebného pozemku vyjadril súhlas s pokračovaním so stavebnými úpravami a prácami, tak ako sú v predloženej projektovej dokumentácii, sú jednoznačným vyjadrením vôle vlastníka stavebného pozemku umožniť stavebníkovi realizovať stavbu. Zo znenia bodu 7.9. Nájomnej zmluvy a contrario vyplýva, že v prípade, ak stavebník disponuje súhlasom vlastníka stavebného pozemku, je oprávnený uskutočňovať stavebné práce, t. j. právo stavebníka využívať stavebný pozemok na realizáciu stavby je založené na základe Nájomnej zmluvy v spojení s kladným stanoviskom vlastníka pozemku. Preto podmienka v zmysle § 139 stavebného zákona bola dodržaná a námietka žalobkyne vo vzťahu k nepreukázaniu iného práva stavebníka k pozemku je nedôvodná. Obsah nájomnej zmluvy je prejavom zmluvnej voľnosti medzi zmluvnými stranami a skutočnosť, že vlastník stavebného pozemku neudelil súhlas s výstavbou priamo a bezvýhradne v Nájomnej zmluve, ale naviazal uvedené na poskytnutie súhlasu udeleného nájomcovi vlastníkom stavebného pozemku, má totožné právne účinky. V predmetnom administratívnom konaní možnosť realizácie výstavby bola legitimizovaná vydaním súhlasného stanoviska vlastníka stavebného pozemku. Žalobkyňa namieta, že zo strany stavebného úradu došlo k nerešpektovaniu zákonných dôvodov na vydanie rozhodnutia o odstránení stavby, avšak nekonkretizuje, akým spôsobom stavebný úrad konal v rozpore s jednotlivými ustanoveniami stavebného zákona. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne námietky, s ktorými sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Skutočnosť, že žalobkyňa vysporiadanie sa žalovaného s odvolacími námietkami považuje za nenáležité, bez ďalšieho neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa s námietkami neobsahuje, respektíve, že toto je nedostatočné. Vo vzťahu k námietke žalobkyne týkajúcej sa interpretácie rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/82/2023 Úrad uviedol, že ak by aj zo strany žalovaného došlo k inému výkladu rozsudku krajského súdu, nič by to nezmenilo na faktickom stave, že Nájomná zmluva je platná a účinná. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nie každé pochybenie správneho orgánu má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom z dôvodu nesprávneho výkladu rozsudku krajského súdu by v ďalšom konaní neprivodilo zmenu v obsahu rozhodnutia v prospech žalobkyne. Žalobkyňou citovaná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zo strany 7 ods. 2 je vytrhnutá z kontextu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nijako nespôsobuje jeho vnútornú rozpornosť.
13. Ďalší účastníci 1/ a 2/ v spoločnom vyjadrení navrhli žalobu zamietnuť. Uviedli, že žalobkyňa a ďalší účastníci konania 3/ a 4/ počas celého administratívneho konania kládli stavebnému úradu podmienky nad rámec zákonných podmienok nevyhnutných pre vydanie stavebného povolenia a snažili sa blokovať vydanie tohto rozhodnutia. Ostatní účastníci stavebného konania nemali námietky voči vydaniu stavebného povolenia.
14. Ďalší účastník konania 5/ uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne.
15.1 Žalobkyňa v replike uviedla, že vyjadrenie za ďalšieho účastníka konania 5/ predložila organizačná zložka OZ Tatry, Liptovský Hrádok, ktorá nepreukázala oprávnenie zastupovať subjekt LESY SR, š.p. v súdnom konaní. Vo vyjadrení neuviedla organizačná zložka žiadne skutočnosti, na základe ktorých má byť napadnuté rozhodnutie považované za zákonné a vecne správne. V správnom konaní sa vyjadroval za LESY, š.p. odštepný závod Námestovo, tiež bez predloženia poverenia na zastupovanie subjektu LESY SR, š.p. v správnom konaní. Žalobkyňa navrhla, aby súd vyzval ďalšieho účastníka konania 5/ na predloženie poverenia zamestnanca, ktorý predložil súhlasné stanovisko za LESY SR,
š.p. v správnom konaní a výsluch povereného zamestnanca LESY SR, š.p. Žalobkyňa navrhla, aby súd vykonal dokazovanie: vyzvať LESY SR, š.p. na predloženie poverenia zamestnanca LESY SR, š.p. pre účely správneho konania; výsluch zamestnanca povereného za LESY SR, š.p. konať v správnom konaní; vyzvať LESY SR, š.p. na predloženie faktúr vystavených na zaplatenie nájomného; vyzvať stavebníkov na predloženie potvrdení o úhrade nájomného na základe Nájomnej zmluvy a potvrdení o platení dane z nehnuteľností.
15.2 Podľa názoru žalobkyne vyjadrenie ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ je len hodnotením postupu žalobkyne a ďalších účastníkov konania. Fotografia stavby, ktorú predložil stavebník spolu s vyjadrením, už nezodpovedá skutočnosti, nakoľko stavebník bezprostredne po vydaní napadnutého rozhodnutia pokračoval v realizácii stavby.
15.3 Argumentácia žalovaného podľa názoru žalobkyne odporuje právnej logike, nakoľko stanovisko vlastníka pozemku bolo vydané až po zrealizovaní zmien na prenajatej stavbe, a to jej odstránením a následnou výstavbou úplne novej stavby od počiatku, teda bolo vydané ex post. Dodatočný súhlas vlastníka pozemku nemožno zamieňať s predchádzajúcim písomným súhlasom vlastníka pozemku, tak ako vyplýva zo zmluvných podmienok podľa čl. VII bod 7.9. Nájomnej zmluvy. Stavebný úrad aj žalovaný nezákonne suplujú vôľu zmluvných strán, ktorá bola jasne prejavená v písomnej Nájomnej zmluve, a to dodatočným výkladom práv a povinností, ktoré podľa nich majú z ďalšieho správania sa zmluvných strán a z dodatočnej korešpondencie vyplývať. Uvedené právne neobstojí, nakoľko LESY SR, š.p. nie sú subjektom súkromného práva a nakladajú s majetkom štátu. V zmysle argumentácie žalovaného by takto bolo možné „dodatočným stanoviskom“ konvalidovať akýkoľvek neplatný právny úkon, a teda dodatočne zhojiť neplatný právny vzťah. Konštatovanie žalovaného, že možnosť realizácie výstavby bola legitimizovaná vydaním súhlasného stanoviska vlastníka stavebného pozemku, je v rozpore s dikciou ustanovenia § 139 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2025. Súhlas vlastníka pozemku v štádiu stavebného konania nie je postačujúci. Platný právny titul na preukázanie právneho vzťahu k pozemku nebol počas celého správneho konania napriek viacerým výzvam predložený. Správny orgán je viazaný Ústavou SR, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Námietky uplatnené v stavebnom konaní je správny orgán povinný vyhodnocovať na základe zákona. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa zákonnú požiadavku jeho preskúmateľnosti, presvedčivosti a zákonnosti. Odôvodnením rozhodnutia nemá správny orgán suplovať podklady, ktoré je v zmysle stavebného zákona povinný požadovať od stavebníka. Tým, že správny orgán odôvodnením rozhodnutia obhajoval zákonnosť svojho postupu, a to dodatočným upresňujúcim výkladom dôkazov založených v administratívnom spise, konal contra legem, čoho výsledkom je nezákonné rozhodnutie.
15.4 Žalobkyňa zhrnula, že celé administratívne konanie charakterizujú nasledovné prvky. Začatie konania o dodatočnom povolení stavby, začatie konania o výkone štátneho stavebného dohľadu správnym orgánom a začatie konania o prejednaní priestupku na úseku stavebného poriadku voči stavebníkovi až na podnet vlastníkov susedných pozemkov; uloženie pokuty stavebníkovi na dolnej hranici; nezákonné prieťahy v správnom konaní umožnili stavebníkovi realizovať nepovolenú stavbu do štádia rozostavanosti, kým došlo k výzve na predloženie dokladov a nariadeniu zastavenia stavebných prác; nedodržanie zákonných lehôt na procesné úkony v správnom konaní; nedodržanie zákonných lehôt pre vydanie rozhodnutia vo veci samej; nepredloženie dôkazov zo strany stavebníka napriek opakovaným výzvam správneho orgánu bez dôsledkov (rozhodnutia o odstránení stavby), nakoľko konanie o dodatočnom povolení stavby nie je možné zastaviť, ale je možné ho ukončiť len rozhodnutím vo veci samej - nariadením odstránenia stavby z dôvodu nepredloženia žiadaných dokladov; pasivita stavebníka v priebehu celého konania nebola vyhodnotená správnym orgánom záverom o negatívnom rozhodnutí vo výroku o odstránení stavby; dĺžka celého konania na prvostupňovom orgáne bez toho, aby bolo vydané procesné rozhodnutie o prerušení konania a boli zabezpečované dôkazy. Prvostupňový orgán a žalovaný úplne abstrahovali od skutočnosti, že Nájomná zmluva predložená stavebníkom je síce platná a účinná, avšak neoprávňuje stavebníka realizovať na cudzom pozemku stavbu, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia. Nájomnú zmluvu ako listinný dôkaz predložený stavebníkom bol správny orgán povinný hodnotiť podľa jej obsahu. Na posúdenie práv a povinností stavebníka v zmysle predloženej Nájomnej zmluvy nebolo potrebné právnické vzdelanie, odborné znalosti, ani výklad súdu.
15.5 Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že prvostupňový orgán a žalovaný úplne abstrahovali od právne relevantných skutočností: I. Konanie o dodatočnom povolení stavby spadá pod generálne ustanovenia § 88a a nasl. stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31. 03. 2025 o
odstránení stavby. II. Správny orgán nenariadil odstránenie stavby podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31. 03. 2025, keď stavebník nepredložil doklady na výzvu úradu. III. Správny orgán opakovane vyzýval stavebníka na predloženie rovnakých dokladov a umožnil stavebníkovi v dodatočne predĺženej lehote predložiť doklady napriek tomu, že mal ex lege nariadiť odstránenie stavby. IV. Správny orgán svojvoľne upustil od predloženia dokladov, na ktorých predloženie stavebníka vyzval. V. Stavebník nepredložil doklady, na ktorých predloženie bol vyzvaný a napriek tomu stavebný úrad vydal pozitívne rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. VI. Stavebný úrad sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. VII. Stavebný úrad sa nedostatočným spôsobom zaoberal posudzovaním zrealizovaných stavebných prác, či nie sú v rozpore s verejnými záujmami a postup stavebného úradu bol nedôsledný, pričom stavba nezodpovedá všeobecným technickým požiadavkám, najmä vo vzťahu k napojeniu na inžinierske siete a neprimeraným spôsobom obmedzuje práva vlastníkov susedných pozemkov. VIII. Nie je zrejmé, ktoré skutočnosti viedli k dodatočnému povoleniu stavby, ak umiestnenie stavby nesmie odporovať zásadám a regulatívom priestorového usporiadania a funkčného využívania územia a nesmie obmedzovať iných vlastníkov vo výkone ich vlastníckeho práva, t. j. i žalobkyňu ako vlastníka susedného pozemku a susednej stavby, a zároveň nesmie predstavovať riziko prípadnej škody spôsobenej na majetku treťou osobou. IX. Stavebný úrad uskutočnil výklad kogentnej právnej normy § 139 stavebného zákona tak, že právo k pozemku možno preukázať dodatočným stanoviskom. Ide o zákonom nedovolenú svojvôľu správneho orgánu. X. Vydaním napadnutého rozhodnutia je nastolený právny stav, v ktorom vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku, ani nemá k pozemku iné právo oprávňujúceho ho k užívaniu stavby na ňom. XI. Rozhodnutie o odstránení stavby v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona malo byť vydané za skutkovej situácie, že ku dňu vydania rozhodnutia nedisponoval správny orgán požadovanými dokladmi. XII. Správny orgán porušil ustanovenie § 88a ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2025, ak v čase, keď boli dané podmienky pre odstránenie stavby, o jej odstránení nerozhodol.
15.6 Žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na dikciu ustanovenia § 88a ods. 1, 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2025 platí, že dôkazné bremeno na preukázanie, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejným záujmom, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, či boli splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle § 88a stavebného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2025 a či správny orgán v konaní o dodatočnom povolení stavby pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušil ustanovenia správneho poriadku. Je vo verejnom záujme, aby boli dodržané práva všetkých účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby, zaručené zákonmi, Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi. Stavebný úrad je povinný posúdiť aj vyjadrenia a námietky účastníkov konania a vysporiadať sa s nimi tak, aby súlad stavby bol posúdený aj vo vzťahu k Ústave SR (s poukazom na čl. 20). Konaním stavebníka, prvostupňového orgánu a žalovaného došlo k legalizácii čiernej stavby postavenej bez územného rozhodnutia, bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, a teda k legalizácii konania stavebníkov, ktoré bolo od počiatku hrubým porušením právneho poriadku Slovenskej republiky. Konanie contra legem nepožíva právnu ochranu. Samotný stavebný úrad strany sporu v súlade s § 137 stavebného zákona neodkázal na podanie žaloby na civilný súd a správne konanie do rozhodnutia súdu neprerušil. V konaní podľa stavebného zákona možno uplatniť všetky námietky vychádzajúce z vlastníckych práv k pozemkom a stavbám, teda aj námietky týkajúce sa zásahov do vlastníckych a užívacích práv. V prejednávanej veci nesporne išlo o tvrdené zásahy do vlastníckych a užívacích práv žalobkyne v dôsledku vystavania nepovolenej stavby, pričom tieto zásahy trvajú a existujú aj v súčasnosti. V čase rozhodovania stavebného úradu išlo o nepovolenú a zároveň neoprávnenú stavbu. Dôkazom je skutočnosť, že na LV č.XXXX, k.ú. Q. je ku dnešnému dňu evidovaná pôvodná stavba, ktorá bola odstránená bez povolenia na odstránenie stavby.
15.7 Skutkový stav od podania žaloby doposiaľ sa zásadným spôsobom zmenil. Stavebník bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia stavbu ďalej realizoval a dokončil. Ďalšie konanie stavebníkov preukázalo, že návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bol dôvodný. Stavebník zrealizoval naviac prístupovú cestu k stavbe v 08/2026, a to po pozemkoch v správe SVP, š.p., bez existencie právneho vzťahu k pozemkom.
15.8 Žalobkyňa predložila dôkazy – fotodokumentáciu a navrhla, aby správny súd vykonal aj dôkazy: výsluch stavebníkov; výsluch M. I. Q. - povereného zamestnanca stavebného úradu; výsluch M. P. J. - primátora mesta Námestovo; výsluch P. M. B. - riaditeľa žalovaného.
16. Na pojednávaní sa žalobkyňa aj žalovaný vyjadrili zhodne s obsahom svojich písomných podaní.
Konanie na správnom súde, posúdenie veci správnym súdom
17. Správny súd vo veci na žiadosť žalobkyne nariadil pojednávanie na 23. 09. 2026, na ktorom vyhlásil rozsudok. Správny súd v rozsahu žalobných bodov posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
18. Podstatná žalobná námietka spočívala v argumentácii žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k interpretácii § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona. Podľa názoru žalobkyne stavebníci v priebehu administratívneho konania nepreukázali, že majú iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnená rekreačná chata, keďže toto právo im nevyplýva z Nájomnej zmluvy ani Dodatku č. 1 k nej a nemožno ho preukázať len súhlasom ďalšieho účastníka konania 5/, keďže toto právo musí vyplývať priamo zo zmluvy.
19. V prejednávanej veci nebolo sporné, že stavebný úrad na podklade výsledkov štátneho stavebného dohľadu zistil, že rekreačná chata bola postavená bez stavebného povolenia, preto podľa § 88a ods. 1 vety prvej stavebného zákona (v znení účinnom do 31. 03. 2024) vyzval ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ ako stavebníkov a vlastníkov stavby, aby v určenej lehote predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. V priebehu konania o dodatočnom povolení stavby rekreačnej chaty stavebný úrad zisťoval, či ďalší účastníci konania 1/ a 2/ majú k pozemkom, na ktorých je postavená rekreačná chata (v tom čase v štádiu rozostavanej stavby), iné právo oprávňujúce ich zriadiť na nich stavbu podľa § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona, keďže neboli vlastníkmi týchto pozemkov. Iným právom k pozemkom sa podľa § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona rozumie aj užívanie pozemku na základe nájomnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.
20. Z administratívneho spisu vyplýva, že pozemok C-KN parc. č. 20/71 v k. ú. Q. vlastnia ďalší účastníci konania 1/ a 2/ a vlastníkom pozemkov C-KN parc. č. 21/5, 20/114, 20/115 v k. ú. Q., na ktorých je umiestnená rekreačná chata, je Slovenská republika a ich správcom je ďalší účastník konania 5/. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ svoje právo uskutočniť stavbu rekreačnej chaty na týchto pozemkoch preukazovali Nájomnou zmluvou s Dodatkom č. 1 v spojení so súhlasom ďalšieho účastníka konania 5/. Nájomná zmluva a Dodatok č. 1, ktoré stavebný úrad a žalovaný použili ako podklad preskúmavaných rozhodnutí, boli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv a ich obsah nebol medzi účastníkmi sporný. Keďže sa tieto listiny v administratívnom spise nenachádzali a správny súd považoval za nevyhnutné oboznámiť sa s ich obsahom za účelom rozhodnutia vo veci (§ 121 ods. 2 SSP), zabezpečil si Nájomnú zmluvu a Dodatok č. 1 z Centrálneho registra zmlúv a na pojednávaní tieto dôkazy vykonal (§ 25 SSP v spojení s § 204 Civilného sporového poriadku).
21. Predmetom Nájomnej zmluvy v spojení s Dodatkom č. 1 je nájom dotknutých pozemkov C-KN parc. č. 21/5, 20/114, 20/115 v k. ú. Q. (zapísaných na LV č. XX). Podľa článku VII. bodu 7.9. Nájomnej zmluvy: „Nájomca nesmie na predmete nájmu vykonávať bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa žiadne úpravy ani ďalšiu stavebnú činnosť. Súčasťou súhlasu prenajímateľa k úpravám predmetu nájmu musí byť aj presná špecifikácia takýchto úprav podľa písomnej žiadosti nájomcu.“. Z uvedeného ustanovenia Nájomnej zmluvy vyplýva, že ďalší účastníci konania 1/ a 2/ ako nájomcovia, môžu na pozemkoch, na ktorých je umiestnená rekreačná chata, túto stavbu zrealizovať, pokiaľ disponujú súhlasom prenajímateľa – ďalšieho účastníka konania 5/.
22. Súčasťou administratívneho spisu je stanovisko ďalšieho účastníka konania 5/ číslo XXXX/XXXX zo dňa 29. 03. 2021, ktorého obsahom je súhlas ďalšieho účastníka konania 5/ s pokračovaním stavebných úprav a prác, tak ako sú špecifikované v projektovej dokumentácii z 12/2020 vypracovanej spoločnosťou Ateliér FS, s.r.o. Súčasťou administratívneho spisu je aj stanovisko ďalšieho účastníka konania 5/ číslo 28033/2021 z 08. 10. 2021, v ktorom vyslovil nesúhlas s vypracovaním dodatku k Nájomnej zmluve,
ktorý by obsahoval súhlas so stavebnými prácami na pozemku, na ktorom je umiestnená rekreačná chata. V tomto stanovisku ďalší účastník konania 5/ uviedol, že Nájomná zmluva a súhlas číslo XXXX/ XXXX zo dňa 29. 03. 2021, vyplývajúci z bodu 7.9. Nájomnej zmluvy, v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona dostatočne preukazujú, že stavebník má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.
23. Správny súd sa stotožnil s tým, ako vec posúdili stavebný úrad a žalovaný, nakoľko z bodu 7.9. Nájomnej zmluvy v spojení so súhlasom ďalšieho účastníka konania 5/, vyjadreným v jeho stanovisku číslo XXXX/XXXX zo dňa 29. 03. 2021, nepochybne vyplýva, že ďalší účastníci konania 1/ a 2/ majú k pozemkom, na ktorých je umiestnená rekreačná stavba, iné právo v zmysle § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že právo uskutočniť stavbu rekreačnej chaty na dotknutých pozemkoch musí ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ vyplývať priamo z Nájomnej zmluvy tak, že v Nájomnej zmluve musí byť obsiahnutý priamo aj súhlas ďalšieho účastníka konania 5/ ako prenajímateľa dotknutých pozemkov s uskutočnením stavby rekreačnej chaty. Z § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona vyplýva, že právo uskutočniť na dotknutých pozemkoch stavbu alebo jej zmenu musí z nájomnej zmluvy vyplývať, čo je v danom prípade splnené, nakoľko toto právo vyplýva ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ priamo z bodu 7.9. Nájomnej zmluvy. Súčasne v zmysle uvedeného ustanovenia Nájomnej zmluvy ďalší účastníci konania 1/ a 2/ v priebehu administratívneho konania preukázali súhlas prenajímateľa dotknutých pozemkov s uskutočnením stavby rekreačnej chaty. Stavebný zákon v § 139 ods. 1 písm. a) neobmedzuje zmluvnú voľnosť prenajímateľa ako vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádza stavba, a nájomcu ako vlastníka tejto stavby v tom smere, že by si nemohli dohodnúť právo uskutočniť stavbu v nájomnej zmluve s podmienkou, že sa vyžaduje ešte súhlas prenajímateľa s uskutočnením stavby alebo jej zmeny.
24. Za dôvodnú nemožno považovať ani námietku žalobkyne, že zmysle bodu 7.9. Nájomnej zmluvy sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas prenajímateľa, preto dodatočný súhlas prenajímateľa udelený v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby nie je v súlade s týmto zmluvným ustanovením. Ďalší účastník konania 5/ ako prenajímateľ vo svojom stanovisku číslo 3580/2021 z 29. 03. 2021 vyslovil súhlas s pokračovaním stavebných úprav a prác, tak ako sú špecifikované v projektovej dokumentácii, ktorá je obsahom administratívneho spisu. Týmto spôsobom ďalší účastník konania 5/ nepochybne vyjadril svoj súhlas s uskutočnením stavby rekreačnej chaty, a to ďalších ešte nevykonaných prác, ako aj už uskutočnených stavebných úprav a prác, ktoré vyplývajú z projektovej dokumentácie.
25. Žalobkyňa poukazovala na § 88a ods. 4 stavebného zákona a dôvodila, že stavebný úrad mal účastníkov konania odkázať na súd a konanie prerušiť. S touto argumentáciou sa správny súd nestotožnil, pretože stavebný úrad má podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona povinnosť odkázať na súd vlastníka pozemku, ktorý s nepovolenou stavbou alebo jej časťou nesúhlasí, čo však nie je prejednávaný prípad, keďže ďalší účastník konania 5/ ako prenajímateľ dotknutých pozemkov (spravujúci tieto pozemky v mene ich vlastníka), výslovne udelil súhlas s výstavbou rekreačnej chaty.
26. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj žalobnú námietku, že stavebný úrad postupoval v rozpore so stavebným zákonom, keď nevydal rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby rekreačnej chaty, hoci na to boli splnené podmienky. Ako už správny súd uviedol vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, ďalší účastníci konania 1/ a 2/ v priebehu administratívneho konania stavebnému úradu preukázali, že majú k dotknutým pozemkom iné právo vyplývajúce z Nájomnej zmluvy a Dodatku č. 1, ktoré ich spolu so súhlasom ďalšieho účastníka konania 5/ oprávňuje zrealizovať stavbu rekreačnej chaty na dotknutých pozemkoch. Stavebný úrad mal preukázané, že rekreačná chata nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi (čo žalobkyňa ani v správnej žalobe nenamietala) a zároveň, že stavebníci majú iné právo k dotknutým pozemkom, oprávňujúce ich postaviť rekreačnú chatu. Preto stavebný úrad postupoval v súlade s § 88a stavebného zákona, keď za splnenia uvedených zákonných podmienok vydal prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení rekreačnej chaty.
27. Podľa názoru správneho súdu by nebolo v súlade s princípom dobrej verejnej správy, pokiaľ by stavebný úrad neposkytol stavebníkom dostatočnú lehotu na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie zákonných podmienok pre dodatočné povolenie stavby rekreačnej chaty (§ 88a stavebného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2024). Stavebný úrad je oprávnený lehotu, ktorú stavebníkom na predloženie dokladov poskytol, predĺžiť a to aj opakovane.
28. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobkyne, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej odvolacími námietkami, najmä s odvolacou námietkou týkajúcou sa vlastníctva, prípadne iného práva k pozemkom, na ktorých je umiestnená stavba. Správny súd uvádza, že žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobkyne vysporiadal na stranách 13 až 15 napadnutého rozhodnutia. Podstatnú námietku, že stavebníci nepreukázali vlastnícke ani iné právo k dotknutým pozemkom, vyhodnotil na strane 14 napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa sama v žalobe citovala časť napadnutého rozhodnutia (z odseku 2 strany 14), kde sa žalovaný jej nosnej odvolacej námietke venoval a uviedla, že toto vyhodnotenie je v rozpore so stavebným zákonom (§ 58 ods. 2, § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2, § 88a ods. 4 a § 88a ods. 9). Správny súd sa žalobnej námietke s totožným obsahom venoval už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, preto na tomto mieste nebude svoje závery opakovať. V zmysle konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít súd ani orgán verejnej správy nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne a v postačujúcom rozsahu vysporiadal s relevantnou odvolacou námietkou žalobkyne (že stavebníci nepreukázali vlastnícke ani iné právo k dotknutým pozemkom), pričom nenechal otvorenú žiadnu pre posúdenie veci podstatnú otázku. Keďže žalobkyňa svoju žalobnú argumentáciu o nevysporiadaní sa s jej odvolacími námietkami bližšie nerozviedla (ktoré konkrétne odvolacie námietky žalovaný nevyhodnotil, resp. ktorým námietkam sa venoval nedostatočne a prečo), správny súd nemal možnosť v tomto smere napadnuté rozhodnutie hlbšie preskúmať. Je úlohou žalobkyne formulovať žalobné body dostatočne konkrétne na to, aby správnemu súdu umožnili vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia. Správny súd všeobecne formulované žalobné body nemôže dopĺňať za žalobkyňu. Preto správny súd nevzhliadol, že by napadnuté rozhodnutie trpelo nepreskúmateľnosťou.
29. Žalobkyňa vytýkala napadnutému rozhodnutiu vnútornú rozpornosť, ale taktiež bez bližšieho odôvodnenia tejto námietky, preto správny súd v tomto smere prieskum napadnutého rozhodnutia vykonať nemohol. Podľa názoru žalobkyne napadnuté rozhodnutie nekriticky preberá odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a vlastné zhodnotenie zo strany žalovaného je vykonané v minimálnom rozsahu na stranách 14 a 15 napadnutého rozhodnutia. K tejto námietke správny súd uvádza, že žalobkyňa nekonkretizovala, prečo je podľa jej názoru odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatočné, prípadne ako žalovaný pochybil pri vyhodnotení skutkového stavu a právnom posúdení veci. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa stotožnil s tým, ako vec vyhodnotil stavebný úrad a nepriznal úspech odvolacím námietkam žalobkyne, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
30. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou a jeho rozsah je zásadne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, čo nie je daný prípad). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia, ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP). V správnej žalobe žalobkyňa uplatnila viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti, ku ktorým sa správny súd v miere, ktorá bola primeraná stupňu ich konkrétnosti, vyjadril vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Žalobkyňa ďalej bez akéhokoľvek odôvodnenia namietala, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi (bez označenia, čo žalovaný a stavebný úrad nezisťovali a ktoré skutkové okolnosti z administratívnych spisov nevyplývajú a prečo to malo vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí). Žalobkyňa v týchto žalobných bodoch predložila nekonkrétne konštatovania vyjadrujúce jej ničím nepodložené názory na závery žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Samotný fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jej názormi, však nepreukazuje ich nezákonnosť. Takéto konštatovania a názory žalobkyne sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Úlohou správneho súdu nie je vyhľadávať žalobné body za žalobkyňu, ale preskúmanie konkrétnych a podstatných žalobných námietok formulovaných v správnej žalobe, resp. ďalších podaniach žalobkyne podaných v lehote na doplnenie alebo rozšírenie správnej žaloby (§
183 SSP). Všeobecne uplatnené žalobné body neumožňovali súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
31. Ako nepodstatnú a nedôvodnú správny súd vyhodnotil žalobnú námietku, že žalovaný nesprávne interpretoval rozhodnutie súdu vo veci žaloby o určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy, keď na strane 8 v odseku 1 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že „súd potvrdil platnosť nájomnej zmluvy“. V žalobkyňou citovanej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný len zhrnul postup stavebného úradu a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v tejto časti napadnutého rozhodnutia neformuloval vlastné úvahy o platnosti Nájomnej zmluvy. Správny súd z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/82/2023 zo dňa 30. 11. 2023 zistil, že krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/5/2022-94 zo dňa 12. 12. 2022, ktorým bola zamietnutá žaloba totožnej žalobkyne v časti o určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy v znení Dodatku č. 1 z dôvodu jej neprípustnosti, nakoľko žalobkyni zo žiadneho osobitného právneho predpisu nevyplývala možnosť podať takúto určovaciu žalobu (a vo zvyšnej časti z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení). Hoci stavebný úrad pochybil, keď vyslovil žalobkyňou namietaný záver, nemalo to vplyv na zákonnosť prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia, nakoľko Nájomná zmluva s Dodatkom č. 1 sa považuje za platnú, pretože jej platnosť nebola relevantne spochybnená, resp. jej neplatnosť nebola určená rozhodnutím súdu.
32. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku odkazujúcu na odôvodnenie na strane 7 ods. 2 napadnutého rozhodnutia s tým, že ku dňu vydania prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia sa nezmenili skutkové okolnosti a stavebníci nepreukázali iné právo k dotknutým pozemkom. V žalobkyňou citovanej časti napadnutého rozhodnutia (strana 7 ods. 2) žalovaný rekapituloval postup stavebného úradu, ktorý v priebehu administratívneho konania opakovane vyslovil úvahu, že Nájomná zmluva a dodatočne udelený súhlas zo strany ďalšieho účastníka konania 5/ nemožno považovať za preukázanie práva stavebníkov zriadiť na dotknutých pozemkoch rekreačnú chatu. Žalovaný v tejto časti rozhodnutia nevyslovil vlastný právny záver o nepreukázaní iného práva k dotknutým pozemkom stavebníkmi, ktorý by bol v rozpore s jeho ďalšími úvahami. Stavebný úrad v priebehu administratívneho konania dospel k odlišnému právnemu záveru, než boli jeho prvotné právne úvahy a v prvostupňovom rozhodnutí jasne uviedol, na základe akých skutočností považoval za preukázané iné právo stavebníkov podľa § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona, vyplývajúce im z Nájomnej zmluvy a Dodatku č. 1 v spojení so súhlasom prenajímateľa dotknutých pozemkov. Takýto postup stavebného úradu nie je nezákonný a nezakladá ani nezákonnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobkyňa sa stotožnila s prvotnými úvahami stavebného úradu a nie s jeho konečným rozhodnutím vo veci, nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
33. Vo vzťahu k námietkam vzneseným v replike žalobkyne (zhrnutým v odsekoch 15.1 až 15.7 tohto rozsudku) správny súd konštatuje, že takáto argumentácia nebola súčasťou správnej žaloby a bola žalobkyňou prezentovaná až po uplynutí dvojmesačnej lehoty na doplnenie a rozšírenie žalobných bodov (§ 183 SSP v spojení s § 181 ods. 1 SSP), ktorá uplynula dňa 17. 02. 2025 (nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 17. 12. 2024) a žalobkyňa podala repliku až dňa 15. 09. 2026. Preto sa neskoro uplatnenými námietkami žalobkyne správny súd nezaoberal.
34. Pokiaľ ide o dôkazy - fotografie stavby rekreačná chata a priľahlých pozemkov, ktoré predložila žalobkyňa spolu so žalobou a replikou a ďalší účastníci konania 1/ a 2/ s ich vyjadrením k žalobe, správny súd tieto dôkazy nevykonal, pretože pre správny súd je v zmysle § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 15. 11. 2024. Žalobkyňa aj ďalší účastníci konania predložili fotografie na preukázanie stavu stavby rekreačnej chaty a prístupovej cesty, ktorý bol aktuálny v čase vyhotovenia ich podaní, no pre správny súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov aktuálny stav rekreačnej chaty nebol podstatný. Správny súd nevykonal ani dôkaz predložený žalobkyňou s replikou
- výpis z listu vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Q., vyhotovený dňa 15. 09. 2026, keďže údaje zapísané na tomto liste vlastníctva v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia sú irelevantné.
35. Správny súd nevykonal žalobkyňou navrhnuté dokazovanie faktúrami vystavenými ďalším účastníkom konania 5/ na zaplatenie nájomného, potvrdeniami o úhrade nájomného na základe Nájomnej zmluvy, potvrdeniami o platení dane z nehnuteľností stavebníkmi, výsluchom stavebníkov, výsluchom M. I. Q. - povereného zamestnanca stavebného úradu, výsluchom M. P. J. – primátora
mesta Námestovo, výsluchom P. M. B. – riaditeľa žalovaného, výsluchom P. S., ktorá bola zástupkyňou žalobkyne v rámci stavebného konania. Žalobkyňa nekonkretizovala, aké skutočnosti, majúce vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, týmito dôkazmi mali byť preukázané a správny súd žiadne takéto skutočnosti neidentifikoval.
36. Správny súd nevykonal ani žalobkyňou navrhnuté dokazovanie výzvou ďalšieho účastníka konania 5/ na predloženie poverenia pre zamestnanca, ktorý v rámci stavebného konania vydal súhlasné stanovisko s realizáciou stavby rekreačnej chaty a výsluchom tohto zamestnanca. Žalobkyňa spochybňovala oprávnenie zamestnanca ďalšieho účastníka konania 5/, ktorý vydal súhlasné stanovisko číslo XXXX/XXXX zo dňa 29. 03. 2021, konať v mene ďalšieho účastníka konania 5/ v administratívnom konaní. Správny súd konštatuje, že ďalší účastník konania 5/ v priebehu administratívneho konania ani v priebehu súdneho konania nijako nespochybnil oprávnenie zamestnanca, ktorý súhlasné stanovisko vydal, ani svoj súhlas so stavbou rekreačnej chaty nerozporoval, preto o udelení súhlasu ďalším účastníkom konania 5/ a o oprávnení zamestnanca konať v jeho mene niet dôvodných pochybností.
37. Správny súd dodáva, že nie je jeho úlohou nahrádzať činnosť prvostupňového orgánu a žalovaného v tom smere, aby dopĺňal skutkový stav, ktorý má byť spoľahlivo zistený konajúcimi orgánmi verejnej správy. V prípade, ak správny súd dospeje k záveru o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nedopĺňa dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, ale zruší preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Dokazovanie v správnom súdnom konaní má byť výnimočné a má slúžiť primárne na zohľadnenie podstatných skutočností, ktoré boli zistené po vydaní preskúmavaného rozhodnutia a mali by vplyv na jeho zákonnosť.
38. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené podmienky na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP, preto mu nepriznal právo na náhradu trov konania.
39. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania 1/ až 8/. V zmysle § 169 SSP majú ďalší účastníci konania voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil a z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať aj právo na náhradu ďalších trov konania. Správny súd v priebehu konania neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli nejaké trovy, ani pre priznanie trov nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.