Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_95Cb-108-2025.pdf
PDF · 78.3 KB
Case nature
Area
Subarea
95Cb/108/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobkyne: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpená: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanej: A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Lukáš Bodnár, advokát, so sídlom Hrnčiarska 8, 040 01 Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 11. decembra 2025 domáhala, aby súd určil, že právny úkon – zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti GLB, s.r.o., uzatvorená medzi B. D. E., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bydliskom C. XXX, XXX XX C. ako prevádzajúcim a žalovanou ako nadobúdateľkou, na základe ktorej nadobudla žalovaná obchodný podiel o veľkosti 100% v spoločnosti GLB, s.r.o., so sídlom Gorkého 2961, 071 01 Michalovce, IČO: 51 063 506, v menovitej hodnote 5 000,00 eur, je voči žalobkyni právne neúčinný. Zároveň sa domáhala aj nároku na náhradu trov konania.
2. Spolu so žalobou žalobkyňa podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým žiadala, aby súd zakázal žalovanej nakladať s obchodným podielom spoločnosti GLB, s.r.o., IČO: 51 063 506 v menovitej hodnote 5 000 eur, a to najmä previesť vlastnícke právo k tomuto obchodnému podielu, inak ho scudziť, vložiť ho ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť záložným právom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, a to do právoplatného skončenia tohto konania.
3. Mestský súd Košice uznesením z 9. januára 2026, č.k. 95Cb/108/2025-94 návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok) a vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (II. výrok).
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
5. Krajský súd v Košiciach uznesením z 27. februára 2026, č.k. 2Cob/16/2026-137 zmenil uznesenie Mestského súdu Košice z 9. januára 2026, č. k. 95Cb/108/2025-94 vo výroku I. tak, že zakazuje žalovanej nakladať s obchodným podielom spoločnosti GLB, s.r.o., IČO: 51 063 506 v menovitej hodnote 5.000,-
eur, a to najmä previesť vlastnícke právo k tomuto obchodnému podielu, inak ho scudziť, vložiť ho ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť záložným právom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. marca 2026.
6. Pred pojednávaním, ktorého termín súd vytýčil na 2. decembra 2026 o 11:00 hod, podaním doručeným súdu 25. septembra 2026 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že s obligačným dlžníkom, B. D. E. uzavrela súdny zmier týkajúci sa úhrady pohľadávok, ktorých uspokojenie bolo podľa jej tvrdenia ukrátené aj právnym úkonom, ktorého neúčinnosti sa domáhala v tomto súdnom konaní. B. D. E. mal svoj záväzok splniť v splátkach, pričom dňa 15. septembra 2026 bola k nárokom v zmysle predmetného zmieru uzavretá osobitná dohoda o predčasnom splatení záväzkov obligačného dlžníka, B. D. E.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že obligačný dlžník, B. D. E., splnil svoje záväzky v rozsahu zmieru a za podmienok uzavretej dohody, a preto s poukazom na čl. III bod 1 písm. a) dohody vzala žalobu v súlade s § 144 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v celom rozsahu späť a navrhla, aby súd konanie zastavil. Zároveň požiadala súd, aby v zmysle § 257 CSP žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania, keďže otázka náhrady trov konania bola medzi stranami rovnako usporiadaná. Podotkla, že náhradu trov konania si ako žalobkyňa voči žalovanej osobitne neuplatňuje. Súčasne poukázala na čl. III bod 3 dohody, v ktorom žalovaná vyhlásila, že si rovnako nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. Na záver žalobkyňa poznamenala, že vo veci bolo nariadené neodkladné opatrenie uznesením Krajského súdu v Košiciach z 27. februára 2026, č.k. 2Cob/16/2026-137, pričom pohľadávka bola vysporiadaná, a teda neodkladné opatrenie zákazu nakladania s obchodným podielom žalovanej už nie je potrebné. Konštatovala, že toto v zmysle časového obmedzenia, ktoré je v ňom obsiahnuté, zanikne právoplatným zastavením konania. Žalobkyňa predložila súdu aj Dohodu o predčasnom jednorazovom splatení záväzku, ukončení súvisiacich súdnych sporov a procesnom postupe.
7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu zo strany žalobkyne došlo ešte pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 CSP, resp. pred pojednávaním, súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil (I. výrok).
11. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa ust. § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd skúmal procesnú zodpovednosť u oboch procesných strán. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/225/2010, z ktorého vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa musí zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, a preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku, alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie.
15. V posudzovanom prípade došlo k zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne, pričom dôvodom takéhoto konania bolo neskoršie správanie strán sporu, ktorí pred pojednávaním uzavreli Dohodu o predčasnom jednorazovom splatení záväzku, ukončení súvisiacich súdnych sporov a procesnom postupe. Žiadnej zo strán sporu preto nie je možné pričítať zavinenie na zastavení konania (a contrario § 256 ods. 1 CSP). V danom prípade je tiež potrebné poukázať na to, že v zmysle predloženej dohody žalobkyňa ako veriteľ mala vyslovene prehlásiť, že si náhradu trov konania neuplatňuje [(čl. III bod 1 písm. b) dohody] a dlžníci spolu s vedľajším účastníkom vyhlásili, že si neuplatňujú nárok na náhradu trov týchto konaní, nakoľko dôvodom ich zastavenia nie je zavinenie na strane veriteľa, ale predmetná dohoda (čl. III. bod 3 dohody). Súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
16. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
17. Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
18. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie bolo nariadené s časovým obmedzením, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, súd o jeho zrušení osobitným výrokom nerozhodoval, nakoľko zanikne nadobudnutím právoplatnosti tohto uznesenia o zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362 ods. 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.