Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-2S-1-2021.pdf
PDF · 139.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-2S/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., IČO: 47 079 690, so sídlom: Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., IČO: 50 074 369, so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, a súčasne právne zastúpeného: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., IČO: 47 876 034, so sídlom: Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31 797 903, so sídlom: Ružová dolina 606/10, 821 09 Bratislava, P. O. BOX 98, za účasti ďalšieho účastníka konania: Štatistický úrad Slovenskej republiky, IČO: 00 166 197, so sídlom: Lamačská cesta 3/C, 840 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: 14751-9000/2020 zo dňa 30.11.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Na základe námietok žalobcu ako uchádzača vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie stravovania zamestnancov formou elektronických stravovacích kariet“, vyhlásenej ďalším účastníkom konania ako verejným obstarávateľom (ďalej aj „kontrolovaný“) v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2020/S 132-323768 dňa 10.07.2020 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 146/2020 dňa 13.07.2020 pod značkou 24690 – MSS (ďalej len „predmetná verejná súťaž“), doručených žalovanému dňa 07.09.2020 a smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. g) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písm. a) až f) ustanovenia § 170 ods. 3 ZVO, bolo začaté konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 171 ZVO a oznámené kontrolovanému listom č. 13322-6000/2020-OD-L zo dňa 11.09.2020.
2. Po uskutočnení procesných úkonov vydal Úrad pre verejné obstarávanie, Odbor dohľadu (ďalej len „prvostupňový orgán“), rozhodnutie č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 01.10.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 175 ods. 3 ZVO zamietol námietky žalobcu.
3. Na základe žalobcom podaného odvolania Úrad pre verejné obstarávanie, Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „žalovaný“) dňa 30.11.2020 vydal rozhodnutie č. sp. 14751-9000/2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 177 ods. 12 ZVO.
II.
Žaloba
4. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 01.01.2021 v zákonom stanovenej lehote na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda namietal nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
5. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že závery žalovaného týkajúce sa právneho posúdenie zisteného skutkového stavu nemajú oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a nereflektujú zistený stav veci, preto na ne nemožno prihliadať. Poukázal na znenie § 38h ods. 4 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOHS“) a § 32 ods. 6 písm. c) ZVO, ako aj na to, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 2S/273/2017zo dňa 21.11.2018, ktorým bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „PMÚ“) č. 31/2017/ODK-2017/KH/R/2/025 zo dňa 11.09.2017, ktorým bol niektorým spoločnostiam uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2019. Toto rozhodnutie súdu podľa žalobcu predstavuje na účely ZVO a ZOHS konečné rozhodnutie.
6. Ani prípadný odkladný účinok kasačnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu súdu podľa žalobcu nemôže mať vplyv na jeho platnosť a právoplatnosť z pohľadu ustanovení ZOHS a ZVO. Argumentácia žalovaného spočívajúca v teleologickom a historickom výklade § 32 ods. 6 ZVO tak nie je podľa žalobcu v súlade s požiadavkou podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý poskytuje štátnym orgánom určitú mieru správnej úvahy, ohraničenú zákonom. Správna úvaha nesmie v žiadnom prípade znamenať ľubovôľu orgánu verejnej správy. Hodnotiaca úvaha správneho orgánu vo vzťahu k výkladu a aplikácii určitého ustanovenia na skutkový stav tiež musí vychádzať z toho, čo v konaní vyšlo najavo, a musí rešpektovať pravidlá logického myslenia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na diametrálnu odlišnosť a zásadný kvalitatívny rozdiel medzi inštitútmi právoplatnosti a vykonateľnosti a dodal, že žalovaný nie je oprávnený tieto pojmy zamieňať a vykladať nad rámec toho, čo mu právne predpisy (ZOHS a ZVO) umožňujú, a pritom tvrdiť, že v danom prípade je potrebné ignorovať nielen gramatický výklad zákona, ale aj naznačený zásadný rozdiel medzi inštitútom právoplatnosti a vykonateľnosti. Keďže ZVO v § 32 ods. 6 písm. c) priamo pomenúva, že konečným rozhodnutím sa rozumie výlučne právoplatné rozhodnutie súdu, ide o jasnú a zrozumiteľnú formuláciu, z ktorej vyplýva zrejmý úmysel zákonodarcu pri tvorbe tejto právnej normy, a tým aj jej účel. Argumentácia žalovaného preto podľa žalobcu neobstojí.
7. Ďalej žalobca zdôraznil, že SSP upravujúci inštitút kasačnej sťažnosti, napriek účinnosti od 01.07.2016, vstúpil do platnosti už 21.05.2015. V súčasnosti platný a účinný ZVO vstúpil do platnosti, resp. aj nadobudol účinnosť jeho vyhlásením až 18.11.2015. Teda zákonodarca bol oboznámený s inštitútom kasačnej sťažnosti ešte v priebehu prípravy znenia ZVO. Ak teda zákonodarca chcel viazať konečné rozhodnutie na vykonateľnosť rozhodnutia (nie jeho právoplatnosť), bezpochyby by to uviedol v príslušných ustanoveniach ZOHS a ZVO. Akýkoľvek iný výklad by podľa žalobcu spochybňoval celú legislatívnu činnosť zákonodarcu. Výklad právnej normy tiež nemôže smerovať k následkom, ktorými by v dôsledku takéhoto výkladu malo dôjsť k faktickej novelizácii vykladaného ustanovenia. Takýto postup by bol z pohľadu ústavného princípu trojdelenia štátnej moci neprípustný. Podľa žalobcu nemožno akceptovať stav, keď by sa súťažiteľ počas 3-ročnej doby trvania zákazu ďalej zúčastňoval verejných obstarávaní, a to aj napriek právoplatne uloženému zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, a po uplynutí troch rokov by sa už (čo aj právoplatne uložená) sankcia pre tento subjekt absolútne minula účinkom. Takýto postup nemožno podľa žalobcu v žiadnom prípade tolerovať. Podanie kasačnej sťažnosti
samo osebe nemôže byť prostriedkom pre účelové obchádzanie právoplatne uložených sankcií. Týmto postupom by totiž nebolo rešpektované právoplatné rozhodnutie o uloženej sankcii, nebol dodržaný zákonom ustanovený postup a minul by sa účinkom aj účel zákona a rovnako tak aj účel uloženej sankcie. Ustanovenia § 38h ods. 4 písm. b) ZOHS a § 32 ods. 6 písm. c) ZVO pre existenciu konečného rozhodnutia vyžadujú, aby príslušné rozhodnutie bolo právoplatné. Prípadný odkladný účinok kasačnej sťažnosti nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia súdu. Z pohľadu ustanovení ZOHS a ZVO je teda napriek podaniu kasačnej sťažnosti rozhodnutie súdu konečným rozhodnutím. To je dané okrem iného tým, že kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorou možno napadnúť výlučne právoplatné rozhodnutie.
8. Žalobca ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov, z ktorej vyplýva, že Slovenská republika je právny štát, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy – účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Aplikujúc tieto závery na posudzovaný prípad dospel k záveru, že nemôže byť cieľom racionálneho zákonodarcu, aby boli ustanovenia § 32 ods. 6 ZVO a 38h ods. 4 ZOHS vykladané takým spôsobom, že za konečné rozhodnutie sa rozumie vykonateľné rozhodnutie, aj keď v predmetných ustanoveniach zákon výslovne uvádza právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu. Dôvodová správa k jednotlivým predpisom ako interpretačný prostriedok obdobne nerozširuje legálnu definíciu pojmu konečného rozhodnutia. Orgány verejnej moci (vrátane ÚVO) nie sú oprávnené svojou úvahou dospieť k takému výkladu právnych noriem, ktorá by ukladala subjektom povinnosti nad rámec zákona. Takýto výklad by bol nespravodlivý a v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa ustálenej judikatúry súdnych autorít správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci.
9. Žalobca ďalej uviedol, že s predpokladom racionálneho zákonodarcu úzko súvisí aj požiadavka právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí orgánov, ktoré legislatívne texty zákonodarcu interpretujú. Vzhľadom na tieto východiskové princípy, je v kontexte garantovaných práv nevyhnutné právnu normu v § 32 ods. 6 ZVO a v § 38h ods. 4 ZOHS vykladať prísne reštriktívne. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa žalobcu kontrolovaný vo verejnom obstarávaní pochybil, keď nielen, že nevylúčil dotknutých uchádzačov z verejného obstarávania, ale ponuka jedného z nich bola vyhodnotená ako úspešná. Keďže prvostupňový orgán a žalovaný si nesprávne vyložili § 32 ods. 6 ZVO a § 38h ods. 4 ZOHS, preskúmavané rozhodnutia trpia neodstrániteľnou vadou nezákonnosti, na základe čoho podľa žalobcu existujú zrejmé dôvody na ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.
10. V rámci vady nepreskúmateľnosti žalobca poukázal na nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, z ktorého nie je úplne zrejmé, aké úvahy ho viedli pri vyhodnotení argumentov obsiahnutých v odvolaní žalobcu. Žalovaný vo veľkej časti len opakoval argumenty prvostupňového orgánu, pričom k veci nepriniesol žiadnu svoju právnu kvalifikáciu, ktorá by sa kriticky vysporiadala so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo. V záujme zabezpečenia zákonnosti verejného obstarávania a na to nadväzujúceho administratívneho konania pred ÚVO bol orgán verejnej správy povinný sa vysporiadať so všetkými predloženými argumentmi a skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie vo veci a tieto svoje úvahy náležite zdôvodniť. Skoro celé napadnuté rozhodnutie predstavuje len citáciu prvostupňového rozhodnutia bez vlastnej úvahy žalovaného. Takéto rozhodnutie je podľa žalobcu svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia musí jasne argumentovať, prečo správny orgán rozhodol práve týmto spôsobom, a nesmie viesť k žiadnym pochybnostiam. Pre tento účel musí správny orgán v odôvodnení uviesť, ako sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, návrhmi a námietkami účastníkov, akými úvahami sa riadil pri výklade právnych predpisov, a pri ich hodnotení v rámci odôvodnenia musí správny orgán presne špecifikovať právne predpisy, na základe ktorých rozhodol, a odôvodniť aplikáciu konkrétnych ustanovení. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol neprihliadnuť na vyjadrenia predkladané žalobcom, bol povinný presvedčivo zodpovedať otázku, prečo tieto vyjadrenia pri svojom rozhodovaní nezohľadnil.
11. Žalobca ďalej konštatoval, že akákoľvek argumentácia a hlbšia úvaha žalovaného v napadnutom rozhodnutí absentuje, hoci súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Odôvodnenie musí byť dostatočné a presvedčivé, odôvodnené riadne a vyčerpávajúco. Napadnuté rozhodnutie však túto podmienku nespĺňa.
12. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby správny súd na základe a postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) SSP vydal rozsudok, ktorým obe preskúmavané rozhodnutia zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, vrátane priznania plnej náhrady trov konania žalobcovi.
III.
Vyjadrenie žalovaného
13. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 26.02.2021. Zhrnul skutkový stav veci, zopakoval argumenty žalobcu a v rámci vlastnej argumentácie uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spor o to, či úspešný uchádzač spĺňa podmienku osobného postavenia v zmysle § 32 ods. 1 písm. f) ZVO, ak rozhodnutím súdu bola zamietnutá žaloba podaná účastníkmi dohody obmedzujúcej súťaž, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia PMÚ, ktorým bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia. Vysvetlil, že v zmysle § 32 ods. 6 písm. c) ZVO sa konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci rozumie právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené. Podľa § 32 ods. 1 písm. f) ZVO sa verejného obstarávania môže zúčastniť len ten, kto nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu. Žalovaný poukázal na § 446 ods. 2 písm. c) SSP, v zmysle ktorého kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná vo veciach správneho trestania. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že kasačná sťažnosť má ex lege odkladný účinok, t. j. v predmetnom prípade účinky rozhodnutia súdu, proti ktorému bola podaná kasačná sťažnosť, nenastupujú. V zmysle § 447 ods. 2 SSP nastúpením odkladného účinku sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci.
14. Žalovaný v tejto veci poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13.06.2018, v zmysle ktorého odkladný účinok predstavuje mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. V predmetnom prípade by okamžitým výkonom právoplatného rozhodnutia súdu bola zamedzená účasť žalobcom menovaných spoločností v predmetnom postupe zadávania zákazky, čím by de facto úspešná spoločnosť nemohla ani uzavrieť zmluvu s verejným obstarávateľom, a to napriek tomu, že voči rozhodnutiu súdu bola podaná kasačná sťažnosť, ktorou boli paralyzované účinky právoplatného rozhodnutia krajského súdu. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a jej odkladného účinku, ktorý v tomto prípade nastáva ex lege, podľa žalovaného je, že rozhodnutie súdu, a teda ani rozhodnutie PMÚ, ktorým bol dotknutým subjektom uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, nevyvolávajú právne účinky, ktoré ZVO spája s uloženým zákazom účasti vo verejnom obstarávaní potvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného nemožno súhlasiť so záverom žalobcu, že rozhodnutie súdu je konečné. Na základe odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti môžu právne účinky rozhodnutia súdu nastúpiť až rozhodnutím kasačného súdu.
15. K žalobcom tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že po opätovnom preštudovaní preskúmavaných rozhodnutí musí byť zrejmé aj žalobcovi, že uvedené tvrdenie sa nezakladá na skutočnosti a žalobca ho do správnej žaloby uviedol automaticky bez toho, aby si riadne preštudoval obe rozhodnutia. Žalobné dôvody musia byť riadne odôvodnené a žalobca by mal poukázať na konkrétne skutočnosti. Nie je možné uvádzať nepreskúmateľnosť rozhodnutia bez toho, aby žalobca jasne poukázal súdu (a aj žalovanému), v čom konkrétne považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalovaný konštatoval, že súhlasil s výrokom a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, avšak v odôvodnení sa venoval vlastnej úvahe, a to,
okrem iného, gramatickému, historickému a teleologickému výkladu sporného ustanovenia, poukázal na stanovisko PMÚ a zároveň oslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby uviedol dôležité skutočnosti pre rozhodnutie. Skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, nie je možné automaticky považovať za nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
16. Žalovaný ďalej konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, a zároveň uviedol, že samotnú skutočnosť, že odvolací orgán v odôvodnení nereaguje na všetky návrhy uvedené v odvolaní, nemožno kvalifikovať ako podstatnú vadu konania. Je prirodzené, že žalobca, ktorého odvolaniu nebolo vyhovené, bude mať za to, že sa žalovaný nedostatočne zaoberal celou argumentáciou, avšak žalovaný sa vyjadril ku každému odvolaciemu dôvodu.
17. Zhrnul, že dôvody uvedené v správnej žalobe považuje za nesprávne, účelové, neodôvodnené, ktoré zároveň nezodpovedajú ani súčasnej normatívnej právnej úprave. Mal za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so ZVO. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
IV.
Replika žalobcu
18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 07.04.2021 (replika). Zopakoval podstatnú časť svojej žalobnej argumentácie, na ktorej zotrval, vrátane žalobného petitu.
19. Duplika žalovaného nebola podaná.
20. Ďalší účastník konania sa k veci samej nevyjadril.
V.
Relevantná právna úprava
21. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
25. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
26. Podľa § 10 ods. 2 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
27. Podľa § 170 ods. 3 písm. g) ZVO osoba podľa odseku 1 môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva podať námietky proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f).
28. Podľa § 171 ods. 1 ZVO konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok sa začína dňom doručenia námietok úradu.
29. Podľa § 175 ods. 3 ZVO ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania a úrad nepostupoval podľa odseku 2, námietky zamietne.
30. Podľa § 177 ods. 12 ZVO rada v odvolacom konaní rozhodne vždy vo veci samej, pričom ak sú pre to dôvody, rada rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
31. Podľa § 32 ods. 1 písm. f) ZVO verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia: nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu.
32. Podľa § 32 ods. 6 ZVO konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci na účely tohto zákona sa rozumie a) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nie je možné podať žalobu, b) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nebola podaná žaloba, c) právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené alebo d) iný právoplatný rozsudok súdu.
33. Podľa § 38h ods. 1 ZOHS ak tento zákon neustanovuje inak, úrad uloží podnikateľovi zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak tomuto podnikateľovi uložil pokutu za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž, ktorá spočívala v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou súťažou.
34. Podľa § 38h ods. 4 ZOHS doba podľa odseku 1 a 3 začína plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia; za konečné rozhodnutie sa na účely určenia začiatku plynutia lehoty považuje: a) právoplatné rozhodnutie úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1 alebo 3 a proti ktorému nie je možné podať žalobu alebo proti ktorému nebola podaná žaloba, b) právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené konanie vo veci preskúmania rozhodnutia úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1 alebo 3.
35. Podľa § 439 ods. 1 SSP kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 447 ods. 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.
VI.
Posúdenie veci správnym súdom
37. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/1/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/1/2021.
38. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok vo veci verejne vyhlásil. Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 24.03.2026 (oznámenie zverejnené v dňoch 24.03.2026 až 10.09.2026), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP.
39. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného (ďalej spolu len „žalovaný“), vydaných v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, teda ďalšieho účastníka konania, na základe námietok podaných zo strany žalobcu ako uchádzača vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie stravovania zamestnancov formou elektronických stravovacích kariet“. Preskúmavanými rozhodnutiami boli zamietnuté námietky žalobcu, uplatnené podľa § 170 ods. 3 písm. g) ZVO, a to z dôvodu podľa § 175 ods. 3 ZVO, teda že žalovaný nezistil porušenie zákona, ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Prvostupňové rozhodnutie bolo v celom rozsahu potvrdené napadnutým rozhodnutím podľa § 177 ods. 12 ZVO.
40. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
41. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na posúdenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda námietky nepreskúmateľnosti, ktorá je predpokladom pre možnosť posúdenia ďalších uplatnených žalobných dôvodov. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že nezrozumiteľnosťou ani nedostatkom dôvodov ani jedno z nich netrpí.
42. Správny súd, berúc do úvahy odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí, nepovažuje žalobnú námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP za opodstatnenú. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný podrobne, dostatočne a presvedčivo vysporiadal nielen s podstatou samotnej veci, t. j. s námietkami žalobcu vznesenými proti predmetnej verejnej súťaži, ale v odvolacom konaní sa vysporiadal aj s odvolacími argumentami žalobcu (bod 55. a nasl. napadnutého rozhodnutia), pričom dal presvedčivú odpoveď na všetky skutkové a právne otázky danej veci, teda jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo rozhodol tak, ako rozhodol, a z čoho pritom vychádzal, vrátane príslušných zákonných ustanovení. Žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach rozvinul aj vlastné úvahy a jeho rozhodnutia nie sú ani protirečivé, práve naopak - sú logické, nadväzujúce a podložené. Navyše žalobca svoju argumentáciu vo vzťahu k tomuto žalobnému dôvodu formuloval len všeobecne, bez poukazu na konkrétne nedostatky preskúmavaných rozhodnutí, ktoré by mali byť dôvodom na konštatovanie takejto vady. Žalobca len vágne poukázal na nedostatok úvah, vlastného právneho posúdenia, prázdne citácie a opakovanie argumentov zo strany žalovaného, avšak neuviedol, v čom presne má nedostatok dôvodov preskúmavaných rozhodnutí spočívať, teda v čom vidí jeho nepreskúmateľnosť, ani aký má tento nedostatok vplyv na jeho práva. Podstatou žalobnej argumentácie v tomto smere je skôr nespokojnosť s výsledkom konania, resp. s tým, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s jeho námietkami a argumentami, s ktorých vyhodnotením sa žalobca nestotožňuje. Táto skutočnosť však nie je spôsobilá založiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Správny súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že zo strany orgánov verejnej správy nie je potrebné dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07, ako i rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach A. proti B., A. C. proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku), čo v prejednávanej veci bolo splnené.
43. V nadväznosti na uvedené správny súd ďalej skúmal správnosť právnych záverov, resp. právneho posúdenia danej veci, vyslovených žalovaným v preskúmavaných rozhodnutiach. Vychádzal pritom z premisy, že nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. V predmetnej veci žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci otázky existencie konečného rozhodnutia k zákazu účasti dotknutých subjektov na verejnom obstarávaní v zmysle § 32 ods. 1 písm. f), § 32 ods. 6 ZVO.
44. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že princíp nediskriminácie, vyjadrený v § 10 ods. 2 ZVO, zakazuje diskrimináciu hospodárskych subjektov a je v podstate vyjadrením zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá sa prejavuje aj v možnosti účasti konkrétneho hospodárskeho subjektu na verejnom obstarávaní za rovnakých, resp. porovnateľných podmienok, ako ostatné subjekty. Podľa Dôvodovej správy k ZVO (Osobitná časť, K § 10) „Predmetné princípy sledujú primárny cieľ, aby sa verejné obstarávanie otváralo hospodárskej súťaži, aby túto rozvíjalo a chránilo. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t. j. prvotný záujem je na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny zo záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom...Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi, resp. záujemcami spočíva na tom, že verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ pristupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, resp. záujemcom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodňovať alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení...“. Účelom ustanovenia § 10 ods. 2 ZVO je teda zachovávať rovnaký prístup ku všetkým uchádzačom, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené súťažnými podmienkami, vrátane § 32 ods. 1 písm. f) ZVO.
45. Pokiaľ ide o posúdenie právnej otázky, čo je konečným rozhodnutím vo vzťahu k zákazu účasti na verejnom obstarávaní v danej veci v zmysle § 32 ods. 1 písm. f), § 32 ods. 6 ZVO, správny súd sa prikláňa k názoru, že je ním až meritórne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) o kasačnej sťažnosti. Správny súd poukazuje na to, že odkladné účinky kasačnej sťažnosti, ktoré zanikajú právoplatným rozhodnutím NSS SR o nej (§ 447 ods. 2 SSP), bránia v tom, aby nastúpili (prejavili sa) účinky preskúmavaných rozhodnutí (preskúmavanými rozhodnutiami v kasačnom konaní sú - primárne rozhodnutie krajského/správneho súdu, sekundárne rozhodnutia vydané v administratívnom konaní, ktorých zákonnosť preskúmal krajský/správny súd), vyplývajúce z ich právoplatnosti a vykonateľnosti ako základných vlastností každého rozhodnutia (por. II. ÚS 264/04). Správny súd v tomto smere pripomína, že právoplatnosť je taká vlastnosť rozhodnutia, ktorá sa prejavuje ako jeho záväznosť a nezmeniteľnosť pre subjekty, ktorým je rozhodnutie určené, a ktoré sa ním musia riadiť. Vykonateľnosť ako vlastnosť rozhodnutia predstavuje jeho vynútiteľnosť zákonom prípustnými prostriedkami (exekúciou). Odkladné účinky kasačnej sťažnosti majú za následok spočívanie týchto účinkov ako celku, teda záväznosti a vynútiteľnosti ich plnenia, pričom rozhodnutie sa už nepovažuje za nezmeniteľné, keďže je možné ho zrušiť alebo zmeniť v rámci kasačného konania.
46. Odkladné účinky kasačnej sťažnosti, ktoré v danej veci nastúpili zo zákona [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP], spôsobujú, že z rozhodnutia krajského súdu, ktorým bola správna žaloba proti rozhodnutiu PMÚ o uložení zákazu účasti na verejnom obstarávaní pre dotknuté subjekty zamietnutá, a teda ani z rozhodnutia PMÚ, neplynú práva ani povinnosti, a teda ani zákaz účasti vo verejnom obstarávaní nie je vo vzťahu k nim uplatniteľný. Správny súd podotýka, že právoplatnosť rozhodnutia je jednou z podmienok, za ktorých je možné podať kasačnú sťažnosť (por. § 439 ods. 1 SSP), keďže
správny súdny prieskum administratívnych rozhodnutí je jednoinštančný a kasačná sťažnosť v systéme opravných prostriedkov predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je možné podať len proti právoplatným rozhodnutiam krajského (správneho) súdu. Argumentovať právoplatnosťou rozhodnutia krajského súdu ako dôvodom pre záver, že takéto rozhodnutie je konečným rozhodnutím vo veci, je preto neopodstatnené.
47. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť správneho výkladu právnych noriem, ktorý bez ohľadu na jeho charakter a zvolenú metódu (historický, systematický, logický výklad, etc.) musí byť predovšetkým ústavnokonformný, teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4) s tým, že „zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd...“ (Zb. Us. 10/2007). Výklad právnych noriem tak musí byť nasmerovaný predovšetkým v prospech ich adresátov. Správny súd však upriamuje pozornosť na to, že výklad právnej normy v prospech jej adresáta v tomto prípade znamená, že pôjde o výklad v prospech rozhodnutím PMÚ dotknutých subjektov, ktorým bol uložený zákaz účasti na verejnom obstarávaní, nie výklad v prospech žalobcu, ktorý týmto rozhodnutím o zákaze účasti nebol nijakým spôsobom dotknutý na svojich právach. Je potrebné si uvedomiť, že uloženie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je nástrojom správneho trestania, čo okrem iného vyžaduje aj aplikáciu trestnoprávnych zásad v takomto administratívnom a následne aj v správnom súdnom konaní. Správny súd preto zastáva názor, že nie je v súlade s ústavnokonformným výkladom ustanovení ZVO, ani v súlade so zásadou všeobecnej spravodlivosti, vykladať ustanovenie § 32 ods. 1 písm. f), ods. 6 SSP reštriktívnym spôsobom, obmedzujúcim sa na doslovné znenie právnej normy a vylúčiť z účasti na verejnom obstarávaní subjekty, vo vzťahu ku ktorým prebieha prieskum právoplatného rozhodnutia krajského súdu v kasačnom konaní na základe kasačnej sťažnosti. Výsledkom kasačného konania totiž môže byť nielen zamietnutie kasačnej sťažnosti, ale aj zrušenie rozhodnutia súdu či jeho zmena s priamym dopadom na rozhodnutia vydané v administratívnom konaní vrátane ich zrušenia kasačným súdom (por. § 461, § 462 SSP).
48. Správny súd pri posudzovaní právnej otázky konečného rozhodnutia považuje za rozhodujúce ustanovenie § 447 ods. 2 SSP, ktorým zákonodarca expressis verbis, jednoznačne a nepochybne, vymedzil následky vyplývajúce z odkladného účinku, bez ohľadu na to, či odkladný účinok nastúpil ex lege alebo inak. Podľa tohto ustanovenia nastúpením odkladného účinku sa až do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Inými slovami, aplikované na danú vec, rozhodnutie krajského súdu, u ktorého podaním kasačnej sťažnosti nastúpil odkladný účinok ex lege, nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia o vylúčení uchádzača z verejného obstarávania.
49. Obiter dictum správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 32 ods. 6 ZVO, ktoré je rozčlenené do písm. a) až písm. d), je komplexne formulované tak, aby zahŕňalo všetky situácie, ktoré by pri ustálení konkrétneho konečného rozhodnutia mohli nastať, a teda zahŕňajú aj prípad podania kasačnej sťažnosti. Správny súd už len dodáva, že uloženie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je správnym trestaním, je preto potrebné, aby vydané rozhodnutie PMÚ a uložená sankcia (ktorá spravidla predstavuje zásadný dopad na podnikateľskú činnosť dotknutého subjektu a jeho fungovanie) mali skutočne konečný, finálny charakter a aby vykazovali známky nezmeniteľnosti, pretože až na základe rozhodnutia vydaného s konečnou platnosťou je možné uloženú sankciu „uviesť do života“, resp. vymáhať. Rozhodnutie, ktoré je predmetom alebo súčasťou prieskumu v kasačnom konaní, však takéto atribúty nespĺňa. Navyše, až do vydania konečného rozhodnutia o zákaze účasti vo verejnom obstarávaní (v rámci aplikácie trestnoprávnych zásad na správne trestanie) platí zásada prezumpcie neviny, v zmysle ktorej tieto subjekty nie je možné potrestať skôr, ako bude vec s konečnou platnosťou rozhodnutá. Dodržanie tejto zásady neznamená účelové obchádzanie právoplatne uložených sankcií, ale prevenciu pred trestaním, ktoré by mohlo byť neskorším rozhodnutím kasačného súdu uznané ako nezákonne uložené, ak by kasačný súd k takémuto záveru dospel. Nad rámec súdneho prieskumu správny súd zároveň pre úplnosť dodáva, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018 bol rozsudkom NSS SR sp. zn. 4Sžhk/1-4/2020 zo dňa 28.08.2024 zrušený a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie.
50. Vzhľadom na uvedené správny súd nepovažuje žalobcom tvrdenú existenciu nesprávneho právneho posúdenia veci v uvedených otázkach za opodstatnenú a uzatvára, že pri vyhodnocovaní predmetných otázok nedošlo k ich nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany žalovaného a v danej veci nebol daný dôvod na vylúčenie dotknutých subjektov z verejného obstarávania z dôvodu podľa § 32 ods. 1 písm. f), § 32 ods. 6 písm. c) ZVO.
51. Správny súd rezultuje, že nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) SSP, teda námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a existencie vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by v zmysle týchto žalobných dôvodov spochybnil zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím obsahuje všetky zákonné náležitosti, je založené na dostatočných dôvodoch a je zrozumiteľné a presvedčivo odôvodnené. Žalovaný nepochybil, ak sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že námietky žalobcu podané podľa § 170 ods. 3 písm. g) ZVO, smerujúce proti inému úkonu vo verejnom obstarávaní, nie sú opodstatnené. Podľa názoru správneho súdu nedošlo ani k nesprávnej právnej aplikácii či k nesprávnemu výkladu ustanovení § 10 ods. 2, § 32 ods. 1 písm. f), ods. 6 ZVO. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných právnych veciach totožných účastníkov konania, v ktorých bola žaloba zamietnutá z rovnakých dôvodov (išlo o rozsudky vo veciach sp. zn. BA-1S/202/2020, BA-6S/129/2020).
52. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.
53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať. Vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a náhradu trov konania mu nepriznal, keďže z obsahu súdneho spisu nezistil, že by mu v súvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti trovy vznikli (por. uznesenie NSS SR sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).
54. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.