Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-56-2020.pdf
PDF · 96.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: Ľ. T., Q.. XX.X.XXXX, W. U. X.Y. Q. XXX, R. F. X, U., o zaplatenie 1.643,52 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.05.2019, č. k. 21C/189/2016-213, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.043,52 eur s úrokom z meškania vo výške 356 eur, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.043,52 eur od 3.5.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; v časti o zaplatenie sumy 600 eur konanie zastavil; žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žiadosťou zo dňa 28.02.2014 (správne zo dňa 28.02.2008, poznámka odvolacieho súdu) požiadal žalovaný právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) o vydanie Kreditnej karty: Referenčná elektronická VISA Classic s celkovým úverovým rámcom 50.000 Sk (1.659,69 eur), ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať inkasom z účtu mesačnými splátkami v minimálnej výške 5% z pohľadávky , t.j. 15 eur. K akceptácii Návrhu zmluvy došlo zo strany banky doručením Kreditnej karty v zmysle bodu 3.1 Obchodných podmienok pre Kreditné karty. V zmluve žalovaný vyhlásil, že pred podpisom sa oboznámil so zmluvnými podmienkami o spotrebiteľskom úvere - s OP, ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať; s Cenníkom, ktorý bol prílohou žiadosti; Štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobom ich určenia zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. V zmysle Zmluvy v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas bola banka oprávnená postupovať v súlade s Obchodnými podmienkami KK, Obchodnými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými predpismi, najmä bola oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky, postúpiť Pohľadávku a pod. Listom zo dňa 04.03.2016 vyzval žalobca Pokusom o zmier žalovaného k úhrade najneskôr do 19.03.2016 sumy
1.914,63 eur, t.j. neuhradeného úveru 1.643,52 eur, zmluvného úroku 230,59 eur a zákonnému úroku 40,52 eur. Oznámením zo dňa 04.07.2014 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 1.864,04 eur s príslušenstvom na žalobcu. Z výpisu z kartového účtu žalovaného súd zistil, že žalovaná suma 1.643,52 eur predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií. Debetné operácie predstavujú: výber kartou, platba kartou, odchádzajúce platby z účtu vo výške 8.911,63 eur + poplatky 509,40 eur pozostávajúce najmä z poplatkov za vedenie účtu, vyhotovenie výpisu, poplatku za kartovú operáciu; + debetné úroky 1.539,99 eur predstavujúce súčet položky pripísanie debetného úroku, úrok z omeškanej sumy, úrok;+ zmluvné úroky z omeškania 60,52 eur predstavujúce súčet položiek debetný úrok z nepovoleného prečerpania. Kartové operácie predstavujú úhrady 9.156,28 eur ako súčet položiek bezhotovostný vklad, splátka, vklad v hotovosti + kreditné úroky 1,22 eur ako odmena za platbu kreditnou kartou. Súčet debetných operácií na účte žalovaného činí 11.021,54 eur a súčet kreditných operácií na účte žalovaného činí 9.157,50 eur. Postúpená suma 1.864,04 tak predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2014 v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák. postúpil pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému v zmysle predmetnej Zmluvy o kreditnej karty vo výške 1.864,04 eur, z toho výška istiny činila 1.823,52 eur a výška úrokov 40,52 eur. Žalovaný realizoval výbery a vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 8.911,63 eur, pričom posledný výber realizoval dňa 15.06.2013. Žalobca z vyčerpaného úverového rámca uhradil žalobcovi celkovo 9.156,28 eur, následne po podaní žaloby na súd uhradil žalobcovi 600 eur.
3/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 273 ods.1, § 497, § 502 ods. 1, § 504 Obch. zák., § 517 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2 § 53 ods. 5, § 54 ods.2 Obč. zák., § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. súd prvej inštancie ozrejmil, že sporný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať aj vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zák. č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 54 ods. 1 Obč. zák. v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, pričom § 54 ods. 1 Obč. zák. je lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj úver, kedy je potrebné posudzovať a vyhodnocovať práva a povinnosti zo zmlúv o úveroch podľa ustanovení Obč. zákonníka, hoci sa za spotrebiteľské úvery považujú aj úvery ako absolútne obchody a Obchodný zákonník má vlastnú právnu úpravu. Poskytnutie úveru žalobcom žalovanému ako dlžníkovi a súčasne ako spotrebiteľovi z titulu uzavretia predmetnej Zmluvy zo dňa 28.02.2014 (správne 28.02.2008, poznámka odvolacieho súdu) je vzhľadom na strany zmluvného vzťahu jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, a aj napriek tomu, že ustanovenia o úvere upravuje Obchodný zákonník, je potrebné v zmysle § 54 ods. 2 Obč. zák. túto zmluvu v prípade neprijateľných zmluvných podmienok vykladať v prospech spotrebiteľa. Ako mal súd prvej inštancie za preukázané z výpisu z úverového účtu žalovaného, tento realizoval výbery a vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 8.911,63 eur, pričom posledný výber realizoval dňa 15.06.2013. Žalovaný z vyčerpaného úverového rámca uhradil žalobcovi celkovo 9.156,28 eur, následne po podaní žaloby mu uhradil sumu 600 eur.
4/ Súd prvej inštancie sa prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti predmetnej Zmluvy o kreditnej karte, pričom dospel k záveru, že jej obsah v spojení s OP ako zmluvy spotrebiteľskej zodpovedá požiadavkám zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva bola uzavretá platne bez zistenia neprijateľných zmluvných podmienok obsahujúca všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Z tohto dôvodu preto nepochybne žalobca má nárok nielen na vrátenie poskytnutej istiny úveru, ale aj na úhradu úrokov a poplatkov, ktoré boli v zmluve dohodnuté. Z dôvodu, že počas roka 2016 uhradil žalovaný žalobcovi sumu 600 eur, žalobca na pojednávaní dňa 28.05.2019 vzal v tejto časti žalobu späť.
5/ Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, pričom dohodnuté úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka a sú splatné spolu s istinou, teda doba splatnosti úrokov je rovnaká ako doba splatnosti úveru. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom a úrokový záväzkový vzťah je vzťahom vedľajším. Splnením hlavného záväzku, alebo iným zo spôsobov jeho zániku, napr. predčasným zosplatnením, zaniká i akcesorický záväzok úrokový. V prípade, ak dôjde k splatnosti (okamžitej splatnosti v prejednávanej veci) úveru, veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane kapitalizovaných úrokov ku dňu zosplatnenia úveru a zároveň mu vzniká aj nárok na úroky z omeškania z takto kapitalizovanej dlžnej sumy, nie však už nové dohodnuté zmluvné
úroky. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu a v konečnom dôsledku by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované žiadne práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Na základe vyššie uvedeného mal teda súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny vyčerpaného úveru 1.043,52 eur (po čiastočnom späťvzatí 600 eur), ktorú sumu súd prvej inštancie žalobcovi priznal ako nárok dôvodne uplatňovaný v súlade s § 497 Obch. zák. Nakoľko sa žalovaný s splnením peňažného záväzku dostal do omeškania v deň nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalovaného v súlade s § 517 ods. 1,2 Obč. zák., § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy nedoplatku istiny úveru eur vyčíslenej od 13.01.2015 do 02.05.2017 v celkovej výške 356 eur a následne aj úroku z omeškania 8,15% ročne zo sumy nedoplatku istiny od 03.05.2017 do zaplatenia.
6/ O čiastočnom späťvzatí žaloby v časti zaplatenia sumy 600 eur z dôvodu, že v priebehu rokov 2016, 2017 žalovaný v splátkach túto sumu žalobcovi uhradil, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C.s.p tak, že v tejto časti konanie zastavil, keď mal za to, že súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný (k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním).
7/ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím aj na § 256 ods. 1 C.s.p tak, že zohľadniac zavinenie žalovaného pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia časti nároku (konštatovaním, že žalovaný plnil žalobcovi sumu 600 eur po podaní žaloby), priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.
8/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), ktorý mal spočívať v nedoručení predvolania na pojednávanie. Žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že na pojednávanie nebol predvolaný, resp. že nedostal predvolanie, „hoci zásielky vždy preberá, takže nevie ako sa to mohlo stať“.
9/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
10/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.
11/ Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný mal v čase prvoinštančného konania v Registri obyvateľov nahlásený trvalý pobyt na adrese Z. Č.. XXX, K. X. (D. X.XX.XXXX), od X.XX.XXXX trvalý pobyt na adrese X. Q. Č.. XXX a prechodný pobyt na adrese F. X, U. (od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX, následne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (viď č.l. 38, 42, 64). Nakoľko Okresný súd Komárno zistil, že žalovaný sa na adrese v tom čase aktuálneho trvalého pobytu (Z. Č.. XXX) už dlhšie nezdržuje, nehnuteľnosť s týmto súpisným číslom kúpil na dražbe v roku 2014 R.. D. X. (viď. Oznámenie OO PZ Komárno zo dňa 8.6.2016 na č.l. 30) a ďalej zistil, že žalovaný sa zdržuje na adrese F. XXXX/X, U. - N., vyslovil dňa 17.06.2016 svoju miestnu nepríslušnosť a spis postúpil Okresnému súdu Bratislava III ako súdu miestne príslušnému. Žalovaný prevzal oznámenie Okresného súdu Komárno o postúpení veci na Okresný súd Bratislava III dňa 4.7.2016 na adrese F. Č.. XXXX/X, U. (viď. doručenka na č.l. 36). Následne sa Okresnému súdu Bratislava III už ďalšie zásielky doručované žalovanému na adresu nového trvalého pobytu X. Q. Č.. XXX (podľa šetrenia OO PZ Komárno zo dňa 3.1.2018 bol žalovaný na tejto adrese neznámy - č.l. 72), ani prechodného pobytu F. X, U. nepodarilo riadne doručiť (žaloba s prílohami, výzva na vyjadrenie k žalobe, viď č.l. 65-73, 85-86). Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie zverejnil dňa 7.12.2018 oznámenie o podanej žalobe v súlade s ust. § 116 ods. 2 C.s.p. na úradnej tabuli a na webovej stránke Okresného súdu Bratislava III (viď č.l. 88). Následne súd prvej inštancie vo veci nariadil dňa 2.4.2019 súdne pojednávanie určené na 28.5.2019, na ktoré žalovaného predvolal z adresy prechodného pobytu F. X, U.. Súdu prvej inštancie sa predmetná
zásielka vrátila späť s prípisom poštového úradu „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ (viď č.l. 207). Zohľadniac uvedenú genézu, keď činnosť súdu prvej inštancie sa v období rokov 2016 - 2018 sústredila predovšetkým na zisťovania aktuálneho pobytu žalovaného a doručovanie zásielok žalovanému (hoci o podanej žalobe mal bez pochybností vedomosť z oznámenia Okresného súdu Komárno o postúpení veci, ktoré riadne prevzal), nemôže odvolateľ s úspechom namietať pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nedoručení predvolania na pojednávanie. Predvolanie na pojednávaniu mu bolo totiž doručené náhradným spôsobom v súlade s § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. na adrese prechodného pobytu evidovaného v informačnom systéme verejnej správy (Register obyvateľov), čo vyplýva z listiny na č.l. 207 súdneho spisu.
12/ Zohľadniac odvolaciu argumentáciu žalovaného a vyššie uvedené zistenia, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
13/ O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).