Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-390-2013.pdf
PDF · 73.03 KB
Case nature
Subarea
10Er/390/2013
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného 1/: A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. G. XXX, oprávneného 2/: H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. G. XX, proti povinnému: I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. G. XX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Michaelou Zubaľ Burdovou, Exekútorský úrad so sídlom Štefánikova 18, Humenné, pre vymoženie bežného a zameškaného výživného a trov exekúcie
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súd u k l a d á Okresnému súdu Námestovo, Námestie Antona Bernoláka 332/16, Námestovo, povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 225,98 € na účet súdneho exekútora: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 3213, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 12.08.2026 poverený súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v priebehu konania nastali skutočnosti, ktoré znemožňujú ďalšie pokračovanie v exekúcii spôsobené nemajetnosťou povinného, nakoľko pre praktickú neexistenciu majetku povinného, resp. pre nemožnosť povinného nadobudnúť majetok alebo príjem v budúcnosti, nemôže súdny exekútor v konaní pokračovať. Súdny exekútor si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 225,98 €. 2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 4. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 6. Zo súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd na dané exekučné konanie aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017. 7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal dostatočné úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného v jednotlivých peňažných ústavoch. Povinný nie je majiteľom bankových účtov. Povinný nie je vlastníkom žiadnej hnuteľnej veci. Povinný je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území J. a L. J., avšak z dôvodu absencie návrhu a súhlasu oprávnených nemôže súdny exekútor vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti a ani nemôže na predmetné nehnuteľnosti zriadiť exekučné záložné právo. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný nie je evidovaný ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba a nie je dávok vyplývajúcich zo sociálneho poistenia. Súdny exekútor vykonanými šetreniami zistil, že povinný nedisponuje žiadnymi relevantnými
aktívami, ktoré by bolo možné úspešne zexekvovať a uspokojiť tak pohľadávku oprávnených. Za tejto situácie považuje súd za preukázané, že exekúciu nie je možné reálne vykonať, keďže povinný nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by mohlo dôjsť aspoň k úhrade trov exekúcie. 8. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného. Nad rámec súd dodáva, že pri svojom rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu v čase jeho rozhodovania, preto nemôže prihliadať na eventuálnu možnosť budúceho nadobudnutia majetku povinným, ku ktorému by mohlo dôjsť či už v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti. 9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 13. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov exekúcie je poskytnúť účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, a za ktorého sa považuje aj súdny exekútor pre toto štádium konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov exekúcie, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom 14. Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 225,98 € s DPH. Táto odmena sa skladá z paušálnej odmeny vo výške 3,32 € za 47 úkonov exekučnej činnosti a náhrady za hotové výdavky vo výške 34,05 € vrátane DPH. 15. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. 16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 17. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 18. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané, či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné. 19. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie predloženej exekútorom a po preverení úkonov exekučnej činnosti obsiahnutých v pripojených listinách priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 225,98 € vrátane DPH. 20. Súd zároveň zaviazal súd, aby nahradil poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 9a ods. 1 v spojení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP).