Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/62/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: B. B., E. B. XX.XX.XXXX, W. B. B., E. B. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/a, Bratislava, deti rodičov: matky - D. Z., E. B. XX.XX.XXXX, J. I. A. Č. I.-K., J..Č.. A. XC, XXXX D., I., D. W.: K. G. XX, I. W. F. - X. B., E. B. XX.XX.XXXX, J. I. A. Č. I.-E. A., J..Č.. Z. G. XX, I., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8. marca 2021, č. k. -11, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8. marca 2021, č. k. -1, p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 08.03.2021, č.k. -11 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti B. W. B. B. do osobnej starostlivosti otca na čas do právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. . Trovy konania nepriznal žiadnemu účastníkovi konania.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 01.03.2021 sa otec opätovne domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým predbežne zverí maloleté deti do jeho starostlivosti. Uznesením zo dňa 05.03.2021, č.k. - 30 konajúci súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie, ktoré vedie pod sp. zn. . V návrhu otec uviedol, že po ukončení spolužitia s matkou maloletých detí táto odišla bývať k svojej matke do Rakúska, kde si našla aj nového partnera. Následne spolu s partnerom odcestovala do Belgicka, deti nechala u svojej matky v Rakúsku. Otec deti od starej matky vyzdvihol a od augusta 2020 sú deti v jeho starostlivosti. Matka sa o deti zaujíma iba sporadicky, kedy im zavolá, na deti neplatí žiadne výživné. Otec býva spolu s deťmi v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi (starými rodičmi detí) na adrese Z. G. XX, I., je riadne zamestnaný, o deti sa stará a vychováva ich. Syn na mamu zanevrel, pretože pri telefonickom rozhovore mu povedala, že ona už žiadneho syna nemá. Dcéra túži po dobrom vzťahu s matkou, matka jej však len sporadicky telefonuje, často v čase, keď má dcéra vyučovanie. Otec vyjadril obavu, že matka pri návšteve Slovenska deti odvedie do Belgicka, pričom otec nesúhlasí, aby deti žili v Belgicku. Matka potvrdila, že žije a pracuje v Belgicku, s deťmi sa už rok nevidela, nie je jej to umožnené. V Belgicku hodlá zostať, na Slovensko sa vrátiť nechce. Výživné sporí deťom na osobitnom účte z dôvodu, že otec a jeho rodina holduje alkoholu a nemieni ich v tom finančne podporovať. Maloleté deti žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti, so striedavou osobnou starostlivosťou navrhovanou v konaní o úprave rodičovských práv a povinností nesúhlasí.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , (ďalej len „“) a , , , a (ďalej len „“), keď dospel k záveru, že návrh otca je dôvodný. V rámci skutočného stavu mal preukázané, že obe maloleté deti sú od augusta 2020 v starostlivosti otca, ktorý ich výchovu zabezpečuje riadnym spôsobom. Matka sa zo Slovenska vysťahovala do Belgicka a podľa vlastného vyjadrenia sa na Slovensko už nechce vrátiť. Navrhuje však, aby jej súd obe deti zveril do osobnej starostlivosti. Otec nesúhlasí, aby matka deti vysťahovala do Belgicka. Matka potvrdila, že s deťmi si iba telefonuje, situácia jej nedovoľuje deti osobne navštíviť. Súd prvej inštancie mal za to, že aktuálna situácia v rodine neznesie odklad a odôvodňuje neodkladnú úpravu práv a právom chránených záujmov maloletých detí B., za účelom stabilizácie a garancie ich výchovného prostredia, napriek tomu, že maloleté deti sú de facto v starostlivosti otca. Podľa názoru súdu prvej inštancie ide o taký osobitný prípad, kedy sa javí ako potrebné existujúci stav deklarovať súdnym rozhodnutím, aby sa predišlo prípadnému svojvoľnému konaniu matky, ktorá by mohla deti bez súhlasu otca presťahovať do Belgicka, čo by mohlo vyvolať sériu ďalších konaní (návratové konanie). Súd prvej inštancie rozhodol tak, že starostlivosť o deti bude dočasne zabezpečovať otec s tým, že v konaní vo veci samej bude dokazovaním zistené, ktorý z rodičov má vybudované lepšie predpoklady pre starostlivosť o deti, či presťahovanie detí do Belgicka je v ich záujme, ako má matka v Belgicku vyriešenú bytovú otázku, ako aj školskú dochádzku detí, zisťovaný bude aj názor samotných detí, osobné, majetkové, osobnostné predpoklady toho-ktorého z rodičov zabezpečovať starostlivosť o deti tak, aby napredovali po emočnej, intelektovej, mravnej stránke a aby bol zabezpečený ich zdravý fyzický a psychický vývoj.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa a , keď namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáha sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pre úplnosť matka uviedla, že spolu s otcom a deťmi žili v spoločnej domácnosti v A. až do novembra 2018, kedy otec matku aj s deťmi vyhodil z domu. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. -22 zo dňa 24.4.2019 zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí sumou v celkovej výške 120 eur. V septembri a októbri 2019 žili rodičia a deti opätovne v spoločnej domácnosti, avšak vzhľadom na rozpory medzi rodičmi sprevádzané častým nevhodným správaním otca a jeho prejavmi žiarlivosti, sa matka napokon rozhodla spoločnú domácnosť s deťmi opustiť. Od decembra 2019 až do augusta 2020 sa o deti starala výlučne matka, ktorá počas tohto obdobia zabezpečovala pre deti všetky nevyhnutné potreby. Napriek tomu, že otec bol právoplatným súdnym rozhodnutím zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí, túto súdom uloženú povinnosť si riadne a včas neplnil. Záujem otca o deti sa výrazne zmenil v auguste 2020 potom, čo si zistil, že matka si našla novú známosť, a to belgického štátneho občana. Otec sa totiž v minulosti opakovane vyjadril, a to často aj v prítomnosti samotných detí, že pokiaľ si matka nájde novú známosť, urobí všetko preto, aby o deti prišla. Matka uviedla, že v polovici októbra 2020 sa rozhodla odísť bývať do Belgicka, kde žije až dodnes. Je pravdou, že nemá záujem vrátiť sa na územie Slovenska, rovnako je však pravdou aj tá skutočnosť, že hoci chce mať v budúcnosti vytvorený priestor na stretávanie sa s deťmi, nemá žiadny úmysel jednostranne zmeniť aktuálny obvyklý pobyt detí a nemá ani zámer s nimi trvalo vycestovať do Belgicka, a to okrem iného aj z toho dôvodu, že v tejto krajine v súčasnosti nemá pre deti vytvorené vhodné podmienky pre ich život a vývoj. Zdôraznila, že ani jediný raz vo vzťahu k otcovi, či kolíznemu opatrovníkovi sa nevyjadrila v tom zmysle, že má v pláne s deťmi trvalo vycestovať mimo územia Slovenskej republiky. Nevylučuje, že po zlepšení pandemickej situácie deti zoberie k sebe do Belgicka, avšak išlo by výlučne o formu výletu trvajúceho pár dní. V žiadnom prípade nechce pripustiť, aby deti na ňu zanevreli a je si v plnom rozsahu vedomá skutočnosti, že zmena obvyklého pobytu detí nie je možná bez súhlasu otca, prípadne bez súdneho rozhodnutia a túto skutočnosť plne rešpektuje. Svojich práv spojených s úpravou styku s deťmi sa bude domáhať v konaní vo veci samej. Matka namieta, že dôvody, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje uznesenie o neodkladnom opatrení, sú nepravdivé a nesprávne. Poukazuje na to, že súd je povinný vždy vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené, pričom osvedčené skutočnosti musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie neodkladným opatrením rozhodol o tom, že deti sa dočasne zverujú do osobnej starostlivosti otca, pričom toto svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že chce zabrániť prípadnému svojvoľnému konaniu matky, ktorá by mohla deti bez súhlasu otca presťahovať do Belgicka, čo by mohlo vyvolať sériu ďalších konaní, v tejto súvislosti matka namieta, že o takejto úprave rozhodol súd prvej inštancie aj napriek tomu,

že osobnú starostlivosť o deti už deväť mesiacov nepretržite realizuje len otec. Matka uviedla, že do tejto starostlivosti nijakým spôsobom nezasahuje, a to aj napriek tomu, že je presvedčená o tom, že domácnosť, v ktorej sa deti v súčasnosti nachádzajú, nie je pre deti vzhľadom na pomery, ktoré tam prevládajú, vhodným výchovným prostredím. Je v pravidelnom kontakte s maloletými, avšak ani raz neprejavila vôľu zmeniť ich miesto aktuálneho obvyklého pobytu, s takouto požiadavkou sa neobrátila na otca a nepodala na súd žiadny návrh, z ktorého by bolo možné takýto jej zámer vyvodiť. Rovnako nežiadala otca, aby deti odovzdal do jej starostlivosti, či do starostlivosti inej osoby. V návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia pritom nie je uvedená jediná zmienka o tom, že by matka čo i len raz prejavila vôľu trvalo presťahovať deti na územie Belgického kráľovstva, či iného štátu a rovnako otec vo svojom návrhu neuvádza žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že matka realizuje konkrétne úkony smerujúce k dosiahnutiu takéhoto zámeru. Matka naopak uvádza, že vysťahovanie detí s matkou do cudziny je v súčasnosti vysoko nepravdepodobné. Rovnako tak aj v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu absentujú akékoľvek skutočnosti popisujúce konkrétne správanie matky, z ktorého by bolo možné vyvodiť existenciu obavy, na ktorej súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje ohrozenie práv maloletých detí prípadnou zmenou ich výchovného prostredia, matka uviedla, že v skutočnosti takáto hrozba neexistuje. Matka síce prejavila vôľu, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, avšak tento ňou prejavený postoj nemožno automaticky stotožňovať s akýmsi jej zámerom bez súhlasu otca vysťahovať deti do cudziny tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie, ktorý sa tak pri svojom rozhodovaní opieral výlučne len o vyslovenú ničím neosvedčenú domnienku otca bez osvedčenia existencie reálnej hrozby budúceho porušenia práv maloletých detí, čím nie je splnený ani predpoklad nevyhnutnosti a ani podmienka naliehavosti. Matka má za to, že vzhľadom na absenciu akéhokoľvek ohrozenia práv maloletých detí konaním z jej strany nie je daná potreba autoritatívneho zásahu súdom v podobe okamžitej úpravy pomerov medzi rodičmi a nariadené neodkladné opatrenie je tak v plnom rozsahu neopodstatnené. Navyše takýto zásah súdu prvej inštancie je podľa názoru matky zjavne neprimeraný a neadekvátny. Pokiaľ by aj existovala reálna obava, že matka má zámer vysťahovať deti do cudziny, do úvahy by prichádzala napríklad dočasná úprava pomerov v podobe neodkladného opatrenia, ktoré by matke takéto konanie zakázalo, prípadne ktoré by ho podmieňovala súhlasom otca. Súd prvej inštancie paradoxne obmedzil matku v jej rodičovskom práve realizovať výkon osobnej starostlivosti, t.j. deti osobne vychovávať bez vymedzenia práva matky na styk s deťmi (bez ohľadu na skutočnosť, či tieto práva budú z jej strany aj uplatňované), hoci starostlivosť o deti nebola zo strany matky nikdy zanedbávaná. Na jednej strane založil svoje neodkladné opatrenie na neosvedčených skutočnostiach, zároveň však týmto svojím rozhodnutím aj neprimeranou mierou zasiahol do rodičovských práv matky a bez vykonania riadneho dokazovania a dôsledného zistenia skutkového stavu zvýhodnil práva jedného rodiča pred právami druhého rodiča, čo je neakceptovateľné.

5. Otec ani kolízny opatrovník maloletých sa nevyjadril k odvolaniu matky.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (, ).

7. Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

8. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania, alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Dočasnou úpravou vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, tzn. v neskoršom rozhodnutí nie je súd viazaný obsahom dočasnej úpravy a môže rozhodnúť aj inak. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí byť daná naliehavá potreba dočasnej úpravy a nárok

musí byť osvedčený. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením, či ohrozením. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, matka sa od októbra 2020 nachádza v Belgicku s tým, že maloleté deti sa fakticky od augusta 2020 nachádzajú v osobnej starostlivosti otca. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priamo uvádza, že deti sú v jeho starostlivosti od augusta 2020, o obe deti je riadne postarané, je zamestnaný a žije v zdieľanej domácnosti s jeho rodičmi, ktorí mu pomôžu s maloletými, kým je on v práci. Deti navštevujú riadne základnú školu, od matky nedostáva žiadne financie na maloleté deti a taktiež prídavky na deti sú vyplácané matke. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou dočasného zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca v návrhu odôvodnil stupňujúcimi konfliktami a zanedbaním starostlivosti o maloleté deti zo strany matky. Z návrhu otca síce nevyplýva skutočnosť, že by sa matka domáhala výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, resp. otec neosvedčil skutočnosť, že medzi rodičmi momentálne existuje spor o výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti. Otec v rámci aktualizácie rodinnej situácie informoval súd prvej inštancie (úradný záznamu zo dňa 08.03.2021), že sa naďalej stará o maloleté deti, matka zadržiava rodinné prídavky a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal pod tlakom skutočností, že matka plánuje v lete 2021 si prísť pre deti a chce ich zobrať do Belgicka s tým, že otec sa obáva, že sa deti odtiaľ už nevrátia.

11. Odvolací súd uvedomujúc si, že otec sa fakticky o maloleté deti stará a matka tento stav rešpektuje, čo deklarovala aj matka v samotnom odvolaní s tým, že si je plne vedomá skutočnosti, že zmena obvyklého pobytu detí nie je možná bez súhlasu otca, prípadne bez súdneho rozhodnutia a túto skutočnosť plne rešpektuje, je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Odvolací súd pri závere o dôvodnosti návrhu vychádza z toho, že matka žije v zahraničí a otcovi nie sú vyplácané rodinné prídavky na deti, hoci sa o maloletých reálne osobne stará. Je preto v záujme maloletých, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne zveria do osobnej starostlivosti otca. Týmto neodkladným opatrením sa len potvrdzuje právne faktický stav a otcovi uľahčí výkon osobnej starostlivosti o maloletých. Ak matka úprimne myslí svoje vyjadrenia v odvolaní, potom nemá dôvod namietať voči danému rozhodnutiu a dočasnému zvereniu maloletých do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd dodáva, že týmto dočasným zverením detí do osobnej starostlivosti otca, matka nestráca žiadne svoje rodičovské práva a povinnosti, má právo sa s deťmi stretávať, spolurozhodovať o ich podstatných záležitostiach, spravovať ich majetok, zastupovať ich a pod. Týmto rozhodnutím sa stabilizuje záujem maloletých detí na riadnej starostlivosti, ktorá im je poskytovaná už dlhšiu dobu len zo strany otca a zjednoduší otcovi výkon osobnej starostlivosti.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací dospel k záveru, že v danom prípade i napriek tomu, že deti sa fakticky nachádzajú v osobnej starostlivosti otca, bolo v záujme maloletých detí nariadiť žiadané neodkladného opatrenie, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil ( ).

13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).