Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/74/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, D., XXX XX F. G., prechodne bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX H., proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XXXX/XX, XXX XX L., 2/ G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX L., 3/ G. G. I., nar. neuvedené, bytom I. J. K. XXX/XX, XXX XX L., 4/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. O. XXX/X, K. XXX XX, o náhradu škody a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. - 129 zo dňa 31.03.2026, o návrhu žalobcu na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. - 129 zo dňa 31.03.2026 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že odmietol podanie žalobcu zo dňa 08.02.2025, doručené Okresnému súdu Martin dňa 10.02.2025, doplnené elektronickým podaním bez ZEP doručeným súdu dňa 27.04.2025, doplneným podaním v listinnej podobe podaným na tunajšom súde dňa 28.04.2025, doplnené podaním zo dňa 02.02.2026, podaným na tunajšom súde dňa 05.02.2026.

1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoje neúplné a nejasné podanie zo dňa 10.02.2025, doplnené elektronickým podaním bez ZEP, doplnením podaním v listinnej podobe podaným na súde dňa 28.04.2025 doplnil, avšak nie v súlade s uznesením súdu tak, aby súd mohol v konaní pokračovať. Okresný súd podotkol, že žalobca v doplneniach podania viackrát na viacerých miestach uvádzal viacero nárokov voči viacerým ním neúplne uvádzaným žalovaným, ktoré v rámci svojich podaní menil, resp. dopĺňal o ďalšie nároky voči ďalším žalovaným, čím nebolo zrejmé čoho konkrétne a voči komu sa domáha. Zároveň z podaní žalobcu nebolo zrejmé na základe akých skutočností opiera svoje nároky a z ktorých vyplývajú jeho nároky. Preto ho súd uznesením v zmysle 1 (ďalej aj ,P“) vyzval na riadne uvedenie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých opiera svoje nároky a formuláciu petitu/petitov žaloby, tak aby bolo zrejmé čoho konkrétne voči komu sa domáha, t.j. ako chce, aby súd rozhodol a voči komu. Okresný súd doplnenie podaní žalobcu vyhodnotil ako zmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko z týchto podaní žalobcu stále nie je jednoznačne zrejmé, čoho sa konkrétne domáha na základe akých skutočností a voči komu. Okresný súd ďalej uviedol, že v podaniach žalobcu stále absentuje riadne označenie žalovaného 4/ v zmysle . Povinnosťou žalobcu je, aby riadne a jednoznačne definoval čoho sa domáha, nakoľko súd si nemôže dotvárať sám, čo asi žalobca podaním mienil dosiahnuť. Podanie žalobcu tak zostalo naďalej nejasné a neúplné, nakoľko absentuje jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit/ petity žaloby (navrhované výroky rozhodnutia) tak, aby súd s presnosťou mohol určiť, čoho konkrétne

sa žalobca domáha a ako žiada, aby súd v danej veci rozhodol. Keďže žalobca aj napriek riadnemu poučeniu svoje podanie v súdom stanovenej lehote riadne nedoplnil, a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, okresný súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami neúplne podanie žalobcu zo dňa 08.02.2025, doručené Okresnému súdu Martin dňa 10.02.2025, doplnené elektronickým podaním bez ZEP doručeným súdu dňa 27.04.2025, doplneným podaním v listinnej podobe podaným na tunajšom súde dňa 28.04.2025, doplnené podaním zo dňa 02.02.2026, podaným na tunajšom súde dňa 05.02.2026 odmietol. Okresný súd zároveň uviedol, že žalobcovi však nič nebráni v tom, aby vyhľadal právnu pomoc a opätovne podal (úplnú) žalobu na súd na ochranu svojich práv.

2. Proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. - 129 zo dňa 31.03.2026 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa , , . Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

2.1. Žalobca mal za to, že pokiaľ súd považoval jeho podanie za neprehľadné, neúplné, nejasné, zmätočné a nezrozumiteľné, mal, aby neporušil jeho základné ľudské právo na prístup k súdu a na spravodlivé súdne konanie, predvolať žalobcu v súlade s . Žalobcovi nebolo zrejmé, konkrétne u ktorého žalovaného je súdu petit nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný, tak aby som mohol podať účinný prostriedok nápravy, odvolanie. Žalobca mal ďalej za to, že týmto konaním, riadnym neodôvodnením uznesenia č. k. - 129 zo dňa 31.03.2026 mu Okresný súd Martin znemožnil skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému jednoznačne chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadne odôvodneného rozhodnutia je preto porušením jeho základného ľudského práva na spravodlivé súdne konanie dané mu článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

2.2. Ďalej namietal, že v bode 5 na strane 2 je uvedená fabulácia, že uviedol len dátum narodenia žalovaného 4/, keď na stranách 15 a 16 svojej sťažnosti, podaním zo dňa 02.02.2026, doručeným do podateľne Okresného súdu Martin osobne dňa 05.02.2026, jasne píše, že má vedomie, že osoby policajtov E. G. I. a N. C., obaja príslušníci OO PZ SR Sučany, 038 52, ul. Strovová 9, sú riadne identifikované tak, aby neboli zamenené za iné osoby. Žalobca považoval toto za šikanózny, formalistický prístup súdu, ktoré robí jeho uznesenie sp. zn. -76 Okresného súdu Martin, G. K. E., zo dňa 19.12.2025 arbitrárnym. Uviedol, že jeho sledkomom sa mu podarilo vypátrať údaje, ktoré súd o neho protiprávne, protiústavné dogmaticky požadoval o N. C.. Žalovaného 4/ označil C. N. M. C., P. XXX/XX, K., D. XXX XX, L., dátum narodenia: XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že údaje o žalovanom 3/ E. G. I. sa mu nepodarilo plne vypátrať. ,Nepozná dátum narodenia. Vie, že je príslušníkom Kolkárskeho klubu Tatran L.. Žalovaného 3/ označil ako G. G. I. M. I., I. J. K. XXX/XX, L., D. XXX XX, L.. Tým doplnil u policajta N. C. aj dátum narodenia aj bydlisko a u policajta G. I. uviedol bydlisko, dátum narodenia sa mu nepodarilo zistiť. Opakovane uviedol, že celé uznesenie je arbitrárne, porušujúce jeho základné ľudské právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a je aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie.

2.3. Žalobca ďalej poukázal na nariadenie GDPR a v tejto súvislosti uviedol, že v rámci vecnej pôsobnosti podľa článku 2 ods. 2 písm. c) GDPR sa nariadenie nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov, ktoré je vykonávané fyzickou osobou v rámci a výlučne osobnej alebo domácej činnosti. V zmysle recitálu 18 GDPR sa na spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou v priebehu výlučne osobnej alebo domácej činnosti, ktorá nie je spojená s profesijnou alebo komerčnou činnosťou GDPR neuplatňuje. To platí aj o informáciách ako sú meno a priezvisko, adresa bydliska a dátum narodenia, prípadne iné identifikačné číslo, ako napr. rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a nasl., kde môže zbierať tieto informácie, t j. výnimka sa nevzťahuje na spracúvanie údajov na výkon nie jednoducho len osobných alebo domácich činností, ale výlučne osobných alebo domácich činností. Žalobca mal vedomie, že sledovanie osôb, zisťovanie ich údajov, oznamovanie takýchto údajov súdu v súlade s je v príkrom rozpore s Dohovorom, v článku 8. Žalobca mal za to, že na to majú oprávnenie v danom prípade orgány štátu, vrátane súdov, ktoré majú absolútne bezproblémový prístup do registra obyvateľov.

2.4. Žalobca v rámci odvolania žiadal Krajský súd v Žiline, aby prerušil konanie sp.zn. vedené na Okresnom súde Martin, podľa a podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 SR.

2.5. Žalobca mal za to, že riadne doplnil súdu všetky informácie, i napriek tomu, že ho súd svojim stálym tvrdošijným formalistickým nechápavým postupom núti konať v rozpore so zákonom. Opakovane uviedol, že súd porušil jeho základné ľudské právo na spravodlivé, nešikanózne, neformalistické súdne konanie aj so zmyslom konania podľa jeho úvodných ustanovení a postupoval nanajvýš formalistický v príkrom rozpore s článkom 152 SR. Ďalej mal za to, že súd neuviedol dôvody, pre ktoré považuje tvrdenia účastníka za neopodstatnené. Rozhodnutie je vnútorne rozporné alebo nedáva zmysel. Žalobca bol toho názoru, že súd selektívne vyberá dôkazy, ignoruje podstatné skutočnosti alebo hodnotí dôkazy spôsobom, ktorý odporuje zásadám logiky. Výklad práva je extrémne nespravodlivý alebo neudržateľný.

2.6. Postup sudkyne považoval za prílišný, absolútny, totálny, bigotný formalizmus, keď z obsahu žaloby a najmä z jej doplnenia jasne vyplýva, ktoré osoby majú byť žalovaní a prečo ich nemohol riadne označiť podľa formalistického výkladu sudkyne. Mal za to, že sudkyňa tak prenáša protiústavné a v rozpore s článkom 6 ods. 1 a s článkom 8 Dohovoru všetku zodpovednosť na žalobcu, aj keď žalobca nemá právne prostriedky na to, aby mohol tieto údaje legálne získať bez súčinnosti súdu, ktorý mu práve takúto súčinnosť odmieta. Taktiež mal za to, že sudkyňa vôbec nezohľadnila doručené podania, konkrétne zmienené uznesenie prokuratúry, z ktorej údaje vyplývajú. Sudkyňa uznesenie odôvodnila len tým, že údaje nie sú uvedené v žalobe bez toho, aby posudzovala aj doplnenie tejto žaloby a tým maj doplnenie údajov žalovaného.

2.7. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ sudkyňa nerozumela jeho podaniu, resp. žalobe, mala jednoznačne zvoliť postup v súlade s , a nie podľa jeho názoru konať arbitrárne a protiústavne, v príkrom rozpore so zmyslom zákona uvedeným v základných ustanoveniach , ktoré sú podľa neho oveľa dôležitejšie než absolútne formalistický postup striktne podľa paragrafového znenia, keďže za zásadný a hlavný považuje zmysel ochrany práva na riadny, nešikanózny prístup k súdu a práva na spravodlivé súdne konanie.

2.8. Žalobca bol toho názoru, že z obsahu jeho podania je jednoznačne zrejmé, voči akej osobe smeruje žaloba, aj keď nie je označená prísne formálne až s prehnaným formalizmom tak, ako to vyžaduje sudkyňa. Žalobca mal jednoznačne vedomie, že nešlo o tzv. nesprávny úradný postup ale jednoznačne o arbitrárne konanie, flagrantné porušenie jeho základných ľudských práv na riadny, nešikanózny prístup k súdu.

2.9. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že sudkyňa vôbec nezadovážila predmetné priestupkové spisy, na ktoré žalobca poukázal od prvopočiatku, od podania žaloby zo dňa 08.02.2023, a ktoré žiadal pripojiť k súdnemu spisu, z ktorých by vyplynulo označenie žalovaných. Z uvedených spisov by navyše vyplynulo totálne zločinné, flagrantné porušenie jeho základných ľudských práv OČTK a starostom obce L., XXX XX G. M., ktorý nielenže neposkytol dočasnú právnu ochranu v súlade s ale doposiaľ od 10.02.2023 sa neunúval ani odpísať na urgentnú písomnú žiadosť žalobcu o dočasnú právnu ochranu v súlade s , osobne doručenú na Obecný úrad L. dňa 09.02 2023 a zaregistrovanú pod č. 832/23 zo dňa 09.02.2023 osobne podanú na Obecnom úrade Q. L., XXX XX.

2.10. Žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že dňa 02.02.2026 podal do podateľne Okresného súdu Martin svoje podanie zo dňa 29.01.2026, o ktorom nie je ani zmienka v napadnutom uznesení Okresného súdu Martin č. k. - 129 zo dňa 31.03.2026, ktoré adresoval Krajskému súdu Žilina cestu Okresného súdu Martin. Žalobca v odvolaní citoval viaceré články SR, ustanovenia a zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.

3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (, ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) postupom podľa ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia a vec vrátil podľa ustanovenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa , každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

5. Podľa , až písm. e) , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

6. Podľa ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

7. Podľa v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

8. Podľa ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

9. Podľa ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

10. Podľa súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

11. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

13. Podľa žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

14. V prvom rade pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, odvolací súd uvádza, že po preskúmaní veci dospel k záveru o nenaplnení podmienok ustanovených v na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov, t.j. v predmetnej veci odvolací súd nezistil existenciu dôvodov, ktoré by odôvodňovali podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky z úradnej povinnosti, a preto ani nepristúpil k prerušeniu konania. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie nedáva žalobcovi oprávnenie iniciovať prerušenie konania návrhom smerujúcim k začatiu konania o súlade právnych predpisov. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie , na ktoré žalobca vo svojom návrhu odkazoval. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca vo svojom návrhu nešpecifikoval, vo vzťahu ku ktorému inému konaniu malo byť konanie vedené na Okresnom súde Martin prerušené. Vzhľadom na absenciu zákonných predpokladov pre prerušenie konania preto odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania druhým výrokom zamietol.

15. Odvolací súd uvádza, že procesný inštitút odstraňovania vád podania v sebe zahŕňa postup odstraňovania vád podania, ktoré nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Pod náležitosťami podania rozumieme údaje vyžadované zákonom, ktoré sú nevyhnutné pre jeho identifikáciu, teda aj pre identifikáciu ďalšieho postupu súdu. Náležitosti pre podanie strany sporu ustanovuje jednak všeobecné ustanovenie a jednak vo vzťahu k tomuto ustanoveniu ďalšie ustanovenia špeciálne predpisujúce náležitosti konkrétneho podania. Zrozumiteľnosť alebo nezrozumiteľnosť podania sa posudzuje vo vzťahu k jeho určitosti. Podanie je teda nezrozumiteľné najmä vtedy, ak je neurčité, a to v tom zmysle, že ani s použitím výkladového pravidla prezumovaného (t. j. že každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu) nie je možné stanoviť, čo účastník (strana sporu) podaním sleduje. Neurčité sú potom najmä podania, v ktorých vada spočíva v nezrozumiteľnej identifikácii strán sporu, t. j. ak napríklad z podania (žaloby) nie je zrejmé, ktoré subjekty tvoria stranu sporu, prípadne z podania nemožno vôbec vyvodiť, čo sa ním sleduje, resp. je z neho možné iba vo všeobecnosti zistiť, čoho sa

podávateľ domáha, avšak uplatnený nárok nie je vymedzený dostatočne individualizovane tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným nárokom, príp. že by to malo dopad na ne/vykonateľnosť rozhodnutia.

16. Odvolací súd ďalej uvádza, že v prípade, ak má podanie (žaloba) vady, súd má v zásade dve možnosti, ako zabezpečiť ich odstránenie. Prvou možnosťou je písomná výzva v zmysle a druhou možnosťou je výsluch toho, kto podanie urobil ( ). Ustanovenie predvída možnosť vyslúchnuť toho, kto podanie urobil, ak má súd za to, že je tým možné dosiahnuť odstránenie vád podania.

17. V predmetnej veci okresný súd ako dôvod odmietnutia uviedol, že žalobca v doplneniach podania viackrát na viacerých miestach uvádzal viacero nárokov voči viacerým ním neúplne uvádzaným žalovaným, ktoré v rámci svojich podaní menil, resp. dopĺňal o ďalšie nároky voči ďalším žalovaným, čím nebolo zrejmé čoho konkrétne a voči komu sa domáha. Zároveň z podaní žalobcu nebolo zrejmé na základe akých skutočností opiera svoje nároky a z ktorých vyplývajú jeho nároky.

18. Odvolací súd uvádza, že zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa v predmetnej veci voči označenému žalovanému 1/ domáhal povinnosť zdržať sa neoprávnených úprav na verejnom pozemku, ktoré by ohrozovali susediace nehnuteľnosti a nespôsoboval na nich svojim protiprávnym konaním škodu. Ďalej aby súd uložil žalovanému 1/povinnosť nahradiť žalobcovi a jeho sestre A. H. C. spôsobenú škodu na ich majetku vo výške 200,- Eur, a aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.600,- Eur aj za inú škodu a ujmu, a to za dni strávené mimo svojho bydliska pri riešení škodovej udalosti, za čas spojený s agendou, ponocovanie, študovanie, písanie, míňanie materiálnych prostriedkov a svojho zdravia. Ďalej sa žalobca voči označenému žalovanému 2/ domáhal náhrady škody vo výške 10,99 Eur za malú hliníkovú lopatu, a zároveň žiadal, aby mu súd uložil povinnosť verejne sa žalobcovi ospravedlniť v miestnom rozhlase obce L. a písomne na adresu prechodného bydliska žalobcu. Žalobca sa ďalej vo vzťahu k príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Sučany (žalovanému 3/, žalovanému 4/) domáhal preverenie zodpovednosti za nekonanie orgánov štátu vo veci prejednania priestupku vedeného pod č. ORPZ-MT-OPP6-P-25/2023 a pod. č. ORPZ-MT-OPP6-P-38/2023.

18.1. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v žalobe opísal skutkové okolnosti, na základe ktorých došlo k iniciovaniu súdneho konania. Hoci žaloba a jej následné doplnenia vykazujú na viacerých miestach znaky neprehľadnosti a vnútornej nekonzistentnosti, najmä v dôsledku opakovaného uvádzania totožných tvrdení, rozsiahlych citácií ustanovení SR, zákonných predpisov a súdnych rozhodnutí, ako aj nejednoznačného označovania viacerých osôb, tieto nedostatky samy osebe neodôvodňovali odmietnutie podania. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri posudzovaní žaloby postupoval, ak už nie nadmerne formalisticky tak prinajmenšom „necitlivo“, keď žalobu vrátane jej doplnení odmietol bez toho, aby v plnom rozsahu využil zákonom ustanovené procesné prostriedky smerujúce k odstráneniu jej vád a nejasností.

19. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že pokiaľ okresný súd zvolí postup podľa (tak ako aj v danom prípade) a vyzve žalobcu na odstránenie vád podania (žaloby) formou uznesenia, uznesenie o výzve na odstránenie vád podania vo veci samej musí obsahovať predovšetkým údaje o tom, v čo je podanie neúplné a nezrozumiteľné alebo neurčité, či akým nedostatkom trpí, poučenie o tom, ako je potrebné opravu alebo doplnenie urobiť, určenie lehoty na odstránenie vád podania, a napokon, poučenie o tom, že podanie bude odmietnuté, ak nebude včas opravené alebo doplnené. Nestačí len neurčitá výzva na odstránenie vád, z ktorej podávateľ nepochopí, čo vlastne súd žiada.

19.1. Pokiaľ ide o výzvu súdu č. k. – 19 zo dňa 18.03.2025, odvolací súd dospel k záveru, že táto výzva nespĺňa požiadavky určitosti a konkrétnosti vyžadované ustanovením . Hoci okresný súd v bode 10. odôvodnenia uznesenia (výzvy) uviedol, že žaloba je nezrozumiteľná z dôvodu, že z nej nemožno jednoznačne určiť subjekt, ktorý má byť zaviazaný na náhradu škody, a v bode 11. odôvodnenia uznesenia (výzvy) vo vzťahu k žalobnému petitu konštatoval jeho nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť, uvedené nedostatky neboli vo výzve dostatočne určité, konkretizované. Výzva neobsahovala špecifikáciu, v akom rozsahu a z akých dôvodov je podanie považované za neúplné, nezrozumiteľné alebo neurčité, akými konkrétnymi vadami trpí, ani poučenie o spôsobe ich odstránenia. Samotné všeobecné konštatovanie, že žalobný petit je

nezrozumiteľný a nevykonateľný, nemožno považovať za dostatočné na naplnenie účelu postupu podľa , ktorým je poskytnutie strane sporu (žalobcovi) i reálnej možnosti odstrániť vád podania.

19.2. Vo vzťahu k výzve súdu č. k. – 76 zo dňa 19.12.2025 odvolací súd uvádza, že jej obsah bol zameraný výlučne na odstránenie vád žaloby vo vzťahu k žalovanému 3/ a žalovanému 4/. Okresný súd však žalobcu nevyzval na odstránenie vád žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalovanému 2/, hoci následne žalobu a jej doplnenia odmietol v celom rozsahu. Takýto procesný postup nemožno považovať za súladný s požiadavkami , keďže pred odmietnutím podania nebola žalobcovi poskytnutá možnosť odstrániť všetky vytýkané vady žaloby. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko výzvy na odstránenie vád podania nezahŕňajú všetky nedostatky, ktoré následne okresný súd považoval za dôvod odmietnutia žaloby a jej doplnení, nemožno dospieť k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre odmietnutie žaloby a jej doplnení v celom jej rozsahu. V danom prípade, ak okresný súd žalobcovi neposkytol dostatočný priestor na odstránenie vád žaloby, čím následne nemožno odmietnutie žaloby považovať za procesný postup zodpovedajúci požiadavkám ustanovenia .

20. Odvolací súd ďalej konštatuje, že za okolností prejednávanej veci so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, mal súd prvej inštancie možnosť využiť postup predpokladaný v ustanovení a vyzvať žalobcu na odstránenie zistených nedostatkov žaloby, a to formou jeho predvolania za účelom objasnenia a doplnenia obsahu podania. V rámci tohto procesného postupu mal súd, rešpektujúc zásady ústnosti a priamosti konania, aktívne smerovať k odstráneniu vád podania a k objasneniu jeho obsahu tak, aby boli vytvorené podmienky na riadne pokračovanie v konaní a meritórne posúdenie veci.

20.1. Odvolací súd ma za to, že pri posudzovaní podania, ktorého obsah je nejasný alebo nezrozumiteľný, súdy musia postupovať spôsobom, ktorý zabezpečuje ústavne garantované právo fyzickej osoby na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Ak súd nevyužije zákonom ustanovené procesné prostriedky na odstránenie nejasností alebo vád podania, je povinný pri jeho výklade uprednostniť takú interpretáciu jeho obsahu, ktorá zachováva a podporuje právo účastníka na prístup k súdu a umožňuje vecné prejednanie jeho nároku pred formalistickým odmietnutím podania. Povinnosťou súdu je v každej individuálnej veci, resp. v každom spore vyvinúť maximálne úsilie smerujúce k jej spravodlivému vyriešeniu (využitím dostupných zákonných prostriedkov), a to aj v prípadoch, keď skutkové a právne okolnosti prípadu vykazujú znaky nejasností a nezrozumiteľností. Rozhodnutie súdu preto nemôže spĺňať len požiadavku formálnej zákonnosti, ale musí zároveň zodpovedať aj požiadavkám spravodlivosti. Odlišný prístup by mohol viesť k popretiu práva na súdnu ochranu a predstavoval by porušenie zákazu denegatio iustitiae, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou základného práva každého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde podľa SR.

20.2. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci by odmietnutie žaloby a jej doplnení bez využitia zákonom ustanovených procesných prostriedkov na odstránenie ich vád predstavovalo neprimerane formalistický prístup, nezlučiteľný s ústavne garantovaným právom na súdnu ochranu.

21. Pokiaľ okresný súd uviedol, že v podaniach žalobcu absentuje riadne označenie žalovaného 4/, odvolací súd uvádza, že podľa sa fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Z ustanovenia vyplýva, že žaloba nemusí obligatórne obsahovať dátum narodenia ani rodné číslo strany konania, ak je fyzická osoba označená identifikačnými údajmi, ktoré umožňujú jej identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca v podaniach ako aj v podanom odvolaní doplnil identifikačné údaje žalovaného 4/ uvedením jeho dátumu narodenia, čím pristúpil k odstráneniu jedného z nedostatkov vytýkaných súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o označenie žalovaného 3/ odvolací súd uvádza, že okresný súd bližšie nešpecifikoval, ktoré konkrétne identifikačné údaje žalobca vo vzťahu k žalovanému 3/ neuviedol, v dôsledku čoho by dotknutá osoba nebola dostatočne identifikovateľná, resp. individualizovaná.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností odvolací súd podľa ustanovenia napadnuté uznesenie prvým výrokom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. V súlade s ustanovením odvolací súd uvádza, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude využiť zákonom predpokladané procesné prostriedky smerujúce k odstráneniu nejasností, nezrozumiteľností a vád podania. Za týmto účelom súd prvej inštancie buď postupom podľa vyzve žalobcu na odstránenie nedostatkov žaloby formou jeho predvolania, pričom v rámci tohto procesného postupu bude, pri rešpektovaní zásad ústnosti a priamosti konania, aktívne smerovať k odstráneniu zistených vád podania a k objasneniu jeho obsahu tak, aby boli vytvorené predpoklady na riadne pokračovanie v konaní a meritórne rozhodnutie vo veci. Alternatívne súd vydá uznesenie, ktorým žalobcu vyzve na odstránenie vád podania vo veci samej. Takáto výzva bude obsahovať najmä označenie nedostatkov podania, spočívajúcich v jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo iných vadách, poučenie o spôsobe vykonania opravy alebo doplnenia podania, určenie primeranej lehoty na odstránenie zistených nedostatkov, ako aj poučenie o následku nesplnenia tejto povinnosti, spočívajúcom v odmietnutí podania v prípade, ak nebude v určenej lehote riadne opravené alebo doplnené. Predmetná výzva musí byť dostatočne určitá.

24. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa ustanovenia a a ustanovenie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

V Žiline dňa 30. júla 2026.

JUDr. Vladimír Topoľančík predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu