Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

101C/80/2026

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. A. D. XXXX/XX, proti žalovanému: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. F. G. XXXX/XX, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaním doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 22.09.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému zákaz scudziť, zameniť, darovať, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom, alebo iným spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., a to konkrétne garážou so súpisným číslom XXXX, postavenou na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. -46 mal žalovaný (otec žalobkyne) povinnosť prispievať na jej výživu sumou 350 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Nakoľko si žalovaný neplnil a naďalej si neplní riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť, bolo voči nemu začaté trestné konanie vedené pod sp. zn. , a taktiež je voči nemu vedené exekučné konanie sp. zn. 166EX 429/24. V rámci tohto exekučného konania bola na exekučný súd v Banskej Bystrici zo strany žalovaného dňa 16.06.2026 podaná žiadosť o jej zastavenie. Predmetom exekúcie bola jediná voľná nehnuteľnosť, ktorej je žalovaný výlučným vlastníkom v podiele 1/1, zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území B., zapísanej ako garáž. Žalobkyňa má dôvodnú a bezprostrednú obavu, že žalovaný sa pokúsi predmetnú nehnuteľnosť predať, darovať, alebo zaťažiť v neprospech žalobkyne. Ak by exekútorský súd vyhovel žiadosti žalovaného z dôvodu toho, že o výške výživného v súčasnosti nebolo rozhodnuté, uspokojenie pohľadávky žalobkyne na zameškanom výživnom by sa stalo úplne nevymožiteľným, nakoľko žalovaný hnuteľný majetok skrýva a financie nepriznáva. Bezodkladný zásah súdu v tejto veci je podľa žalobkyne nevyhnutný aj preto, že dňom 25.07.2026 nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým Okresný súd Trnava nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi – žalovanému povinnosť prispievať na výživu žalobkyne sumou 330 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Žalovaný uznesenie súdu o neodkladnom opatrení plnil dňa 16.07.2026 sumou 330 eur prvýkrát a druhýkrát 14.08.2026 sumou 330 eur. Ku 21.09.2026 však žalovaný uznesenie súdu neplnil a žalobkyňa sa domnieva, na základe skúseností z predošlého obdobia, že už ani plniť nebude. O to viac žiada súd o bezodkladný zásah tak, aby mohli byť zabezpečené práva žalobkyne. Zároveň uviedla, že náklady žalobkyne sa septembrom 2026 výrazne navýšili, nakoľko sa stala študentkou dennej formy vysokoškolského štúdia v Bratislave a bez plnenia povinnosti žalovaného je toto štúdium žalobkyne vážne ohrozené. Ak by sa stalo ešte i to, že v čase, kým nebude rozhodnuté o veci samej, a v čase, kedy žalovaný prestal plniť uznesenie

o neodkladnom opatrení, by exekučný súd ešte aj uvoľnil žalovanému zmienenú nehnuteľnosť, nielenže sa prudko zhorší kvalita života žalobkyne, ale bude ohrozené aj jej ďalšie vysokoškolské vzdelávanie.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila listinné dôkazy, a to rozhodnutie o prijatí na vysokoškolské štúdium na Paneurópsku vysokú školu spolu s informáciami k nástupu na štúdium zo dňa 21.08.2026, informatívny výpis listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., vyjadrenie žalobkyne ako oprávnenej k návrhu povinného zo dňa 14.07.2026, uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. -57 zo dňa 18.06.2026.

4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom mal za osvedčený tento skutkový stav:

5. Na tunajšom súde je toho času vedené medzi stranami konanie o určenie výživného na plnoleté dieťaťa sp. zn. . Uznesením č. k. -57 zo dňa 18.06.2026 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd žalovanému (ako povinnému otcovi) uložil povinnosť prispievať na výživu žalobkyne (oprávnenej dcéry) sumou 330 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

6. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie B. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to stavby – garáže so súpisným č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“ parc. č. XXXX.

7. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifikom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený

procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to 1.) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo 2.) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.).

17. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu (spravidla medzi sporovými stranami), ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

19. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. v ust. výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ustanovenia a v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

20. V posudzovanej veci sa domáhala žalobkyňa nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. , ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s vyššie špecifikovanou nehnuteľnosťou. Súd po preštudovaní spisového materiálu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Žalobkyňa odôvodňovala potrebu nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou, a to stavbou-garážou so súpisným

č. XXXX, postavenou na parcele registra „C“ parc. č. XXXX, s cieľom zamedzenia úkonom žalovaného, ktorými by previedol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti alebo zriadil vecné práva v prospech tretích osôb, v dôsledku čoho by sa uspokojenie pohľadávky žalobkyne na zameškanom výživnom stalo úplne nevymožiteľným.

21. Žalobkyňa však nijakým spôsobom nepreukázala a ani netvrdila existenciu konkrétnych skutkových okolností, ktoré by v súčasnosti osvedčovali existenciu úmyslu žalovaného previesť nehnuteľnosti na inú osobu alebo ich prípadne zaťažiť právami tretích osôb. Samotné presvedčenie žalobkyne o tom, že žalovaný zvažuje možnosť prevodu svojho vlastníckeho práva na inú osobu bez tvrdenia ďalších relevantných skutočností, ktoré by uvedený záver žalobkyne aspoň osvedčovali, nemôže byť podkladom pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým by bolo obmedzené vlastnícke právo žalovaného. V konaní nebolo osvedčené a ani tvrdené žiadne aktuálne konanie žalovaného, ktoré by nasvedčovalo tomu, že plánuje s nehnuteľnosťou akokoľvek nakladať. Neodkladné opatrenie je autoritatívnym zásahom do existujúcich práv a povinností subjektov konania, ktorým sa bez vyjadrenia druhej strany a bez podrobnejšieho dokazovania, majú ukladať určité povinnosti, a preto na jeho nariadenie je potrebné, aby nevyhnutnosť a dôvodnosť jeho urýchleného nariadenia bola osvedčená bez väčších pochybností. Rovnako na nariadenie neodkladného opatrenia by muselo byť žalobkyňou tvrdené a osvedčené, že ujma, ktorá hrozí žalobkyni, v prípade nenariadenie neodkladného opatrenia, podstatne prevyšuje ujmu (obmedzenie), ktoré hrozí žalovanému pre prípad jeho nariadenia, čo však žalobkyňa taktiež vo svojom návrhu nenaplnila. Súd je preto toho názoru, že v danom prípade nie je splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami, keďže zo žiadnych významných skutočností nevyplýva, že by žalovaný mal úmysel akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou (garážou). V predmetnom konaní zo strany žalobkyne súd nemal ani v najmenšom osvedčené, že by aktuálne existoval akýkoľvek úmysel žalovaného previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu, prípadne danú nehnuteľnosť zaťažiť právom tretích osôb.

22. Súd tak má za to, že žalobkyňa neosvedčila riadne bezprostrednú ujmu, ktorá hrozí v prípade, ak neodkladné opatrenie nebude nariadené. Pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia teda nie je splnená podmienka , a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa by úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.