Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10S-28-2025.pdf
PDF · 81.81 KB
Case nature
Subarea
10S/28/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s. r. o, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OSZP3-2025/055267-019 zo dňa 10.09.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu odmieta.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) bolo dňa 25.09.2025 v elektronickej podobe bez autorizácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) priamo žalobcom doručené podanie označené ako „Odvolanie voči rozhodnutiu zo zisťovacieho konania č. OU-TT-OSZP3-2025/055267-019, Enviromentálne actio popularis podľa § 61 písm. c) SSP a príkaz advokátovi ho sprocesniť pred príslušným správnym súdom“ (ďalej aj „žaloba“), ktorým sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného – záväzného stanoviska č. OU-TT-OSZP3-2025/055267-019 zo dňa 10.09.2025 (ďalej len „napadnuté opatrenie“ alebo „prvostupňové opatrenie“), ktorým žalovaný podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v relevantnom znení (ďalej len „zákon EIA“) a v súlade s § 29 ods. 11 zákona EIA po vykonaní zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť „Logisticko-výrobný park Zeleneč“ určil, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Toto podanie, ktoré súd vyhodnotil ako správnu žalobu bolo následne v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente a správnemu súdu priamo žalobcom dodatočne doručené dňa 30.09.2025. Dňa 29.10.2025 bolo súdu doručené ďalšie podanie žalobcu, uskutočnené prostredníctvom jeho právneho zástupcu, označené ako žaloba zo dňa 29.10.2025, ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako doplnenie pôvodne priamo žalobcom podanej žaloby dňa 25.09.2025, keďže pôvodné podanie žalobcu obsahovalo „príkaz advokátovi sprocesniť ho pred príslušným správnym súdom“. V doplnenej žalobe žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok.
2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že mu patrí postavenie zainteresovanej verejnosti, pretože je občianskym združením pôsobiacim vo sfére ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia, pričom upozornil na znenie § 29 ods. 20 zákona EIA.
3. Podľa § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
4. Podľa § 29 ods. 16 písm. b) zákona EIA proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nebude posudzovať podľa tohto zákona, môže podať odvolanie len dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, a dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. t).
5. Podľa § 29 ods. 20 zákona EIA dotknutá verejnosť uvedená v § 3 písm. t) sa môže žalobou domáhať zrušenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania vydaného podľa odseku 15, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena sa nebude posudzovať podľa tohto zákona, a napadnúť jeho vecnú alebo procesnú zákonnosť.
6. Podľa § 29 ods. 17 zákona EIA odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania na príslušný orgán, ktorý ho vydal, inak záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania nadobúda účinnosť. Príslušný orgán do siedmich dní od doručenia odvolania a) o ňom informuje v centrálnom informačnom systéme a na úradnej tabuli, ak ju má zriadenú, a b) zašle ho na najbližšie nadriadený orgán.
7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
9. Podľa § 3 písm. t) zákona EIA dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
10. V správnom súdnictve súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Správne súdnictvo je založené na subsidiarite vo vzťahu k rozhodovaniu orgánov verejnej správy, čo znamená, že pokiaľ je v administratívnom konaní priznané právo účastníka konania, resp. iných subjektov podať proti rozhodnutiu alebo opatreniu opravný prostriedok, podmienkou prístupu k správnemu súdu je vyčerpanie tohto opravného prostriedku. Následne je rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré je výsledkom odvolacieho konania, spôsobilým predmetom správneho súdneho konania na základe podanej správnej žaloby.
11. Z obsahu žaloby má správny súd za preukázané, že žalobca jedným podaním podal (i) odvolanie, ktorým žiadal odvolací orgán, aby napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie, a zároveň (ii) správnu žalobu zainteresovanej verejnosti podľa § 61 písm. c) SSP, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu napadnutého opatrenia. Správny súd tiež prostredníctvom Centrálneho informačného systému EIA/SEA preveril, že žalobca riadny opravný prostriedok – odvolanie proti napadnutému opatreniu v administratívnom konaní podal aj na príslušnom správnom orgáne. Z uvedeného je zrejmé, že podaním odvolania nie je napadnuté opatrenie - záväzné stanovisko účinné, resp. právoplatné a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie, ktorého výsledok súdu nie je známy.
12. Zo znenia § 178 ods. 3 SSP vyplýva, že v prípade zainteresovanej verejnosti je podmienkou prípustnosti správnej žaloby podanie opravného prostriedku len vtedy, ak bola zainteresovaná verejnosť na podanie tohto opravného prostriedku oprávnená. V prejednávanej veci však žalobcovi v postavení dotknutej verejnosti (§ 3 písm. t/ zákona EIA) oprávnenie na podanie odvolania proti napadnutému opatreniu výslovne vyplývalo (§ 29 ods. 16 písm. b/ zákona EIA) a žalobca tento riadny opravný
prostriedok v administratívnom konaní aj uplatnil. Žalobca proti napadnutému opatreniu podal prípustný riadny opravný prostriedok a súčasne sa ešte pred skončením odvolacieho konania domáhal jeho preskúmania správnou žalobou. V čase podania správnej žaloby však o podanom odvolaní ešte nebolo rozhodnuté. Súdny prieskum napadnutého opatrenia by preto bol v rozpore so zásadou subsidiarity správneho súdnictva vyjadrenou v § 7 písm. a) SSP, podľa ktorej je pred súdnym prieskumom potrebné vyčerpať zákonom ustanovené prostriedky nápravy v administratívnom konaní.
13. Na uvedenom závere správneho súdu nič nemení ani ustanovenie § 29 ods. 20 zákona EIA, podľa ktorého sa môže dotknutá verejnosť žalobou domáhať zrušenia záverečného stanoviska vydaného podľa § 29 ods. 15 citovaného zákona. Toto ustanovenie priznáva dotknutej verejnosti aktívnu žalobnú legitimáciu, nepredstavuje však výnimku zo zásady subsidiarity správneho súdnictva. Ak dotknutá verejnosť proti prvostupňovému záverečnému stanovisku využije zákonom priznaný riadny opravný prostriedok a odvolacie konanie v čase podania správnej žaloby ešte nie je právoplatne skončené, nemožno súčasne viesť súdny prieskum toho istého opatrenia. Zásada subsidiarity správneho súdnictva vyžaduje, aby bola zákonnosť prvostupňového opatrenia najskôr preskúmaná v rámci administratívneho konania odvolacím správnym orgánom a až následne, po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, mohla byť predmetom súdneho prieskumu.
14. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Svk/31/2025 zo dňa 17.12.2025, ktorý pri posúdení tejto otázky uviedol: „6. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je záväzné stanovisko príslušného orgánu v zmysle § 29 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom od 1. januára do 31. októbra 2025, podľa ktorého je výsledkom zisťovacieho konania [teda postupu, ktorého účelom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, porov. § 3 písm. c) cit. zák.] záväzné stanovisko, ktorým sa určuje, či pre navrhovanú činnosť alebo jej zmenu je potrebné posudzovanie vplyvov na životné prostredie...7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že namiesto pôvodného rozhodnutia zo zisťovacieho konania sa podľa novej úpravy už vydáva len záväzné stanovisko, ktoré môže zainteresovaná verejnosť za určitých podmienok napadnúť odvolaním. ...Zároveň cit. § 29 ods. 20 zákona č. 24/2006 Z. z. však pripúšťa aj správnu žalobu zainteresovanej verejnosti proti záväznému stanovisku podľa § 29 ods. 15, teda proti záväznému stanovisku, ktorým sa rozhodlo, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať. Z hľadiska systematiky Správneho súdneho poriadku je záväzné stanovisko opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pretože nie je označené ako rozhodnutie, je vydané v určitom administratívnom (zisťovacom) konaní a môžu ním byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb (už len napríklad tak, že podľa cit. § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z. oprávňuje navrhovateľa podať návrh na povoľovacie konanie). .... Keďže toto záväzné stanovisko je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, jeho prieskumu slúži všeobecná správna žaloba podľa § 177 a nasl. SSP. Podľa kasačného súdu však citované ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. nič nezmenili na ostatných procesných podmienkach pre takúto správnu žalobu. Ako už uviedol správny súd, podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Povinnosť vyčerpať ich sa nevzťahuje na zainteresovanú verejnosť, ak nebola na ich podanie oprávnená. Ak však je zainteresovaná verejnosť oprávnená na podanie riadneho opravného prostriedku proti určitému opatreniu, ktorým oddiali nastúpenie právoplatnosti (alebo inej obdobnej vlastnosti konečnosti, akou je napr. účinnosť záväzného stanoviska podľa § 29 ods. 17 zákona č. 24/2006 Z. z.), je jeho vyčerpanie podmienkou toho, aby správne súdy mohli preskúmať toto opatrenie. 9. Kasačný súd sa tak nestotožňuje s názorom žalobcu, že ustanovenie § 29 ods. 20 zákona č. 24/2006 Z. z. dovoľuje napadnúť záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania bez toho, aby bola splnená procesná podmienka § 7 písm. a) SSP, teda aby toto stanovisko nadobudlo účinnosť potom, čo zainteresovaná verejnosť podala proti nemu riadny opravný prostriedok - odvolanie, ak naň bola podľa § 29 ods. 16 písm. b) cit. zákona oprávnená. V prerokúvanej veci potom netreba riešiť otázku, či oprávnenosť treba posudzovať absolútne (teda či zákon priznal zainteresovanej verejnosti možnosť podať takýto opravný prostriedok) alebo relatívne (teda či konkrétny zástupca zainteresovanej verejnosti mal možnosť podať ho), pretože žalobca ani netvrdí, že by nemal možnosť podať uvedené odvolanie. ... Preto sa možno stotožniť s názorom správneho súdu, že správna žaloba žalobcu nebola prípustná, čo zakladalo dôvod jej odmietnutia podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Len pre úplnosť sa poznamenáva, že podľa judikatúry by mohlo v tomto prípade prichádzať do úvahy aj jej odmietnutie pre predčasnosť (porov. uznesenie tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 71/2021).“
15. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nepodlieha prieskumu správnym súdom, a preto podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP žalobu ako neprípustnú odmietol.
16. Žalobca navrhol priznať žalobe odkladný účinok. Z dôvodu, že správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nerozhodoval, pretože rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo tzv. skonzumované rozhodnutím o odmietnutí žaloby, resp. za danej situácie rozhodovanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe stratilo právny význam.
17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá, a to predtým, ako by súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, teda žalovanému ani nevznikli žiadne trovy konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.