Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-167-2026.pdf
PDF · 150.43 KB
Case nature
Subarea
13CoP/167/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr. Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., narodená XX.XX.XXXX a C., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, deti matky: D. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová s.r.o., so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 53 344 294, a otca: G. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, C. I., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 39P/86/2026-18 zo dňa 26.06.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Nariaďuje opravu záhlavia napadnutého uznesenia v časti dátumu narodenia matky.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) nariadil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 39P/3/2026 neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 15:30 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 15:30 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 15:30 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 15:30 hod. (výrok I.) Preberanie a odovzdávanie maloletých detí bude prebiehať v školskom zariadení, ktoré maloleté deti aktuálne navštevujú a v prípade, ak v deň odovzdania nebudú v školskom zariadení, tak v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého sa maloleté deti práve nachádzajú a bude realizované tým rodičom, ktorý má mať maloleté deti v nasledovnom období vo svojej starostlivosti (výrok II.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (výrok III.). 1.1. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva dočasne zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v sedemdňových intervaloch, a to od najbližšieho možného termínu. Návrh odôvodnil potrebou bezodkladnej stabilizácie pomerov maloletých detí po vyhlásení rozsudku zo dňa 22.06.2026 v konaní vedenom pod sp. zn. 39P/3/2026, ktorým súd prvej inštancie rozviedol manželstvo rodičov a maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Poukázal na to, že súd rozhodol po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s pomermi detí, vyjadreniami rodičov a doterajším priebehom starostlivosti.
S uvedenou úpravou súhlasil aj kolízny opatrovník, ktorý poukázal na stabilný vzťah detí k obom rodičom, rovnaké materiálne podmienky v ich domácnostiach a želanie detí tráviť s oboma rodičmi rovnaký čas. Deti zároveň vyjadrili, že si neželajú ďalšie vypočúvanie ani zapájanie do rodičovského konfliktu a chcú, aby rodičia situáciu vyriešili. Otec uviedol, že matka na pojednávaní vyjadrila nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou a spolu so svojou právnou zástupkyňou neprejavila vôľu dohodnúť sa na jej okamžitej realizácii ani napriek apelom súdu, či kolíznej opatrovníčky. Bezprostredne po pojednávaní matku kontaktoval SMS správou so žiadosťou o zavedenie striedania v sedemdňových intervaloch, aby deti neboli vystavované ďalšiemu stresu. Nasledujúci deň ju opätovne požiadal o prevzatie detí od pondelka s tým, že matka by starostlivosť prevzala ďalší pondelok. Matka na tieto správy nereagovala. V nesúhlase matky s vyhlásenou úpravou, odmietnutí dohody a následnej absencii komunikácie otec vzhliadal naliehavú potrebu zásahu súdu. Podľa jeho názoru hrozí, že matka bude realizáciu striedavej osobnej starostlivosti odmietať alebo odďaľovať a jej uskutočnenie zostane závislé výlučne od jej vôle. Zároveň predpokladal, že matka podá proti rozsudku opravný prostriedok, čím sa jeho právoplatnosť a vykonateľnosť môžu oddialiť o ďalšie týždne až mesiace. Tvrdil, že počas tohto obdobia budú deti vystavené právnej a faktickej neistote, rodičovskému konfliktu, tlaku a stresu. Otec zdôraznil, že najlepší záujem maloletých detí vyžaduje stabilitu a predvídateľnosť starostlivosti, odstránenie neistoty, zmiernenie rodičovského konfliktu a zachovanie pravidelného a rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi. S poukazom na judikatúru namietal, že záujem detí je potrebné posudzovať konkrétne, nie mechanicky a formálne, a čakanie na písomné vyhotovenie a doručenie rozsudku, uplynutie odvolacej lehoty a prípadné odvolacie konanie nepovažoval za zodpovedajúce ich záujmu. Navrhované opatrenie označil za nevyhnutnú a primeranú dočasnú úpravu, obsahovo zodpovedajúcu už vyhlásenému rozsudku, ktorá má trvať do právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej, prípadne do iného rozhodnutia súdu. K návrhu pripojil rovnopis zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.06.2026 a SMS komunikáciu zo dní 22.06.2026 a 23.06.2026.
1.2. Z pripojeného spisu sp. zn. 39P/3/2026 súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom vyhláseným dňa 22.06.2026 rozviedol manželstvo rodičov a maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti. Otec má zabezpečovať starostlivosť od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 15:30 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa do 15:30 hod. a matka od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 15:30 hod. do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 15:30 hod. Deti preberá rodič, ktorému sa začína obdobie starostlivosti, v školskom zariadení, ktoré aktuálne navštevujú, a ak to nie je možné, v bydlisku rodiča, ktorý ich má aktuálne v starostlivosti. Počas letných školských prázdnin súd určil starostlivosť otca od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 09:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 09:00 hod.; starostlivosť matky od 15.07. od 09:00 hod. do 01.08. do 09:00 hod. a od 15.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 09:00 hod. Počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku zabezpečuje starostlivosť matka od 24.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a otec od 25.12. od 18:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod.; v nepárnom kalendárnom roku zabezpečujú rodičia starostlivosť v opačnom poradí. Súd počas striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil, upravil zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rodičia ukončili manželské spolužitie v septembri 2024, keď sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti. U oboch ide o prvé manželstvo a nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti. Maloletá B. má XX rokov a navštevuje X. ročník D. F., maloletá C. má X rokov a navštevuje G. F.. Matka s deťmi býva v rodinnom dome v F. a otec vo vlastnom rodinnom dome v C. I., pričom vzdialenosť medzi domácnosťami je približne 30 km.
1.3. Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov vo veci úpravy osobnej starostlivosti o maloleté deti, a to podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2 veta druhá zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“ a § 2 ods. 2 zákona číslo 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“, § 24 ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len ,,ZoR“ alebo ,,zákon o rodine“ a dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia súdu je dôvodný. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vzhliadol v tom, že starostlivosť o maloleté deti ani styk s nimi doposiaľ neboli upravené súdnym rozhodnutím a realizovali sa iba na základe dobrovoľných dohôd rodičov, prijímaných na skúšku v priebehu konania. Matka ako rodič, u ktorého deti prevažne bývali, určovala rozsah stretávania s otcom. Súd však nezistil, že by otcovi úmyselne a bezdôvodne bránila v styku, keďže mu umožňovala stretávanie počas troch až štyroch víkendov mesačne. Súd poukázal na predchádzajúce uznesenie č. k. 39P/5/2026-50 zo dňa 10.02.2026, ktorým obdobný návrh otca zamietol ako predčasný. Po vykonaní riadneho dokazovania v konaní o rozvod manželstva
vedenom pod sp. zn. 39P/3/2026, začatom na návrh otca dňa 13.01.2026, však ustálil, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí. Deti boli opakovane vypočuté prostredníctvom kolízneho opatrovníka a naposledy spoločne sudkyňou dňa 17.06.2026. Maloletá B. jednoznačne vyjadrila želanie tráviť s oboma rodičmi rovnaký čas a striedať sa v týždenných intervaloch. Maloletá C. sa slovne nevyjadrila, avšak prikyvovala na vyjadrenia sestry a otázky súdu, z čoho súd usúdil, že predmetu rozhovoru dostatočne porozumela. Obe deti pôsobili vystrašene a rozhovor nechceli rozvíjať, čo súd vyhodnotil ako prejav zaťaženia dlhotrvajúcim rozchodom rodičov, opakovanými vyšetreniami a pohovormi, najmä u maloletej B.. V priebehu konania súd hľadal vhodný model starostlivosti. Otec sa od počiatku domáhal rovnocennej striedavej starostlivosti, poukazoval na záujem detí byť s ním, zabezpečenie ich potrieb a nesúhlasil s postavením iba víkendového rodiča. Správanie matky vnímal ako dominantné a obmedzujúce. Od ukončenia spolužitia stretávanie nemalo pevný harmonogram. Otec deti vyzdvihoval zo školských zariadení a vozil ich k matke. Komunikácia rodičov zostávala konfliktná aj napriek opakovaným apelom súdu na zmierlivé riešenie a upozorneniam na psychickú záťaž detí. Rodičia sa niekedy ani nepozdravili a matka nereagovala na SMS otca, ktoré považovala za direktívne a autoritatívne. Nezhody rodičov sa prejavili aj pri riešení zdravotného stavu maloletej B., ktorá trpela výraznými bolesťami hlavy a chrbta a odmietala navštevovať školu. Obaja rodičia s ňou absolvovali viaceré vyšetrenia, ich postup však nebol jednotný a vyvolával ďalšie konflikty, ktoré maloletá vnímala negatívne. Otec presadzoval vylúčenie organickej príčiny bolestí prostredníctvom ORL, ortopedického, neurologického a očného vyšetrenia, magnetickej rezonancie a sonografie brucha. Matka vyšetrenia považovala za zbytočné, keďže bolesti pripisovala rýchlemu rastu, útlej postave, skolióze a psychosomatickým príčinám, s potrebou cvičenia a rehabilitácie. Na odporúčanie pediatričky zabezpečila maloletej psychologickú pomoc v CPPaP Zlaté Moravce. Napriek dlhodobému odmietaniu psychologických konzultácií maloletá absolvovala tri sedenia, a to 11.03., 19.03. a 31.03.2026, ďalšie stretnutie odmietla. Matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila, pretože za vhodnejšie považovala jedno stále zázemie. Zdôrazňovala svoju doterajšiu intenzívnu starostlivosť o deti, pričom poukazovala aj na to, že maloletá B. pri nástupe do školy vedela čítať a písať, a tvrdila, že otec sa deťom venoval v menšom rozsahu. Odvolávala sa tiež na psychologickú správu zo dňa 18.05.2026, podľa ktorej vtedajšie striedanie prostredí vyvolávalo permanentný stres a regresiu v správaní, neposkytovalo stabilitu a predvídateľnosť a dieťa ho vnímalo ako násilné a nerešpektujúce jeho emocionálnu integritu. Správa upozorňovala na ťažkosti s reguláciou emócií, impulzívne reakcie a riziko chronického stavu, trvalej traumatizácie a narušenia citových väzieb k obom rodičom. Odporúčala prehodnotenie frekvencie a formy kontaktu, zabezpečenie jedného stáleho zázemia a spoluprácu rodičov. Súd uvedenú správu posudzoval v súvislosti s obdobím psychologických sedení a vtedy realizovaným režimom. Konštatoval, že v marci 2026 sa striedavá osobná starostlivosť fakticky nerealizovala a rozšírený styk v rozsahu piatich nocí od stredy do pondelka sa začal až 25.03.2026. Podľa súdu preto psychologička nemohla reálne vyhodnotiť tento rozšírený režim ani týždennú striedavú starostlivosť. Jej závery súd vztiahol na predchádzajúce chaotické a časté striedanie domácností, prispôsobené pracovným zmenám matky, ktoré aj sám považoval za nevhodné. Predĺženie pobytu u otca na päť súvislých nocí a zavedenie predvídateľného režimu sa podľa súdu osvedčilo a umožnilo deťom posúdiť aj zvládnuteľnosť týždenného striedania, ktoré si pri pohovore želali. Matka pôvodne navrhovala styk otca každý druhý víkend od piatku do nedele, neskôr súhlasila s rozsahom od stredy do pondelka každý druhý týždeň. Dohoda z informatívneho stretnutia dňa 04.02.2026 stanovovala jednotlivé pobyty detí u otca v dňoch 06.02. až 08.02., 10.02. až 12.02. s ďalším víkendom podľa dohody a 18.02. až 21.02.2026. Zohľadňovala pracovný režim matky pozostávajúci z dvanásťhodinovej dennej a následnej nočnej zmeny a dvoch dní voľna. Tento model sa ukázal ako chaotický a zaťažujúci pre príliš časté zmeny domácností. Na pojednávaní dňa 12.03.2026 preto rodičia dohodli skúšobný režim piatich nocí u otca od stredy po škole do pondelka rána a jednej ďalšej noci zo štvrtka na piatok v druhom týždni. Na pojednávaní dňa 21.05.2026 sa potvrdilo, že samostatná noc deťom nevyhovovala pre časté presuny, vzdialenosť domácností a potrebu prenášania školských vecí. Obaja rodičia však potvrdili bezproblémový priebeh päť nočných pobytov, zmiernenie bolestí maloletej B. a stabilizáciu jej školskej dochádzky. Súd považoval za preukázané, že predvídateľný režim a pravidelný, dostatočný kontakt s otcom sú pre deti prospešné. Ústup nežiaducich prejavov správania a bolestí maloletej B. spájal so zmiernením dlhodobej konfliktnej a neistej situácie. Poukázal aj na jej nedostatočné informovanie o rozpade manželstva a pretrvávajúcu nádej na obnovenie spolužitia rodičov, čo podľa súdu mohlo prispievať k psychosomatickým ťažkostiam. S prihliadnutím na vek, rozumovú vyspelosť a názor maloletej B., citové väzby detí k obom rodičom, vhodné bytové podmienky a osobnostné a charakterové predpoklady rodičov návrhu vyhovel. Vo vzťahu k maloletej C. zohľadnil zhodné vyjadrenia rodičov, že je prispôsobivá a so striedaním domácností nemá problémy. Súd nariadil striedavú osobnú
starostlivosť v sedemdňových intervaloch s odovzdávaním detí v pondelok o 15:30 hod., a to od vykonateľnosti neodkladného opatrenia, ktorú viazal na jeho doručenie. Napriek blížiacim sa letným prázdninám a osobitnej úprave približne pätnásťdňového striedania v rozsudku vo veci samej považoval za potrebné bezodkladne zaviesť týždenný režim na stabilizáciu pomerov. Zároveň opravil zrejmý omyl v návrhu otca a v súlade s vyhláseným rozsudkom určil starostlivosť otca od pondelka nepárneho týždňa do pondelka párneho týždňa a starostlivosť matky v opačnom intervale. Zohľadnil pritom program matky s deťmi naplánovaný na 03.08. až 09.08.2026 a 17.08. až 23.08.2026, ktoré pripadali na párne týždne, takže nariadenou úpravou nebol dotknutý. Zdôraznil právo detí na starostlivosť, lásku, výchovu, rozvoj, rešpekt, sebahodnotu a poznávanie sveta prostredníctvom oboch rodičov, ktorého svojvoľné a neodôvodnené obmedzovanie nemôže požívať zákonnú ochranu. Trvanie neodkladného opatrenia súd ohraničil právoplatným skončením konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedeného pod sp. zn. 39P/3/2026, prípadne iným rozhodnutím súdu, vrátane jeho zrušenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP.
2. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu a následné zamietnutie návrhu otca, viniac súd prvej inštancie, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP].
2.1 Matka v odvolaní namietala, že otec nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže pomery maloletých detí boli stabilizované minimálne od pojednávania dňa 21.05.2026 v skúšobnom režime desiatich dní u matky a piatich dní u otca. Tento režim podľa nej zodpovedal potrebám detí, rešpektoval psychologickú správu CPPaP Zlaté Moravce zo dňa 18.05.2026 a zabezpečoval pravidelný kontakt s otcom. Poukázala aj na zamietnutie predchádzajúceho návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Nesúhlasila s tým, aby sa naliehavosť zásahu súdu odvodzovala od jej nesúhlasu s týždennou striedavou starostlivosťou, nereagovania na správy otca alebo predpokladaného využitia opravného prostriedku proti rozsudku vo veci samej. Spochybnila tvrdenia otca o jeho zmierlivom a konštruktívnom postupe a o odmietaní dohody z jej strany. Uviedla, že od oddelenia domácností vytvárala podmienky na kontakt otca s deťmi a od leta 2025 mu umožňovala tráviť s nimi každý víkend, pričom starostlivosť počas pracovného týždňa zabezpečovala sama. Aj napriek vlastným výhradám rešpektovala dohody rodičov a odporúčania súdu, kolízneho opatrovníka a psychológa. Naopak, správanie otca, najmä po prevzatí jeho právneho zastúpenia, označila za nátlakové, direktívne a ultimatívne. Tvrdila, že zvyšovanie jeho požiadaviek prispelo k vyhroteniu vzťahov a psychosomatickým ťažkostiam maloletej B. vrátane odmietania školskej dochádzky. Stabilizáciu jej stavu pripisovala svojmu citlivému prístupu a dodržiavaniu odborných odporúčaní. Vo vzťahu k priebehu pojednávania dňa 22.06.2026 uviedla, že súd spočiatku prezentoval režim desiatich a piatich dní ako vhodný a očakával uzavretie rodičovskej dohody, s čím podľa nej súhlasila aj kolízna opatrovníčka. Následne však po tvrdeniach otca a jeho právnej zástupkyne neočakávane zmenil svoj postoj v prospech týždennej striedavej starostlivosti. Namietala, že táto zmena vychádzala aj zo sprostredkovaného obsahu údajného telefonického rozhovoru s psychologičkou, bez relevantného písomného výstupu, a z listín predkladaných právnou zástupkyňou otca prostredníctvom mobilného telefónu. Poukázala na opakované oneskorené predkladanie dôkazov otcom, zatiaľ čo ona podľa svojho tvrdenia predkladala listiny riadne a včas elektronicky. Na objektívne posúdenie priebehu pojednávania navrhla oboznámiť sa s jeho zvukovým záznamom, keďže zápisnica zachytáva iba podstatné časti. Zdôraznila, že po vyhlásení rozsudku bola prekvapená a spolu s právnou zástupkyňou iba požiadala o priestor na prerokovanie veci a následné zaujatie stanoviska, prípadne o rozhovor mimo pojednávacej miestnosti. Nešlo podľa nej o odmietnutie dohody ani nerešpektovanie súdu. Apely na okamžité odovzdanie detí a požiadavku právnej zástupkyne otca, aby súd po skončení pojednávania vydával ďalšie usmernenia, považovala za neprimerané a presahujúce rámec konania a procesnej právomoci súdu. Namietala, že súd si osvojil nepreukázané tvrdenia otca a bez ďalšieho dokazovania ju tlačil do režimu sedemdňového striedania, čím jej znemožnil riadne uplatňovať procesné práva a porušil právo na spravodlivý proces. Nesúhlasila s hodnotením psychologickej správy CPPaP Zlaté Moravce zo dňa 18.05.2026, ktorej spochybnenie súdom označila za neadekvátne a hraničiace so zaujatosťou voči nej. Tvrdila, že skúšobný režim
zavádzaný od februára 2026 nebol pre deti prospešný a ich stabilizácia nastala až pri režime desiatich a piatich dní. Súd podľa nej nevysvetlil, prečo tento fungujúci režim nezodpovedá najlepšiemu záujmu detí, a prečo ho bolo nevyhnutné bezodkladne nahradiť týždennou striedavou starostlivosťou. Namietala tiež nevykonanie ňou navrhovaného ďalšieho dokazovania o vhodnosti striedavej starostlivosti pre obe deti, intervaloch striedania a schopnosti otca zabezpečovať ich starostlivosť. Osobitne vytýkala nedostatočné zistenie potrieb a názoru maloletej C.. Podľa nej sa dokazovanie sústreďovalo prevažne na maloletú B., zatiaľ čo vo vzťahu k C. neboli vykonané potrebné dôkazy ani vytvorené podmienky na relevantné zistenie jej postoja. Poukázala na to, že C. pri pohovore so sudkyňou slovne nekomunikovala. Vyjadrenia maloletej B. vykladala predovšetkým ako želanie ukončiť rodičovský konflikt a nezaťahovať deti do sporov, pričom za prospešný považovala dovtedajší režim starostlivosti. Ďalej namietala, že súd riadne neposúdil osobné, sociálne a majetkové predpoklady otca na starostlivosť o deti. Poukázala na jeho vyjadrenia o príjmoch a finančnej pomoci rodičov, ktoré podľa nej vyvolávali pochybnosti o jeho samostatnosti a schopnosti zabezpečiť nerušený psychický a fyzický vývoj detí. Tvrdila, že požiadavka otca na striedavú starostlivosť bola motivovaná aj snahou vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Uviedla, že počas pobytu od 29.06.2026 do 06.07.2026 deti trávili čas prevažne so starými rodičmi, nie s otcom, a zúčastňovali sa spoločenských udalostí. Maloletá B. sa podľa nej vrátila s vyjadrením „všade dobre, doma najlepšie“ a dostala hodnotný dar, telefón iPhone 16, zatiaľ čo C. nedostala nič. Vzhliadla v tom uprednostňovanie maloletej B. a namietala aj riziko vytvárania závislosti a podriadenosti detí voči starým rodičom z otcovej strany. Namietala tiež nevykonateľnosť výroku o jej starostlivosti, ktorý určuje jej trvanie od pondelka párneho kalendárneho týždňa do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa. Takéto znenie podľa nej nezodpovedá deklarovanému týždennému striedaniu ani odôvodneniu rozhodnutia. Ani blížiace sa letné prázdniny nepovažovala za dôvod na zmenu fungujúceho režimu desiatich a piatich dní, ktorý označila za vhodný aj na plánovanie dovoleniek a výletov. Zároveň uviedla, že v prípade dovolenky otca s deťmi nevylučovala dohodu na odlišnej úprave. S poukazom na čl. 4 CMP zdôraznila povinnosť súdu posudzovať najlepší záujem každého maloletého dieťaťa konkrétne, nie iba formálne. Podľa nej súd nezodpovedal otázku nevyhnutnosti okamžitej zmeny starostlivosti, nevysvetlil odklon od pôvodne prezentovaného názoru a uprednostnil neosvedčené tvrdenia otca pred dôkazmi predloženými matkou. Za nepodloženú považovala aj zmienku o svojvoľnom a neodôvodnenom obmedzovaní práv detí, keďže kontakt s otcom umožňovala a dohody rešpektovala. Z uvedených dôvodov zotrvala na návrhu na zmenu napadnutého uznesenia a zamietnutie návrhu otca.
3. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie matky považoval za nedôvodné s výnimkou upozornenia na zjavnú chybu v označení konca intervalu jej starostlivosti. Navrhol, aby bola táto nesprávnosť opravená, prípadne aby odvolací súd výrok zmenil tak, že matka zabezpečuje starostlivosť od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 15:30 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 15:30 hod., v súlade s úpravou vo veci samej. Poukázal aj na § 367 CMP, ktorý umožňuje dočasné odovzdanie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia nebolo zavedenie nového alebo nepreskúmaného modelu starostlivosti, ale preklenutie obdobia medzi vyhlásením rozsudku zo dňa 22.06.2026 a jeho právoplatnosťou a vykonateľnosťou. Týždennú striedavú starostlivosť súd určil po niekoľkomesačnom dokazovaní ako úpravu zodpovedajúcu záujmu detí. Bez dočasného opatrenia by jej realizácia zostala závislá od jednostranného súhlasu matky a starostlivosť by nemala jasný a vykonateľný harmonogram. Naliehavosť úpravy podľa otca osvedčoval nesúhlas matky s týždennou striedavou starostlivosťou na pojednávaní dňa 22.06.2026, neochota matky a jej právnej zástupkyne dohodnúť okamžitý prechod na vyhlásený režim a nereagovanie na jeho správy z dní 22.06.2026 a 23.06.2026 obsahujúce konkrétny návrh prevzatia detí. Následné podanie odvolania proti rozsudku aj neodkladnému opatreniu podľa neho potvrdilo pretrvávajúce odmietanie režimu sedemdňového striedania. Namietal, že matka v odvolaní prevažne opakuje meritórne námietky týkajúce sa jeho rodičovských kompetencií, majetkových pomerov, psychologickej správy, dokazovania a vhodnosti týždenného režimu, ktorými sa súd už zaoberal v konaní sp. zn. 39P/3/2026. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení podľa neho nebolo potrebné opakovať dokazovanie ukončené iba niekoľko dní pred jeho vydaním. Súd mohol vychádzať zo svojich bezprostredných poznatkov, vyhláseného rozsudku, stanoviska kolízneho opatrovníka a následného postoja matky. Nespochybnil, že výrok nesprávne určuje koniec starostlivosti matky v nasledujúcom párnom týždni. Uviedol však, že ide o odstrániteľnú chybu v písaní, nie o dôvod na zamietnutie návrhu. Z obsahu uznesenia, jeho odôvodnenia a rozsudku vo
veci samej je podľa neho jednoznačný zámer týždenného striedania rodičov. Odmietol označovanie svojho správania za nátlakové, direktívne, ultimatívne a manipulatívne, keďže tieto hodnotenia podľa neho neboli podložené konkrétnymi skutkami a dôkazmi. Poukázal na písomnú komunikáciu právnych zástupcov z februára 2026. Dňa 23.02.2026 žiadal potvrdenie pokračovania skúšobného režimu alebo predloženie presného alternatívneho harmonogramu, pričom právna zástupkyňa matky navrhla iba jednorazový užší kontakt podľa pracovného rozvrhu matky. Dňa 24.02.2026 predložil nový konkrétny harmonogram. Po označení jeho postupu za manipulatívny a nátlakový dňa 25.02.2026 požiadal o konkretizáciu týchto tvrdení a odpoveď opakovane urgoval dňa 27.02.2026, avšak podľa jeho vyjadrenia ju nedostal. Trval na tom, že požiadavka jasnej odpovede a predvídateľného režimu predstavuje snahu o dohodu, nie manipuláciu. Za nepodložené považoval aj tvrdenie, že svojím postupom spôsobil zdravotné a psychické ťažkosti maloletej B.. Uviedol, že zdravotnú starostlivosť zabezpečovali obaja rodičia a významnú časť vyšetrení, komunikácie s lekármi a praktickej starostlivosti zabezpečoval on. Poukázal na hodnotenie pediatričky, podľa ktorého sú obaja rodičia starostliví, a na výrazné zlepšenie zdravotného stavu a školskej dochádzky maloletej B. počas pravidelných rozšírených pobytov u otca. Samotné predloženie lekárskych správ matkou podľa neho nepreukazuje, že vyšetrenia zabezpečovala výlučne ona. Vo vzťahu k správe CPP uviedol, že ju súd neignoroval, ale posúdil jej časový a vecný rámec v súvislosti s ďalším vývojom, výpoveďami rodičov, pohovormi s deťmi a stanoviskami kolízneho opatrovníka, pediatričky a materskej školy. Následné zlepšenie stavu maloletej B. pri predvídateľnom rozšírenom režime podľa neho podporovalo závery súdu. Namietal, že matka požaduje priznanie absolútnej váhy jednej správe bez zohľadnenia ostatných dôkazov. Zdôraznil, že deti opakovane vyjadrovali potrebu rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi. Boli vypočuté kolíznym opatrovníkom a pred posledným pojednávaním aj súdom za prítomnosti psychologičky, pričom kolízny opatrovník následne podporil striedavú starostlivosť. Menšiu spontánnosť a slovnú aktivitu maloletej C. považoval vzhľadom na jej vek za prirodzenú. Absencia rozsiahlejšej slovnej výpovede podľa neho nepreukazuje nevhodnosť jeho starostlivosti. Poukázal na zhodné vyjadrenia rodičov, že maloletá C. je v oboch domácnostiach spokojná, prispôsobivá a bez závažnejších problémov, takže súd mohol vychádzať aj z pozorovania, praktického fungovania režimu a jej vzťahu k rodičom. Tvrdenia o prevažne starorodičovskej starostlivosti počas prvého týždňa, uprednostňovaní maloletej B. a darovaní telefónu iba staršiemu dieťaťu označil za objektívne nepreukázané a založené na interpretácii vyjadrení detí matkou. Účasť starých rodičov na rodinných udalostiach ani ich pomoc podľa neho neznamenajú, že osobnú starostlivosť nevykonáva. Zdôraznil, že aj matka pri dlhých pracovných zmenách využíva pomoc svojich rodičov, ktorí zabezpečujú rannú starostlivosť a odvoz detí. Jednorazový dar maloletej B. podľa neho nepreukazuje dlhodobé citové uprednostňovanie ani ohrozenie C.. Odmietol tvrdenie, že striedavou starostlivosťou sleduje vyhnutie sa vyživovacej povinnosti. Poukázal na predložený prehľad výdavkov na školu, materskú školu, telefón, oblečenie, lieky, vybavenie izieb, elektroniku a ďalšie potreby detí. Súhlasil, aby matka naďalej poberala rodinné prídavky a daňový bonus, a zaviazal sa hradiť pravidelné školské výdavky. Zdôraznil svoj záujem o reálny rovnocenný výkon osobnej starostlivosti a skutočnosť, že napadnuté neodkladné opatrenie výživné neupravuje. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že má vlastné bývanie, príjem zo zamestnania a prenájmu, nemá úvery ani exekúcie a deťom vytvoril vhodné materiálne podmienky. Pomoc rodičov transparentne priznal a súd ju zohľadnil. Takáto podpora podľa neho neznižuje rodičovské kompetencie, ale môže prispievať k stabilite prostredia. Poukázal tiež na pomoc rodičov matke, jej vlastníctvo dvoch rodinných nehnuteľností a v konaní riešenú možnosť prenájmu druhého domu. Namietal rozdielne hodnotenie porovnateľnej rodinnej podpory. Za nedôvodnú považoval námietku porušenia procesných práv pri predkladaní listín. Uviedol, že právna zástupkyňa so súhlasom súdu ukázala prostredníctvom mobilného telefónu stanovisko materskej školy a doklady o úhrade energií, ktoré následne elektronicky zaslala do spisu. Právnej zástupkyni matky bola ponúknutá možnosť oboznámiť sa s nimi, ktorú nevyužila. Ostatné listiny boli predložené súdu, matke aj kolíznemu opatrovníkovi a na pojednávaní oboznámené. Matka sa k príjmom, prenájmu, pomoci rodičov a výdavkom otca vyjadrovala, takže ich podstatu poznala. Pripomenul, že aj matka predložila psychologickú správu tesne pred pojednávaním dňa 21.05.2026 a súd s ňou oboznámil všetkých účastníkov. Odmietol tvrdenie, že súd rozhodol pod jeho tlakom alebo tlakom jeho právnej zástupkyne. Formulovanie návrhov, kladenie otázok a požiadavku praktickej realizácie rozhodnutia označil za výkon právneho zastúpenia. Zmena predbežného názoru súdu po dokazovaní podľa neho nepreukazuje zaujatosť ani prekročenie právomoci. Rozhodnutie mohlo byť pre matku subjektívne neočakávané, avšak striedavá starostlivosť bola predmetom konania od jeho začiatku a deti si rozšírený pobyt u otca prakticky vyskúšali. Poukázal na rozpory v odvolaní, najmä medzi tvrdením matky, že dohodu neodmietla, a jej výslovným nesúhlasom s týždenným režimom, ako aj medzi tvrdenou stabilizáciou pomerov a absenciou dohody po vyhlásení rozsudku. Za rozporné považoval tiež odmietanie pomoci
jeho rodičov pri súčasnom využívaní pomoci rodičov matky, spochybňovanie jeho starostlivosti pri využívaní výsledkov ním zabezpečených vyšetrení a tvrdenú nemožnosť reagovať na dôkazy, ku ktorým sa matka vyjadrovala. Podľa neho tieto okolnosti svedčia predovšetkým o dlhodobom nesúhlase matky s jeho rovnocennou starostlivosťou. Záverom uviedol, že neodkladné opatrenie poskytuje deťom jasný a predvídateľný režim, znižuje počet odovzdávaní a potrebu opakovaného vyjednávania rodičov. Deti majú stabilné väzby k obom rodičom, vhodné podmienky v oboch domácnostiach a rozšírené pobyty u neho zvládali. Zrušenie opatrenia by podľa neho obnovilo stav bez vykonateľného harmonogramu a vytvorilo priestor na ďalšie konflikty. Keďže matka nepredložila konkrétny dôkaz o ohrození detí týždenným režimom ani o procesnej vade odôvodňujúcej zamietnutie návrhu, zotrval na návrhu na potvrdenie uznesenia a odstránenie zjavnej chyby vo výroku.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a II. zmeniť postupom podľa § 388 CSP.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva dočasne zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v sedemdňových intervaloch, a to od najbližšieho možného termínu. Návrh odôvodnil potrebou bezodkladnej stabilizácie pomerov maloletých detí po vyhlásení rozsudku zo dňa 22.06.2026 v konaní vedenom pod sp. zn. 39P/3/2026, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov a maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Poukázal na to, že súd rozhodol po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s pomermi detí, vyjadreniami rodičov a doterajším priebehom starostlivosti.
7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 15:30 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 15:30 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 15:30 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 15:30 hod (výrok I.) Preberanie a odovzdávanie maloletých detí bude prebiehať v školskom zariadení, ktoré maloleté deti aktuálne navštevujú a v prípade, ak v deň odovzdania nebudú v školskom zariadení, tak v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého sa maloleté deti práve nachádzajú a bude realizované tým rodičom, ktorý má mať maloleté deti v nasledovnom období vo svojej starostlivosti (výrok II.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (výrok III.).
8. Matka v odvolaní namietala, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov nebola osvedčená, keďže deti boli stabilizované v režime desiatich dní u matky a piatich dní u otca. Súdu vytýkala nedostatočné zohľadnenie psychologickej správy, nezistenie názoru a potrieb maloletej C., neúplné posúdenie rodičovských predpokladov otca a porušenie jej procesných práv. Rozhodnutie označila za nepredvídateľné a nedostatočne odôvodnené a namietala aj nevykonateľnosť výroku pre nesprávne určenie intervalu starostlivosti matky.
9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením dočasne nariadiť striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti v týždňových intervaloch.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
17. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.
18. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
19. Podľa prvej vety čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
20. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
21. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov konania nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.
22. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj ,,Dohovoru“) je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
23. Z osvedčeného skutkového stavu však nemožno vyvodiť existenciu bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia. Otec nepreukázal konkrétne okolnosti, z ktorých
by vyplývala nevyhnutnosť okamžitého zásahu súdu, ani neosvedčil existenciu nároku v rozsahu požadovanom v návrhu. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len v prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov alebo ak existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je takýto postup opodstatnený aj vtedy, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, najmä ak by bol bezprostredne ohrozený jeho život, zdravie, priaznivý vývin, výchova alebo výživa. Takéto skutočnosti však v danom prípade osvedčené neboli.
24. Z obsahu spisu a uznesenia vyplýva, že na súde prvej inštancie sa vedie konanie vo veci samej pod sp. zn. 39P/3/2026 vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom tak, že výrokom I. rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, výrokom II. upravil výkon rodičovských práv a povinností tak, že zveril maloleté detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch tak, že otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 15:30 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa do 15:30 hod. a matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 15:30 hod. do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 15:30 hod. Preberanie starostlivosti o maloleté deti bude realizované v školskom zariadení, ktoré maloleté deti aktuálne navštevujú, v opačnom prípade v mieste bydliska toho rodiča, ktorý má maloleté deti aktuálne v starostlivosti a bude realizované rodičom, ktorý má mať maloleté deti v starostlivosti v nasledujúcom období. Súd taktiež upravil špeciálnu úpravu počas vianočných sviatkov a letných školských prázdnin, kedy bude otec zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 09:00 hod., od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 09:00 hod. a matka od 15.07. od 09:00 hod. do 01.08. do 9:00 hod. a od 15.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 09:00 hod. V období vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku bude zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti matka od 24.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a otec bude zabezpečovať starostlivosť od 25.12. od 18:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku bude zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti otec od 24.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a matka bude zabezpečovať starostlivosť od 25.12. od 18:00 hod do 26.12. do 18:00 hod., výrokom III. neurčil výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, výrokom IV. upravil zastupovanie a správu majetku maloletých detí a výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Matka podala voči rozsudku odvolanie. Odvolacie konanie sa vedie na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14CoP/196/2026 a nie je doposiaľ právoplatne skončené. Napriek tomu, že styk otca s maloletými deťmi upravený nie je, matka otcovi v styku s maloletými deťmi nebráni a tento mu umožňuje v rozsahu striedania sa v starostlivosti o deti v režime desiatich dní zo strany matky a piatich dní zo strany otca, ktorý plne zabezpečuje zachovanie citových väzieb medzi otcom a maloletou B. a otcom a maloletou C., z čoho odvolací súd vyvodzuje, že v súčasnosti nie je bezprostredne ohrozený život, zdravie, vývin ani iný relevantný záujem maloletých detí.
25. Na správnosti takéhoto záveru nič nemení ani tvrdenie otca, že súd už po vykonanom dokazovaní rozhodol, že maloleté deti majú byť v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, že kolízny opatrovník sa na pojednávaní priklonil k tomu, že maloleté deti majú byť v režime striedavej osobnej starostlivosti (aj striedanie rodičov v starostlivosti o deti v režime 10 dní/5 dní je vo svojej podstate striedavou osobnou starostlivosťou rodičov o deti), že samotné maloleté deti vyjadrili potrebu, aby rodičia situáciu vyriešili, aby neboli vystavované ďalšiemu rodičovskému konfliktu, že otec sa bezprostredne po pojednávaní pokúsil s matkou dohodnúť na praktickom nastavení režimu 7 dní/7 dní, že matka na komunikáciu otca nereagovala, že už na pojednávaní vyjadrila nesúhlas s režimom, ktorý súd následne vyhlásil a ani po pojednávaní neprejavila vôľu k dohode o striedaní sa v starostlivosti o deti v režime 7 dní/7 dní, a napokon ani to, že matka bude mariť alebo odďaľovať realizáciu režimu, ktorý súd už vyhodnotil ako zodpovedajúci záujmu maloletých detí. Pokiaľ sa totiž matka maloletých detí nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie vo veci samej o rozložení striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti a rozsudok napadla odvolaním, nevznikla jej povinnosť tento rozsudok bezvýhradne rešpektovať a plniť povinnosti, ktoré jej v tomto rozsudku boli uložené, a preto ani jej postoj namietaný otcom, že mu neumožnila realizovať striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti spôsobom určeným rozsudkom, prípadne v tomto zmysle odmietla s otcom uzavrieť dohodu, neboli takou okolnosťou, v dôsledku ktorej by existovala naliehavá potreba upraviť výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom spôsobom navrhovaným otcom. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva povinnosť matky plniť povinnosti jej uložené neprávoplatným rozhodnutím súdu, ako ani povinnosť dohodnúť sa o ich plnení s otcom, ako sa to snaží nedôvodne posúvať odvolaciemu súdu otec
maloletých. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že (pokiaľ sa otec domáha plnenia z neprávoplatného rozsudku, s ktorým matka nesúhlasí a odvolaním sa plne oprávnene domáha jeho revízie (právo na odvolanie sa voči rozsudku jej priznáva zákon - § 355 ods. 1 CSP), je to práve otec, kto vystavuje deti ďalšiemu rodičovskému konfliktu. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži k tomu, aby zabezpečoval plnenie ešte neprávoplatných rozhodnutí súdu.
26. Odvolací súd nevzhliadol potrebu neodkladnej dočasnej úpravy pomerov tak, ako žiadal otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebola hrozba ujmy na právach maloletých detí, ktorú by bolo nevyhnutné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Osobná starostlivosť otca o maloleté prebieha, čím dochádza k zachovávaniu citovej väzby medzi maloletými deťmi a otcom, čomu matka nebráni. Skutočnosť, že otcovi už nariadený rozsah tejto starostlivosti o maloleté deti nevyhovuje, nemožno považovať za okolnosť vyžadujúcu si bezodkladný zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
27. Rodičia maloletých detí by mali pamätať na to, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výkone. Obaja sú povinní v záujme maloletých detí vynaložiť maximálne úsilie na urovnanie pretrvávajúcich nezhôd. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam detí, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletých detí. Záujem maloletých detí, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletých detí. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj detí (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).
28. Ďalej odvolací súd uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami matky, keď jej odvolaniu vyhovel a z obsahu spisu nevzhliadol potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
29. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
30. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
31. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo nesprávne označenie dátumu narodenia matky. Súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého uznesenia uviedol dátum narodenia matky XX.XX.XXXX, pričom z lustrácie obyvateľov SR vyplynulo, že matka sa narodila dňa XX.XX.XXXX. Z tohto dôvodu odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie opravu rozhodnutia, a to najmä z dôvodu riadneho označenia, resp. identifikácie účastníkov konania.
32. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).