Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 537/2026
PDF · 169.57 KB
No categories available
IV. ÚS 537/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej JUDr. Ivanom Syrovým, PhD., advokátom, Kadnárova 83, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-39C/26/2023 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-39C/26/2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. B5-39C/26/2023 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, ktoré jej j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 537/2026-15 z 22. septembra 2026 bola na ďalšie konanie prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B5-39C/26/2023. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 2 000 eur a náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou doručenou 11. apríla 2023 Okresnému súdu Bratislava V (jeho právnym nástupcom v danej agende je mestský súd, pozn.) domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, t. j. vo výške 7 000 eur, v dôsledku pochybení žalovaného pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ktoré boli príčinou smrti jej manžela. Mestský súd uznesením z 27. októbra 2025 konanie prerušil, keďže strany sporu mali záujem o uzatvorenie mimosúdnej dohody. Keďže k jej uzatvoreniu nedošlo, sťažovateľka doručila mestskému súdu 24. marca 2026 návrh na pokračovanie v konaní, o ktorom nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti rozhodnuté.
3. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi mestského súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka zrekapitulovala jeho priebeh, poukázala na jeho celkovú dĺžku, ktorá je v súčasnosti 3 roky a 5 mesiacov od podania žaloby, a označila postup súdu, ktorý je podľa jej názoru poznačený zbytočnými prieťahmi. Dala do pozornosti, že je osobou vyššieho veku (77 rokov, pozn.), ktorej zdravotný stav sa môže kedykoľvek zhoršiť. Rozhodnutie súdu je pre ňu z morálneho hľadiska mimoriadne významné, keďže predmetom konania je náhrada za predčasnú smrť jej manžela. Dĺžku konania nemožno pripočítať mimoriadnej zložitosti veci, keďže nejde o právne ani fakticky zložitú vec.
II. Vyjadrenie mestského súdu
4. Predsedníčka mestského súdu zrekapitulovala priebeh napadnutého konania. Nadväzujúc na to, uviedla, že vzhľadom na okolnosti prípadu v napadnutom konaní podľa jej názoru nedošlo k súdnym prieťahom. Pojednávania boli odročené na žiadosť žalovaného a následne konanie bolo prerušené na účely uzatvorenia mimosúdnej dohody. Zákonný sudca nariadil 30. septembra 2026 termín pojednávania, ktoré by sa malo uskutočniť 30. októbra 2026.
5. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
6. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je založená na existencii zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.
7. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v ich obsahu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom.
8. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo, a zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorej „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“. Podľa § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.
9. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa.
10. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani vyjadrenia mestského súdu nevyplývajú žiadne osobitné okolnosti, na základe ktorých by napadnuté konanie bolo možné považovať za osobitne skutkovo zložité.
11. Pri hodnotení správania sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že jej procesná aktivita mala taktiež čiastočný vplyv na dĺžku konania, keďže k prerušeniu konania došlo na návrh žalovaného, s ktorým taktiež súhlasila aj sťažovateľka. Uvedenú skutočnosť ústavný súd musel zohľadniť pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení.
12. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup súdu prvého stupňa. Po analýze priebehu konania ústavný súd v postupe mestského súdu zaznamenal obdobia jeho nečinnosti i prvky neefektívnosti, ktoré možno charakterizovať ako zbytočné prieťahy. Žaloba bola podaná 11. apríla 2023 na okresnom súde, ktorý vykonal nevyhnutné procesné úkony administratívneho charakteru. Vzhľadom na niekoľkomesačné časové rozostupy medzi jednotlivými úkonmi ústavný súd zastáva názor, že jeho postup mal byť rýchlejší a efektívnejší. Ústavný súd poukazuje aj na kontinuálne obdobie nečinnosti mestského súdu, ktorý po doručení vyjadrenia sťažovateľky a čiastočného späťvzatia žaloby (22. októbra 2024) až po takmer 8 mesiacoch kontinuálnej nečinnosti nariadil 10. júna 2025
pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť 11. júla 2025, ale k jeho uskutočneniu napokon nedošlo na žiadosť žalovaného. Prvé a dosiaľ jediné pojednávanie sa uskutočnilo 22. augusta 2025. Po doručení žiadosti žalovaného o prerušenie konania súd uznesením z 27. októbra 2025 konanie prerušil. K uzatvoreniu mimosúdnej dohody medzi stranami sporu však nedošlo, o čom sťažovateľka informovala súd podaním doručeným súdu 24. marca 2026 a následne urgenciou doručenou súdu 5. augusta 2026. Mestský súd však nariadil pojednávanie až viac ako pol roka po doručení návrhu na pokračovanie v konaní (30. septembra 2026), pričom nariadeniu predchádzalo podanie ústavnej sťažnosti.
13. Nečinnosťou i neefektívnym postupom mestského súdu v napadnutom konaní tak bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
14. Vzhľadom na to, že konanie nebolo právoplatne skončené, ústavný súd prikázal mestskému súdu, aby konal v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
15. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva, čo bolo v posudzovanej veci naplnené. V okolnostiach prerokúvanej veci považuje ústavný súd za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, ktoré jej je mestský súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu). V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
V. Trovy konania
16. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 1 014,41 eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2026 podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma trov konania tak s príslušnou daňou z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľky je subjektom registrovaným pre jej platbu, predstavuje sumu 1 014,41 eur. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2026
Libor Duľa
predseda senátu