Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-4T/54/2021

Potvrdené rozhodnutím 8To/12/2026
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. mája 2026 v Košiciach, v trestnej veci A. B., obžalovaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.08.2025 vo viacčinnom súbehu s pokračujúcim prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.08.2025 o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 10.12.2025, sp. zn. K2-4T/54/2021 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku zamieta odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudca ThDr. JUDr. Peter Melichárek, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. decembra 2025 v Košiciach,

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XX, D. C.,

uznáva sa za vinného, že

1/ dňa 27. 08. 2020 v dopoludňajších hodinách v byte na prvom poschodí na ulici E. F. XX G. C., ktorý slúži ako kancelária realitnej agentúry A. H. H. so sídlom I. F. XX, C., a ktorý je vo vlastníctve poškodeného J. A. C., obžalovaný A. B. počas vopred avizovaného rozhovoru o možnostiach ukončenia vzájomného podnikania v uvedenej firme tvrdil, že všetko je iba jeho a jeho manželky, násilím a hrozbou násilia požadoval prepis podielu v spoločnosti A. H. H. v hodnote minimálne X.XXX,-XXX na svoju manželku I. K. B., s čím pošk. J. A. C. nesúhlasil a tak mu obžalovaný A. B. najprv naznačil úder a povedal „zajebem ti“ a následne ho udrel päsťou pod ľavé oko, chytil ho pod krk a kričal na neho, že má ešte dnešného dňa prepísať podiel v spoločnosti a vzdať sa konateľstva, a ak to neurobí tak ho zabije v dôsledku čoho pošk. J. A. C. nadobudol obavu, že svoje vyhrážky uskutoční a preto odišiel za právničkou L. K. E. a požiadal ju o vypracovanie potrebných zmlúv, ktoré pošk. J. A. C. a obžalovaný A. B. podpísali ešte toho istého dňa na notárskom úrade L. I. v C., čím pošk. J. A. C. spôsobil škodu vo výške jeho peňažného vkladu vloženého do spoločnosti A. H. H. pri jej zakladaní t.j. vo výške X.XXX.- eur,

2/ asi o týždeň po 27.8.2020 v presne nezistenom čase pri náhodnom stretnutí na parkovisku pred „Iron Clubom“ na ul. E. F. XX obžalovaný A. B. kričal na pošk. J. A. C., že je „geňo, kokoť“ a že ho zabije, čím u poškodeného J. A. C. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,

3/ dňa 22. 09. 2020 pošk. J. A. C. telefonicky kontaktovala jeho známa I. K. A. s tým, že obžalovaný A. B. ju dvakrát požiadal, aby mu odovzdala od neho odkaz, nakoľko pošk. J. C. si jeho telefónne číslo zablokoval a v tých odkazoch uviedol, že pošk. J. A. C. zabije, že zhorí on aj všetko čo sa ho týka, bude brutálny problém a aj jeho deti mu budú robiť problémy, načo pošk. J. C. obžalovaného A. B. telefonicky kontaktoval, kde mu obžalovaný B. uviedol, že má ultimátum jedného mesiaca, aby vybral byt jeho manželky spod záložného práva, ktoré vzniklo ako zabezpečenie úveru, ktorý si vzal na svoje meno pošk. J. A. C. a peniaze ktorého boli použité na podnikateľskú činnosť spoločnosti A. H. H. a že si má dobre rozmyslieť, čo urobí, lebo je to jeho posledné slovo, čím u poškodeného J. A. C. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,

teda

v bode 1/ obžaloby - iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

v bodoch 2/ a 3/ obžaloby - inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, čím spáchal

zločin vydierania podľa účinného od 01.08.2025 vo viacčinnom súbehu s pokračujúcim prečinom nebezpečného vyhrážania podľa účinného od 01.08.2025.

Za to mu ukladá

Podľa účinného od 01.08.2025, účinného od 01.08.2025, , účinného od 01.08.2025, účinného od 01.08.2025 úhrnný peňažný trest vo výške 5.000 Eur (päťtisíc eur).

Podľa účinného od 01.08.2025 zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu - Slovenskej republike.

Podľa účinného od 01.08.2025 ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.10.2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II obžalobu na obžalovaného A. B. pre skutok kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa a prečin nebezpečného vyhrážania podľa účinného v čase spáchania skutku (ďalej len: „Tr. zákona“), na tom skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného J. A. C., svedkov C. C., L. M. H. (predtým E.), I. K. A., N. B., L. C., prečítaním výpovede svedkyne L. I. O. a pripojených listinných dôkazov.

Obžalovaný, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa (ďalej len: „“), že je nevinný a vypovedal, tak že stretnutie s poškodeným dňa 27.08.2020 inicioval poškodený, pričom jeho účelom malo byť riešenie nevysporiadaných otázok týkajúcich sa predkladania bločkov a faktúr za materiál hradený obžalovaným v hotovosti, ako aj riešenie otázky záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti manželky obžalovaného, ktorými bol zabezpečený úver čerpaný poškodeným. Podľa obžalovaného sa poškodený dostavil do kancelárie spolu s pánom C.. Na žiadosť obžalovaného, aby pán C. opustil priestory, tento najprv odmietol, následne však na pokyn poškodeného odišiel. Obžalovaný ďalej uviedol, že medzi ním a poškodeným prebiehala výlučne verbálna komunikácia týkajúca sa vyššie uvedených otázok, pričom medzi nimi vznikli názorové nezhody a poškodený mu oznámil úmysel ukončiť spoluprácu. Obžalovaný na to reagoval vyjadrením, že poškodenému ponecháva na jeho rozhodnutí, ako s obchodnou spoločnosťou naloží, keďže o ňu nemal záujem. Výslovne poprel, že by poškodeného fyzicky napadol, udrel alebo na neho vyvíjal nátlak s cieľom dosiahnuť prevod obchodného podielu. Uviedol, že po skončení rozhovoru poškodený z kancelárie odišiel, pričom obžalovaný ho z balkóna videl nastupovať do motorového vozidla, ktoré viedol pán C.. Medzi obžalovaným a poškodeným ani medzi obžalovaným a pánom C. v tom čase podľa jeho tvrdenia neprebehla žiadna komunikácia. K otázke prevodu obchodného podielu obžalovaný uviedol, že návrh zmlúv o prevode obchodného podielu dal vypracovať poškodený prostredníctvom L. E., ktorá následne kontaktovala obžalovaného a jeho manželku. V kancelárii L. E. mali zmluvy vidieť prvýkrát, upozornili na chyby, ktoré boli odstránené. Cena prevodu bola v zmluve stanovená na 1 euro, pričom im bolo zo strany L. E. oznámené, že takýto postup je v súlade s právnymi predpismi. Následne sa v ten istý deň dostavili k notárke L. I. za účelom osvedčenia podpisov. Rozhodnutie previesť obchodný podiel na manželku obžalovaného odôvodnil tým, že spoločnosť nemala v tom čase majetok, záväzky ani reálnu podnikateľskú činnosť. Obžalovaný uviedol, že po odchode z notárskeho úradu k žiadnemu fyzickému ani verbálnemu útoku z jeho strany voči poškodenému nedošlo. Tvrdil, že od poškodeného požadoval iba vydanie kľúčov od chaty Kalvária a informáciu o spise k bytu na Tatranskej ulici. Na mieste mali byť privolaní policajti, ktorým

obžalovaný uviedol, že sa poškodeného pýtal na uvedený spis. K záložnému právu obžalovaný uviedol, že vzniklo v súvislosti s dohodou o spoločnom podnikaní, podľa ktorej mal poškodený zabezpečiť finančné prostriedky vo výške XXX.XXX,- eur prostredníctvom úveru. Keďže hodnota bytu poškodeného nepostačovala na zabezpečenie úveru, do zábezpeky mala byť na jeho žiadosť vložená aj nehnuteľnosť manželky obžalovaného. Uviedol, že poškodený s úverom nakladal ako s vlastnými prostriedkami a že manželka obžalovaného bola len záložným dlžníkom. Záložné právo malo byť podľa jeho tvrdenia vymazané koncom roka 2021. Vo vzťahu k bodu 2 obžaloby obžalovaný uviedol, že sa s poškodeným stretával v reštaurácii Iron Club, poškodeného ignoroval a nikdy sa mu nevyhrážal. Vo vzťahu k bodu 3 obžaloby obžalovaný uviedol, že pani A. nikdy nežiadal, aby poškodenému niečo odkazovala alebo sa mu vyhrážala, a že tvrdenia o takomto konaní považuje za nepravdivé.

Poškodený J. A. C. vypovedal, že dňa 27.08.2020 sa dostavil do kancelárie na ulici E. F. XX G. C. na stretnutie s obžalovaným, kam ho priviezol jeho známy C. C.. Predmetom stretnutia malo byť vysporiadanie vzájomných finančných nárokov súvisiacich so spoločnosťou A. H., v ktorej mali spoločne podnikať s manželkou obžalovaného, ako aj otázka vysporiadania hypotekárneho úveru, ktorý poškodený čerpal ako fyzická osoba. Poškodený uviedol, že koncom jari až začiatkom leta 2020 zistil, že finančné prostriedky patriace spoločnosti A. H. mali byť na základe rezervačných zmlúv poukazované na súkromný účet manželky obžalovaného, pričom konkretizoval obchody označené menami L. a E.. Keď sa obžalovaného na túto skutočnosť pýtal, mal mu obžalovaný odpovedať, aby sa tým nezaoberal. Poškodený ďalej uviedol, že po príchode na miesto videl obžalovaného na balkóne v spoločnosti N. B., pričom obžalovaný mal smerom k nemu pokrikovať vulgárne vyjadrenia. Z tohto dôvodu ho C. C. odprevadil do kancelárie a požiadal obžalovaného, aby sa správal slušne, na čo obžalovaný prisľúbil, že tak bude konať. Následne C. C. odišiel čakať na parkovisko. V kancelárii sa mali rozprávať o ukončení spoločného podnikania a o finančných otázkach. Poškodený uviedol, že z hypotekárneho úveru uhrádzal doplatky kúpnych cien bytov a náklady na rekonštrukcie, pričom budúcou kupujúcou mala byť manželka obžalovaného, a že platby smerovali prevažne na jej účet, prípadne v jednom prípade prostredníctvom účtu označeného ako „N. P. & Q.“. Poškodený obžalovaného žiadal o vrátenie týchto prostriedkov, aby mohol úver splatiť a dosiahnuť vyňatie nehnuteľnosti zo záložného práva. Obžalovaný sa mu mal vysmiať a uviesť, že peniaze patria jemu a jeho manželke a poškodený na ne nemá nárok. Poškodený uviedol, že obžalovaného vyzval, aby spolu s N. B. opustil jeho byt. Na to sa mal obžalovaný rozkričať, vulgárne mu nadávať a vyhrážať sa mu zabitím. Do miestnosti následne vošla N. B.. Obžalovaný mal poškodenému pravou rukou naznačovať úmysel fyzického útoku, pričom poškodený mu povedal, že sa biť nechce. Následne sa mal obžalovaný postaviť, zatlačiť poškodeného do kúta pri okne a pravou rukou ho udrieť pod ľavé oko, následne ho chytiť za tričko pri krku a povedať mu, že ešte v ten deň „prepíše“ svoj obchodný podiel a vzdá sa funkcie konateľa v spoločnosti A. H. v prospech manželky obžalovaného. N. B. mala obžalovaného odťahovať. Poškodený ďalej uviedol, že na pokyn obžalovaného mala N. B. zamknúť vchodové dvere, aby poškodený nemohol odísť. Na stole mali byť pripravené príjmové doklady, ktoré poškodený v strese podpísal bez toho, aby ich čítal. Následne si z nich vzal kópie a zistil, že obsahovali potvrdenie o prijatí nájmu od N. B., čo označil za nepravdivé. Uviedol, že podpis nevykonal svojím bežným podpisom. Po podpise mu bolo umožnené odísť. Poškodený uviedol, že lekárske ošetrenie nevyhľadal, bol v šoku a mal obavu o svoj život, zdravie a rodinu. Po odchode z budovy si jeho známy C. C. všimol začervenanie pod jeho okom. Poškodený následne kontaktoval L. E., informoval ju o udalosti a požiadal ju o prípravu prevodu obchodného podielu a vzdania sa funkcie konateľa. V ten istý deň vo večerných hodinách došlo k osvedčeniu podpisov u notárky L. I.. Poškodený ďalej uviedol, že približne týždeň po uvedenej udalosti sa na parkovisku po odchode z baru stretol s obžalovaným, ktorý mu mal vulgárne nadávať a vyhrážať sa zabitím, pričom pri tejto udalosti mali byť prítomní iba oni dvaja. K bodu 3 obžaloby poškodený uviedol, že prostredníctvom K. A. mu mali byť sprostredkované vyhrážky zo strany obžalovaného. Podľa jeho výpovede mu A. oznámila, že obžalovaný sa jej v pizzerii vyhrážal, že „zhorí“ poškodený a jeho rodina, ako aj C. C. a jeho autoservis, a že bude robiť zle. Následne mal obžalovaný A. telefonovať do kancelárie a vyhrážky zopakovať aj za prítomnosti poškodeného na hlasitý odposluch. Poškodený uviedol, že trestné oznámenie podal až po stupňovaní vyhrážok, nakoľko sa dovtedy snažil vec riešiť mimosúdne. Zároveň uviedol, že medzi ním a obžalovaným, resp. manželkou obžalovaného, prebieha viacero civilných súdnych konaní.

Svedkyňa L. M. H. (v čase skutku Raffáčová) vo svojej výpovedi uviedla, že koncom augusta 2020 ju telefonicky kontaktoval J. A. C. so žiadosťou o stretnutie, ku ktorému napokon došlo, pričom s odstupom času si nepamätá presné miesto stretnutia. Uviedla, že J. C. jej pri stretnutí oznámil, že bol fyzicky napadnutý a zbitý, pričom útok popisoval ako údery do tváre, resp. facku, a že bol prinútený podpísať

príjmové pokladničné doklady deklarujúce platenie nájmu za nehnuteľnosť na E. ulici v Košiciach, ktorý podľa jeho tvrdenia nebol nikdy zaplatený. J. C. bol vo výrazne rozrušenom stave a že jej uviedol, že požadované právne úkony musí vykonať z dôvodu, že bol zbitý. Uviedla, že mu odporúčala obrátiť sa na políciu, pričom jej mal odpovedať, že to urobí neskôr. Ako osobu, ktorá ho mala napadnúť, J. C. označil A. B., ktorého svedkyňa dovtedy nepoznala. J. C. ju požiadal o vypracovanie listinných podkladov k prevodu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti A. H., vrátane listín potrebných na zápis zmien do obchodného registra a odvolanie konateľa. Uviedla, že od J. C. získala telefónny kontakt na A. B., ktorého kontaktovala, oznámila mu, že bude pripravovať listiny k prevodu obchodného podielu a odvolaniu konateľa, pričom výsledkom tejto komunikácie bolo dohodnutie osobného stretnutia o 15.00 hod. v jej kancelárii na D. ulici v C.. A. B. jej následne zaslal spoločenskú zmluvu spoločnosti A. H. a že na stretnutie sa dostavil spolu so svojou manželkou. Po krátkom pripomienkovaní boli listiny pripravené a následne sa presunuli k notárke L. I. za účelom osvedčenia podpisov. S odstupom času nepamätá, či sa J. C. a A. B. stretli spoločne už v jej kancelárii, avšak uviedla, že J. C. sa so B. nechcel stretnúť, keďže mal z neho obavu. U notárky L. I. podľa svedkyne J. C. zotrvával v jej blízkosti vo foyeri notárskeho úradu, zatiaľ čo A. B. sa nachádzal vo vnútorných priestoroch, pričom medzi nimi mali byť minimálne dve miestnosti. A. B. vystupoval voči zamestnancom notárskeho úradu panovačným a rozkazovačným spôsobom. Uviedla, že vznikla situácia ohľadom úhrady poplatkov za osvedčenie podpisov, keď A. B. požadoval, aby všetky náklady hradil J. C., čo svedkyňa odmietla s tým, že J. C. uhradí len svoje podpisy, pričom J. C. sa do tejto komunikácie nezapájal. Po ukončení osvedčovania podpisov J. C. nebol ochotný bezprostredne opustiť priestory notárskeho úradu, keďže sa obával, že ho A. B. bude čakať. Po krátkom zdržiavaní sa v budove sa presunuli von. Svedkyňa uviedla, že na E. ulici v C., v blízkosti križovatky pri budove G. R. A. a O. P., mal J. C. odparkované vozidlo, pri ktorom sa nachádzal A. B.. Podľa svedkyne A. B. na J. C. slovne útočil, nadával mu a požadoval od neho doklady týkajúce sa nehnuteľnosti na Q. ulici. J. C. bol viditeľne vystresovaný. Uviedla, že A. B. chytil dvere vozidla J. C. v hornej časti pri okne a odmietal ich pustiť, v dôsledku čoho sa dvere nedali zavrieť, pričom svedkyňa sa ich pokúšala zavrieť, avšak neúspešne. Následne bola privolaná polícia, pričom nevedela uviesť, či volala ona alebo J. C.. Po príchode policajnej hliadky svedkyňa uviedla, že policajtov požiadala o poskytnutie súčinnosti pri odchode, keďže im v tom mala brániť osoba, ktorú policajti videli. Uviedla, že policajti so B. komunikovali, vyzvali ho na preukázanie totožnosti a umožnenie odchodu. Na záver uviedla, že následne obdržala ešte jednu SMS správu od A. B., v ktorej od nej požadoval, aby J. C. zrušil záložné právo na nejakom byte. Na otázku obhajoby svedkyňa uviedla, že J. C. jej ako dôvod, pre ktorý chcel previesť obchodný podiel, uvádzal, že „musí“, pretože bol zbitý. Po prečítaní časti jej skoršej výpovede uviedla, že vypovedala podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a že svoju aktuálnu výpoveď považuje za jej upresnenie. Súčasne potvrdila, že vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že na J. C. nevidela žiadne viditeľné známky zranenia, čo označila za pravdivé, pričom uviedla, že jej vzdelanie je právnické a nie lekárske.

Svedkyňa I. K. A. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že v roku 2019 ju obžalovaný informoval, že má nového spoločníka J. A. C. a že plánujú spoločné podnikanie financované úverom vybavovaným prostredníctvom jej spoločnosti. Uviedla, že tesne pred letom 2020 ju J. C. kontaktoval s otázkou vyplatenia provízií z jej spoločnosti, pričom po preverení zistil, že tieto prostriedky mali byť následne preposlané na účet manželky obžalovaného, čo u neho vyvolalo úvahy o ukončení spolupráce. V lete 2020 sa s obžalovaným stretla v A. S., kde sa mal rozčuľovať nad tým, že J. C. chce z firmy odísť, uviesť, že mu peniaze nevráti, a vyhrážať sa mu daňovými kontrolami a „zničením“. Snažila sa situáciu upokojiť a viesť ich k dohode. Ďalej uviedla, že po lete 2020 sa stretla s J. C. v Iron Clube, kde prišiel s červenou tvárou a monoklom a uviedol jej, že ho zbil obžalovaný. Uviedla, že následne telefonovala obžalovanému, ktorý jej mal uviesť, že keby J. C. zbil, „zaliala by ho krv“, avšak že je možné, že ho „nejako chytil“. Zároveň telefonovala Anete Šándorovej, ktorá jej mala uviesť, že obžalovaný J. C. fyzicky napadol. Svedkyňa uviedla, že približne pred zimou 2020 jej obžalovaný v telefonáte opakovane uviedol, že J. C. „zničí“ a že jeho deti mu budú robiť problémy, pričom tieto výroky mala počuť aj časť zamestnancov jej firmy, keďže mala hovor na hlasitý odposluch. Uviedla, že tieto odkazy mala obžalovaný žiadať sprostredkovať J. C.. V roku 2021 až 2022 začala chodiť na výsluchy na políciu a že obžalovaný ju navštívil u nej doma a žiadal ju, aby zmiernila svoje výpovede. Na otázky uviedla, že J. C. jej neuviedol konkrétny spôsob ukončenia spolupráce, iba že je sklamaný z finančných transakcií smerujúcich na účet manželky obžalovaného, a že v roku 2020 mala s J. C. výlučne pracovný vzťah, kým s obžalovaným mala vzťah priateľský. Svedkyňa po výpovedi svedkyne N. B. potvrdila, že telekomunikačné záznamy (SMS a správy zo sociálnej siete) predložené z jej strany ako komunikácia medzi ňou a obžalovaným, ako aj medzi ňou a N. B., sú originálne a neboli dodatočne

vytvorené ani upravované. Uviedla, že je ochotná poskytnúť prístupové údaje k svojmu účtu na sociálnej sieti za účelom overenia pravosti tejto komunikácie. Na otázku súdu uviedla, že postoj svedkyne N. B. k tejto komunikácii si vysvetľuje jej obavou z obžalovaného. Svedkyňa uviedla, že predmetnú komunikáciu predložila až po troch rokoch od svojej prvej výpovede z dôvodu, že na predchádzajúcich pojednávaniach sa dozvedela, že N. B. poprela, že by s ňou mala kamarátsky vzťah, pričom dovtedy nemala dôvod túto komunikáciu predkladať. Ďalej uviedla, že sa domnievala, že s N. B. komunikovala prostredníctvom SMS aj o samotnom skutku, teda o tom, že obžalovaný mal fyzicky napadnúť J. A. C., avšak po preverení predloženej komunikácie zistila, že táto skutočnosť v nej zachytená nie je, a pripustila možnosť, že o uvedenej veci spolu komunikovali telefonicky.

Svedok C. C. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2020, presný dátum si s odstupom času nepamätá, ho J. A. C. požiadal, aby ho odviezol na stretnutie s obžalovaným A. B. do priestorov vtedajšej spoločnej firmy, nachádzajúcich sa v byte na E. ulici v C., kde sa mali vysporiadať ohľadom ich spoločného podnikania. Uviedol, že ho poškodený požiadal o doprovod z dôvodu obavy z možného fyzického útoku zo strany obžalovaného. Svedok uviedol, že poškodeného na miesto doviezol svojím motorovým vozidlom a spolu s ním vstúpil do kancelárie, kde sa nachádzal obžalovaný spolu so svojou asistentkou. Uviedol, že obžalovaný sa ho pýtal, čo tam robí, a vyzval ho, aby odišiel. Svedok uviedol, že obžalovanému vysvetlil, že prišiel s poškodeným, aby nedošlo k fyzickej potýčke, a že do ich vysporiadania sa miešať nebude. Podľa svedka obžalovaný uviedol, že sa bude správať normálne a že k fyzickému konfliktu nedôjde. Na základe toho svedok kanceláriu opustil a odišiel späť do práce na L. Q. F. XXX G. C.. Krátko po svojom odchode mu telefonoval poškodený so žiadosťou, aby sa vrátil, pretože ho obžalovaný fyzicky napadol. Uviedol, že sa vrátil približne do troch minút, pričom poškodeného našiel stáť na parkovisku a obžalovaného fajčiť na balkóne spolu s asistentkou. Poškodený mu mal ukázať začervenané miesto na tvári a uviesť, že ho obžalovaný fyzicky napadol. Svedok uviedol, že vystúpil z vozidla a z parkoviska sa rozprával s obžalovaným, ktorý sa nachádzal na balkóne na prvom poschodí bytového domu, pričom sa ho pýtal, prečo poškodeného napadol, keď mu krátko predtým sľúbil, že sa bude správať normálne. Uviedol, že obžalovaný sa len usmieval a na poškodeného vulgárne nadával. Keď sa ho svedok pýtal, prečo si „neskočil“ do neho, keď bol prítomný, obžalovaný podľa svedka pokračoval vo vulgárnych nadávkach. Následne s poškodeným z miesta odišli a že poškodenému odporučil vyhľadať lekárske ošetrenie. K otázke polície uviedol, že si presne nepamätá, či mu odporučil obrátiť sa aj na políciu, avšak poškodený mu mal uviesť, že sa pôjde dať ošetriť. Poškodeného sa pýtal na dôvod fyzického útoku, pričom poškodený mu mal povedať, že sa chcel s obžalovaným rozprávať o ukončení spolupráce, avšak obžalovaný na neho začal kričať, používať vulgarizmy a následne ho napadol. Svedok na otázky obhajoby uviedol, že poškodeného pozná približne od roku 2017, sú priatelia a v minulosti mali aj spoločné obchodné aktivity, avšak nie v roku 2020. Uviedol, že poškodený mu povedal, že chce ukončiť spoluprácu s obžalovaným z dôvodu, že ho obžalovaný v ich spoločnej firme okráda, a že účelom predmetného stretnutia bolo dohodnúť presné podmienky ukončenia spolupráce. Uviedol tiež, že poškodený mu vysvetlil, že má z obžalovaného obavu, pretože sa v minulosti počas ich spolupráce opakovane vyjadroval, že je „dobrý bitkár“, nemá problém s fyzickým násilím a že takéto metódy mu nie sú cudzie.

Svedkyňa N. B. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že si pamätá deň, keď do kancelárie prišiel J. A. C. spolu s ďalším mužom. Uviedla, že obžalovaný A. B. upozornil tohto muža, aby opustil priestory kancelárie, nakoľko tam nemal čo robiť. Po tom, čo tento muž kanceláriu opustil, ostali v miestnosti obžalovaný a J. C., zatiaľ čo svedkyňa odišla do inej miestnosti. Svedkyňa uviedla, že následne počula zvýšené hlasy najskôr zo strany J. C. a následne zo strany obžalovaného, pričom nepočula žiadne iné zvuky okrem zvýšených hlasov. Uviedla, že v priebehu ich rokovania do kancelárie nevstupovala. Svedkyňa ďalej uviedla, že po určitom čase J. C. odišiel z kancelárie, pričom ho bežným spôsobom odprevadila ku dverám vo vzdialenosti približne jedného metra, následne zatvorila dvere a išla fajčiť na balkón. Pri odchode si na J. C. nevšimla žiadne zranenia, nemal v rukách žiadne predmety, nepodpisoval žiadne listiny a jeho správanie sa jej javilo ako „úplne normálne“. Následne videla J. C. nastupovať do motorového vozidla k mužovi, ktorý s ním prišiel, pričom si pamätá, že sa spolu smiali. Svedkyňa uviedla, že v čase skutku mala s pani I. K. A. žiadny, resp. len minimálny kontakt obmedzený na ponúknutie kávy a pozdravenie, neudržiavala s ňou telefonickú ani SMS komunikáciu a nekomunikovala s ňou ani o udalostiach zo dňa 27.08.2020. Svedkyňa uviedla, že jej vzťah s obžalovaným A. B. bol v čase skutku čisto pracovný, rovnako ako s J. A. C., a že v minulosti nebola svedkom žiadneho verbálneho ani fyzického konfliktu medzi nimi. Uviedla, že bola zamestnaná v spoločnosti P&P Solutions približne v období rokov 2020 až 2023, pričom v čase výsluchov v prípravnom konaní v decembri 2020 a v marci

2021 bola podriadená obžalovanému. Uviedla, že pracovný pomer ukončila z dôvodu prepracovanosti a záujmu vrátiť sa k zdravotníckemu povolaniu a že s obžalovaným je po skončení pracovného pomeru len vo veľmi zriedkavom kontakte. Svedkyňa pri svojom druhom výsluchu uviedla, že zotrváva na svojej predchádzajúcej výpovedi, podľa ktorej medzi ňou a svedkyňou I. K. A. neprebiehala žiadna komunikácia a ich vzťah bol výlučne pracovný, spočívajúci nanajvýš v podaní kávy. Uviedla, že si nepamätá, že by si so svedkyňou A. písala správy. Na otázku prokurátora, či tvrdí, že predložená SMS komunikácia je vytvorená falošne, svedkyňa uviedla, že nič také tvrdiť nechce, avšak si na túto komunikáciu nepamätá. Na poukaz prokurátora, že z predloženej komunikácie vyplýva iný než čisto pracovný charakter vzťahu medzi ňou a obžalovaným, svedkyňa uviedla, že trvá na tom, že so všetkými osobami mala len pracovný vzťah. Svedkyňa ďalej uviedla, že si nepamätá, že by bola autorkou predmetných správ. Po tom, čo jej súd umožnil nahliadnuť do predloženej komunikácie, uviedla, že si ani následne na túto komunikáciu nespomína. Zároveň potvrdila, že profilová fotografia pri mene „N. B.“ zodpovedá jej súčasnej profilovej fotografii. Na otázku splnomocnenca poškodeného svedkyňa uviedla, že na sociálnej sieti T., resp. v aplikácii I. vystupuje pod svojím menom a priezviskom. Svedkyňa L. C. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že v lete 2020 bola s poškodeným J. A. C. v manželskom vzťahu, pričom spolu nežili v spoločnej domácnosti, ale udržiavali kontakt približne trikrát do týždňa a mali záujem obnoviť spoločné spolužitie. K okolnostiam ukončenia spolupráce medzi poškodeným a obžalovaným svedkyňa uviedla, že spočiatku mali dobrý obchodný vzťah, ktorý sa postupne zhoršil, pričom poškodený jej uvádzal, že sa s obžalovaným nedohodli na ďalšej spolupráci. Uviedla, že poškodený jej oznámil, že spoluprácu s obžalovaným chcel ukončiť, avšak k dohode medzi nimi nedošlo. Svedkyňa uviedla, že podľa jej vedomosti sa stretnutie poškodeného a obžalovaného uskutočnilo koncom augusta 2020 v kancelárii na E. U. F. XX G. C.. Uviedla, že s poškodeným sa stretla najneskôr do 1.9.2020, pravdepodobne deň po tomto stretnutí. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa poškodeného pýtala, ako stretnutie dopadlo, pričom jej odpovedal, že sa s obžalovaným nedohodli. Uviedla, že si na poškodenom v tomto období nevšimla žiadne viditeľné známky fyzického násilia a že z 1.9.2020 má spoločné fotografie z oslavy narodenín poškodeného. Svedkyňa uviedla, že v priebehu septembra 2020 jej poškodený u nej doma uviedol, že po tom, čo sa s obžalovaným nedohodli, dostal od neho facku, pričom jej to prišlo zvláštne, že túto informáciu neuviedol už skôr. Uviedla, že poškodený zároveň spomínal, že pani I. K. A. už nechce medzi nimi robiť sprostredkovateľa a že v prípade potreby mu má ísť svedčiť aj C. C.. K ďalším vedomostiam svedkyňa uviedla, že vie o tom, že poškodený podával viaceré trestné oznámenia, pričom raz s ním zastavila pri prokuratúre, kde poškodený odovzdal približne sedem oznámení, avšak nevedela uviesť ich obsah. Na otázky splnomocnenca poškodeného svedkyňa uviedla, že v súčasnosti ju s poškodeným spája len spoločná dcéra. Uviedla, že medzi ňou a poškodeným prebiehajú majetkové súdne spory týkajúce sa vrátenia peňazí jej matke, v ktorých vystupuje ako svedok. Uviedla, že pozná manželku obžalovaného K. B. a že bola ako svedkyňa vypočutá aj na jej návrh v inom konaní. Svedkyňa uviedla, že má súdny spor so spoločnosťou A. E. H. o vrátenie daru, ktorý prehrala. Uviedla, že s obžalovaným je v kontakte maximálne dvakrát do roka a že o vedení trestného konania voči obžalovanému mala vedomosť od začiatku, keďže jej to oznámil poškodený.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedkyne L. I. O. na č. l. 143 – 146 vyplýva, že obžalovaného pozná približne 11 rokov v rámci poskytovania právnych služieb, keď ho zastupovala vo viacerých právnych veciach. Počas ich dlhodobej spolupráce nezaznamenala zo strany A. B. konfliktné ani problémové správanie. Približne pred rokom a trištvrte až dvoma rokmi ju A. B. informoval, že istý pán má záujem prostredníctvom neho vstúpiť do oblasti realít, pričom neskôr konkretizoval, že ide o J. A. C.. Obžalovaný opakovane na pracovných stretnutiach uvádzal, že má s J. A. C. problémy v súvislosti s hospodárením so spoločnými finančnými prostriedkami, najmä že tieto prostriedky nie sú riadne vyúčtovávané a že mu nie sú poskytované informácie o ich použití. Zároveň jej oznámil, že manželka A. B. založila byt na ulici I. ako záloh na zabezpečenie úveru, ktorý si mal zobrať J. A. C.. Obžalovaný pôsobil frustrovane a mal obavy zo straty finančných prostriedkov a prípadne aj bytu, pričom však zo strany A. B. nezaznamenala agresívne správanie ani vyhrážky voči J. A. C.. Na žiadosť obžalovaného mala svedkyňa poskytnúť právne poradenstvo vo veci možného zmluvného usporiadania vzťahov medzi účastníkmi, týkajúcich sa bytu, úveru a finančných záväzkov, s tým, že uviedla, že príprava takýchto dohôd je možná v závislosti od ich vzájomnej dohody. Na návrh obžalovaného sa v auguste 2020 (presný dátum si nepamätala) zúčastnila pracovného stretnutia v kancelárii spoločnosti A. H. na ulici E. v C., za účasti A. B., jeho manželky a asistentky. Po krátkej chvíli sa dostavil aj J. A. C., s ktorým sa svedkyňa vtedy stretla prvýkrát. Svedkyňa uviedla, že správanie J. A. C. počas stretnutia vnímala ako nepriateľské a nepríjemné voči nej aj voči obžalovanému. Následne ju telefonicky kontaktoval A. B. s tým, že J. A. C. sa rozhodol vyriešiť situáciu tak, že svoj obchodný podiel vo firme prevedie na neho alebo na jeho manželku, s čím A. B.

súhlasil. Svedkyňa sa informovala, či je potrebné z jej strany pripraviť dokumentáciu, avšak A. B. jej oznámil, že dokumenty boli pripravené J. A. C. prostredníctvom jeho právnej zástupkyne a že iné návrhy nebudú akceptované. Na otázky svedkyňa uviedla, že pre účely stretnutia mala pripravené aj vlastné návrhy zmlúv obsahujúce rôzne alternatívy vysporiadania, avšak J. A. C. neprejavil záujem sa s nimi oboznámiť. Nevedela uviesť, či týmito návrhmi ešte disponuje.

Podľa a boli prečítané listinné dôkazy a oboznámená fotodokumentácia:

- písomnosti predložené obžalovaným č.l. 36-45

- písomnosti predložené poškodeným č.l. 85-101

- písomnosti predložené poškodeným č.l. 148-179

- písomnosti predložené svedkyňou L. M. H. č.l. 180-194

- prepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky č.l. 199-232

- výpis z obchodného registra SR č.l. 242-243

- telekomunikácia predložená svedkyňou I. K. A. dňa 18.11.2025 na č.l. 554 – 617 na základe výzvy súdu,

- odpis Registra trestov obžalovaného zo dňa 27.11.2025 č.l. 626,

- výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 27.11.2025 č.l. 627-640.

Z písomností predložených obžalovaným na č.l. 36-45, písomností predložených poškodeným na č.l. 85-101 a č.l. 148-179 (potvrdenia o bankových transakciách, listy vlastníctiev a rôzne zmluvy) vyplýva, že obžalovaný s poškodeným boli podnikateľsky a finančné prepojený cez spoločnú spoločnosť.

Na písomnostiach predložených svedkyňou L. M. H. na č.l. 180-194 je zdokumentovaná zmena vlastníctva spoločnosti A. H. H. z poškodeného v prospech manželky obžalovaného za sumu X,- eur.

Z prepisov zvukových záznamov, vyhotovených na základe rozhodnutia sudcu Okresného súdu Košice II. sp.zn. vyplýva, že na č.l. 205 obžalovaný kontaktuje svedkyňu L. H. aby upovedomila poškodeného aby v čo najkratšom čase zabezpečil výmaz záložného práva k nehnuteľnosti jeho manželky, z ostatných prepisov vyplýva, že obžalovaný sa na osobu poškodeného vyjadroval v štýle: „On bude veľmi plakať do konca života! Ja ho zničím...., Ti hovorím, on bude plakať...., Do smrti bude plakať..., Treba mu fakt dať na piču.....“

Výpis z obchodného registra k spoločnosti A. H. H. potvrdzuje zmenu vlastníctva spoločnosti v prospech manželky obžalovaného s účinnosťou od 05.09.2020.

Z telekomunikácie predloženej svedkyňou I. K. A. na č.l. 554 – 617 vyplýva, že komunikovala so svedkyňou N. B. v osobnej rovine (tá nespochybnila pravosť komunikácie, len uviedla, že si ju nepamätá), o intímnom pomere svedkyne N. B. a obžalovaného. Tento vzťah vyplýva aj z komunikácie medzi svedkyňou I. K. A. a obžalovaným. V tejto komunikácií sa obžalovaný vulgárne vyjadruje na adresu obžalovaného, že mu spôsobil veľké problémy v živote.

Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 27.11.2025 vyplýva, že obžalovaný bol trinásťkrát priestupkovo postihnutý za dopravné priestupky a doposiaľ bol raz súdne trestaný, naposledy v roku 2016.

Súd vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne v zmysle , dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonanom kontradiktórnym spôsobom bolo preukázané, že obžalovaný A. B. sa dopustil konania popísaného vo výroku rozsudku, t. j. v bode 1/ nútil iného násilím a hrozbou násilia, aby niečo konal, a v bodoch 2/ a 3/ sa inému vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou spôsobom, ktorý vzbudil dôvodnú obavu, čím spáchal zločin vydierania podľa Tr. zákona účinného od 01.08.2025 vo viacčinnom súbehu s pokračujúcim prečinom nebezpečného vyhrážania podľa Tr. zákona. účinného od 01.08.2025, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.

Po objektívnej stránke bolo preukázané, že dňa 27.08.2020 v byte na prvom poschodí na U. E. F. XX G. C., ktorý slúžil ako kancelária realitnej agentúry A. H. H. a bol vo vlastníctve pošk. J. A. C., obžalovaný počas vopred avizovaného rozhovoru o ukončení vzájomného podnikania požadoval prepis obchodného

podielu v spoločnosti A. H. H. na svoju manželku I. K. B. a súčasne poškodeného zastrašoval a fyzicky napadol spôsobom popísaným vo výroku rozsudku, následkom čoho poškodený konal tak, že ešte v ten istý deň zabezpečil prípravu zmluvnej dokumentácie u L. M. H. (v čase skutku E.) a spolu s obžalovaným realizoval podpisy na notárskom úrade L. I. v C.. V nadväznosti na uvedené došlo k zmene vlastníctva spoločnosti v prospech manželky obžalovaného, čo je doložené listinnými dôkazmi a potvrdené aj výpisom z obchodného registra, pričom poškodenému bola spôsobená škoda uvedená vo výroku rozsudku.

Uvedené skutkové zistenia súd založil na komplexnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, najmä na výpovedi poškodeného J. A. C., výpovedi svedka C. C., výpovedi svedkyne L. M. H., výpovedi svedkyne I. K. A., ako aj na listinných dôkazoch a prepisoch telekomunikačnej prevádzky. Výpoveď poškodeného súd hodnotil v kontexte týchto ďalších dôkazov a nepovažoval ju za jediný ani výlučný podklad svojich skutkových záverov.

Po subjektívnej stránke súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného bolo vedené úmyslom dosiahnuť prevod obchodného podielu a vzdanie sa funkcie konateľa v prospech manželky obžalovaného. Z charakteru konania popísaného poškodeným (vyhrážky zabitím, fyzický útok, požiadavka vykonať právny úkon ešte v ten deň) vyplýva, že obžalovaný chcel poškodeného prinútiť, aby konal určitým spôsobom, t. j. aby uskutočnil prevod obchodného podielu a vzdal sa konateľstva.

Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z toho, že výpoveď poškodeného J. A. C. je konkrétna, obsahovo logická a opisuje časovú následnosť udalostí (stretnutie v kancelárii – odchod – kontaktovanie L. H. – príprava listín – osvedčenie podpisov). Poškodený uviedol aj konkrétne okolnosti, ktoré podľa jeho výpovede zosilňovali jeho obavu (zamknutie dverí, nátlak pri podpise príjmových dokladov, následné správanie obžalovaného). Skutočnosť, že poškodený nevyhľadal lekárske ošetrenie, sama osebe nevylučuje, že k fyzickému útoku došlo, keďže poškodený uviedol, že bol v šoku a zameriaval sa na riešenie bezprostrednej situácie. Výpoveď svedka C. C. podporuje výpoveď poškodeného v tom, že poškodeného na stretnutie sprevádzal z dôvodu jeho obavy z fyzického útoku, krátko po odchode mu poškodený telefonoval, aby sa vrátil, lebo bol fyzicky napadnutý, po návrate poškodeného videl s „začervenaným miestom“ na tvári a poškodený mu uviedol, že ho obžalovaný fyzicky napadol, svedok s obžalovaným následne komunikoval z parkoviska, pričom obžalovaný sa podľa svedka usmieval a vulgárne poškodenému nadával. Výpoveď poškodeného je stabilná v podstatných častiach, neobsahuje zásadné rozpory a korešponduje s výpoveďou svedka C., svedkyne L. H. a s listinnými dôkazmi. Súd nezistil u poškodeného motív krivo obviňovať obžalovaného. Výpoveď svedkyne L. M. H. podporuje vierohodnosť tvrdenia poškodeného o bezprostrednom stave núdze a obavy po udalosti, keď uviedla, že ju poškodený kontaktoval koncom augusta 2020, bol vo výrazne rozrušenom stave, oznámil jej fyzické napadnutie a uvádzal, že požadované právne úkony „musí“ vykonať, pretože bol zbitý. Zároveň je listinnými dôkazmi na č. l. 180–194 zdokumentovaná zmena vlastníctva spoločnosti A. H. H. z poškodeného v prospech manželky obžalovaného za sumu X,- eur a výpis z obchodného registra potvrdzuje zmenu vlastníctva s účinnosťou od 05.09.2020. Z prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky (č. l. 199–232) vyplýva, že obžalovaný kontaktoval svedkyňu L. H. so žiadosťou, aby upovedomila poškodeného o potrebe zabezpečiť výmaz záložného práva k nehnuteľnosti manželky obžalovaného, a z ostatných prepisov vyplývajú vyjadrenia obžalovaného o poškodenom v agresívnom a dehonestujúcom duchu („Ja ho zničím…“, „Do smrti bude plakať…“, „Treba mu fakt dať na piču…“). Súd tieto záznamy vyhodnotil ako významné pri posudzovaní povahy vzťahu obžalovaného k poškodenému a celkového kontextu nátlaku. K výpovedi svedkyne N. B. súd uvádza, že túto výpoveď vyhodnotil v kontexte ostatných vykonaných dôkazov a dospel k záveru, že sama osebe nepostačuje na vyvrátenie skutkovej verzie prezentovanej poškodeným a podporenej ďalšími dôkazmi, keďže svedkyňa nemala priamu vedomosť o priebehu skutku v miestnosti ako sama uviedla. Zároveň súd vzal do úvahy, že svedkyňa vo veci telekomunikácie predloženej svedkyňou I. A. uvádzala, že si na komunikáciu nepamätá, resp. nevedela potvrdiť autorstvo správ, hoci potvrdila identifikátory profilu (meno, profilová fotografia) a predtým tvrdila, že s I. A. nikdy nekomunikovala. Súd preto k výpovedi svedkyne B. pristupoval so zvýšenou opatrnosťou. K výpovedi svedkyne L. C. súd uvádza, že táto síce uviedla, že si na poškodenom v období okolo 1.9.2020 nevšimla viditeľné známky fyzického násilia a že poškodený jej neskôr uviedol, že dostal facku, avšak svedkyňa sama nebola priamym svedkom skutku a jej výpoveď je sprostredkovaná. Preto ju súd vyhodnotil len ako podpornú v časti týkajúcej sa časového rámca a následného správania poškodeného, nie ako dôkaz priamo vyvracajúci výpoveď poškodeného a svedka C.. Prečítaná výpoveď svedkyne L. I. O. bola súdom vyhodnotená najmä ako dôkaz charakteru

obžalovaného v rámci jej dlhodobej pracovnej spolupráce a ako dôkaz existencie sporov a napätia v súvislosti s hospodárením a záložným právom. Táto výpoveď však nebola priamym dôkazom priebehu skutku dňa 27.08.2020 ani priamym dôkazom k vyhrážkam v bodoch 2/ a 3/.

Rozpory medzi výpoveďami poškodeného a svedkýň B. a C. sú len zdanlivé, keďže vyplývajú z rozdielneho rozsahu ich osobných poznatkov, a nemajú charakter takých zásadných rozporov, ktoré by spochybňovali vierohodnosť poškodeného. Výpoveď poškodeného súd považuje za vierohodnú preto, že je v podstatných častiach stabilná v celom priebehu trestného konania, je logická a časovo nadväzujúca, nachádza oporu v ďalších vykonaných dôkazoch, a nebol zistený žiadny racionálny motív, pre ktorý by poškodený mal obžalovaného krivo obviňovať.

Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že k bodu 1/ existuje ucelený súbor dôkazov navzájom sa podporujúcich (poškodený – C. – H. – listiny – obchodný register – telekomunikačné prepisy), ktoré v súhrne preukazujú nútenie poškodeného konať a bezprostrednú následnú realizáciu požadovaných právnych úkonov.

Obžalovaný poprel fyzický útok a poprel nátlak smerujúci k prevodu obchodného podielu, pričom uvádzal, že išlo len o verbálnu komunikáciu a že prevod podielu bol odôvodnený tým, že spoločnosť nemala majetok, záväzky ani činnosť, a že návrhy zmlúv pripravil poškodený cez L. H.. Súd však považuje túto verziu za nepresvedčivú, keďže ju vyvracajú výpoveď poškodeného, svedka C. C. a svedkyne L. M. H., ako aj bezprostredná časová následnosť kontaktovania právničky a realizácie podpisov u notára v ten istý deň, ktoré súd vyhodnotil ako okolnosti svedčiace o existencii nátlaku.

V bodoch 2/ a 3/ bolo predmetom dokazovania, či obžalovaný u poškodeného vyvolal dôvodnú obavu vyhrážkami smrťou a inou ťažkou ujmou.

K bodu 2/ poškodený uviedol, že približne týždeň po udalosti z 27.08.2020 sa s obžalovaným stretol na parkovisku pred Iron Clubom, kde mu mal obžalovaný vulgárne nadávať a vyhrážať sa zabitím, pričom pri tejto udalosti mali byť prítomní iba oni dvaja. Obžalovaný takúto vyhrážku poprel.

Súd si je vedomý, že k skutku uvedenému v bode 2 obžaloby nebol zabezpečený priamy svedok udalosti, keďže podľa výpovede poškodeného sa incident odohral bez prítomnosti tretích osôb. Táto skutočnosť však sama osebe nevylučuje možnosť uznať skutok za preukázaný, pokiaľ výpoveď poškodeného spĺňa kritériá vnútornej presvedčivosti, logickej konzistencie a nachádza podporu v ďalších, hoci nepriamych, dôkazoch. Výpoveď poškodeného k bodu 2 je vecná, konkrétna a časovo i obsahovo nadväzuje na predchádzajúci konflikt medzi poškodeným a obžalovaným, ktorý bol preukázaný v bode 1 rozsudku. Poškodený opísal vyhrážky obžalovaného v zhode so spôsobom komunikácie obžalovaného, ktorý vyplýva aj z prepisov telekomunikačnej prevádzky a z výpovede svedkyne I. K. A.. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že poškodený nemal dôvod konštruovať samostatný incident vyhrážania približne týždeň po udalosti z 27.08.2020, keďže už samotný skutok v bode 1 poskytoval dostatočný podklad pre trestné oznámenie. Uvedená okolnosť znižuje pravdepodobnosť účelového rozširovania skutkového deja zo strany poškodeného.

Vierohodnosť výpovede poškodeného k bodu 2 je podporená aj jeho následným správaním, keď v ďalšom období opakovane vyjadroval obavu z obžalovaného a komunikáciu realizoval iba sprostredkovane prostredníctvom tretích osôb, čo korešponduje s tvrdením, že vyhrážky vnímal ako reálne a vážne.

Súd preto dospel k záveru, že hoci k bodu 2 neexistuje priamy očitý svedok, výpoveď poškodeného nemožno považovať za osamelý a izolovaný dôkaz v materiálnom zmysle, keďže je podporená širším kontextom vzťahov medzi stranami, ďalšími dôkazmi o agresívnej komunikácii obžalovaného a celkovou časovou následnosťou udalostí. Za týchto okolností má súd za to, že vina obžalovaného v bode 2 bola preukázaná bez dôvodných pochybností.

K bodu 3/ poškodený uviedol, že dňa 22.09.2020 mu svedkyňa I. K. A. sprostredkovala odkazy od obžalovaného obsahujúce vyhrážky (zabitím, „zhorením“, „brutálnym problémom“, a že aj jeho deti mu budú robiť problémy) a že následne obžalovaného telefonicky kontaktoval, pričom obžalovaný mu mal uviesť „ultimátum“ jedného mesiaca vo veci výmazu záložného práva a že si má dobre rozmyslieť,

čo urobí, lebo je to jeho posledné slovo. Svedkyňa I. A. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný jej opakovane uvádzal, že poškodeného „zničí“ a že jeho deti mu budú robiť problémy, pričom tieto výroky mala počuť aj časť zamestnancov jej firmy, keďže mala hovor na hlasitý odposluch, a že obžalovaný ju žiadal, aby tieto odkazy sprostredkovala poškodenému. Súd vzal do úvahy aj prepisy telekomunikačnej prevádzky, z ktorých vyplývajú expresívne a agresívne vyjadrenia obžalovaného na adresu poškodeného. Tieto záznamy však súd nehodnotil ako samostatný priamy dôkaz vyhrážok smerujúcich k poškodenému, ale ako podporný dôkaz dokresľujúci povahu vzťahu medzi obžalovaným a poškodeným a celkový kontext ich konfliktu. Záver o naplnení skutkovej podstaty v bode 3/ obžaloby súd oprel predovšetkým o výpoveď poškodeného a svedkyne I. K. A., ktorých výpovede považoval za vierohodné a vzájomne sa podporujúce.

Po objektívnej stránke súd vyhodnotil, že v kontexte predošlých udalostí a konfliktu medzi stranami, tvrdené vyhrážky, ako ich opísal poškodený a svedkyňa I. A., boli spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, čo poškodený aj výslovne uviedol. Po subjektívnej stránke tieto prejavy smerujú k záveru o úmyselnom zastrašovaní poškodeného v súvislosti s prebiehajúcim sporom o podnikanie a otázky úveru a záložného práva.

Súd sa zaoberal námietkami obhajoby uplatnenými v záverečnej reči, avšak tieto nepovažoval za dôvodné. Rozhodujúce skutkové okolnosti sú preukázané spôsobom, ktorý nevzbudzuje dôvodné pochybnosti. Súd sa pritom zaoberal aj existujúcimi rozpormi vo výpovediach svedkov a obžalovaného a tieto vyhodnotil v kontexte celého dôkazného materiálu tak, že nemajú takú intenzitu, aby spochybnili základnú skutkovú verziu prezentovanú poškodeným a podporenú ďalšími vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďou poškodeného J. A. C., výpoveďou svedka C. C., výpoveďou svedkyne L. M. H., výpoveďou svedkyne I. K. A., ako aj listinnými dôkazmi a prepismi telekomunikačnej prevádzky. Podľa ustálenej judikatúry nie je potrebné, aby každý dôkaz obstál samostatne; rozhodujúce je, že vykonané dôkazy v celku vytvárajú ucelenú a logickú reťaz bez dôvodných pochybností. Argument obhajoby, že poškodený mal záujem ukončiť spoluprácu, nevyvracia záver o vydieraní, keďže rozhodujúce je, že poškodený bol k prevodu obchodného podielu prinútený násilím a hrozbami. Skutočnosť, že poškodený následne kontaktoval advokátku a postupoval právne korektným spôsobom, nevylučuje existenciu nátlaku, ale je s ním zlučiteľná. Výpoveď svedkyne N. B. súd nevyhodnotil ako spôsobilú vyvrátiť výpoveď poškodeného a jej hodnotenie je uvedené vyššie. Námietka neexistencie škody nie je právne relevantná, keďže skutková podstata zločinu vydierania nevyžaduje vznik majetkovej škody ako obligatórny znak. K bodom 2/ a 3/ obžaloby súd uvádza, že vyhrážky obžalovaného, posudzované v kontexte predchádzajúceho fyzického útoku a dlhodobého konfliktu medzi stranami, boli objektívne spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu. Skutočnosť, že poškodený nepodal trestné oznámenie bezprostredne po každom jednotlivom incidente, nemá sama osebe za následok spochybnenie vierohodnosti jeho výpovede. Pokiaľ obhajoba namietala vierohodnosť svedkyne I. A., súd uvádza, že samotná existencia osobného vzťahu k poškodenému neznamená automaticky nevierohodnosť svedka, pokiaľ je jeho výpoveď logická, konzistentná a podporená ďalšími dôkazmi, čo bolo v danom prípade splnené. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného nebola spôsobilá vyvolať dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného.

Pri rozhodovaní o treste súd postupoval podľa účinného od 01.08.2025, teda podľa zákona neskoršieho než zákon účinný v čase spáchania skutkov, keďže tento je pre obžalovaného zjavne priaznivejší. V súlade so zásadou vyjadrenou v Tr. zákona (posudzovanie trestnosti činu a ukladanie trestu podľa zákona účinného v čase spáchania činu, avšak podľa neskoršieho zákona, ak je to pre páchateľa priaznivejšie) súd porovnal právnu úpravu účinnú v čase spáchania skutkov s právnou úpravou účinnou v čase rozhodovania a aplikoval tú, ktorá umožňuje uložiť miernejší trestný postih. Za priaznivejšiu súd považoval neskoršiu právnu úpravu aj preto, že po novele vykonanej došlo k rozšíreniu možností ukladania sankcií tak, že peňažný trest je možné uložiť aj za zločin, čo umožňuje pri splnení zákonných podmienok uložiť trest, ktorý je pre obžalovaného miernejší než trest odňatia slobody, resp. než taký druh trestu, ktorý by prichádzal do úvahy podľa skoršej právnej úpravy. Súd porovnal trestné sadzby, druhy trestov a podmienky ich ukladania podľa právnej úpravy účinnej v čase spáchania skutku a podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania.

Súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanovením §§ 34, 36, 37, 38 Tr. zákona s tým, že prihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní

trestu vychádzal zo zákonnej sadzby trestu odňatia slobody a zohľadnil aj osobu obžalovaného, ktorý v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol raz odsúdený a po skutku sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. V odpise registra trestov má celkovo jeden záznam. V roku 2016 bol odsúdený, pričom mu bol uložený peňažný trest vo výške 1.000,- eur, ktorý menovaný zaplatil a v súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Zároveň súd zohľadnil, že po spáchaní predmetnej trestnej činnosti sa obžalovaný nedopustil žiadneho ďalšieho trestného činu. Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že bol síce celkovo trinásťkrát postihnutý za priestupky, avšak vo všetkých prípadoch išlo výlučne o dopravné priestupky, čo súd nepovažoval za okolnosť podstatne zvyšujúcu jeho spoločenskú nebezpečnosť. Súd prihliadol na prevažujúci počet priťažujúcich okolností, keď obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Tr. zákona). Samotná existencia priťažujúcej okolnosti nezakladá povinnosť uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pokiaľ zo všetkých zistených okolností prípadu vyplýva, že účel trestu možno dosiahnuť aj miernejším druhom sankcie. Súd vzal do úvahy, že medzi obžalovaným a poškodeným v čase rozhodných udalostí existovali dlhodobé podnikateľské nezhody a spory, ktoré sa prejavovali zvýšeným napätím u obžalovaného. Túto okolnosť súd zohľadnil pri hodnotení celkového kontextu vzťahov medzi stranami a pri úvahách o druhu a výmere trestu. Súd tiež konštatuje, že impulzívne a agresívne správanie obžalovaného v čase spáchania skutku bolo zjavne ovplyvnené podnikateľskými nezhodami medzi ním a poškodeným. Po zohľadnení spôsobených následkov vyššie uvedené skutočnosti vedú k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu postačí uloženie už alternatívneho druhu trestu. Takýto trest vytvorí stav, ktorý jeho, ako aj ostatných, odradí v budúcnosti od páchania trestných činov. Priaznivej možnosti nápravy obžalovaného teda, podľa názoru súdu, zodpovedá peňažný trest. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že po spáchaní predmetnej trestnej činnosti obžalovaný sa už nedopustil žiadneho protiprávneho konania, dopustil sa len priestupkov na úseku dopravy. V danom prípade možno účel trestu dosiahnuť peňažný trestom vo výmere 5.000,- eur, ktorý zodpovedá aj požiadavke vymožiteľnosti. Výška trestu je určená cenou obchodného podielu a judikatúrou v podobných veciach (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. ). K tomu potom súd uložil zodpovedajúci náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorý má však len podporný význam a nastúpil by až v prípade, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.

Ďalej súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj dĺžku konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, podľa ktorého každý má právo na spravodlivé prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov. V rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva sa opakovane uvádza, že trestné konania trvajúce niekoľko rokov môžu byť považované za neprimerané, ak neexistujú opodstatnené dôvody na takéto predĺženie, a že dĺžka konania je relevantná pre spravodlivé hodnotenie trestu.

Súd napokon konštatuje, že poškodený si náhradu škody v tomto trestnom konaní neuplatnil, keďže ju mieni uplatniť v občianskoprávnom konaní.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na I. H. C. do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.