Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Ek-13-2017.pdf
PDF · 75 KB
Case nature
Subarea
51Ek/13/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ASUAN a.s., so sídlom Magnezitárska 5, 040 13 Košice, IČO: 36 594 377, právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, o vymoženie 6.262,- eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Blaško, so sídlom kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, IČO: 35 511 991, pod sp. zn. 5EX 2244/17, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.02.2025, sp. zn. 51Ek/13/2017, takto
r o z h o d o l :
Mení výrok III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.02.2025, sp. zn. 51Ek/13/2017, tak, že vyhovuje námietkam oprávneného proti upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 30.03.2023, sp. zn. 5EX 2244/17 a toto zrušuje.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením vyhovel námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora (výrok I.), vrátil výzvu na úhradu trov exekútora zo dňa 30.03.2023, sp. zn. 5EX 2244/17, exekútorovi na prepracovanie (výrok II.) a zamietol námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie (výrok III.).
2. Uviedol, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Exekútor zároveň oprávneného vyzval na zaplatenie výdavkov vo výške 60,- eur + 20% DPH, t. j. 72,- eur.
3. Oprávnený podal v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie námietky s tým, že povinný vlastní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. C., ktoré sú síce zaťažené skorším záložným právom D. D. E., avšak samotná existencia skoršieho záložného práva zriadeného na nehnuteľnosti v prospech banky neznamená nemožnosť jej predaja na dražbe. Exekútor neoznámil oprávnenému, či žiadal záložného veriteľa o súhlas s predajom nehnuteľnosti, či záložný veriteľ s predajom nesúhlasil, resp. prečo nebol realizovaný predaj nehnuteľnosti povinného.
4. Exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že banku (ako prednostného záložného veriteľa) o udelenie súhlasu k dražbe nežiadal, nakoľko podľa § 136 Exekučného poriadku tak ani nemusel urobiť. Uviedol, že dražbu nehnuteľnosti vykonať mohol, avšak k nej nepristúpil. Predaj zaťaženej nehnuteľnosti povinného vyhodnotil ako nehospodárny a nereálny. Na prípadnú dražbu nehnuteľnosti by od oprávneného žiadal preddavok. Vydražiť zaťaženú nehnuteľnosť je nereálne. Exekútor ďalej uviedol, že predpokladá, že v lokalite, kde sa táto nehnuteľnosť povinného nachádza, by sa vydražiť nehnuteľnosť nepodarilo. Oprávnený by tak stratil na nákladoch na znalecké ohodnotenie tejto nehnuteľnosti.
5. Súdny úradník vec právne posúdil podľa § 61n ods. 1 písm. d), ods. 3, 4, § 196, § 197 ods. 1, 2, § 198 ods. 2, § 199 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučného poriadku“), § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. a uviedol, že predpokladom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V konkrétnom exekučnom konaní sa môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať. Je síce pravdou, že povinný je od roku 2016 výlučným vlastníkom nehnuteľností, avšak v danom prípade súdny exekútor po zistení, že na nehnuteľnostiach je skoršie záložné právo, vyhodnotil možnú dražbu ako nehospodárnu a nereálnu. Súdny úradník uviedol, že nemôže prikázať exekútorovi, ktorý majetok má zaistiť a speňažiť. O spôsobe vykonávania exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor. Preto námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie súdny úradník zamietol.
6. Ďalej súdny úradník uviedol, že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol trovy v sume 38,40 eur, táto suma sa započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n a § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekútor má nárok na náhradu trov len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené. Preto súdny úradník vyhovel námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora a túto vrátil exekútorovi na prepracovanie.
7. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal oprávnený sťažnosť s tým, že exekútor exekúciu predajom nehnuteľností nevykonal, pričom ani len nezisťoval, či je oprávnený ochotný preddavok potrebný na znalecký posudok zložiť. Niet dôkazu o všeobecnej cene nehnuteľností, výške pohľadávky banky zabezpečenej skorším záložným právom. Ďalej oprávnený uviedol, že exekútor sa ani nepokúsil spísať hnuteľné veci povinného. Uznesenie súdneho úradníka je podľa oprávneného založené na nesprávnom výklade aplikovaných ustanovení a dostalo sa i do rozporu s účelom právnej úpravy exekúcie.
8. Z obsahu sťažnosti má súd za to, že oprávnený napáda len výrok III. uznesenia súdneho úradníka o zamietnutí námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie (predmetný výrok III.) vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.
9. Zmyslom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. Exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného - fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
10. Súdny exekútor uviedol, že povinný je síce vlastníkom nehnuteľností, ale tieto sú nespeňažiteľné, resp. ich speňažením by nedošlo k uspokojeniu oprávneného (vzhľadom na iné skôr zriadené záložné právo). Tieto dôvody skutočne môžu zakladať stav relatívnej nemajetnosti, kedy existuje majetok povinného, ale tento nie je takým, aby jeho speňažením bolo možné získať prostriedky aspoň na úhradu trov exekúcie. Avšak dôležitým je práve náležité zdôvodnenie a vysvetlenie, že práve v tejto veci nastal takýto stav, pričom tento stav musí trvať počas piatich rokov trvania exekúcie.
11. V zhode s oprávneným však súd uvádza, že v danom prípade niet dôkazu o všeobecnej cene nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k. ú. C., a niet dôkazu ani o výške pohľadávky banky zabezpečenej skorším záložným právom. Neexistujú dôkazy ani o tom, že by predmetné nehnuteľnosti boli nepredajné, že by o ne nik nemal záujem v prípade uskutočnenia ich dražby. Naopak, zistený stav je dosiaľ taký, že povinný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, vrátane rodinného domu, nachádzajúceho sa v obci do 20 km od krajského (a druhého najväčšieho) mesta, pričom na nich viazne len jedno skoršie záložné právo, vo vzťahu ku ktorému nevedno výšku pohľadávky záložného veriteľa. Tento stav nesvedčí o naplnení dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Upovedomenie súdneho exekútora o zastavení exekúcie sa tak javí ako predčasné, ak nie nesprávne.
12. Ak súdny úradník uviedol, že nemôže prikázať exekútorovi zaistiť a speňažiť určitý majetok, keďže o spôsobe vykonávania exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor, uvedené je pravdou. Zároveň však toto neznamená, že v situácii, kedy nie sú preukázané podmienky pre vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie, a oprávnený toto dôvodne namieta, musí súd akceptovať akékoľvek, dôkazmi nepodporené, vyjadrenie exekútora. Práve exekučný súd je garantom riadneho výkonu exekúcie v konkrétnom prípade, pričom musí dbať na to, aby práva účastníkov exekučného konania boli nielen dodržané, ale sa tak aj javili.
13. Súd tak uvádza, že v danom prípade nie je možné uzavrieť, že by všetky skutkové zistenia exekútora indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, skôr naopak. Upovedomenie o zastavení exekúcie sa za tohto stavu, kedy povinný je vlastníkom veci, ktorej hodnota s najväčšou pravdepodobnosťou násobne prevyšuje výšku vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie a môže prevyšovať aj výšku pohľadávky zabezpečenej skorším záložným právom, javí ako predčasné.
14. Súd preto zmenil vo výroku III. nesprávne uznesenie súdneho úradníka (§ 250 ods. 2 CSP) tak, že sa námietkam oprávneného vyhovie a upovedomenie o zastavení exekúcie zruší (§ 61n ods. 4 Exekučného poriadku). V ďalšom konaní bude úlohou súdneho exekútora zistiť, či možno očakávať, že predajom predmetných nehnuteľností povinného dôjde k uspokojeniu pohľadávky skoršieho záložného veriteľa a zostane aj na (aspoň čiastočné) uspokojenie vymáhaných nárokov oprávneného. Za týmto účelom súdny exekútor odhadne alebo inak určí hodnotu predmetných nehnuteľností a súčinnosťou so skorším záložným veriteľom zistí ďalšie podstatné okolnosti veci. Zároveň súd uvádza, že exekútor má možnosť preddavkovať oprávneného (§ 58 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku), pričom, v prípade nezloženia preddavku zo strany oprávneného, môže pristúpiť k zastaveniu exekúcie z tohto dôvodu (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).