Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

95Cb/108/2025

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobkyne: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpená: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanej: A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Lukáš Bodnár, advokát, so sídlom Hrnčiarska 8, 040 01 Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 11. decembra 2025 domáhala, aby súd určil, že právny úkon – zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti GLB, s.r.o., uzatvorená medzi B. D. E., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bydliskom C. XXX, XXX XX C. ako prevádzajúcim a žalovanou ako nadobúdateľkou, na základe ktorej nadobudla žalovaná obchodný podiel o veľkosti 100% v spoločnosti GLB, s.r.o., so sídlom Gorkého 2961, 071 01 Michalovce, IČO: 51 063 506, v menovitej hodnote 5 000,00 eur, je voči žalobkyni právne neúčinný. Zároveň sa domáhala aj nároku na náhradu trov konania.

2. Spolu so žalobou žalobkyňa podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým žiadala, aby súd zakázal žalovanej nakladať s obchodným podielom spoločnosti GLB, s.r.o., IČO: 51 063 506 v menovitej hodnote 5 000 eur, a to najmä previesť vlastnícke právo k tomuto obchodnému podielu, inak ho scudziť, vložiť ho ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť záložným právom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, a to do právoplatného skončenia tohto konania.

3. Mestský súd Košice uznesením z 9. januára 2026, č.k. -94 návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok) a vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (II. výrok).

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením z 27. februára 2026, č.k. -137 zmenil uznesenie Mestského súdu Košice z 9. januára 2026, č. k. -94 vo výroku I. tak, že zakazuje žalovanej nakladať s obchodným podielom spoločnosti GLB, s.r.o., IČO: 51 063 506 v menovitej hodnote 5.000,-

eur, a to najmä previesť vlastnícke právo k tomuto obchodnému podielu, inak ho scudziť, vložiť ho ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť záložným právom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. marca 2026.

6. Pred pojednávaním, ktorého termín súd vytýčil na 2. decembra 2026 o 11:00 hod, podaním doručeným súdu 25. septembra 2026 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že s obligačným dlžníkom, B. D. E. uzavrela súdny zmier týkajúci sa úhrady pohľadávok, ktorých uspokojenie bolo podľa jej tvrdenia ukrátené aj právnym úkonom, ktorého neúčinnosti sa domáhala v tomto súdnom konaní. B. D. E. mal svoj záväzok splniť v splátkach, pričom dňa 15. septembra 2026 bola k nárokom v zmysle predmetného zmieru uzavretá osobitná dohoda o predčasnom splatení záväzkov obligačného dlžníka, B. D. E.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že obligačný dlžník, B. D. E., splnil svoje záväzky v rozsahu zmieru a za podmienok uzavretej dohody, a preto s poukazom na čl. III bod 1 písm. a) dohody vzala žalobu v súlade s a nasl. (ďalej len „“) v celom rozsahu späť a navrhla, aby súd konanie zastavil. Zároveň požiadala súd, aby v zmysle žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania, keďže otázka náhrady trov konania bola medzi stranami rovnako usporiadaná. Podotkla, že náhradu trov konania si ako žalobkyňa voči žalovanej osobitne neuplatňuje. Súčasne poukázala na čl. III bod 3 dohody, v ktorom žalovaná vyhlásila, že si rovnako nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. Na záver žalobkyňa poznamenala, že vo veci bolo nariadené neodkladné opatrenie uznesením Krajského súdu v Košiciach z 27. februára 2026, č.k. -137, pričom pohľadávka bola vysporiadaná, a teda neodkladné opatrenie zákazu nakladania s obchodným podielom žalovanej už nie je potrebné. Konštatovala, že toto v zmysle časového obmedzenia, ktoré je v ňom obsiahnuté, zanikne právoplatným zastavením konania. Žalobkyňa predložila súdu aj Dohodu o predčasnom jednorazovom splatení záväzku, ukončení súvisiacich súdnych sporov a procesnom postupe.

7. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu zo strany žalobkyne došlo ešte pred predbežným prejednaním sporu podľa , resp. pred pojednávaním, súd konanie podľa zastavil (I. výrok).

11. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd skúmal procesnú zodpovednosť u oboch procesných strán. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa musí zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, a preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku, alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie.

15. V posudzovanom prípade došlo k zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne, pričom dôvodom takéhoto konania bolo neskoršie správanie strán sporu, ktorí pred pojednávaním uzavreli Dohodu o predčasnom jednorazovom splatení záväzku, ukončení súvisiacich súdnych sporov a procesnom postupe. Žiadnej zo strán sporu preto nie je možné pričítať zavinenie na zastavení konania (a contrario ). V danom prípade je tiež potrebné poukázať na to, že v zmysle predloženej dohody žalobkyňa ako veriteľ mala vyslovene prehlásiť, že si náhradu trov konania neuplatňuje [(čl. III bod 1 písm. b) dohody] a dlžníci spolu s vedľajším účastníkom vyhlásili, že si neuplatňujú nárok na náhradu trov týchto konaní, nakoľko dôvodom ich zastavenia nie je zavinenie na strane veriteľa, ale predmetná dohoda (čl. III. bod 3 dohody). Súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

16. Podľa neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

17. Podľa neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

18. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie bolo nariadené s časovým obmedzením, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, súd o jeho zrušení osobitným výrokom nerozhodoval, nakoľko zanikne nadobudnutím právoplatnosti tohto uznesenia o zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.