Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-21-2026.pdf
PDF · 133.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/21/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 814 07 Bratislava – Staré mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XX, XXX XX D., občan SR, v konaní o zaplatenie 215,80 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou uplatnenou pôvodne v upomínacom konaní (OS Banská Bystrica sp. zn. 26Up/1761/2025) sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 215,80 eur a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa ust. § 44 z. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby, ako aj prenechal do nájmu žalovanému ním vybrané zariadenia, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby a cenu nájmu. Právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas, ako aj prenechal do nájmu žalovaným vybrané zariadenia. Na cenu dodaných služieb a cenu nájmu zariadení v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému jednotlivé faktúry (spolu 21,- eur). Zároveň uviedol, že poplatky a pokutu za porušenie viazanosti účtované žalovanému nežiada. Žalobca si v tomto spore voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu nevrátenia zariadení prenechaných žalovanému do nájmu, vyúčtovaný vo faktúre č. 2307060807 s dátumom splatnosti dňa 31.8.2023 na sumu 235,80 eur ku dňu postúpenia pohľadávky. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, ako aj prenechal žalovanému do nájmu ním vybrané zariadenia, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za poskytnuté služby, cenu nájmu a pokuty vyúčtované za nevrátené zariadenia neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 1.4.2025 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby, z titulu nezaplatenej ceny nájmu zariadení a z titulu nezaplatených pokút za nevrátené zariadenia v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po dátume postúpenia pohľadávky žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu
sumu 41,00 eur týmito platbami: platba vo výške 20,50 € zo dňa 6.10.2025, platba vo výške 20,50 eur zo dňa 20.11.2025. Táto suma bola započítaná na úhradu najskôr splatných faktúr. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému len časť postúpeného nároku titulom nezaplatenej ceny za riadne a včas poskytnuté verejné služby, titulom nezaplatenej ceny nájmu zariadení a titulom nezaplatených pokút za nevrátené zariadenia vo výške 215,80 eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.
2. Dňa 16.12.2025 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 26Up/1761/2025, v ktorom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania. Súd požiadal Obvodné oddelenie PZ Stará Ľubovňa o doručenie písomnosti a to súdu oznámilo, že žalovanej sa zásielku nepodarili doručiť. Následne na základe výzvy súdu žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, preto Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.4.2026 vec postúpil Okresnému súdu Stará Ľubovňa na ďalšie konanie.
3. Keďže sa súdu nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu uvedenú v žalobe, vykonal rozsiahle šetrenie ohľadom zistenia terajšieho pobytu žalovaného. Lustráciou v Registri obyvateľov bolo zistené, že žalovaný má trvalý pobyt na adrese uvedenej v žalobe. Súd požiadal Obvodné oddelenie PZ Stará Ľubovňa o doručenie písomnosti a tá súdu oznámila, že žalovaná sa dlhodobo na uvedenej adrese nezdržuje, pričom od susedov bolo zistené, že by sa mala zdržiavať v Anglicku. Bližšie informácie ohľadom pobytu žalovanej sa nepodarilo zistiť ani lustráciou v registroch ďalších štátnych inštitúcii: v registri Sociálnej poisťovni, v evidencii ZVJS. Preto súd v súlade s § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podaní žaloby na úradnej tabuli súdu, aj na webovej stránke súdu s tým, že následne sa budú ďalšie písomnosti žalovanej doručovať na adresu jej trvalého pobytu v súlade s § 116 ods. 3 CSP.
4. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 215,80 eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 16.9.2026 o 8:45 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 10.8.2026.
Súd na základe oboznámenia sa so spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
5. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 30869688 zo dňa 31.3.2016 (ďalej aj „Zmluva“) súd zistil, že bola uzatvorená podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb a Cenník pre poskytovanie verejných služieb. Súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému ako užívateľovi, službu satelit Štandard a prenajal mu 2x koncové zariadenie HD STB a s aktivačným poplatkom vo výške 26,50 eur jednorazovo a nájmom za 1ks zariadenia vo výške 1,50 eur mesačne. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, pričom zmluva bola uzatvorená bez viazanosti. V záverečných ustanoveniach Zmluvy si strany dohodli pokuty v zmysle platného Cenníka: a) za stratu, nevrátenie alebo poškodenie každého STB zariadenia v prenájme zo strany účastníka 50,00 eur, b) za stratu, nevrátenie alebo poškodenie každej Smart karty zo strany účastníka 19,90 eur, c) za stratu, nevrátenie alebo poškodenie každého zdrojového kábla, resp. adaptéra 10,00 eur, d) za stratu, nevrátenie alebo poškodenie každého diaľkového ovládača zo strany účastníka 9,90 eur, e) pokuta za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre 3,00 eur.
6. Z tlačiva - PREBERACÍ PROTOKOL a DODATOK k službe Satelitnej televízie – Nová DIGI zo dňa 31.3.2016 k Zmluve č. 30869688 vyplýva, že žalovaná si prebrala 2 ks zariadenia HD STB, 2 ks Smart karty, 2ks diaľkového ovládača, 2ks zdrojového kábla.
7. Právny predchodca žalobcu uzavrel následne dňa 3.8.2022 so žalovanou Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. 30869688 (ďalej aj „Dodatok“). Spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. sa v tejto zmluve zaviazala aktivovať a poskytovať žalovanej službu 2 PLAY SATELIT INTERNET Premium (Satelit Štandard a INTERNET Premium) a extra balík SATELIT Extra HBO. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s Dodatkom, Osobitnými podmienkami pre poskytovanie služieb káblovej televízie, Osobitnými podmienkami pre poskytovanie služieb
internetového prístupu, Osobitnými podmienkami pre poskytovanie služieb mobilnej televízie DIGI GO, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb a Cenníkom.
8. V časti d) Dodatku k Zmluve označenej ako Zmluvná pokuta sa strany dohodli, že za stratu, nevrátenie alebo poškodenie každého z nasledujúcich zariadení zo strany účastníka, pokiaľ bolo niektoré z týchto zariadení účastníkovi na základe tejto Zmluvy poskytnuté, vzniká Podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v nasledujúcej výške: (i) 50,- eur za každé koncové zariadenie (HD STBH, HD STB ISK, CAM alebo CAM ISK) alebo 100,- eur za každé koncové zariadenie HD STB PVR, (ii) 50,- eur za WIFI router, (iii) 19,90 eur za každú Smart kartu (ak bola účastníkovi poskytnutá), (iv) 10,- eur za každý zdrojový kábel, resp. adaptér, (v) 10,- eur za každý diaľkový ovládač, (vi) 3,- eur za každý Scart/HDMI kábel. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok účastníka vrátiť podniku zariadenie. Za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre vzniká Podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3,- eur.
9. V bode 1. písm. e) Dodatku k Zmluve si strany dohodli nájom zariadenia. Táto časť Zmluvy tvorí osobitnú zmluvu o nájme zariadenia (podľa zvoleného programu Služieb) nevyhnutne potrebného pre poskytovanie Služby satelitnej televízie podľa tejto Zmluvy (ďalej len „Koncove zariadenie"), ktorého prevzatie Účastník potvrdzuje podpisom tohto Dodatku. Podnik sa zaväzuje prenechať Účastníkovi (nájomcovi) do užívania Koncové zariadenie a Účastník sa zaväzuje platiť Podniku cenu za aktiváciu a nájom Koncového zariadenia podľa Cenníka. Ceny podľa predchádzajúcej vety bude Podnik fakturovať v rámci faktúry za zvolené Služby poskytovanej na základe tohto Dodatku. Nájom Koncového zariadenia nie je súčasťou zvolenej Služby poskytovanej na základe tohto Dodatku. V prípade zániku Zmluvy táto nájomná zmluva zaniká a Účastník je povinný vrátiť Podniku Koncové zariadenie v nepoškodenom stave spolu s príslušenstvom, a to najneskôr v lehote 15 dní odo dňa zániku Zmluvy v znení tohto Dodatku; v prípade porušenia tejto povinnosti je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v aktuálne platnom Cenníku, ak nie je v tejto Zmluve v znení tohto Dodatku uvedené inak.
10. Žalovanej boli fakturovaný nájom za zariadenia, ktoré jej poskytol podnik a to:
- faktúra č. 2211065434 s dátumom splatnosti dňa 31.12.2022 vo výške 3,00 € ku dňu postúpenia pohľadávky,
- faktúra č. 2212064395 s dátumom splatnosti dňa 31.01.2023 vo výške 3,00 € ku dňu postúpenia pohľadávky
- faktúra č. 2301064459 s dátumom splatnosti dňa 28.02.2023 vo výške 3,00 € ku dňu postúpenia pohľadávky
- faktúra č. 2302064607 s dátumom splatnosti dňa 31.03.2023 vo výške 3,00 € ku dňu postúpenia pohľadávky
- faktúra č. 2303063502 s dátumom splatnosti dňa 30.04.2023 vo výške 3,00 € ku dňu postúpenia pohľadávky
- faktúra č. 2304063182 s dátumom splatnosti dňa 31.05.2023 vo výške 3,00 € ku dňu postúpenia pohľadávky
- faktúra č. 2305062462 s dátumom splatnosti dňa 30.06.2023 vo výške 3,00 € ku dňu postúpenia pohľadávky
11. Dňa 19.6.2023 bolo právnym predchodcom žalobcu oznámené žalovanej, že DIGI SLOVAKIA, s.r.o. odstupuje od zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 30869688 s účinnosťou k 31.6.2023 v súlade s ustanovením § 44 ods. 11 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ako aj v súlade s ustanoveniami Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb DIGI SLOVAKIA, a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 60 dní po dni splatnosti. Zároveň, upozornil žalovanú, že do 15 dní od ukončenia zmluvného vzťahu je povinnosťou žalovanej vrátiť technické zariadenia na predajné miesto, v opačnom prípade si bude DIGI SLOVAKIA uplatňovať nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty v zmysle platného cenníka v nasledovnej výške: pokuta za stratu, nevrátenie alebo poškodenie koncového zariadenia HD STB 50 €, pokuta za stratu, nevrátenie alebo poškodenie koncového zariadenia CAM 50,- eur, pokuta za stratu, nevrátenie alebo poškodenie koncového zariadenia PVR 50,- eur, pokuta za stratu, nevrátenie alebo poškodenie Smart karty 19,90 €, pokuta za stratu, nevrátenie alebo poškodenie zdrojového kábla, resp. adaptéra 10 €, pokuta za stratu, nevrátenie alebo poškodenie diaľkového ovládača 10 €, pokuta za stratu, nevrátenie
alebo poškodenie SCART alebo HDMI kábla 3 €, pokuta za stratu, nevrátenie alebo poškodenie WIFI routera 50,- eur.
12. Následne právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. 2307060807 s dátumom splatnosti dňa 31.8.2023 na sumu 301,80 eur. Suma pozostávala zo zmluvnej pokuty vo výške 235,80 z titulu nevrátenia zariadení ponechaných žalovanej do nájmu (za nevrátenie WIFI v sume 50,- eur, HDMI kábla v sume 6,- eur, diaľkového ovládača v sume 20,- eur, koncového zariadenia v sume 50,- eur, smart karty v sume 19,90 eur a zdrojového kábla v sume 10,- eur) a doplatku za základnú inštaláciu 2 PLAY vo výške 66,- eur.
13. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2025 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní žalobcovi, čo bolo oznámené žalovanej listom zo dňa 8.4.2025. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky bolo zistené, že právny predchodca žalovanej, postúpil pohľadávky, ktoré má voči žalovanej vo výške 365,25 eur na spoločnosť Intrum Slovakia, a.s.o, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831 154. Zároveň dlžníkovi oznámil, že dlžná suma každodenne narastá a v prípade, že nedôjde k jej úhrade v určenej lehote, je nový vlastník pohľadávky oprávnený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
14. Podľa § 43 ods. 1 písm. a, b), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženej faktúry.
15. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
17. Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
18. V zmysle § 44 ods. 10 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti
19. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
21. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.
23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 3, písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
27. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
30. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
31. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
32. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
33. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
34. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
35. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
36. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
37. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
38. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
39. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
40. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k právnemu záveru:
41. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
42. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
43. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu platnej Zmluvy a Dodatku k Zmluve, prostredníctvom ktorých žalobca poskytol žalovanej možnosť využívať služby dohodnuté v zmluve a prenajal jej zariadenia potrebné pre poskytovanie služieb a žalovaná sa zaviazala za tieto poskytnuté služby zaplatiť a uhradiť nájom za prenajaté zariadenia. Uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou vystupovala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorej boli žalobcom poskytnuté služby a žalobca mal postavenie dodávateľa, ktorý služby dodával v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti. K tomu je potrebné uviesť, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov.
44. Žalobca si podanou žalobou uplatnil zmluvné pokuty vo výške 215,80 eur z faktúry č. 2307060807 splatnej dňa 31.8.2023, a to za nevrátenie prenajatých zariadení. Vyúčtovanie zmluvných pokút za nevrátenie jednotlivých zariadení má mať svoj základ v zmluvných dojednaniach obsiahnutých jednak
v bode 2 záverečných ustanovení Zmluvy zo dňa 31.3.2016 a jednak v bode 1) písm. e) Dodatku k Zmluve zo dňa 3.8.2022 (ako už súd citoval vyššie) v nasledujúcich výškach: (i) 50,- eur za každé zariadenie Koncové zariadenie (HD STB, HD STB ISK, CAM alebo CAM ISK) alebo 100,- eur za každé Koncové zariadenie HD STB PVR, (ii) 50,- eur za WIFI router, (iii) 19,90 eur za každú Smart Kartu (ak bola účastníkovi poskytnutá), (iv) 10,- eur za každý zdrojový kábel, resp. adaptér, (v) 10,- eur za každý diaľkový ovládač, (vi) 3 eura za každý Scart/HDMI kábel. Z faktúry č. 2307060807 splatnej dňa 31.8.2023 vyplýva, že predmetné zmluvné pokuty boli účtované z dôvodu nevrátenia jednotlivých zariadení.
45. Zmluvná pokuta predstavuje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.
46. K zmluvnej pokute za porušenie viazanosti súd uvádza, že takáto sankcia musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí služby satelitnej televízie alebo internetu a využíva ich s tým, že už od počiatku vie, že za tieto služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácia donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá je počas celého zmluvného vzťahu rovnaká a nezohľadňuje vyššie vedené skutočnosti, resp. nie je dojednaná ako degresívna zmluvná pokuta, určite znemožňuje možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu poskytnutej služby, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými.
47. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľskej zmluvy, resp. dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).
48. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač Zmluvy ako aj Dodatku k Zmluve, preto nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvné pokuty neboli dojednané individuálne. O takéto individuálne ustanovenia by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. V tomto kontexte je zrejmé, že domnelá voľba je len iluzórna
a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Žalobca vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.
49. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľkou osobitne nevyjednával. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.
50. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zz.). Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).
51. Súd zmluvnú pokutu za nevrátenie koncových zariadení považuje za neprijateľnú, a tým aj za neplatnú, pretože žalovaná síce má povinnosť vrátiť predmet nájmu (koncové zariadenia) a pre prípad, že ich nevráti bola povinná uhradiť zmluvnú pokutu, a to v stanovenej výške, avšak sa tak deje bez verifikovania ceny a bez ohľadu na dĺžku doby ich používania. (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoCsp/19/2022 zo dňa 22.11.2022).
52. Súd považuje za neprijateľný aj samotný spôsob dojednania zmluvnej pokuty, kedy dodávateľovi umožňuje domáhať sa zmluvnej pokuty v prípade nevrátenia zariadenia, ktoré je vo vlastníctve dodávateľa, bez toho, aby bolo verifikované, či táto cena - zmluvná pokuta skutočne zodpovedá cene predmetného zariadenia a jeho následnému opotrebeniu a v konečnom dôsledku nejde ani o predaj, keďže z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by žalovaná mala nadobudnúť vlastnícke právo k týmto zariadeniam. Takúto konštrukciu zmluvnej pokuty, ktorá je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi nemožno akceptovať. Je potrebné uviesť, že žalovaná sa nestala vlastníkom koncových zariadení, a teda vlastník má právo kedykoľvek žiadať o vrátenie týchto zariadení, a aj z tohto dôvodu súd má za to, že by zaplatenie pokút za nevrátenie jednotlivých zariadení spolu v sume 215,80 eur a súčasne ponechanie možnosti žalobcu, príp. jeho právneho predchodcu kedykoľvek žiadať o ich vrátenie, bolo neprimerané a nespravodlivé. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“. Na podporu rozhodnutia súd odkazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove (rozsudok sp. zn. 1Co/24/2015 zo dňa 23.2.2015).
53. Súd poukazuje na to, že vlastník veci má dostatočné právne prostriedky na dosiahnutie svojej ochrany garantované v ustanovení § 126 ods. 1, § 682 Občianskeho zákonníka. Vlastník je oprávnený domáhať sa vrátenia prenajatej veci v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Žalobca ani netvrdil, že by prioritnú formu ochrany vlastníckeho práva postupujúc podľa § 126 OZ využil. Ak teda prednostne už vopred volí dojednanie o zmluvnej pokute postihujúcej zákazníka, to iné nemôže navodzovať, len to, že jeho skutočným záujmom nebolo opätovne ako vlastník aj vec držať a nakladať s ňou, ale že automaticky bez ohľadu na hodnotu veci má záujem získať náhradu za takúto vec prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty. Takýto spôsob naoktrojovania zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, pretože na spotrebiteľa prenáša úhradu celej ceny zariadenia, ktorá nie je riadnym spôsobom verifikovaná. Súd konštatuje, že dojednanie zmluvných pokút pre prípad
nevrátenia zariadení síce je prípustným nástrojom pre posilnenie práv vlastníka prenajímanej veci, avšak vzhľadom na zachovanie práva vlastníka k prenajímaným veciam, ktorých hodnota by mala byť nanajvýš vo výške zmluvných pokút, súd považoval predmetné zmluvné dojednanie o zmluvných pokutách za nevrátenie zariadení za nesúladné s dobrými mravmi a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné pokuty v stanovených výškach súd považoval za neprimerané, nakoľko nie je možné verifikovať ich adekvátnosť k hodnote prenajímaných zariadení, a to predovšetkým s ohľadom na hodnotu prenajímaných zariadení po uplynutí určitej doby ich používania (v tomto prípade takmer po 7 rokoch).
54. Vo svetle uvedených záverov súd považoval zmluvné dojednania o zmluvných pokutách za nevrátenie jednotlivých zariadení s poukazom na § 53 ods. 5 OZ za neplatné zmluvné dojednanie a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol takto:
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorej však v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
61. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.