Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoCsp-36-2024.pdf
PDF · 102.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/36/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D. E. XXX/XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35724803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č. k. 17Csp/179/2022-433 zo 6. augusta 2024, Okresného súdu Trebišov
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.Okresný súd Trebišov (ďalej aj súd) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania (výrok I.), uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti: stavba - rodinný dom, súp. č. XXX na parc. reg. „C“ KN č. 460 o výmere 662 m2, pozemok - zastavané plochy a nádvoria na parc. reg. „C“ KN č. 460 o výmere 662 m2, pozemok - záhrady na parc. reg. „C“ KN č. 461 o výmere 126 m2, pozemok - záhrady na parc. reg. „C“ KN č. 585/12 o výmere 511 m2, všetko vedené na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Trebišov - katastrálny odbor, pre okres F., obec C., k. ú. C. (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému (výrok III.).
2.1.Súd tak plne vyhovel žalobe žalobcu, ktorý sa uvedenej povinnosti žalovaného domáhal z dôvodu začiatku procesu výkonu záložného práva, zriadeného na zabezpečenie záväzkov z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. (právnym predchodcom žalovaného) ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. 2.2.Vykonaným dokazovaním a po právnom posúdení podľa § 497, § 504 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1-4, § 53 ods.1,9, §151a ods.1, § 151b ods.1, § 151j ods.1, § 151md ods.1, § 565 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), § 1 ods.1 zákona č. 527/2002 Z. z., § 92 ods.8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj ZoB) mal za to, že žaloba je dôvodná. 2.3.V konaní nesporným bolo platné uzatvorenie Úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, avšak vzhľadom na obsah zmluvy nepodliehajúci zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ako predbežnú otázku súd posúdil postavenie žalovaného ako záložného veriteľa so záverom, že ním nie je, nakoľko na neho nebola platne postúpená pohľadávka z predmetnej zmluvy. 2.4.Konštatoval, že podmienkou postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods.8 ZoB je, aby bola pohľadávka splatná a výzva podľa § 92 ods.8 ZoB. Ako nedôvodné považoval namietanú neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru, keď uzavrel, že žalobca bol v omeškaní s plnením splátok, právny predchodca
žalovaného upozornil (v zmysle § 53 ods.9 OZ) žalobcu Výzvou z 27.07.2020 a následne úver zosplatnil 28.09.2020. Nedôvodnou považoval žalobcom namietanú absenciu určenia konkrétnej splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala. 2.5.Napriek platnému zosplatneniu pohľadávky a existencii výzvy v zmysle § 92 ods.8 ZoB súd (s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 a sp. zn. 1Cdo/147/2017) považoval postúpenie pohľadávky za absolútne neplatný právny úkon a to z dôvodu, že v čase medzi splnením podmienok postúpenia (splatného záväzku a uplynutia doby minimálne 90 dní omeškania) a uzatvorením zmluvy (o postúpení pohľadávky) už žalobca omeškaný dlh uhradil (najneskôr k 29.12.2020), nakoľko ku dňu zosplatnenia boli omeškané splátky žalobcu vo výške 956,56 eur a žalobca následne vykonal úhrady 16.10.2020 - 250,00 eur, 20.10.2020 – 100,00 eur, 16.11.2020 – 350,00 eur, 29.12.2020 – 350,00 eur, pričom omeškanie žalobcu nepresiahlo dobu jedného roka. Vzhľadom na neplatné postúpenie pohľadávky sa žalovaný nestal záložným veriteľom, preto mu súd uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti bez časového obmedzenia. 2.6.Výrokom I. súd zamietol návrh žalobcu na fakultatívne prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trebišov sp. zn. 4Csp/89/2023. 2.7.O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní, nevzhliadnuc dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.
3.1.Proti rozsudku, bez označenia rozsahu, podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne. 3.2.Uviedol, že súd žalobe vyhovel z dôvodu, že v čase postúpenia zabezpečenej pohľadávky nebol žalobca ako dlžník v omeškaní viac ako 90 dní, resp. viac ako 1 kalendárny rok. Tieto závery považuje za nelogické, nepreskúmateľné a vzájomne si odporujúce, zakladajúce vadu zmätočnosti rozhodnutia. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd uzavrel, že napriek platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti žalobca ako dlžník ku dňu 29.12.2020 bol v omeškaní s dlžnou sumou 956,56 eur (s ktorou mal byť v omeškaní v čase zosplatnenia, 29.09.2020) a že žalobca uhradil po zosplatnení úveru celý omeškaný dlh splátkami v celkovej sume 1 050,00 eur. Nie je zrejmé, ako sa súd vyporiadal s omeškaním s pohľadávkou vo výške 35 778,18 eur, ktorá bola ku dňu 29.12.2020 splatnou v celom rozsahu (vzhľadom na záver súdu o platnom zosplatnení pohľadávky) a nebola žalobcom uhradená. Nejednoznačným je aj určenie doby omeškania dlžníka. Nie je objektívne možné prisvedčiť záverom súdu o tom, že ak omeškanie dlžníka bolo k 28.09.2020 (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) 956,56 eur, tak aj omeškanie o tri mesiace neskôr je v tej istej výške, pričom uvedené platí bez ohľadu na to, či bol úver zosplatnený platne alebo nie. Neexistencia omeškania dlžníka k 29.12.2020 je teda nesprávnym skutkovým záverom súdu. 3.3.Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia uviedol, že uvedenú povinnosť bez časového obmedzenia nie je možné uložiť vo výroku rozhodnutia vo veci samej, keďže uvedené rozhodnutie resp. povinnosť záložného veriteľa nemá základ v hmotnom ani procesnom práve a súd prvej inštancie uvedené porušil a nesprávne právne posúdil. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/147/2017, 5Cdo/113/2017, 2Cdo/36/2019, kedy Najvyšší súd SR opätovne zrušoval rozhodnutia súdov v konaniach, v ktorých sa rozhodlo o uložení povinnosti záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva natrvalo. Vzhľadom na uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít sa súd odklonom od nej (bez akéhokoľvek zdôvodnenia) dopustil porušenia princípu právnej istoty a naplnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP.
4.1.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol tento ako vecne správny potvrdiť, napriek skutočnosti, že sa nestotožňuje s parciálnym záverom o platnosti zosplatnenia pohľadávky. 4.2.Nestotožňuje sa s namietanou nezrozumiteľnosťou a nelogickosťou rozhodnutia. Ohľadom vytýkanej nesprávnosti záveru súdu o omeškaní žalobca zdôraznil, že § 92 ods.8 ZoB rozlišuje medzi „pohľadávkou“ a „omeškaným peňažným záväzkom“. Ak by bol pravdivým výklad predostretý žalovaným, tak by celé ust. druhej vety § 92 ods.8 ZoB bolo nadbytočným, keďže k postúpeniu pohľadávky za situácie, ak by bola uhradená v celosti pred postúpením ani nemohlo dôjsť vzhľadom na zánik záväzku splnením v čase medzi zosplatnením a postúpením. 4.3.K žalovaným namietanej nemožnosti uložiť obmedzenie výkonu záložného práva bez časového obmedzenia zdôraznil, že žalovaný nie je záložným veriteľom, pričom všetky ním odkazované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa týkali záložného veriteľa. Poukázal na to, že pokiaľ by v budúcnosti žalovaný platne nadobudol pohľadávku – vrátane práva z akcesorickej záložnej zmluvy, potom by eventuálne mohol záložné právo vykonávať (išlo by o iný skutkový stav).
4.4.Žalobca taktiež poukázal na nesprávny záver súdu ohľadom platnosti zosplatnenia pohľadávky, keď má za to, že neboli splnené podmienky. S poukazom na závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 vytýka absenciu osobitnej výzvy v zmysle § 92 ods.8 ZoB majúcu taktiež na následok neplatnosť postúpenia pohľadávky.
5.1.Žalovaný v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní, tvrdenia žalobcu o nemožnosti postúpenia (splatnej pohľadávky) z dôvodu čiastočných úhrad omeškaného dlhu považuje za absurdné, rovnako tak tvrdenia žalobcu ohľadom nesplnenia podmienok zosplatnenia úveru. Ohľadom uloženej povinnosti bez časového obmedzenia má za to, že uvedený výrok je materiálne nevykonateľný nakoľko nemá oporu v hmotnom ani procesnom práve, pričom na uvedenom nič nemení ani prípadné (platné) nadobudnutie pohľadávky v budúcnosti. 5.2.K namietanej absencii samostatnej výzvy podľa § 92 ods.8 ZoB poukázal na odlišný skutkový stav v žalobcom odkazovanom rozhodnutí NS SR (2Cdo/266/2020) a sám odkázal na novšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 9Cdo/165/2022, 1Cdo/154/2022).
6.Žalobca v odvolacej duplike v podstatnom zopakoval svoju argumentáciu.
7.Následnými vyjadreniami žalobca poukázal na najnovšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6Cdo/15/2023, 5Cdo/197/2022, 5Cdo/2/2023) ohľadom neplatnosti úkonu predčasnej splatnosti v situácii, keď v úkone predčasnej splatnosti absentuje špecifikácia splátky, ktorá mala vyvolať zosplatnenie dlhu. Predložil tiež rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/33/2024 (spor vedený na Okresnom súde Trebišov sp. zn. 4Csp/89/2023) z dôvodu totožných skutkových okolností postúpenia pohľadávky.
8.1.Žalovaný vo vyjadrení zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že žalobcove argumenty nesmerujú k dôvodnosti žaloby, ale skôr k tomu, že žalovaný nie je záložným veriteľom, čo by však malo znamenať nevyhnutnosť zamietnutia žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. 8.2.Opätovne uviedol, že bez ohľadu na platnosť postúpenia pohľadávky je napádaný výrok neprípustný z dôvodu úpravy práv a povinností žalovaného, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti natrvalo, bez ohľadu na zmenu skutkového stavu.
9.Žalobca v následnom vyjadrení považuje názory žalovaného ohľadom neprípustnosti výroku za právne neudržateľné, účelové a zavádzajúce. Zdôraznil, že predmetom konania bola otázka (ne)platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok z 01.03.2022 a z toho vyplývajúceho (ne)existujúceho postavenia žalovaného ako záložného veriteľa. Výrok rozhodnutia nezakázal žalovanému vykonávať záložné právo všeobecne a natrvalo, ale zakázal mu vykonávať záložné právo, ktoré mu na základe konkrétnej neplatnej zmluvy (o postúpení pohľadávok) nikdy platne nevzniklo. Žalovaný ignoruje fakt, že akákoľvek podstatná zmena v skutkovom stave zakladá novú právnu vec, na ktorú sa nové rozhodnutie nevzťahuje. Ak by v budúcnosti došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, právna sila pôvodného rozsudku by sa obmedzovala len na právne následky neplatnej zmluvy z 01.03.2022. Opätovne tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 ohľadom neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru.
10.Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
11.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) posúdil odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods.1,2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
12.Žalovaný síce v podanom odvolaní explicitne neuviedol rozsah napádaných výrokov, avšak vzhľadom na obsah podaného odvolania (nijakým spôsobom nesmerujúci voči výroku I/ o zamietnutí návrhu na prerušenie konania) a skutočnosť, že voči výroku I/ nie je odvolanie prípustné (§ 357 CSP a contrario) považoval za odvolaním napadnuté len výroky II/ o vyhovení žalobe a III/ o trovách konania, pričom výrok I/ nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
13.Žalovaný odvolacie dôvody odôvodnil, vytýkajúc rozhodnutiu nelogickosť a nepreskúmateľnosť ohľadom posúdenia splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky, ďalej nesprávne skutkové závery a právne posúdenie ohľadom (ne)platnosti postúpenia pohľadávky a taktiež neprípustnosť výroku ukladajúceho povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia.
14.Predmetom konania je uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré na neho malo byť postúpené od pôvodného veriteľa – banky na žalobcu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že pre rozhodnutie vo veci je kľúčovým zistiť, či žalovaný je záložným veriteľom a teda, či postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa je platným.
15.Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie (v bodoch 47. a nasl. odôvodnenia) správne (a nesporne) vymedzil podmienky platného postúpenia pohľadávky banky s ohľadom na § 92 ods.8 ZoB a § 53 ods.9, § 565 OZ, okrem iného to, že musí ísť o pohľadávku splatnú. Správne tiež poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry postúpenie pohľadávky banky v rozpore so zákonom je absolútne neplatným právnym úkonom (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2017).
16.1.Odvolací súd poukazuje na to, že nepostačuje, že žalobca bol pred zosplatnením vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy a bol zároveň v zmysle § 53 ods.9 OZ upozornený, že v prípade nevyrovnania jeho záväzkov v stanovenej lehote, veriteľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. 16.2.Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024 bolo ustálené, že pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve veriteľa dlžníkovi pred zosplatnením podľa § 53 ods.9 OZ (upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní (pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh). Najvyšší súd uviedol, že identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. 16.3.S uvedeným záverom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25.09.2024, keď uviedol, že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods.9 OZ, malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 OZ. 16.4.V tej súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, z ktorého záverov vyplýva, že v zosplatnení (vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru) nemusí byť uvedená splátka, ktorá zosplatnenie vyvolala, ale vo výzve na úhradu pred zosplatnením (§ 53 ods. 9 OZ) musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní.
17.1.Podľa § 53 ods.9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 17.2.Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18.1.V danom prípade výzva podľa § 53 ods.9 OZ neobsahovala špecifikáciu dlžných splátok resp. špecifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní a ktorá je spôsobilá vyvolať predčasné zosplatnenie úveru, v dôsledku čoho v preskúmavanej veci neboli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 565 OZ, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je tak neplatným právnym úkonom a nemohlo vyvolať splatnosť celého zostatku úveru. 18.2.Odvolací súd preskúmavajúc platnosť postúpenia pohľadávky dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, navyše s vyššie uvedeným záverom (na rozdiel od súdu prvej inštancie), že ani samotné predčasné zosplatnenie pohľadávky (ako predpoklad platnosti jej postúpenia) nie je platné. Tento nesprávny čiastkový záver súdu síce vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd síce správne skutkovo ustálil (v bode 58. odôvodnenia), že v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
absentuje určenie konkrétnej splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala, avšak v rozpore s vyššie citovanou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít absenciu tohto údaja nepovažoval za relevantnú. 18.3.Vzhľadom na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré nemožno prehliadnuť a bolo nutné v súlade s nimi postupovať možno uzavrieť, že k platnému zosplatneniu úveru nedošlo, v dôsledku čoho nebolo možné ani predmetnú pohľadávku postúpiť na žalovaného.
19.1.Odvolací súd týmto záverom nespochybňuje ani záver prvoinštančného súdu vyjadrený v bodoch 72. a 73. odôvodnenia, ktorý sa síce javí, vzhľadom na vyslovený záver odvolacieho súdu ako nadbytočný. V konaní však nebolo sporné, že žalobca do doby postúpenia pohľadávky na žalovaného zaplatil dlhovanú sumu, preto okrem zistenia a prijatého záveru uvedeného v predchádzajúcom bode 18.3., zmluva o postúpení pohľadávky na žalovaného je neplatná aj z dôvodu naplnenia skutkovej podstaty § 92 ods.8 druhá veta ZoB. 19.2.S ohľadom na zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v čl. 17 CSP sa odvolací súd žalovaným predostretými odvolacími námietkami smerujúcimi voči platnosti postúpenia pohľadávky (a záveru súdu o jeho postavení ako záložného veriteľa) ďalej nezaoberal.
20.1.K žalovaným namietanej neprípustnosti výroku ukladajúceho povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia odvolací súd uvádza nasledovné: 20.2.Žalovaným odkazované rozhodnutia NS SR nie sú v predmetnom spore relevantné, nakoľko vo všetkých odkazovaných prípadoch bolo predmetom konania uloženie obmedzenia záložnému veriteľovi, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného, toto postavenie žalovanému nesvedčí. 20.3.Takisto neobstojí tvrdenie žalovaného, že v prípade právoplatnosti rozhodnutia by už za žiadnych okolností (napr. v prípade neskoršieho platného nadobudnutia práva z predmetnej záložnej zmluvy) nemohol pristúpiť k výkonu záložného práva voči žalobcovi. Súd v zmysle § 217 CSP musí pri rozhodovaní vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase – a teda zo skutočnosti, že žalovanému nesvedčí postavenie záložného veriteľa. Keďže žalovaný (ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku) nie je záložným veriteľom, nemôže mu byť napadnutým výrokom (o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva) bez časového obmedzenia neprimerane zasiahnuté do jeho práv (ktoré vzhľadom na neplatné postúpenie pohľadávky nemá), nakoľko v prípade platného nadobudnutia postavenia záložného veriteľa v budúcnosti by išlo o podstatnú zmenu skutkového stavu, ktorá by nezakladala prekážku veci rozsúdenej.
21.S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne zo žalovaným tvrdených pochybení, ktoré by mohli spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.
22.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.