Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26C-24-2026.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Subarea
26C/24/2026
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., proti žalovanému: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Súd n a r i a ď u j e nasledovné neodkladné opatrenie:
Súd žalovanému z a k a z u j e : i. priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou realizácie procesných úkonov pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci v civilnom konaní, trestnom konaní alebo inom obdobnom konaní, ako aj realizácie rodičovských práv a povinností žalovaného k mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., v nevyhnutnom rozsahu; ii. telefonicky, SMS správami alebo prostredníctvom inej elektronickej komunikačnej platformy kontaktovať žalobkyňu s výnimkou komunikácie na účely realizácie rodičovských práv a povinností žalovaného k mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., v nevyhnutnom rozsahu; iii. sledovať pohyb a polohu žalobkyne prostredníctvom akýchkoľvek technických prostriedkov; to všetko počas šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.
II. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobkyne z a m i e t a.
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd žalovanému uložil nasledovné povinnosti:
- zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov;
- zákaz osobného kontaktu so žalobkyňou;
- zákaz zdržiavania sa v blízkosti bydliska, pracoviska a motorového vozidla žalobkyne;
- zákaz telefonického, SMS alebo iného elektronického kontaktu so žalobkyňou okrem nevyhnutnej písomnej komunikácie týkajúcej sa starostlivosti o maloleté dieťa;
- zákaz sledovania, obťažovania, vyhrážania sa, ohovárania alebo iného zasahovania do súkromia žalobkyne;
- zákaz kontaktovania rodinných príslušníkov, známych alebo kolegov žalobkyne za účelom zisťovania informácií o nej;
- zákaz používania technických prostriedkov alebo iných zariadení za účelom sledovania pohybu žalobkyne alebo monitorovania jej súkromia. Žalobkyňa sa tiež domáhala, aby súd povolil výlučne nevyhnutnú písomnú komunikáciu medzi rodičmi v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa a nevyhnutnú prítomnosť oboch rodičov na jeho športových aktivitách, pričom žalovaný sa má zdržiavať od žalobkyne v primeranej vzdialenosti a zdržať sa osobného kontaktu.
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný ju dlhodobo a opakovane sleduje, kontaktuje a obťažuje. Opísala viacero incidentov v období od decembra 2025 do podania návrhu, pri ktorých mal žalovaný žalobkyni odmontovať sifón pod vaňou, verbálne ju atakovať, vulgárne jej nadávať, opakovane ju kontaktovať telefonicky a SMS správami v nevhodnom čase, bez dovolenia vykonať na nej drogový test a vyžadovať od nej vysvetlenie, verbálne a vulgárne ju urážať pri športovom zápase ich syna, ako aj sledovať jej polohu a pohyb prostredníctvom tajne ukrytého mobilného telefónu v jej aute. Žalovaný sa jej okrem toho vyhráža poškodením majetku, stratou zamestnania a kontaktuje osoby z jej okolia. Z týchto dôvodov sa žalobkyňa obáva o svoje zdravie, bezpečnosť a psychickú pohodu.
3. Žalobkyňa k návrhu pripojila tieto dôkazy: potvrdenie H. I. E. o oznámení o podozrení zo spáchania priestupku zo dňa 13.03.2026; potvrdenie H. I. E. o zaistení veci zo dňa 13.03.2026; potvrdenie H. I. E. o oznámení o podozrení zo spáchania priestupku zo dňa 10.12.2025; výpisy SMS správ, resp. inej elektronickej komunikácie a telefonických hovorov č. l. 8 – 26; fotografie č. l. 27 - 30.
4. Po preskúmaní predmetného návrhu žalobkyne vrátane ňou predložených dôkazov má súd za osvedčené nasledovné skutkové okolnosti. Žalovaný žalobkyňu mnohokrát kontaktoval, a to jednak formou SMS (resp. iných elektronických) správ (osvedčené výpismi č. l. 8, 10, 11, 13, 14, 16 – 24), pričom žalobkyňa mu viackrát oznámila, že nechce, aby ju kontaktoval, resp. zisťoval si o nej informácie (osvedčené výpismi č. l. 14, 18). Na mnohé z týchto správ žalobkyňa neodpovedala. Ďalej jej žalovaný mnohokrát telefonoval, a to aj opakovane v krátkych intervaloch pár minút, resp. aj v nočných časoch (osvedčené výpismi č. l. 9, 12, 15, 25). Tieto telefonáty žalobkyňa odmietala, resp. nezdvíhala. Z potvrdenia H. I. E. o oznámení o podozrení zo spáchania priestupku zo dňa 13.03.2026 a potvrdenia H. I. E. o zaistení veci zo dňa 13.03.2026 má súd za osvedčené, že žalobkyňa voči žalovanému podala na polícii oznámenie o podozrení z priestupku vo veci občianskeho spolunažívania z dôvodu, že si v aute našla skrytý mobilný telefón, ktorý patril žalovanému, ako aj, že predmetný mobilný telefón bol políciou zaistený pre podozrenie, že súvisí so spáchaním priestupku. Z fotografií č. l. 29 a 30 má súd za osvedčené, že žalobkyňa našla mobilný telefón, na ktorom bolo zobrazené hlásenie o tom, že žalovaný dostane upozornenie, keď daný telefón opustí miesto Nová ulica 11. Z potvrdenia H. I. E. o oznámení o podozrení zo spáchania priestupku zo dňa 10.12.2025 má súd za osvedčené, že žalobkyňa podala na polícii voči žalovanému oznámenie o podozrení z priestupku – hrubého správania žalovaného voči nej, ako aj, že žalovaný je bývalý priateľ žalobkyne. Z výpisu č. l. 26 bolo zistené, že žalovaný si objednal test na štyri druhy drog z vlasov. Z týchto skutočností možno vyvodiť, že žalobkyňa a žalovaný už spolu nežijú – žijú v oddelených domácnostiach (osvedčené aj vzhľadom na rôzne adresy pobytu strán uvedené v návrhu). Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že strany majú spoločné maloleté dieťa – A. F., nar. XX.XX.XXXX. Ten sa pritom nachádza väčšinou v starostlivosti matky – žalobkyne. Napriek tomu, že žalobkyňa nemá záujem o spoločný život, resp. kontakt so žalovaným, ten ju vo vyššie uvedenom období opakovane kontaktoval. Pri osobných stretnutiach k nej bol hrubý a vulgárny. Okrem toho jej podľa všetkého umiestnil do auta svoj mobilný telefón, aby prostredníctvom neho sledoval jej pohyb a aktuálnu polohu.
5. Súd návrh žalobkyne právne vyhodnotil tak, že je čiastočne dôvodný, a to pokiaľ ide o uloženie zákazu priblíženia sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, zákazu jej kontaktovania elektronickými prostriedkami a zákazu jej sledovania technickými prostriedkami – ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. V týchto častiach sú naplnené právne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku. Bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami vzhliadol súd v tom, že žalovaný sa v období bezprostredne pred podaním návrhu opakovane dopúšťal voči žalobkyni takého konania, ktoré priamo ohrozovalo jej osobnú integritu. Vzhľadom na hrubé a vulgárne správanie žalovaného voči žalobkyni a jej vôľu vyhýbať sa podľa možnosti stretávaniu sa s ním možno konštatovať, že žalobkyňa sa týmto dôvodne cítila ohrozená. Nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby bola ďalej proti svojej vôli vystavovaná takémuto osobnému kontaktu so žalovaným, zvlášť ak už nežijú v spoločnej domácnosti. Obdobné platí aj pri vzájomnej komunikácii medzi stranami. Ako je konštatované vyššie, žalovaný žalobkyňu preukázateľne veľa ráz kontaktoval telefonátmi, resp. SMS a inými správami proti jej vôli alebo v krajne nevhodných časoch (napr. v noci). Obsahom správ žalovaného boli aj invektívy a vulgarizmy na adresu žalobkyne. Rozsah, intenzita a načasovanie týchto kontaktov (pokusov o kontakt) vypovedá o neústupnom postoji žalovaného vytvárať na žalobkyňu psychický tlak, a nie o snahe o konštruktívne riešenie vzniknutých situácií. Vyvíjanie takéhoto tlaku považuje súd za zjavne neprimerané a neoprávnené. Pokiaľ ide o pokus žalovaného o sledovanie
žalobkyne cez tajne umiestnený mobilný telefón v jej aute, tento treba vnímať ako snahu o neadekvátnu kontrolu pohybu a polohy žalobkyne, ktorá (po jeho odhalení) taktiež dôvodne založila pocit ohrozenia žalobkyne a narušenie jej integrity. Všetky tieto činy žalovaného neoprávnene zasiahli do osobnostnej sféry žalobkyne, a to obzvlášť do jej práva na súkromie v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska dikcie procesnej úpravy v tom treba vidieť neoprávnené ohrozenie duševnej integrity žalobkyne v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového poriadku. Súdom uložený zákaz približovania sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť je výslovne predvídaný v § 325 ods. 2 písm. h) citovaného zákona a zákaz telefonického, resp. elektronického kontaktu zase v § 325 ods. 2 písm. g) citovaného zákona. Tretí zákaz týkajúci sa sledovania žalobkyne technickými prostriedkami síce v citovanom zákonnom ustanovení nie je explicitne uvedený, no keďže daná norma uvádza eventuality neodkladných opatrení len príkladmo (neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä ...), súd môže uložiť aj iné opatrenie ako je uvedené v danom ustanovení – napríklad aj zákaz sledovania polohy a pohybu dotknutej strany. Táto skutková podstata môže byť aplikovaná autonómne – súd k tomu odkazuje na § 360a ods. 1 písm. b) Trestného zákona (kto iného prenasleduje tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje), ktorý chráni identickú spoločenskú hodnotu, ktorú inak treba subsumovať pod právo na súkromie.
6. Z hľadiska zachovania proporcionality súd limitoval uložený zákaz priblíženia sa k žalobkyni tak, že sa nevzťahuje na prípadné procesné úkony v konaniach pred orgánmi verejnej moci, keďže v danom prípade možno očakávať aj iné súdne konania (napr. konanie o úprave práv a povinností k spoločnému dieťaťu strán) a je legitímne, aby na nich mohli osobne participovať obe strany. Zároveň sa tento zákaz nemôže vzťahovať ani na tie úkony žalovaného, ktorými bude realizovať svoje zákonné rodičovské práva a povinnosti v zmysle Zákona o rodine (kontakt, starostlivosť a výchova mal. dieťaťa apod.). Súd k tomu dodáva, že nie je namieste, aby bola táto výnimka zneužívaná ako zámienka pre akýkoľvek (arbitrárny) kontakt žalovaného s mal. dieťaťom alebo (skrze neho) so žalobkyňou. Súd pri uvedenom zákaze prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaný už nebýva so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, a preto daným zákazom priblíženia sa k žalobkyni nebude na svojich právach limitovaný neprimeraným spôsobom. Pokiaľ ide o zákaz kontaktovania žalobkyne, aj v tomto prípade ho súd limitoval vyňatím komunikácie na účely nevyhnutnej realizácie rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, keďže je legitímne, aby žalovanému zostalo zachované právo komunikovať so žalobkyňou o skutočnostiach tohto druhu. Tým je zároveň vice versa chránené právo maloletého dieťaťa na primeranú komunikáciu so žalovaným (jeho otcom). V prípade zákazu sledovania pohybu a polohy žalobkyne súd žiadne výnimky nestanovil, keďže takéto konanie predstavuje ako také zásah do práva žalobkyne na súkromie, a preto nie je legitímne stanovovať z neho akékoľvek výnimky. Podľa názoru súdu sa tento zákaz nijako nedotýka realizácie rodičovských práv žalovaného k jeho maloletému dieťaťu. Súd tiež poukazuje na to, že vyššie uvedené zákazy sú nariadené iba na časovo ohraničené obdobie šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia (a nie na neurčité obdobie). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že ochrana práv žalobkyne vyjadrená týmto neodkladným opatrením je vecne i časovo proporcionálna vo vzťahu k právam a povinnostiam žalovaného.
7. Pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou navrhované obmedzenia žalovaného, súd uvádza, že niektoré z nich sú fakticky konzumované uloženými zákazmi pre žalovaného a niektoré z nich súd zamietol výrokom II. tohto uznesenia. Konkrétne, navrhovaný zákaz osobného kontaktu medzi žalovaným a žalobkyňou je fakticky obsiahnutý v zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na určenú vzdialenosť, keďže bez fyzického priblíženia sa k žalobkyni žalovaný z povahy veci nemôže uskutočniť žiaden osobný kontakt s ňou. Možno konštatovať, že (laicky formulovanému) návrhu žalobkyne v tejto časti súd vyhovel uložením zákazu vo výroku I. bod i. tohto uznesenia. Vo vzťahu k navrhovanému zákazu zdržiavania sa žalovaného v blízkosti bydliska, pracoviska, resp. motorového vozidla žalobkyne súd uvádza, že tento navrhovaný zákaz spadá do zamietavého výroku tohto uznesenia, pretože v jeho prípade nebola osvedčená bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami. Vzhľadom na súdom uložené zákazy (najmä zákaz priblíženia sa k žalobkyni) sa tento navrhovaný zákaz javí byť nadbytočný – primeraná ochrana práva žalobkyne na súkromie vrátane ochrany jej osobnej integrity bude dostatočne zabezpečená aj bez neho. Pokiaľ ide o žalobkyňou navrhovaný zákaz sledovania, obťažovania, vyhrážania sa, ohovárania alebo iného zasahovania do jej súkromia, súd uvádza, že mu bolo sčasti vyhovené (zákaz sledovania uložený vo výroku I. bod iii. tohto uznesenia) a sčasti bol súdom zamietnutý výrokom II. tohto uznesenia. K tomu je potrebné konštatovať, že pojmy obťažovanie, ohováranie, vyhrážanie sa a iné zasahovanie do súkromia sú pomerne všeobecné a neurčité, pokiaľ ide o rozsah toho, čo by žalovaný konkrétne nemal robiť. Z tohto hľadiska by takto uložené zákazy pre žalovaného boli materiálne nevykonateľné. Navyše sa javí, že ochrana práv, ktorej sa žalobkyňa v návrhu
domáha, bude dostatočne zabezpečená vyššie uvedenými (uloženými) zákazmi vo výroku I. tohto uznesenia. Ďalej, vo vzťahu k navrhovanému zákazu kontaktovania rodinných príslušníkov, známych alebo kolegov žalobkyne súd uvádza, že tento návrh je jednak neurčitý - nie je zrejmé, ktoré konkrétne osoby má žalobkyňa na mysli, a teda (opäť) materiálne nevykonateľný, a jednak žalobkyňa nemá na podanie tohto návrhu aktívnu vecnú legitimáciu, keďže tento návrh smeruje k ochrane osôb odlišných od osoby žalobkyne. Z týchto dôvodov tento návrh spadá do zamietavého výroku tohto uznesenia. Napokon, návrh žalobkyne týkajúci sa písomnej komunikácie medzi stranami pri starostlivosti o ich maloleté dieťa, resp. dodržiavania primeranej vzdialenosti medzi stranami a zdržiavania sa osobného kontaktu súd posúdil tak, že mu de facto vyhovel prostredníctvom zákazov uložených vo výroku I. bodoch i. a ii. tohto uznesenia. Z dôvodu hospodárnosti súd odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenie týchto zákazov.
8. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 a 2, § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa bola vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti procesne úspešná v prevažnej časti svojho návrhu, resp. ňou navrhovaných obmedzení práv žalovaného. Viaceré z navrhovaných zákazov pre žalovaného boli fakticky konzumované tými zákazmi, ktoré súd žalovanému uložil vo výroku I. bodoch i. až iii. tohto uznesenia. Možno preto zhrnúť, že procesný úspech žalobkyne je rozhodujúci (zásadný) a procesný úspech žalovaného len minimálny, pričom tento (vzhľadom na povahu navrhovaných výrokov) ani nie je možné kvantifikovať. Z týchto dôvodov súd aplikoval vyššie uvedené ustanovenia Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni priznal plný (100 %-ný) nárok na náhradu trov konania voči žalovanému (výrok III. tohto uznesenia). O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.