Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/50/2026

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: D. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, P., štátny občan SR, zast. JUDr. Jana Juchová, advokátka, so sídlom Svätoplukova 979/31, Bratislava, IČO: 53 000 501, a odporcu: H. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XX, P., v čase rozhodovania v Ústave na výkon väzby Bratislava, štátny občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 7.7.2026, podaný na súd dňa 7.7.2026, zamieta. Súd odporcovi proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 7.7.2026, podaným na súd dňa 7.7.2026, sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze odporcovi vstupovať do: a/ bytu č. X, nachádzajúceho sa vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra „I.“, parc. č. XXX, b/ nebytového priestoru č. X, nachádzajúceho sa vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra „I.“, parc. č. XXX, druh nebytového priestoru: zariadenie služieb. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaných Okresným úradom F., katastrálnym odborom, okres: F., obec: P., katastrálne územie: P.. G., c/ hospodárskej budovy súpisné č. XXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X; druh budovy: Iná budova, ako ani d/ na pozemok parcely registra „I.“, parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: dvor zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, evidovaných Okresným úradom F., katastrálnym odborom, okres: F., obec: P., katastrálne územie: P. a zákazu priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 50 /päťdesiat/ metrov k navrhovateľke, s výnimkou súdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy. 2. Navrhovateľka podaný návrh skutkovo odôvodnila tvrdením, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P. /byt č. X, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXX, /ďalej len „nehnuteľnosť X“/ v ktorom až do jeho zadržania políciou žila s odporcom. Odporca, má v predmetnom byte trvalý pobyt. Jej matka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P. / nebytový priestor č. X, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXX, /ďalej len „nehnuteľnosť X“/, ktorý ona využíva ako kozmetický salón a pracuje v ňom. Je zároveň výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie P. /pozemky parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, nebytová budova súp. č. XXX/ /ďalej „nehnuteľnosť 3“/, ktorú prenajíma a ktorá sa nachádza na spoločnom dvore a kde sa odporca pokúšal vlámať, ako vyplýva zo skutkových okolností uvedených nižšie. Nehnuteľnosť X, X Y. X majú všetky jeden spoločný dvor a spoločný vstup cez tento dvor. Ani jedna z nehnuteľností, nie je vo vlastníctve odporcu. Odporca je vlastníkom trojizbového bytu, nachádzajúceho sa na adrese E. X, W.. Byt je momentálne prenajatý, ale odporca má možnosť užívať túto nehnuteľnosť. S odporcom sú manželmi približne 20 rokov. S odporcom žila dlhé roky v spoločnej domácnosti, pričom v poslednom týždni pred zadržaním odporcu došlo k výraznému zhoršeniu jeho správania. Toto správanie malo stupňujúcu sa tendenciu, sa správaním

odporcu sa cítila ohrozená, mala z neho obrovský strach a obavy. S odporcom sa chcela rozviesť, ich vzťah je dlhodobo nefunkčný, odporca mení názory, robí jej prieky a nedá sa s ním dohodnúť. V minulosti ju priamo na živote neohrozil, avšak minimálne raz do mesiaca mal agresívne výbuchy, kričal, vyhadzoval veci a správal sa nepredvídateľne. Vždy sa ho snažila upokojiť, neodporovať mu. Vnímala, že situácia je zlá, snažila sa s odporcom dohodnúť, aby sa na nejaký čas odsťahoval, aby sa situácia upokojila a utriasla. V týždni pred incidentom sa jej odporca vyhrážal, že „všetko podpáli a zničí“ ak mu nedovolí bývať v nehnuteľnosti X. Odporca nikdy nenavštívil psychiatra a odmieta si priznať problém. Do zápisnice na polícii uviedla, že dňa 6.7.2026 jej odporca večer telefonoval a vyhrážal sa, že ak neprinesie kľúče od domu, ktorý ona prenajíma cez platformu Airbnb - nehnuteľnosť X, „rozbije dom a sa tam sťahuje, lebo sa nemôže na ňu pozerať“. Odmietla mu umožniť vstup do tejto nehnuteľnosti 3, keďže ide o dom, slúžiaci na prenájom a je rezervovaný na celé leto. Nakoľko odporca dlhé roky nepracoval, ona bola tá, ktorá zabezpečovala príjmy do domácnosti a to aj z nájmu nehnuteľnosti X a z kozmetického salónu, v ktorom pracovala. Odporca má vlastný byt v W., avšak podľa nej mu právnik odporučil, aby sa tam nesťahoval, aby „neprišiel o ten svoj podiel“, pričom právnik nevedel, že nehnuteľnosť X je v jej výlučnom vlastníctve. S manželom už nemôže žiť, je agresívny, nevie sa ovládať, má „chvíľkové prepínačky“ a ak sa mu niečo nepáči, reaguje agresívne aj pre maličkosti. Keď sa 5.7.2026 vracala domov, mala zlú predtuchu a preto požiadala policajtov, aby ju sprevádzali do nehnuteľností. Po príchode domov videla odporcu, ako stojí na rebríku pri bránke, drží v ruke drôtik a snaží sa cez malé okienko vyťahovať kľučku, aby sa dostal do domu - nehnuteľnosti X. Policajti s ním riešili poškodzovanie cudzej veci ako priestupok, pričom sa im smial a nereagoval na ich upozornenia. Po odchode policajtov zistila, že odporca vyvŕtal a poškodil zámok na dverách nehnuteľnosti X. V priebehu týždňa sa jej odporca vyhrážal, že má kúpené nové zámky, že ich vymení a do nehnuteľnosti X sa nasťahuje. Krátko po odchode policajtov sa však situácia vyostrila, odporca zobral čakan, utekal za ňou, zaháňal sa po nej a rozbíjal všetko po ceste. Krompáčom udieral do dverí, dlažby, stien a pod. Utekala pred ním a schovala sa v kozmetickom salóne

- nehnuteľnosti X. Jediné šťastie bolo, že ako sa zahnal s krompáčom, tak buchol do steny, zrejme do elektriky a v miestnosti kde sa schovávala (v kozmetickom salóne) zhaslo svetlo . Ukrývala sa za gaučom, bola v šoku, obávala sa o svoj život. Následne prišla dcéra, ktorá sa snažila odporcu odtiahnuť, pričom odporca pritom zhodil klimatizáciu, ktorá spadla na dcéru. Okamžite volala na tiesňovú linku 158, počas telefonátu na ňu odporca kričal, že ju zabije. Tieto vyhrážky boli počuť určite aj v telefonáte a musia byť zaznamenané v zázname tiesňovej linky /pozn. súdu z trestného spisového materiálu sp.zn. XXTp/XX/XXXX, konkrétne z úradného záznamu z prepisu nahrávky tiesňového volania, nachádzajúci sa na č.l. 88, tieto nie sú zrejmé/. Po príchode policajtov odporca otvoril bránku, ale následne utiekol, bolo po ňom vyhlásené pátranie. Pri odchode odporca vykrikoval na ňu: „aj tak ťa zabijem“, „s čakanom ťa zabijem“, „zabijem ťa!“ Na polícii uviedla, že odporca je nevyspytateľný, máva agresívne výbuchy a obáva sa, že by svoje vyhrážky mohol naplniť. Útok odporcu vnímala tak, že len o kúsok unikla smrti. Má vedomosť, že bezprostredne po útoku bol odporca zadržaný, avšak môže byť kedykoľvek prepustený a pokúšať sa vrátiť do nehnuteľností. Pokiaľ ide o skutočnosť, že odporca bol zadržaný a v najbližších hodinách môže byť vzatý do väzby, tak môže žiadať o prepustenie z väzby kedykoľvek. V prípade podania žiadosti o prepustenie z väzby alebo sťažnosti proti väzbe zo strany obvineného (odporcu) musí súd (ak žiadosti v prípravnom konaní nevyhovie prokurátor) rozhodovať bez meškania. Obvinený si v prípade zamietnutia žiadosti o prepustenie z väzby môže túto podať opakovane. Jediným obmedzením podania žiadosti o prepustenie z väzby je lehota 30 dní aj to len v prípade že ide o totožné dôvody na prepustenie z väzby. Po rozhodnutí o prepustení z väzby je obvinený prepustený takmer okamžite. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že obete domáceho násilia sa musia neustále strachovať a obávať prepustenia obvineného, ktorý môže o svoje prepustenie žiadať takmer neobmedzene. Lehoty v ktorých rozhoduje prokurátor, alebo v konaní pred súdom súd, sú veľmi krátke, rovnako, ako lehoty na podania opravných prostriedkov - sťažností proti takýmto rozhodnutiam. Ona nie je účastníčkou týchto konaní o väzbe. K dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia na zákaz priblíženia aj v prípade, že odporca sa nachádza vo väzbe odkazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, spis. zn. zo dňa 30.11.2022 podľa ktorého: „Neodkladné opatrenie je prostriedkom občianskoprávnej ochrany ohrozených práv a záujmov fyzických a právnických osôb, ktorých stupeň ohrozenia nemusí dosiahnuť trestnoprávnu rovinu, avšak je takej intenzity, že si vyžaduje neodkladný autoritatívny zásah orgánu súdnej ochrany.“ 3. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za dôkazné prostriedky označila a priložila: výpis z LV č. XXXXX, kat. úz. P., katastrálna mapa k parc. reg. I., parc.č. XXX/X, kat. úz. P., čiastočný výpis z LV č. XXXX, kat. úz. H., čestné prehlásenie pani O.Ž. X. - jej matky o poskytnutí časti domu v jej vlastníctve na podnikanie pre navrhovateľku, zápisnica o výsluchu svedka - poškodenej zo dňa 6.7.2026, zápisnica o vydaní veci - krompáča zo dňa 6.7.2026, fotografie prevŕtaného zámku,

fotografie domácnosti po zásahoch čakanom, čestné prehlásenie D. F. - dcéry žalobkyne k udalosti, sobášny list účastníkov konania, potvrdenie o akreditácii PCN, výpis z LV č. XXXX, kat. úz. P.. 4. Podľa /ďalej len „“/ pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 6. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 10. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa a , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej umy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práva, oprávnených záujmov, pripadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti /pravdepodobnosti/ nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a o trvaní nároku. Pre neodkladné opatrenie platí, že navrhovateľ musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by taktiež nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. „Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie /princíp opodstatnenosti/; či uložením požadovanej povinnosti, alebo obmedzenia, objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha /princíp efektívnosti/; či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu

neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah /princíp proporcionality/ a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáva, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. 16. Podľa (ústavný v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 17. Podľa článku 19 ods.1 a 2 ( ústavný v znení neskorších predpisov) každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 18. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. , ďalej len „dohovoru“) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 19. Navrhovateľka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovení , resp. f/ a . Účel neodkladných opatrení podľa písm. e/ a sa do určitej miery prekrýva. Návrhu na neodkladné opatrenie podľa písm. e/ zvyčajne predchádza vykázanie osoby zo spoločného obydlia a zákaz vstupu doň podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý inštitút navrhovateľka nevyužila, nakoľko bol odporca po udalosti obmedzený na osobnej slobode. 20. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe, alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z

vedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle , a , ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. V uvedených neodkladných opatreniach nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana sporu, ktorá je podozrivá z násilia k nehnuteľnosti, dôležité je, že v nej býva obeť násilia, ktorú je potrebné dočasne ochrániť. Právo na ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako právo na obydlie, resp. vlastnícke právo. Pred nariadením neodkladného opatrenia v týchto prípadoch potom postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti /teda nie všetky rozhodujúce/, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu, vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 21. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , t. j. aby sa odporca na určenú vzdialenosť nepribližoval k navrhovateľke, toto neodkladné opatrenie slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. 22. Z obsahu spisu v predmetnej veci je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy, spočívajúcej v hrozbe fyzického a psychického násilia odporcom voči nej, pričom poukazuje na skutočnosť, že ide o dlhšie trvajúci stav / „chvíľkové prepínačky“ agresívne reakcie odporcu aj pre maličkosti/ tvrdiac, že odporcove správanie vzbudzuje u nej obavu o svoj život a zdravie. Návrhom v spojení s predloženými listinnými dôkazmi osvedčila len tú skutočnosť, že v nehnuteľnosti X/ bývala v spoločnej domácnosti s odporcom, v nehnuteľnosti X/ má svoje pracovisko a nehnuteľnosť X/ prenajíma, pričom tieto nehnuteľnosti majú spoločný dvor a vchod. Ďalej dostatočne relevantne osvedčila aj existenciu hrozby násilia zo strany odporcu /zápisnica o výsluchu poškodenej - navrhovateľky na Obv. oddelení PZ SR v Pezinku zo dňa 6.7.2026 k incidentu zo dňa 5.7.2026 okolo 23.00 hod na adrese Š. XX, P./. Súd však z úradnej činnosti z trestného spisu prípravného konania Okresného súdu Pezinok sp. zn. XXTp/XX/XXXX zistil, že odporca bol dňa 6.7.2026 o 8.15 hod zadržaný, dňa 7.7.2026 o 01.10 umiestnený do cely predbežného zadržania, uznesením OR PZ v Pezinku Č.Q.:E.-XXX/MD-F.-XXXX zo dňa 6.7.2026 mu bolo vznesené obvinenie vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania a v prípravnom konaní bol uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. XXTp/XX/XXXX zo dňa 8.7.2026 vzatý do väzby, teda ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je odporca obmedzený na osobnej slobode, čo mu objektívne znemožňuje realizovať ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. Nakoľko tak nebola naplnená zákonná podmienka existencie bezprostredného ohrozenia navrhovateľky s poukazom na , podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd preto nemohol návrhu navrhovateľky vyhovieť, keďže odporca je ku dňu tohto rozhodnutia obmedzený na osobnej slobode /vo väzbe/ a preto ho musel aktuálne zamietnuť. 23. Za predpokladu zmeny pomerov, teda ak by bol odporca na základe podanej sťažnosti voči rozhodnutiu súdu o väzbe z väzby prepustený, navrhovateľke nič nebráni na základe takejto podstatnej zmeny pomerov opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd. Podľa a zák. má poškodená, ktorej hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode právo požiadať orgány činné v trestnom konaní alebo súd o oznámenie, že obvinený bol prepustený z väzby, resp. došlo k úteku, a tým má možnosť následne iniciovať ďalšie kroky. Taktiež v prípade, že by bol odporca z väzby prepustený a pokúsil by sa navrhovateľku kontaktovať, alebo vstúpiť do jej obydlia, a malo by dôjsť k ohrozeniu jej osoby, policajt má právomoc vykázať osobu zo spoločného obydlia, ktorej súčasťou je aj zákaz vstupu vykázanej osoby do spoločného obydlia podľa o Policajnom zbore. 24. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa v súlade so zásadou úspešnosti v konaní. Keďže súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, odporca mal vo veci plný úspech. Vzhľadom však na skutočnosť, že odporcovi žiadne trovy

konania nevznikli a z obsahu spisu mu ani nevyplývajú, v súlade so zásadou hospodárnosti konania / / mu súd už v tomto rozhodnutí nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach / /. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania / /. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / /. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané / /.