Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-96-2025.pdf
PDF · 144.26 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/96/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, so sídlom Mostová 33, 034 01 Ružomberok, proti žalovanej: D. E. F., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX C., štátna občianka SR, právne zastúpená: Mgr. Juraj Orvan, advokát, so sídlom Sad SNP 8, 010 01 Žilina, o zaplatenie 5.394,41 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.394,41 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 1.500,- EUR od 22.03.2025 do zaplatenia, vo výške 7,15 % ročne zo sumy 650,- EUR od 22.06.2025 do zaplatenia a vo výške 7,65 % ročne zo sumy 3.244,41 EUR od 22.03.2025 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.08.2025 a postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.11.2025 domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.394,41 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 1.500,- EUR od 22.03.2025 do zaplatenia, vo výške 7,15 % ročne zo sumy 650,- EUR od 22.06.2025 do zaplatenia a vo výške 7,65 % ročne zo sumy 3.244,41 EUR od 22.03.2025 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú fyzické osoby. Na základe žiadosti žalovanej a vzájomnej dohody žalobca poskytol žalovanej finančné pôžičky, a to dňa 16.12.2024 v sume 1.500,- EUR a dňa 24.03.2025 v sume 650,-EUR. Napriek dohode žalovaná požičané finančné prostriedky v dohodnutom termíne nevrátila, keď prvá pôžička vo výške 1.500,- EUR mala byť vrátená v termíne do 21.03.2025 a druhá pôžička vo výške 650,-EUR mala byť vrátená v termíne do 21.06.2025; dlžná suma celkovo predstavuje čiastku 2.150,-EUR. Žalobca tiež na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody medzi ním a žalovanou uhradil za žalovanú jej dlhy voči viacerým subjektom, pričom žalobca a žalovaná sa dohodli na tom, že v termíne do 21.03.2025 mu tieto finančné prostriedky žalovaná uhradí. Žalobca uhradil za žalovanú nasledovné jej dlhy: 1/ dňa 07.12.2024 úhrada sumy 205,- EUR + poplatky za prevod 10,- EUR; 2/ dňa 16.12.2024 úhrada sumy 1.404,- EUR na účet F. H. H.; 3/ dňa 16.12.2024 úhrada sumy 555,- EUR na účet I.; 4/ dňa 16.12.2024 úhrada sumy
600,01 EUR na účet A.; 5/ dňa 18.01.2025 úhrada sumy 470,40 EUR na účet Kolektívne pôžičky. Napriek dohode žalovaná úhradu v prospech žalobcu v dohodnutom termíne nespravila a na úkor žalobcu sa tak bezdôvodne obohatila vo výške 3.244,41 EUR. Napriek tomu, že žalovaná ako dlžník sa zaviazala požičané peňažné prostriedky vrátiť v dohodnutých termínoch, z jej strany k splneniu záväzku v dohodnutých termínoch splatnosti nedošlo, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlhu. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval písomne žalovanú na úhradu dlhu, a to výzvou zo dňa 09.08.2025, ktorá bola žalovanej doručovaná poštou, ako aj emailom. Poštou doručovanú zásielku žalovaná v odbernej lehote neprevzala, na emailom zasielanú výzvu zo dňa 09.08.2025 reagoval splnomocnený právny zástupca žalovanej emailom zo dňa 12.08.2025, v ktorom uznal opodstatnenosť nároku žalobcu, požadoval však v mene klientky súhlas s úhradou dlhu v splátkach. Na ďalší email zasielaný v tejto veci právnou zástupkyňou žalobcu dňa 18.08.2025 a 19.08.2025, kde boli uvedené požiadavky ohľadom prípadnej dohody o úhrade dlhu v splátkach však už právny zástupca žalovanej ako i samotná žalovaná nereagovali a k úhrade dlhu, čo i len čiastočnej, nedošlo. Žalobca ďalej citoval ust. § 657, § 451 ods. 1, § 454, § 456 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si voči žalovanej okrem istiny uplatnil úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení, a to v príslušnej úrokovej sadzbe z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania s úhradou dlhu až do jeho zaplatenia nasledovne: Podľa nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení, sadzba úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k 22.03.2025 je vo výške 2,65% + 5 percentuálnych bodov =7,65% ročne a základná úroková sadzba ECB platná k 22.06.2025 je vo výške 2,15% + 5 percentuálnych bodov = 7,15% ročne. Žalobca si tak voči žalovanej uplatnil úrok z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 1.500,- EUR od 22.03.2025 (deň nasledujúci po dni splatnosti pôžičky zo dňa 16.12.2024) do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 650,- EUR od 22.06.2025 (deň nasledujúci po dni splatnosti pôžičky zo dňa 24.03.2025) do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,15% ročne zo sumy 3 244,41,-EUR od 22.03.2025 (deň nasledujúci po dni splatnosti dlžnej sumy) do zaplatenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 05.09.2025 platobný rozkaz sp. zn. 7Up/1072/2025, ktorým zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi istinu vo výške 5.394,41 EUR spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
4. Žalovaná v zákonnej lehote podala na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor (č.l. 33 spisu),v ktorom uviedla, že v celom rozsahu popiera skutkové a právne tvrdenia uvedené v žalobe, na podklade ktorých súd vydal citovaný platobný rozkaz v upomínacom konaní. Odmietla popísané tvrdenia žalobcu o údajných termínoch vrátenia pôžičiek a ďalších plnení kvalifikovaných ako bezdôvodné obohatenie, tak ako sú uvedené v žalobe. V prvom rade uviedla, že žalobca ako realitný maklér vykonávajúci činnosť pre realitnú kanceláriu A. J. H., H. XX/XX, XXX XX F., D.: XX XXX XXX, na základe zmluvy o sprostredkovaní č. XXXXX, sprostredkovával od novembra 2024 pre žalovanú predaj jej 5-izbového bytu v C. I. G. K. L. XX a súčasne mal pre ňu zabezpečiť záujemcu, ktorý by jej predal menší zrekonštruovaný trojizbový byt, do ktorého by sa súčasne s predajom jej bytu ihneď presťahovala, čo vyplýva z ostatných dojednaní na str. 2 citovanej zmluvy o sprostredkovaní. Dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa rozhodla svoj byt predávať prostredníctvom menovanej realitnej kancelárie boli viaceré finančné záväzky, ktoré potrebovala z výnosu z predaja jej bytu zaplatiť rôznym veriteľom. O tejto skutočnosti vopred informovala žalobcu, ktorý sa ponúkol, že jej s úhradou opísaných záväzkov pomôže ešte pred naplnením predmetu zmluvy o sprostredkovaní. Za týmto účelom sa žalobca mal dohodnúť s jeho priateľkou E. F., že táto poukáže z jej bankového účtu vedeného v H. H., M. pod č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX priamo žalovanej dve peňažné čiastky a to dňa 16.12.2024 sume 1.500,- EUR a dňa 24.03.2025 sume 650,- EUR ako pôžičky. Okrem toho E. F. z uvedeného bankového účtu uhradila za žalovanú: 1/ dňa 16.12.2024 sumu 1.404,- EUR na účet subjektu F. H. H., 2/ dňa 16.12.2024 sumu 555,- EUR na účet subjektu I., 3/ dňa 16.12.2024 sumy 600,01 EUR na účet subjektu MAJÁK, 4/ dňa 18.01.2025 sumu 470,40 EUR na účet subjektu Kolektívne pôžičky. Súčasne v hotovosti uhradila dňa 07.12.2024 sumu 205,- EUR + poplatky za prevod 10,- EUR v XXX N. M.. Na preukázanie skutočnosti, že všetky finančné prostriedky odchádzali z bankového účtu osoby menom E. F., žalovaná predložila 2x potvrdenie o kreditnej transakcii z jej bankových účtov, kde je menovaná osoba zaevidovaná ako odosielateľ týchto platieb. Za účelom osvedčenia skutočnosti, že vlastníkom bankového účtu č.: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je osoba menom E. F., tak ako to
vyplýva z predložených potvrdení o transakciách, žalovaná navrhla, aby súd postupom podľa § 190 CSP vyžiadal od peňažného ústavu H. H., M., O. XX, XXX XX N., D.: XX XXX XXX, písomné vyjadrenie, aká osoba je vlastníkom predmetného bankového účtu s uvedením všetkých údajov na jej jednoznačnú identifikáciu. Termín vrátenia peňažných súm uvádzaných v čl. II a III. žaloby, bol so žalobcom, resp. s jeho priateľkou ponechaný na vôli žalovanej a to tak, že táto uvedené peňažné prostriedky vráti až v čase, keď sa naplní predmet zmluvy o sprostredkovaní č. XXXXX (teda totožné s dojednaním na str. 2 ostatných dojednaní zmluvy o sprostredkovaní), t.j. predá sa jej 5-izbový byt a súčasne žalobkyňa bude presťahovaná do menšieho 3-izbového bytu (ktorého zabezpečenie mal zariadiť žalobca), a to všetko z výnosu z predaja jej bytu. Nakoľko žalobca nezabezpečil po dobu trvania platnosti zmluvy o sprostredkovaní pre žalovanú menší byt podľa ňou zadaných kritérií, do ktorého by sa táto mohla aj s jej dvomi mal. deťmi ihneď presťahovať, nebolo možné pristúpiť k predaju jej 5-izbového bytu, získať finančné prostriedky za predaj, a teda nebol ani z jej pohľadu naplnený dohodnutý dôvod vrátenia požičaných súm. Žalovaná ďalej citovala ust. § 454, § 456, § 564 a § 657 Občianskeho zákonníka. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (In: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Splnenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie. Na tom, kto tvrdí uvedené skutočnosti, spočíva bremeno dôkazu. Z rovnakého názoru vychádza napr. aj súdna prax v Rakúsku (Ro OGH z 23.01.1957, sp. zn. 7 Ob 13/57), podľa ktorej obohatenie žalovaného, jeho bezdôvodnosť a v prípade condictio indebiti spravidla aj omyl plniaceho musí preukázať žalobca. (In: Fekete, I.: Občiansky zákonník. 2. zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie. Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, s. 849). Pokiaľ ide o peňažné sumy pod čl. III žaloby, žalobcom právne kvalifikované ako bezdôvodné obohatenie, tu je potrebné skonštatovať, že podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Nakoľko peňažné sumy pod čl. II a čl. III žaloby s výnimkou hotovostnej platby zo dňa 7.12.2024 (205,- EUR + poplatky 10,- EUR), boli hradené E. F. z jej bankového účtu priamo na účty veriteľov žalovanej (a hotovostná platba E. F. priamo na pobočke XXX.N. M. v Žiline), osoba na úkor ktorej sa bezdôvodné obohatenie získalo je v súlade s citovaným ustanovením OZ práve E. F. a NIE žalobca, ktorý dôkazmi predloženými spolu so žalobou nijak nepreukázal, že bezdôvodné obohatenie bolo získané na jeho úkor. Osobou, ktorá požičala žalovanej peniaze v rozsahu súm pod čl. II žaloby, bola taktiež E. F. a NIE žalobca. Z elektronickej správy zaslanej žalobcom žalovanej dňa 12.06.2025 a z vyjadrení žalobcu tam uvedených tiež jednoznačne vyplýva, že majiteľom celej sumy finančných prostriedkov, poskytnutej žalovanej (5.394,41 EUR) je jeho priateľka, čo je zrejmé z textu správy v znení: „...moja partnerka, ktorá je majiteľkou týchto finančných prostriedkov mala príležitosť tieto finančné prostriedky investovať bez komplikácií keďže moja partnerka je maximálne vytočená lebo sa to týka priamo aj jej...“ Tvrdenia uvedené v tejto správe žalovaná z opatrnosti popiera s výnimkou citovaných vyjadrení žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalovaná vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko si myslí, že mu podľa hmotného práva nesvedčí uplatňované právo na vrátenie pôžičiek pod čl. II. žaloby a plnení kvalifikovaných ako bezdôvodné obohatenie uvedených v čl. III. žaloby. Súčasne je toho názoru, že vydanie platobného rozkazu bolo predčasné, nakoľko tým, že termín vrátenia požičaných súm bol ponechaný na vôli dlžníka (žalovanej), subjekt, ktorému z hmotného práva vyplýva oprávnenie domáhať sa vrátenia súm právne kvalifikovaných ako pôžičky (t.j. E. F.), mal v zmysle ust. § 564 OZ podať na súd najskôr návrh na určenie času splnenia v tejto časti žalovanej sumy a až následne, pokiaľ by žalovaná v čase určenom v právoplatnom rozhodnutí súdu túto povinnosť neplnila, žalovať splnenie povinnosti zaplatiť predmetnú sumu. Žalovaná odmietla taktiež tvrdenia uvedené v čl. V žaloby, podľa ktorých údajne nereagovala na výzvu zo dňa 18.8.2025. Uvedená výzva bola elektronickou správou zaslaná PZ žalovanej v čase jeho dovolenky, pričom po návrate z nej bolo z jeho strany zaslané PZ žalobcu vyjadrenie zo dňa 25.08.2025, ktorým žalovaná deklarovala záujem na mimosúdnom riešení veci, avšak nesúhlasila s „nadiktovanými“ podmienkami zo strany žalobcu, čo do výberu notára a s navyšovaním sumy o náklady právneho zastúpenia žalobcu pri mimosúdnych jednaniach. Napriek skutočnosti, že vyjadrenie žalovanej bolo PZ žalobcu odoslané a doručené dňa 25.08.2025, táto naň nijak nereagovala a ešte v daný deň iniciovala toto súdne konanie. Žalovaná mala a naďalej má v úmysle vec riešiť mimosúdne. Za týmto účelom žalobcovi pred začatím tohto konania navrhovala na osobnom stretnutí v kancelárii jej PZ zo začiatku
júla 2025 uzatvoriť dohodu o urovnaní a to vzhľadom na fakt, že nedošlo z jeho strany k naplneniu predmetu ostatných dojednaní zmluvy o sprostredkovaní č. XXXXX a v dôsledku toho sa nevyriešila jej nepriaznivá finančná situácia, tiež s ohľadom na právnu istotu v tom, kto je skutočným veriteľom zo sumy 5.394,41 EUR (aj v dôsledku tvrdení žalobcu uvedených v el. správe zo dňa 12.06.2025, že je to práve jeho priateľka), so splácaním uvedenej sumy vo viacerých splátkach, a ktorej účastníkmi by z opatrnosti boli ako žalobca tak aj jeho priateľka E. F. a žalovaná, na čo žalobca ale nijako vecne nereagoval a celú záležitosť sa rozhodol riešiť prostredníctvom jeho PZ. Žalovaná aj touto cestou opäť vyzvala žalobcu, resp. jeho PZ na pokračovanie v mimosúdnych jednaniach o urovnaní celej veci. Po postúpení predmetnej veci na príslušný súd na jej prejednanie podľa CSP (Okresný súd Žilina) navrhla, aby súd po vykonaní dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 24.11.2025 (č.l. 53 spisu), v ktorom uviedol, že v podanom odpore doručenom súdu dňa 08.10.2025 žalovaná uviedla, že popiera v celom rozsahu skutkové a právne tvrdenia uvedené v žalobe, na podklade ktorých súd vydal citovaný platobný rozkaz a odmieta, že by malo ísť z jej strany o bezdôvodné obohatenie. K jednotlivým tvrdeniam žalovanej žalobca uviedol nasledovné: Je pravdou a žalobca nijako nespochybňuje to, že vykonáva činnosť ako realitný maklér pre realitnú kanceláriu A. J. H., a v súvislosti s touto činnosťou zabezpečoval aj sprostredkovanie predaja bytu žalovanej. K samotnej realizácii predaja bytu žalovanej prostredníctvom realitnej kancelárie nedošlo po tom, keď napriek zmluve uzavretej s realitnou kanceláriou a tiež rezervačnej zmluve, ktorú uzavreli záujemcovia o kúpu jej bytu, od predaja svojvoľne odstúpila (nároky realitnej kancelárie voči žalovanej v súvislosti so zmluvou o sprostredkovaní sú podľa jeho vedomostí tiež predmetom súdneho konania). Žalobca mal však za to, že predmetom tohto konania nie je zmluva s realitnou kanceláriou a tým súvisiace okolnosti, ale skutočnosť, že žalobca požičal žalovanej finančné prostriedky a tiež za žalovanú zaplatil jej dlhy a ona mu túto sumu, ktorú za ňu zaplatil, neuhradila a ako je zrejmé z podaného odporu, ani tak nemá v úmysle urobiť. Žalovaná žalobcu od začiatku zavádzala a neudávala mu pravdivé informácie. Keby vedel, aká je jej skutočná situácia a ako sa zachová, tak by jej určite žiadne finančné prostriedky neposkytol resp. neuhradil by žiadny z jej dlhov. Žalovaná postavila svoju právnu argumentáciu v tomto konaní na tom, že finančné prostriedky jej mala poukázať priateľka žalobcu z jej bankového účtu. Finančné prostriedky, ktoré žalobca žalovanej poukázal, a to dňa 16.12.2024 v sume 1.500,-EUR a dňa 24.03.2025 v sume 650,- EUR boli jeho finančnými prostriedkami, skutočnosť, že použil účet pani F., nijakým spôsobom jeho nárok na vrátenie toho, čo žalovanej poskytol, neruší ani nespochybňuje. Napriek dohode žalovaná požičané finančné prostriedky v dohodnutom termíne nevrátila, keď prvá pôžička vo výške 1.500,- EUR mala byť vrátená v termíne do 21.03.2025 a druhá pôžička vo výške 650,- EUR mala byť vrátená v termíne do 21.06.2025; rovnako tak mali byť do 21.03.2025 vrátené aj sumy vyplatené za žalovanú na jej dlhy. Napokon, z predloženej emailovej komunikácie právnych zástupcov žalobcu a žalovanej (ktorá je súčasťou súdneho spisu) je zrejmé, že žalobkyňa uvedený nárok žalobcu nijako nespochybňovala (to začala až v priebehu konania pred súdom po doručení platobného rozkazu) - emaily právneho zástupcu žalovanej zo dňa 12.08.2025 a 25.08.2025. Uvedené rovnako platí aj pokiaľ ide o sumy poukázané na úhradu dlhov žalovanej žalobcom. Žalobca nijako nespochybňuje, že účet z ktorého boli uvedené sumy uhrádzané, patrí pani F., išlo však o jeho finančné prostriedky a celú komunikáciu ohľadom tejto záležitosti viedol žalobca a žalovaná, E. F. sa so žalovanou ohľadom toho, že by jej požičala finančné prostriedky alebo za ňu uhradila nejaké dlhy, nedohodla, ani ústne, ani písomne, ani konkludentne. So žalovanou sa dohodol žalobca, čo preukazuje aj emailová komunikácia, ktorú ako dôkaz priložil. Žalobca mal za to, že dokazovanie ohľadom majiteľa účtu, ako to navrhla žalovaná, je nadbytočné a pre toto konanie nemá žiaden význam. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že termín vrátenia peňažných súm bol žalobcom resp. s jeho priateľkou ponechaný na vôli žalovanej, uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. Bolo dohodnuté, že poskytnuté finančné prostriedky žalovaná vráti v termíne do 21.03.2025 (sumu 1.500,- EUR požičanú žalovanej dňa 16.12.2024 a sumu v celkovej výške 3.244,41,-EUR poukázanú žalobcom na úhradu dlhov žalovanej) resp. do 21.06.2025 (sumu 650,- EUR požičanú žalobcom žalovanej dňa 24.03.2025), čo korešpondovalo aj s termínom začatia riešenia predaja bytu žalovanej (zmluva o sprostredkovaní uzavretá dňa 07.12.2024 na dobu určitú
- do 30.06.2025). Žalobca najskôr sám komunikoval so žalovanou, keďže sa riešil predaj jej bytu a
kúpa druhého, keď ale žalovaná k predaju bytu napriek zmluve podpísanej s realitnou kanceláriou svojvoľne nepristúpila a ani žalobcovi finančné prostriedky nevrátila, začal vec riešiť prostredníctvom právnej zástupkyne a následne súdnou cestou. Žalovaná ako svoju procesnú obranu v konaní uviedla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s tým, že tvrdila, že peňažné sumy boli hradené E. F. z jej bankového účtu priamo na účty veriteľov žalovanej. Uvedené tvrdenie je však zavádzajúce a nemožno ho vnímať inak ako účelové, keď finančné prostriedky žalovanej poskytol resp. dlhy za ňu uhradil žalobca, zo svojich finančných prostriedkov, pričom žalovaná to nijako nespochybňovala a bola si vedomá toho, že finančné prostriedky má uhradiť žalobcovi. Elektronická komunikácia, ktorú predložila žalovaná, nijako nespochybňuje tvrdenia žalobcu a jeho nárok. Žalovaná si z tejto celej komunikácie vybrala jedinú vetu, ktorú žalobcu napísal v snahe dostať sa k svojim finančným prostriedkom, a tiež v dôsledku komplikácií so sprostredkovaním predaja nehnuteľnosti žalovanej. Žalobca mal za to, že je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. Napokon, pokiaľ je žalovaná toho názoru, že mala finančné prostriedky vrátiť pani E. F., mohla tak urobiť, pani F. by finančné prostriedky previedla žalobcovi a celá záležitosť by tým bola uzavretá. Žalovaná si však požičané finančné prostriedky ponechala a tiež využila vyplatenie svojich dlhov žalobcom, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že termín vrátenia finančných prostriedkov bol ponechaný na vôli dlžníka, s týmto žalobca nesúhlasí. Napokon, aj z emailu, ktorý predložila žalovaná spolu s podaným odporom proti platobnému rozkazu, je zrejmé, že žalobca sa voči nej domáha vrátenia finančných prostriedkov. Žalobca začal so žalovanou prvýkrát komunikovať okolo 25.11.2024, termín vrátenia finančných prostriedkov bol medzi žalobcom a žalovanou dohodnutý do 21.03.2025 resp. do 21.06.2025, čo zodpovedalo aj Zmluve o sprostredkovaní, ktorú mala uzavretú (od 07.12.2024) žalovaná s realitnou kanceláriou, pre ktorú bol činný žalobca a Zmluve o rezervácii nehnuteľnosti, uzavretej touto realitnou kanceláriou záujemcami o kúpu bytu žalovanej, ako aj tomu, že žalobca vybavoval pre žalovanú iný byt, ktorý mala záujem zakúpiť po predaji svojho bytu. Pokiaľ žalovaná v podanom odpore deklarovala svoj záujem o mimosúdne riešenie veci, žalobca sa priklonil k možnosti uzavretia súdneho zmieru ohľadom predmetu konania. Žalobca na záver na podanej žalobe a skutočnostiach v nej uvedených zotrval v celom rozsahu a žiadal súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 24.11.2025 bolo súdu dňa 09.02.2026 doručené vyjadrenie žalovanej (č.l. 76 spisu), v ktorom uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojej doterajšej procesnej obrane, vznesených námietkach a dôkazných návrhoch uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Pokiaľ ide o žalovanú časť sumy kvalifikovanú žalobcom ako pôžičky, podľa jej názoru bola žaloba podaná predčasne z dôvodov uvedených v odpore a tiež, že bola podaná neoprávneným subjektom pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ ide o zvyšok žalovanej istiny kvalifikovanej žalobcom ako bezdôvodné obohatenie, žalovaná sa domnieva, že žaloba bola rovnako podaná neoprávneným subjektom pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Žalovaná ďalej výslovne poprela ďalšie skutkové a právne tvrdenia žalobcu uvedené vo Vyjadrení k odporu a v priloženej elektronickej správe zo dňa 20.03.2025. Žalovaná odmietla zavádzajúce tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mal žalobca požičať finančné prostriedky žalovanej a za žalovanú mal uhradiť jej dlhy. V zmysle jej argumentácie finančné prostriedky nepochádzajú od žalobcu (nebol od samotného počiatku vzťahu so žalovanou vlastníkom v tomto konaní nárokovaných prostriedkov), ale od osoby jeho priateľky menom E. F., čo aj nesporne vyplýva so žalobcom predložených potvrdení o jednotlivých transakciách a z jeho vyjadrenia uvedenom v elektronickej správe zo dňa 12.06.2025, predloženej žalovanou (email z 12.06.2025). Žalobca sa v celej veci so žalovanou zúčastňoval výlučne v postavení sprostredkovateľa, ktorý záležitosť ohľadom poskytnutia finančných prostriedkov dojednal s vlastníčkou peňazí. Podľa vyjadrenie žalovanej žalobca nemohol legálne používať bankový účet inej osoby (teda E. F.), pokiaľ by nebol vedený v banke ako jeho ďalší disponent. Žalovaná zotrvala na svojom dôkaznom návrhu ohľadom dopytu súdu na príslušnú banku pre účely jednoznačného označenia majiteľa bankového účtu, z ktorého boli poukazované finančné prostriedky či už priamo na bankový účet žalovanej, alebo boli za žalovanú vyplácané dlhy priamo veriteľom. V súvislosti s novým tvrdením žalobcu o použití bankového účtu E. F. na účely prevodov (údajne jeho) peňazí, zároveň rozšírila svoj pôvodný dôkazný návrh aj na zoznam ďalších disponentov k nemu s uvedením dátumov, od ktorých boli disponenti oprávnení na dispozície s prostriedkami na účte, s akcentom na čas realizovania jednotlivých prevodov. Žalovaná ďalej citovala ust. § 708 ods. 1 a § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ako priamo vyplýva z ust. § 708 ods. 1 a § 709 ods. 1 ObZ, vlastníkom peňažných prostriedkov kumulovaných na bankovom účte sa stáva banka a majiteľ bankového účtu má voči banke pohľadávku (právo na ich vyplatenie). Žalovaná mala za to, že pri skutkovej podstate bezdôvodného obohatenie podľa § 454 OZ, majúceho svoj pôvod
v bezhotovostných prevodoch, je aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie žaloby ten, v koho majetkovej sfére nastal úbytok. V prípade bankového prevodu dochádza k úbytku u majiteľa účtu (E. F.). Skutočnosť, že žalobca mal použiť účet pani F., ku ktorému podľa všetkého ani nemá dispozičné právo, je podľa názoru žalovanej právne bezvýznamná a nezakladá jeho aktívnu legitimáciu, nakoľko z jeho majetku žiadne plnenie neodišlo a jeho majetková sféra zostala nedotknutá. Žalovaná ďalej poukázala na nález P. L. sp. zn. III. ÚS 3822/15 z 6.9.2016, obdobne napr. XXXX XX/XXXX). Podľa vyjadrenia žalovanej nárok na vrátenie finančných prostriedkov voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ má E. F., pretože majetkový úbytok nastal v jej majetkovej sfére, keďže v rozsahu tejto časti žalovanej istiny zanikla jej pohľadávka voči banke. Žalovaná ďalej poprela v celom rozsahu obsah predloženej listiny – email zo dňa 20.03.2025 a dodala, že tento dôkaz je pre predmet tohto konania irelevantný, nakoľko z neho nevyplývajú žiadne skutočnosti ohľadne vlastníctva žalobcu k celkovej sume žalovanej istiny. Žalovaná mala ďalej za to, že výsluch žalobcu a osoby E. F. je z hľadiska hospodárnosti konania nadbytočný, a preto žiadala aby súd výsluch týchto osôb nevykonal. Pokiaľ ide o dohodu o vrátení finančných prostriedkov čo do pôžičiek, žalovaná zotrvala na svojej doterajšej procesnej obrane a argumentácii uvedenej v spore. Žalovaná mala aj naďalej záujem na mimosúdnom urovnaní veci. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Podaním doručeným súdu dňa 07.09.2026 žalovaná súdu oznámila, že vzhľadom na tvrdenia žalobcu vyplývajúce z dôkazu – elektronickej správy zo dňa 12.06.2025 o tom, kto je v skutočnosti vlastníkom žalovanej istiny, t.j. skutočným veriteľom žalovanej ako aj nemožnosť dosiahnutia mimosúdnej dohody so žalobcom a to napriek úprimnej snahe žalovanej, čoho dôkazom je el. komunikácia z mesiacov júl, august 2026 medzi právnymi zástupcami sporových strán o príprave dohody o urovnaní a samotný návrh znenia citovanej dohody mala a naďalej má nedostatok právnej istoty v otázke, kto je veriteľom žalovanej istiny, t.j. či je to žalobca v predmetnom súdnom konaní alebo jeho priateľka E. F., v dôsledku čoho týmto notárskou zápisnicou zo dňa 07.09.2026 sp. zn. I., K. XX/XXXX, preukazuje súdu zloženie istiny sumy 5.318,15 EUR na náklady neznámeho veriteľa v sume 76,26 EUR (spolu 5.394,41 EUR) do solučnej úschovy notárky G. Q. R., so sídlom notárskeho úradu C., H. H. XXX/X, čím žalovaná riadne splnila svoj dlh, ktorý má základ v skutkovom stave prejednávaného sporu.
8. Súd vo veci nariadil a dňa 11.09.2026 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP za účasti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a právneho zástupcu žalovanej. Právny zástupca žalovanej ospravedlnil neprítomnosť žalovanej s tým, že súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Na predmetnom pojednávaní súd po prednesoch právnych zástupcov strán sporu vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkyne navrhnutej zo strany žalobcu, a to E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. N. XXXX/X, C.. Strany sporu v zásade zotrvali na svoje skutkovej a právnej argumentácii prednesenej v spore, tak ako to uviedli vo svojich písomných vyjadreniach, v podanom odpore, replike či duplike.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalobcu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, výsluchom svedkyne E. F. zistil nasledovný skutkový stav a vec posúdil v zmysle nižšie citovaných zákonných ustanovení.
10. Predmetom prejednávanej veci bol žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie peňažnej sumy 2.150,- EUR titulom poskytnutej pôžičky. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma (táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne) pričom odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdaním predmetu pôžičku vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.
11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
12. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú najčastejšie peniaze. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik
pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a akonáhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.
13. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. Zmluva o pôžičke je odplatná len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky.
15. Predmetom prejednávanej veci bol v ďalšom žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie peňažnej sumy 3.244,41 EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
16. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
18. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 22. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke zaťažovalo žalobcu. Žalobca v konaní preukázal právny dôvod poskytnutia uplatnenej sumy 2.150,- EUR žalovanej a to dňa 16.12.2024 v sume 1.500,- EUR a dňa 24.03.2025 v sume 650,- EUR poukázaním týchto finančných prostriedkov na bankový účet žalovanej, čo bolo preukázané výpismi jednotlivých úhrad realizovaných žalobcom dňa 16.12.2024 a dňa 24.03.2024 (č.l. 8 a rub č.l. 8 spisu). Prvá pôžička vo výške 1.500,- EUR mala byť vrátená v termíne do 21.03.2025 a druhá pôžička vo výške 650,-EUR mala byť vrátená v termíne do 21.06.2025. 23. Z vyššie uvedených skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, kedy dňa 16.12.2024 a dňa 24.03.2025 došlo k reálnemu poukázaniu finančných prostriedkov v sume 1.500,- EUR plus 650,- EUR na účet žalovanej, čo bolo preukázané výpismi z účtu (č.l. 8 a rube č.l. 8 spisu), výpoveďou žalobcu a zároveň aj svedeckou výpoveďou pani E. F.. Žalobca na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol a hodnoverným spôsobom preukázal, že finančné prostriedky poskytnuté žalovanej boli jeho vlastnými finančnými prostriedkami, uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke predchádzala e-mailová komunikácia zo dňa 16.12.2024, na základe ktorej žalovaná požiadala osobu A. B. a nie niekoho iného o poskytnutie finančnej pôžičky za účelom splatenia jej dlhov voči rôznym subjektom označeným žalovanou v tejto komunikácii (č.l. 116 spisu), na základe čoho žalobca vložil dňa 16.12.2024 prostredníctvom bankomatovej karty, ktorej je držiteľom na účet patriaci jeho priateľke E. F. finančné prostriedky v celkovej výške 4.900,- EUR (potvrdenia o vklade finančných prostriedkov v celkovej výške 4.900,- EUR – č.l. 114 – 115 spisu) a následne tieto boli na základe jednotlivých platobných príkazov za žalovanú jej veriteľom uhradené, a to dňa 16.12.2024 spoločnosti F. H. H.. suma vo výške 1.404,- EUR, spoločnosti I. suma 555,- EUR, spoločnosti A. suma
600,01 EUR a dňa 18.01.2025 spoločnosti Kolektívne pôžičky suma 470,40 EUR (výpisy z účtu na rube č.l. 9 – 11 spisu). Teda medzi stranami sporu vznikol právny vzťah z pôžičky, žalovanej vznikol záväzok vrátiť peňažné plnenie a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Žalovaná nesplnila svoj záväzok vrátiť pôžičku do dohodnutej doby, t.j. do 21.03.2025, resp. do 21.06.2025, čo žalovaná nerozporovala, a keďže súd nemal v konaní preukázané, že by žalovaná dlžnú sumu uhradila, preto žalobnému návrhu žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 2.150,- EUR z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke vyhovel.
24. Pokiaľ ide o poskytnuté plnenie za žalovanú na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody medzi žalobcom a žalovanou, žalobca na základe pripojenej elektronickej komunikácie (emailovej komunikácie, komunikácie formou SMS, WhatsApp) uhradil za žalovanú jej dlhy voči viacerým subjektom, pričom žalobca a žalovaná sa dohodli na tom, že v termíne do 21.03.2025 mu tieto finančné prostriedky žalovaná uhradí. Žalobca uhradil za žalovanú nasledovné jej dlhy: 1/ dňa 07.12.2024 úhrada sumy 205,- EUR + poplatky za prevod 10,- EUR (doklad o vklade na účet v F. N. – č.l. 9 spisu); 2/ dňa 16.12.2024 úhrada sumy 1.404,- EUR na účet F. H. H. (doklad na rube č.l. 9 spisu); 3/ dňa 16.12.2024 úhrada sumy 555,- EUR na účet I. (doklad na č.l. 10 spisu); 4/ dňa 16.12.2024 úhrada sumy 600,01 EUR na účet A. (doklad na rube č.l. 10 spisu); 5/ dňa 18.01.2025 úhrada sumy 470,40 EUR na účet Kolektívne pôžičky (doklad na č.l. 11 spisu). Napriek dohode žalovaná úhradu v prospech žalobcu v dohodnutom termíne nespravila a na úkor žalobcu sa tak bezdôvodne obohatila vo výške 3.244,41 EUR (205,- EUR + 10,- EUR + 1.404,- EUR + 555,- EUR + 600,01 EUR + 470,40 EUR). Napriek tomu, že žalovaná ako dlžník sa zaviazala požičané peňažné prostriedky vrátiť v dohodnutých termínoch, z jej strany k splneniu záväzku v dohodnutých termínoch splatnosti nedošlo, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlhu. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval písomne žalovanú na úhradu dlhu, a to výzvou zo dňa 09.08.2025, ktorá bola žalovanej doručovaná poštou, ako aj emailom (č.l. 12 – 14 spisu). Žalovaná na predmetnú výzvu reagovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 12.08.2025, v ktorom okrem iného uznala opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy v celkovej výške 5.394,41 EUR, žiadala predmetnú sumu uhradiť v splátkach a za tým účelom uzavrieť dohodu o urovnaní, ktorou by sa zaviazala splácať sumu 5.394,41 EUR v 11 mesačných splátkach , a to 10 x po 500,- EUR a 1 x 394,41 EUR (vyjadrenie žalovanej zo dňa 12.08.2025 – rub č.l. 15 – 16 spisu). K úhrade dlhu, čo i len čiastočnej zo strany žalovanej nedošlo.
25. Pokiaľ ide zo strany žalovanej o namietanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd k danej otázke uvádza, že aktívna vecná legitimácia znamená, že žalobca je nositeľom práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. V tomto prípade je rozhodujúce, kto je zmluvnou stranou (veriteľom) v rámci dohody o pôžičke. Rozhodujúca je dohoda medzi stranami sporu a nie pôvod peňazí. Pre posúdenie, kto je veriteľom, je rozhodujúca dohoda medzi žalobcom a žalovanou. Ak sa žalobca dohodol so žalovanou, že jej poskytne finančné prostriedky, vznikol zmluvný vzťah medzi nimi. Skutočnosť, že platba bola technicky vykonaná z účtu tretej osoby (priateľky žalobcu), na tomto vzťahu nič nemení. Súdna prax v takýchto prípadoch posudzuje tretiu osobu (priateľku) len ako tzv. platobný nástroj alebo prostredníka, ktorý koná na základe pokynu a v mene žalobcu. Záväzok na vrátenie peňazí teda vznikol žalovanej voči žalobcovi, nie voči jeho priateľke. Žalobca v priebehu konania, a to najmä predloženou elektronickou komunikáciou medzi stranami sporu ako aj jeho výsluchom na pojednávaní, v rámci ktorého chronologicky a presvedčivo preukázal vznik a existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovanou, tiež že finančné prostriedky boli jeho vlastnými finančnými prostriedkami a tieto boli vložené na spoločný účet priateľky – svedkyne E. F. a žalobcu a následne žalobcom poskytnuté žalovanej, čomu predchádzala aj komunikácia medzi stranami sporu, v ktorej sama žalovaná nežiadala nikoho iného, ale len osobu žalobcu o poskytnutie finančnej pôžičky, mal súd za to, že ústna zmluva o pôžičke je platná a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože je zmluvnou stranou (veriteľom) z ústne uzavretej zmluvy o pôžičke a zároveň vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k dohode o poskytnutí pôžičky, finančné prostriedky boli žalobcom skutočne reálne poskytnuté v prospech žalovanej, pričom z elektronickej komunikácie aj jednoznačne vyplynulo, že žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť, nároky žalobcu ani pokiaľ ide o výšku poskytnutých finančných prostriedkov, z ktorých boli hradené jej dlhy voči rôznym veriteľom žiadnym spôsobom nespochybnila, čo vyplýva z ich predsúdnej komunikácie Výzva zo dňa 09.08.2025 na úhradu dlžnej sumy – vyjadrenie zo dňa 12.08.2025 – rub č.l. 15 – 16 spisu. Zároveň mal tieto skutočnosti súd za preukázané aj svedeckou výpoveďou priateľky žalobcu, ktorá skutkové tvrdenia žalobcu o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej z ich spoločného účtu, ktorým v rámci internetbankingu a disponovania debetnou kartou k predmetnému účtu žalobca disponoval, pri svojom
výsluchu na pojednávaní potvrdila. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca v termínoch a vyššie uvedených sumách, ktoré boli jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi, poskytol žalovanej finančné prostriedky vo forme pôžičky, ktoré žalovaná v dohodnutom termíne a ani následne po výzve žalobcu pred podaním žaloby na súd a ani v priebehu konania nevrátila. Zároveň žalobca v termínoch a na účty uvedené v emailovej komunikácii žalovanou zo dňa 16.12.2024 (č.l. 116 spisu) realizoval v prospech žalovanej, teda za žalovanú úhradu jej záväzkov voči týmto rôznym subjektom, a to v celkovej výške 3.244,41 EUR s tým, že žalovaná tieto finančné prostriedky žalobcovi, na úkor ktorého sa obohatila, v dohodnutej lehote nevrátila, a to ani následne po výzve žalobcu pred podaním žaloby na súd a ani v priebehu konania. Žalovaná spočiatku nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.394,41 EUR, ktorú jej mal požičať žalobca v čiastkových siedmych platbách a vo výškach ako vyplývajú z predložených listinných dôkazov žiadnym spôsobom nespochybňovala, žiadala len o zaplatenie dlžnej sumy v splátkach (vyjadrenie zo dňa 12.08.2025 – rub č.l. 15 – 16 spisu). Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že k úhrade dlžnej sumy zo strany žalovanej ani len čiastočne nedošlo.
26. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky ani na výzvu zo strany žalobcu, tieto skutočnosti žalovaná nerozporovala, vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania splnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť.
27. V danom prípade sa žalovaná dostala do omeškania neuhradením dlžných súm, a to deň nasledujúci po dni splatnosti pôžičky zo dňa 16.12.2024 a zo dňa 24.03.2025 a na základe vzájomnej dohody medzi žalobcom a žalovanou, na základe ktorej uhradil za žalovanú jej dlhy voči viacerým subjektom, pričom žalobca a žalovaná sa dohodli na tom, že v termíne do 21.03.2025 mu tieto finančné prostriedky žalovaná uhradí. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení, sadzba úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k 22.03.2025 je vo výške 2,65% + 5 percentuálnych bodov =7,65% ročne a základná úroková sadzba ECB platná k 22.06.2025 je vo výške 2,15% + 5 percentuálnych bodov = 7,15% ročne. Žalobca si tak voči žalovanej uplatnil a súd mu priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 1.500,- EUR od 22.03.2025 (deň nasledujúci po dni splatnosti pôžičky zo dňa 16.12.2024) do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 650,- EUR od 22.06.2025 (deň nasledujúci po dni splatnosti pôžičky zo dňa 24.03.2025) do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,15% ročne zo sumy 3 244,41,- EUR od 22.03.2025 (deň nasledujúci po dni splatnosti dlžnej sumy) do zaplatenia.
28. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanej úspešný v celom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.