Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-127-2025.pdf
PDF · 125.93 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/127/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar, XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa, deti rodičov - matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. a otca: H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, v konaní zastúpený: J. B. H. K. L., G., A., so sídlom M. XX, N., o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté deti, takto
r o z h o d o l :
I. Zvyšuje sa výživné na maloletú B. zo sumy 45,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, u oboch detí počnúc od X.X.XXXX, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí.
II. Dlžné výživné za obdobie od X.X.XXXX do X.X.XXXX na maloletú B. vo výške 1.260,- Eur a na maloletú C. vo výške 960,- Eur, súd povoľuje matke zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 35,- Eur na maloletú B. a po 30,- Eur na maloletú C., až do zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc od X.X.XXXX, k rukám otca maloletých detí, pod hrozbou straty výhody splátok.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III., č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX v časti rozsahu vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa otec maloletých detí domáhal zvýšenia výživného na maloletú B. na sumu 220,- Eur mesačne a maloletú C. na sumu 200,- Eur mesačne počnúc dňom rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom matka maloletých detí bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej B. sumou 45,- Eur a na výživu maloletej C. sumou 40,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Vzhľadom na to, že od posledného rozhodovania o výške výživného uplynulo dlhšie časové obdobie, považuje otec za potrebné znova upraviť výšku výživného. Dôvodom je okrem toho aj zmena rozhodujúcich pomerov, z ktorých súd vychádzal pri prvotnom určení výšky výživného. Zároveň sa zmenili aj odôvodnené potreby maloletých detí v dôsledku ich vývinu a celkovej zmeny spoločenských ekonomických pomerov. Pôvodne dohodnutá výška výživného s prihliadnutím na vtedy deklarované pomery rodičov, dnes už neobstojí. Matka pracuje dlhodobo v zahraničí, kde je už len týmto faktom daný dôvod predpokladať, že je objektívne schopná a spôsobilá platiť vyššie výživné. Otec maloletých detí žije s nimi v rodinnom dome v obci I.. V súčasnosti má otec založenú živnosť, avšak v rámci tejto živnosti aktívne zatiaľ nevykonáva podnikateľskú činnosť,
napriek tomu je schopný brigádami a rôznymi inými prácami zabezpečiť pravidelný mesačný príjem vo výške 1.000,- Eur. Práve tento príjem umožňuje otcovi zabezpečiť maloletým deťom riadnu starostlivosť a pokryť ich životné potreby z dôvodu, že určené súdom výživné nepokryje ani elementárne životné potreby maloletých detí. Príjmy matky nie sú otcovi v súčasnosti známe. Mesačné výdavky otca dosahujú sumu okolo 500,- Eur, a to elektrická energia 25,- Eur, voda 15,- Eur, plyn 80,- Eur, hygienické potreby 35,- EUR, oblečenie, obuv, 40,- EUR, strava 200,- EUR, PHM 100,- EUR. Otec vyčíslil mesačné výdavky na maloleté deti takto: ZRPŠ 20,- Eur, školské potreby 15,- Eur, lieky a vitamíny 10,- Eur, hygienické potreby 40,- Eur, oblečenie a obuv 50,- Eur, strava 200,- Eur. Mimoriadne výdavky: školský výlet maloletej C. 150,- Eur, škola v prírode u maloletej B. 250,- Eur, ojedinelé výdavky vo výške 50,- Eur mesačne. Mesačné výdavky na jedno dieťa sú vo výške 335,- Eur (bez mimoriadnych výdavkov). Súčasná výška výživného je úplne neadekvátna vzhľadom na reálne potreby a životné náklady maloletých detí.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, ktoré bolo na žiadosť právneho zástupcu otca zrušené a bolo nariadené pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne zrušené a bolo nariadené pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX bolo zrušené na žiadosť matky a bolo nariadené pojednávanie na deň XX.XX.XXXX.
3. Súd na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal v neprítomnosti matky maloletých detí, ktorá o termíne pojednávania bola upovedomená súdom elektronicky, vo veci sa elektronicky vyjadrila. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu otca maloletých detí, otca maloletých detí a kolízneho opatrovníka, správou kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XXX/XXXX a sp. zn. XXX/XX/XXXX, Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XXX/XXX/XXXX a Okresného súdu Prievidza sp. zn. XX/XX/XXXX, potvrdeniami a správami ohľadne otca a maloletých detí, emailovými vyjadreniami matky maloletých detí, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
4. Maloleté deti pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej B. mesačne sumou 45,- Eur a na maloletú C. mesačne sumou 40,- Eur a styk matky s maloletými deťmi bol upravený tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý prvý týždeň v kalendárnom mesiaci od piatka od 15:30 hod. do nedele do 16:30 hod. Okresný súd Bratislava III uznesením sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Prievidza, nakoľko maloleté deti bývajú v obci I. K.. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Galanta, nakoľko zistil, že otec s maloletými deťmi majú bydlisko v obci I.. Okresný súd Galanta dňa XX.XX.XXXX vyslovil nesúhlas s prenesením príslušnosti. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Galanta s prenesením príslušnosti bol dôvodný. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel návrhu matky na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. XXX/XX/XXXX (návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom) Okresnému súdu Galanta z dôvodu vhodnosti. Uvedená vec je vedená na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXX/XX/XXXX. Matka maloletých detí podala prostredníctvom právneho zástupcu na Okresný súd Prievidza návrh na výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť otcovi maloletých detí, matke maloletých detí a maloletým deťom podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré bude vykonávať O. K. F. J. E. M. P. Uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Prievidza preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Galanta, nakoľko zistil, že otec s maloletými deťmi majú bydlisko v obci Neded. Okresný súd Galanta dňa XX.XX.XXXX vyslovil nesúhlas s prenesením príslušnosti. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Galanta s prenesením príslušnosti bol dôvodný. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vec vedenú na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. XXXX/X/XXXX prikázal Okresnému súdu Galanta. Uvedená vec je na Okresnom súde Galanta vedená pod sp. zn. XXXX/X/XXXX. Tunajší súd rozsudkom č. k. XXX/
XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil výchovné opatrenie nariadené Okresným súdom Prievidza formou neodkladného opatrenia, a to uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX boli prešetrené pomery u otca maloletých detí. Otec maloletých detí spolu s maloletými deťmi a svojimi rodičmi bývajú v obci I. v H., K. rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve starých rodičov maloletých detí. Náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti pozostávajú z: voda 15,- Eur, elektrina 25,- Eur, plyn 80,- Eur, internet + TV 40,- Eur, komunálny odpad 36,- Eur osoba na rok. Otec maloletých detí prispieva rodičom na domácnosť mesačne sumou 300,- Eur a nákupom potravín a drogérie. Hygiena a čistota priestorov v čase šetrenia boli na dobrej úrovni. Otec maloletých detí má ukončené A. vzdelanie v učebnom odbore J. s C. G.. Od XX.XX.XXXX je SZČO s predmetom podnikania F. a P. O. L. C. a B. M. I. Q. H. K. B. A., s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.100,- Eur. Zároveň je poberateľom prídavku na dieťa v sume 120,- Eur a raz do roka si uplatňuje daňový bonus na obe deti. Otec je výlučným vlastníkom rodinného domu v obci I., ktorý nadobudol darovacou zmluvou a vlastníkom aút zn. O. N. r.v. XXXX a R. A. r. v. XXXX. Otec medzi pravidelné mesačné výdavky zahrnul výdavky na stravu 200,- Eur, hygienu 35,- Eur, ošatenie a obuv 40,- Eur, mobil 30,- Eur, životné poistenie 33,- Eur, tabakové výrobky 50,- Eur, PHM 50,- Eur. Maloletá B. navštevuje X. ročník A. P. R. P. a A. v S., v odbore T., kde dosahuje veľmi dobré študijné výsledky, nestravuje sa v školskej jedálni, nenavštevuje žiadne školské resp. mimoškolské záujmové krúžky. Maloletá C. je žiačkou X. ročníka U. R. v obci C., kde dosahuje výborné študijné výsledky, stravuje sa v školskej jedálni (poskytovaná dotácia štátu na podporu k stravovacím návykom, hradí sa režijný poplatok vo výške 7,- až 8,- Eur mesačne), nenavštevuje žiadne školské resp. mimoškolské záujmový krúžky. Výdavky na maloleté deti sú bežné, veku primerané, pričom o u oboch maloletých detí sú takmer identické. Otec vyčíslil výdavky na maloletú B. takto: strava 200,- Eur, ošatenie, obuv 50,- Eur, hygiena 40,- Eur, mobil 15,- Eur, lieky, vitamínové doplnky 20,- Eur, školské potreby 15,- Eur, ZRPŠ 20,- Eur na rok, vreckové 20,- až 30,- Eur, cestovné do školy 80,- Eur. Výdavky na maloletú C. vyčíslil takto: strava 200,- Eur, ošatenie, obuv 50,- Eur, hygiena 40,- Eur, mobil 10,- Eur, lieky, vitamínové doplnky 20,- Eur, školské potreby 15,- Eur, ZRPŠ 20,- Eur na rok, vreckové 10,- Eur a mimoriadne výdavky u maloletej C. ako školský výlet 150,- Eur, škola v prírode 250,- Eur. Otec uviedol, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť stanovenú rozsudkom súdu riadne plní. Čo sa týka jej kontaktu s maloletými deťmi, tento úplne prerušila. Otec s matkou maloletých detí nekomunikuje, nedisponuje žiadnymi informáciami o jej aktuálnom pobyte, finančné prostriedky z titulu výživného sú odosielané matkou zo zahraničia. Obe maloleté deti sa počas celého pohovoru javili byť spokojné, na kladené otázky odpovedali spontánne, udržiavali očný kontakt. Maloletá B. uviedla, že matka ju naposledy navštívila dňa XX.XX.XXXX. Ich vzájomná komunikácia trvala veľmi krátko, odhadom len pár minút, prebehla vo vonkajších priestoroch rodinného domu a to tak, že ona stála na schodoch pred vstupom do domu a matka za bránou rodinného domu. Matka jej vyčítala, že ju len využíva, nič nekonkretizovala, na čo sa maloletá B. otočila a vošla späť do domu. Maloletá C. von ani nevyšla. Na otázku, či je s matkou v telefonickom kontakte uviedla, že do konca P. XXXX jej matka cca raz za dva týždne, niekedy i dvakrát do týždňa prostredníctvom aplikácie A. poslala správu, v ktorej sa dotazovala ako sa má C., a na ktorú jej odpovedala. Koncom P. si ju však na aplikácii zablokovala a aktuálne s ňou už v žiadnom kontakte nie je. Uviedla, že od ich zverenia do starostlivosti otca strávila víkend s matkou len raz, to bolo ešte niekedy v roku XXXX. Telefonický kontakt s matkou nikdy neudržiavala, nedisponuje jej telefónnym číslom ani jej e-mailovou adresou. Maloletá C. uviedla, že s maminou sa naposledy rozprávala v P. XXXX pred školou. V deň, keď sa mamina rozprávala s B. pred domom ju videla len cez okno, nevyšla za ňou von, lebo nechcela. Počula, že sa B. s maminou pohádali, a že mamina jej hovorila, že ona je jej „pravá mamina“, na čo jej B. odpovedala, že ale sa tak nespráva. Vie aj to, že sa o nej mamina informovala formou správ cez sestru B., no ona sa s ňou nechce rozprávať a ani stretávať od času, kedy sa ju snažila násilím posadiť do auta a niekam ju odviesť, čo v nej zanechalo negatívne spomienky. Obe maloleté deti uviedli, že mama im nechýba, nemajú záujem o stretnutia s ňou, pretože dva roky sa im neozvala a ani sa ich nepokúsila navštíviť. Keby sa ich matka objavila, určite by s ňou odmietli kamkoľvek odísť. Maloletá B. sa vyjadrila, že by sa s ňou určite porozprávala pred domom a maloletá C. uviedla, že možno by sa s ňou porozprávala chvíľu, ale tiež len pred domom. Kolízny opatrovník záverom uviedol, že vykonaným šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v úrovni zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti zo strany otca.
6. Z emailového vyjadrenia matky maloletých detí doručeného na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že matka sa na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX nemôže dostaviť z finančných dôvodov, keďže by sa musela uvoľniť z práce, kupovať letenku, hradiť si ubytovanie a cestovné na A..
7. V emailovom vyjadrení doručenom na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX matka maloletých detí uviedla, že po príchode na A., kedy sa dňa XX.XX.XXXX nekonalo pojednávanie, sa musela podrobiť lekárskym vyšetreniam, a teda nemohla byť prítomná v práci (pracovala ako K. A. v B.), následne dostala vyjadrenie o ukončení tejto brigádnickej činnosti, a to k XX.XX.XXXX. Taktiež dostala informáciu o zvýšení platby za prenájom, ktorý si nemôže dovoliť a tak má ukončenú nájomnú zmluvu. Uviedla, že po dokončení maródenia si ide hľadať novú prácu, finančne výhodnú a momentálne si hľadá dostupné bývanie. Ohľadom návrhu otca maloletých detí na zvýšenie výživného uviedla, že otec by mal v prvom rade dať do poriadku vzťahy dcér a matky, ktoré účelovo a systematicky likvidoval. Nedovoľoval, bránil a znemožňoval styk matky s maloletými deťmi, tak matka nebude riešiť zvyšovanie či riešenie financií, o ktoré žiada otec maloletých detí.
8. Právny zástupca otca maloletých detí na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že podaný návrh je plne dôvodný už aj z toho dôvodu, že súčasná výška výživného na maloletú C. nedosahuje ani zákonné minimálne výživné a suma 40,- až 45,- Eur už v súčasnosti nemôže plniť žiadny rozumný účel a je potrebné túto sumu navýšiť primerane k pomerom oboch rodičov. Vzhľadom na to, že matka nepredložila súdu potvrdenie o svojich majetkových pomeroch, navrhol, aby súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe MS SR a pri určení príjmu matky vychádzal z potencionálneho príjmu, pričom matka pracuje v zahraničí a je dôvodné predpokladať, že jej príjem je aspoň v takej výške, aby si svoju vyživovaciu povinnosť v navrhovanej zvýšenej výške mohla bez problémov plniť. Navrhol miernu úpravu petitu, a to v rozsahu výroku o zročnom výživnom, ktorý v pôvodnom návrhu absentoval (zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 3.986,50 Eur je matka povinná zaplatiť k rukám otca, pričom súd povoľuje zročné výživné matke zaplatiť v M. mesačných splátkach po 1.328,84 Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok). K samotnej výške výživného poukázal aj na metodické usmernenie, v zmysle ktorého pri dvoch deťoch vo veku XX a XX rokov sa orientačná výška výživného stanovuje na XX % v prípade maloletej C. a XX % v prípade maloletej B. zo mzdy povinného rodiča. Potencialita príjmu je ustáliteľná aj skrz minimálnu mzdu v danej krajine, v ktorej matka žije a pracuje. Čo sa týka výšky minimálnej mzdy, predložil súdu tabuľku minimálnych a priemerných miezd v jednotlivých štátoch Európy na základe zverejnených údajov zo Štatistického úradu pre Európsku úniu. Na základe týchto dvoch dôvodov mal za to, že podaný návrh je dôvodný.
9. Otec maloletých detí sa na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v celom rozsahu pripojil k prednesu jeho právneho zástupcu. Maloletá B. od A. XXXX navštevuje X. ročník A. R. v S. a maloletá C. X. ročník U. školy vo C.. Výdavky na maloleté deti sú bežné, veku primerané, vo výške približne 335,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa. Matka maloletých detí súdom určené výživné hradí a to zo zahraničia, zo R., aj keď občas sa posunie termín splatnosti. Dlžné výživné otec neeviduje. Kontakt maloletých detí a matky naďalej dlhodobo absentuje, kontakt medzi nimi bol naposledy tak, ako to uviedli maloleté deti pri vykonanom pohovore. Na otázku súdu, odkedy žiada navrhovateľ zvýšiť výživné, nakoľko v návrhu a aj v návrhu na zmenu petitu uviedol, že výživné má byť zvýšené počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, jeho právny zástupca uviedol, že žiadajú zvýšiť výživné od podania návrhu. Na otázku kolíznej opatrovníčky, či vie, kde matka maloletých detí žije, keďže v návrhu na zmenu petitu navrhli, aby súd pri určovaní výživného vychádzal z potencionálneho príjmu matky z minimálnej mzdy v V., kde matka podľa jeho posledných informácií pracuje, avšak na poslednom pojednávaní uviedol, že peniaze posiela zo R., uviedol, že naposledy bola matka v V.. Pokiaľ uhrádzala výživné, keď tam pracovala, platby chodili z IBAN so začiatkom ,,W.“ a asi pol roka chodia z IBAN ,,D.“. To, kde sa aktuálne matka maloletých detí zdržiava, otec nevie.
10. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výživné bolo naposledy určené pred viac ako R. rokmi, odkedy sa pomery na strane maloletých detí zmenili. Matka maloletých detí sa na výchove, okrem plnenia si vyživovacej povinnosti, nijak nepodieľa, s maloletými deťmi neudržiava kontakt. Súdu na výzvu nedoložila potvrdenie o svojich príjmových a majetkových pomeroch, pričom je evidentné, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, kde nejaký príjem dosahuje, nakoľko si hradí svoje režijné náklady. Nakoľko otec vyčíslil výdavky na maloleté deti vo výške 330,- až 340,- Eur mesačne na každé dieťa a je poberateľom prídavku na deti, ktorý sa zohľadňuje pri určovaní výšky výživného, navrhla, aby súd čiastočne vyhovel návrhu otca a výživné na maloletú B. zvýšil na sumu 200,- Eur mesačne a na maloletú C. na sumu 180,- Eur, a to počnúc dňom podania návrhu.
11. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo plátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
13. Podľa § 78 ods. l prvá veta ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
14. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť matky k maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej B. mesačne sumou 45,- Eur a na maloletú C. mesačne sumou 40,- Eur a styk matky s maloletými deťmi bol upravený tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý prvý týždeň v kalendárnom mesiaci od piatka od 15:30 hod. do nedele do 16:30 hod. V čase posledného rozhodovania o výživnom mala maloletá B. XX rokov, navštevovala W.. stupeň U. R., a to X. ročník. Maloletá C. v čase posledného rozhodovania o výživnom mala X rokov a X mesiace, navštevovala W. stupeň U. školy, a to X. ročník. Obe maloleté deti
boli zdravé, mávali iba bežné detské ochorenia. Mesačné výdavky na maloleté deti spolu boli vyčíslené vo výške 346,- Eur. V súčasnosti má maloletá B. XX rokov a X mesiacov, od A. XXXX nastúpila na A. školu, aktuálne od A. XXXX navštevuje X. ročník A. školy. Maloletá C. má XX rokov a X mesiacov, od A. XXXX nastúpila na W.. stupeň U. školy do X. ročníka, aktuálne od A. XXXX navštevuje X. ročník U. školy. Aktuálne mesačné výdavky na maloletú B. pozostávajú zo stravy 200,- Eur, ošatenia, obuvi 50,- Eur, hygieny 40,- Eur, mobilu 15,- Eur, liekov, vitamínových doplnkov 20,- Eur, školských potrieb 15,- Eur, ZRPŠ 20,- Eur na rok, vreckového 20,- až 30,- Eur, cestovného do školy 80,- Eur. Výdavky na maloletú C. pozostávajú zo stravy 200,- Eur, ošatenia, obuvi 50,- Eur, hygieny 40,- Eur, mobilu 10,- Eur, liekov, vitamínových doplnkov 20,- Eur, školských potrieb 15,- Eur, ZRPŠ 20,- Eur na rok, vreckového 10,- Eur.
25. Matka maloletých detí v čase poslednej úpravy bola rozvedená, okrem maloletých detí, o ktoré v konaní ide, inú vyživovaciu povinnosť nemala, bola zamestnaná v spoločnosti X. s čistým mesačným príjmom vo výške 471,- Eur, poberala prídavky na deti vo výške 51,- Eur mesačne a výživné na maloleté deti vo výške 220,- Eur mesačne. Žila v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v nájomnom byte s mesačným nájomným vo výške 450,- Eur. V súčasnosti je naďalej rozvedená, okrem maloletých detí, o ktoré v konaní ide, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Aktuálne podľa jej vyjadrení žije a pracuje v zahraničí. Matka prehľad svojich mesačných výdavkov a príjmov súdu nepredložila.
26. Otec maloletých detí v čase poslednej úpravy bol rozvedený, okrem maloletých detí, o ktoré v konaní ide, inú vyživovaciu povinnosť nemal, od XX.XX.XXXX bol zamestnaný u zamestnávateľa J. A. Y., N., s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 510,- Eur. V súčasnosti je naďalej rozvedený, okrem maloletých detí, o ktoré v konaní ide, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Aktuálne je od XX.XX.XXXX Z. s hlavným predmetom činnosti P. J. Q. L. C., s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.100,- až 1.200,- Eur, poberá prídavok na deti vo výške 120,- Eur mesačne. Žije so svojimi rodičmi a maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. P. je výlučným vlastníkom rodinného domu a vlastníkom áut zn. O. N. r.v. XXXX a R. A. r. v. XXXX. Jeho pravidelné mesačné výdavky pozostávajú zo stravy 200,- Eur, hygieny 35,- Eur, ošatenia a obuvi 40,- Eur, mobilu 30,- Eur, životného poistenia 33,- Eur, tabakových výrobkov 50,- Eur, PHM 50,- Eur.
27. K zmene pomerov na strane maloletých detí v prejednávanej veci nepochybne došlo, ktoré sú staršie o X roky a X mesiacov, pričom táto skutočnosť podľa názoru súdu zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Navyše maloletá C. aktuálne navštevuje W.. stupeň U. školy a maloletá B. A. školu, čím sa nepochybne zvýšili mesačné náklady vo všetkých oblastiach ich života, najmä v súvislosti s výkonom povinnej školskej dochádzky. Tieto skutočnosti podľa názoru súdu taktiež zakladajú dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd v tejto súvislosti na maloleté deti uplatnil okrem už uvedeného zároveň aj valorizačnú klauzulu s poukazom na vývoj životných nákladov, ako objektívnej okolnosti, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. V čase posledného rozhodovania o výživnom mala maloletá B. XX rokov, navštevovala W.. stupeň U. školy, a to X. ročník, aktuálne navštevuje X. ročník A. P. R., maloletá C. mala X rokov a X mesiace, navštevovala W. stupeň U. školy, a to X. ročník, aktuálne navštevuje W.. stupeň U. školy, a to X. ročník. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov maloletého dieťaťa, matka maloletých detí podľa jej vyjadrení pracuje v zahraničí bez preukázania svojho mesačného príjmu; v čase posledného rozhodovania bola zamestnaná v spoločnosti X. s čistým mesačným príjmom vo výške 471,- Eur, poberala prídavky na deti vo výške 51,- Eur mesačne a výživné na maloleté deti vo výške 220,- Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol otec maloletých detí od XX.XX.XXXX bol zamestnaný u zamestnávateľa J. A. Y., N., s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 510,- Eur. Aktuálne je otec od XX.XX.XXXX Z. s hlavným predmetom činnosti P. J. Q. L. C., s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.100,- až 1.200,- Eur, poberá prídavok na deti vo výške 120,- Eur mesačne. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že je potrebné zvýšiť výživné zo strany matky, a vzhľadom na otcom vyčíslené mesačné výdavky na každé maloleté dieťa vo výške 330,- Eur. Súd výživné matky na maloleté deti zvýšil rozdielne od návrhu otca, ako aj odlišne od odporúčania kolízneho opatrovníka, a to na maloletú B. zo sumy 45,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, nakoľko je podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach matky maloletých detí platiť výživné v takejto výške. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vzal do úvahy zmenu pomerov na strane maloletých detí (staršie o X roky a X mesiacov), ktoré nastúpili na vyšší stupeň školy, s čím sú spojené zvýšené náklady vo všetkých oblastiach ich života. Bolo preukázané, že matka s maloletými deťmi neudržiava žiaden kontakt, súdom určené výživné platí. Súd vychádzal zo skutočnosti, že je priestor na zvýšenie výživného v súdom určenej výške aktuálne 40,- Eur, resp. 45,- Eur, pričom uvedené výživné nepovažuje v
súčasnosti za dostatočné, nakoľko vo všeobecnosti sa zvýšili výdavky v súvislosti s výchovou maloletých detí, a taktiež súd prihliadal aj na medziročnú infláciu.
28. Súd pri zvýšení výživného vzal do úvahy aj možnosti a schopnosti oboch rodičov maloletého dieťaťa, pričom vzal do úvahy, že otec maloletých detí zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, čiastočne sa podieľa na ich výchove aj osobnou starostlivosťou, pričom matka sa na výchove maloletých detí osobnou starostlivosťou nepodieľa, ani sa s maloletými deťmi nestretáva, neudržiava s nimi žiaden kontakt s tým, že podľa zistení súdu sa zdržiava v zahraničí, pravdepodobne v R., kde si podľa jej vyjadrení aktuálne hľadá zamestnanie s tým, že tam bola zamestnaná, avšak v akej výške dosahovala príjem súdu nie je známe. Sú pri zvýšení výživného vychádzal zo skutočnosti, že vzhľadom k produktívnemu veku matky (XX rokov), je v jej schopnostiach a možnostiach nájsť si zamestnanie, v ktorom bude dosahovať taký príjem, z ktorého bude vedieť hradiť súdom určené výživné.
29. Súd pri svojom rozhodovaní uplatnil princíp potencionality príjmov na strane otca maloletého dieťaťa, a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 236/2018 z 20.02.2019, z ktorého vyplýva, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného (maloletého dieťaťa), pričom zákon umožňuje hodnotiť nie len životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu, smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska výživného je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/23/2020-601 zo dňa 24.06.2020).
30. Súd riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, výživné zo strany matky na maloletú B. zvýšil na sumu 150,- Eur mesačne a na maloletú C. na sumu 120,- Eur mesačne, počnúc od XX.XX.XXXX, t.j. od podania návrhu, rozdielne od návrhu otca a kolízneho opatrovníka z toho dôvodu, že potreby maloletých detí sú bežné, ich veku primerané, a samotným otcom boli vyčíslené vo výške 330,- Eur na každé maloleté dieťa. Súd je toho názoru, že tieto výdavky je potrebné zohľadniť u každého rodiča, teda každý rodič by sa mal podieľať aspoň na polovici výdavkov s tým, že vzhľadom na vek maloletých detí je predpoklad, že výživné bude mať do budúcnosti zvyšujúcu sa tendenciu, pričom 3,3 násobné zvýšenie výživného u maloletej B. a u maloletej C. trojnásobné zvýšenie výživného je podľa názoru súdu aktuálne postačujúce a plne zodpovedá kritériám Zákona o rodine. Súdu s poukazom na uvedené sa javí ako adekvátne výživné na úrovni 150,- Eur, resp. 120,- Eur mesačne od podania návrhu, a to aj vzhľadom na vek, potreby a zdravotný stav maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov.
31. Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil výživné na maloleté deti zo strany matky od podania návrhu otca, t.j. od XX.XX.XXXX, otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na maloletú B. vo výške 1.260,- Eur (zvýšené výživné zo sumy 45,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne, t. j. zvýšené o 105,- Eur mesačne x 12 mesiacov (09/2025 až 08/2026) = 1.260,- Eur a na maloletú C. vo výške 960,- Eur (zvýšené výživné zo sumy 40,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne, t. j. zvýšené o 80,- Eur mesačne x 7 mesiacov (09/2025 až 08/2026) = 960,- Eur, ktoré súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP povolil matke zaplatiť vzhľadom na výšku dlhu v pravidelných mesačných splátkach po 35,-
Eur na maloletú B. a po 30,- Eur na maloletú C., až do zaplatenia spolu s bežným výživným, počnúc od XX.XX.XXXX k rukám otca maloletých detí pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko podľa názoru súdu matka maloletých detí je schopná zaplatiť tento dlh určenými splátkami spolu s bežným výživným bez ohrozenia vlastnej výživy.
32. Nakoľko súd rozhodol o zvýšení výživného na maloleté deti, zároveň vyslovil, že došlo k zmene rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti rozsahu vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti.
33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.