Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/72/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a JUDr. Márie Benkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. Y., A.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., X. A. X, O., dieťa rodičov: otec U. Y.G., A.. XX.XX.XXXX, S.Q. W. G. XXXX/XX, O. - A. U., S..Č.. W. H. C. J.. XX, XXXX W., P., zast.: JUDr. Stanislava Majerová, advokátka so sídlom Kuzmányho 1189/33, Košice, a matka P. Y., H.. T., A.. XX.X.XXXX, W. L. XXXX/XX, O. - A. U., zast.: JUDr. Peter Kuzma, advokát, so sídlom Duklianska 8, Svidník, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. -194 zo dňa 26.03.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zníženie výživného na návrh otca.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol.

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , a o rodine (ďalej len „“).

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností a možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič mal. dieťaťa, ktoré nie je schopné živiť sa samo, má zákonnú vyživovaciu povinnosť, preto túto skutočnosť musí mať vždy na zreteli pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohlo ovplyvniť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Z predloženého odborného lekárskeho posudku je zrejmé, že otec môže vykonávať prácu, fyzicky ľahšiu, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného pre mal. U. zo strany otca v roku 2024 nastali zmeny na strane mal. dieťaťa. Mal. U. v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom chodil do X. triedy na N. školu a v súčasnosti je žiakom X. ročníka na N. škole. Matka pracuje s priemerným čistým mesačným príjmom 917 eur. Otec bol v čase posledného rozhodnutia o výživnom bez príjmu, nebol evidovaný ani na úrade práce a súdu uviedol, že pôjde brigádovať, aj sa prihlási na úrade práce. V súčasnosti je otec poberateľom invalidného dôchodku vo výške 180 eur mesačne, a uviedol súdu, že iný príjem nemá. Zo záverov odborného lekárskeho posudku vyplýva, že menovaný môže vykonávať fyzicky ľahšiu prácu. Skutočnosť, že má zdravotné problémy, preukázal súdu, ale z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že jeho zdravotný stav aj napriek nim tvrdeným zdravotným problémom v súčasnosti nebráni zamestnať sa alebo nebráni vo výkone práce, keďže môže vykonávať fyzicky ľahšiu prácu. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Otec súdu uviedol, že mesačne uhrádza výdavky na cigarety 40 eur. Otec je povinný usmerňovať svoje životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Tým pádom na strane otca súd zohľadnil jeho potencionalitu príjmov formou možnosti doplňovania si svojich príjmov zo zamestnania poukazujúc na výšku minimálnej mzdy na území SR za r. 2025 a 2026, ktorá na základe oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v r. 2025 bola vo výške 816 eur a v r. 2026 vo výške 915 eur. Otec súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že vyčerpal všetky možnosti nájsť si prácu, nevyvinul skutočnú snahu sa zamestnať a dosahovať príjem zodpovedajúci jeho schopnostiam a možnostiam. Na základe takto zisteného stavu súd uzatvára, že v dôsledku vyššieho veku mal. dieťaťa a neustále sa zvyšujúcich sa životných nákladov došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, predovšetkým v jeho prospech a nie v jeho neprospech a návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

5. O trovách konania súd nerozhodoval s poukazom na (ďalej len „“).

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, a to z dôvodu podľa v spojení s . Namietal predovšetkým, že súd nedostatočne zohľadnil jeho tvrdenia a predložené dôkazy o nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý mu sťažuje uplatnenie na trhu práce, a tým aj možnosť dosahovať príjem, z ktorého by mohol pravidelne prispievať na výživu syna. Uviedol, že už rok a pol trpí bez vlastného zavinenia chronickými bolesťami chrbta, ktoré mu niekedy znemožňujú postaviť sa zo stoličky či dlhšie sedieť. Analgetiká mu už neuľavujú, pravidelne navštevuje neurologické kontroly a príčina bolestí dosiaľ nie je objasnená. Dlhodobé zhoršovanie zdravotného stavu s negatívnou prognózou podľa neho preukazujú odborné lekárske posudky o invalidite. Kým posudkom z 18.01.2024 bola miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 20 % s tým, že invalidita nevznikla, posudkom z 09.07.2024, teda len o pol roka neskôr, bola určená na 45 % so vznikom invalidity ku dňu 28.06.2024. Otec ďalej poukázal na svoju kritickú sociálnu a finančnú situáciu. Jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 179,60 eur mesačne, ktorý podľa neho nepokrýva ani výdavky na stravu. Hoci sa nachádza v hmotnej núdzi, nárok na dávku nemá, keďže sa s ním spoločne posudzuje aj jeho zamestnaná manželka. Na návrh matky sa proti nemu vedie exekúcia, jeho príjem však nedosahuje ani sumu, ktorá je z výkonu exekúcie vylúčená. Súdu vytkol, že nezistil skutočný stav, resp. ho nezistil dostatočne, keďže kolízny opatrovník u neho pomery neprešetril. Nevypočul ho osobne, ani nevykonal šetrenie v jeho domácnosti a obmedzil sa výlučne na telefonický rozhovor. Pri riadnom šetrení by sa podľa otca zistilo, v akých skromných pomeroch žije. Na ilustráciu uviedol, že donedávna nemal ani kúpeľňu, ktorú si s manželkou zriadili svojpomocne, pričom väčšinu prác pre jeho zdravotný stav vykonala manželka. Napadnutý rozsudok považoval otec za nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený, bez logicky nadväzujúcich záverov, ktoré by vierohodne vysvetľovali postup súdu pri rozhodovaní. Súd podľa neho nevyhodnotil jeho zdravotný stav a jeho dopad na potenciálny príjem, nevysvetlil, aké druhy práce by otec mohol vzhľadom na vzdelanie a zdravotný stav vykonávať, a ani náznakom nešpecifikoval, akú výšku potenciálneho príjmu pri zohľadnení podmienok trhu práce predpokladá. Závery súdu o potencionalite príjmu označil za všeobecné a vágne, a rozhodnutie preto za nepreskúmateľné, čo podľa ustálenej judikatúry zakladá odvolací dôvod podľa . V nadväznosti na tento odvolací dôvod namietal aj porušenie povinnosti súdu zabezpečiť každej strane rovnakú

možnosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi, spochybniť ich a zaujať k nim stanovisko. Správa kolízneho opatrovníka mu totiž nebola doručená a súd s jej obsahom účastníkov neoboznámil ani na pojednávaní. Tým mu odňal možnosť vyjadriť sa k nej ako k dôkazu, vrátane návrhu kolízneho opatrovníka na rozhodnutie. Otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého U. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a aby mu voči matke priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Matka sa k odvolaniu otca vyjadrila tak, že navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V prvom rade poukázala na to, že rozsudkom Mestského súdu Košice z 01.02.2024, sp. zn. -267, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.02.2024, súd schválil rodičovskú dohodu ako dohodu v záujme maloletého U.. Otec túto dohodu podľa nej uzavrel slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, teda jeho prejav vôle mal všetky náležitosti právneho úkonu aprobovaného súdom. V čase rozhodovania súdu pritom deklaroval, že nemá žiaden príjem. Vyššie výživné mu teda nebolo určené autoritatívnym rozhodnutím súdu, ale sám sa dobrovoľne rozhodol prispievať sumou 120 eur mesačne. Matka zdôraznila, že išlo o zvýšenie výživného po 12 rokoch zo sumy 50 eur na 120 eur mesačne, teda len o 70 eur. To podľa nej dnes v bežnej rodine predstavuje sumu jedného nákupu, hoci jej vlastné finančné pomery jej neumožňujú realizovať takýto nákup dvakrát týždenne. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu matka odmietla. Uviedla, že súd prvej inštancie v konaní sp. zn. zistil, že otec dlhoročne neplatí výživné a o maloletého sa nezaujíma. Sociálne, bytové a rodinné pomery skúmal aj kolízny opatrovník, čo je podrobne premietnuté do napadnutého rozhodnutia. Podľa matky sa otec pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom prejavil prirodzene, teda agresívne a vulgárne, presne tak, ako sa dlhodobo správa k nej aj k maloletému, voči ktorému podľa nej celý život používa hanlivé výrazy. Zdôraznila tiež, že otec žije v P. a jej právnej zástupkyni nie je známe, že by orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mohol vykonávať šetrenie v cudzine. Telefonický rozhovor kolízneho opatrovníka s rodičom je preto podľa nej relevantným, v praxi akceptovaným a dostatočným spôsobom zistenia skutočného stavu. Súd navyše v súlade so zásadou bezprostrednosti a ústnosti zisťoval skutkový stav aj na pojednávaní. K námietkam otca týkajúcim sa jeho zdravotného stavu matka uviedla, že súd prvej inštancie od otca na zistenie skutočného stavu vyžiadal relevantné dôkazy vrátane odborného lekárskeho posudku (bod 16. rozsudku) a riadne sa s nimi vysporiadal. Z posudku vyplýva, že miera poklesu otcovej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %. Sociálna poisťovňa však zároveň odporučila jeho zaradenie na trh práce s tým, že môže vykonávať fyzicky ľahšiu prácu bez zdvíhania a nosenia ťažkých bremien. Súd podľa matky správne vychádzal z posudku vydaného kompetentným orgánom verejnej správy ( v spojení s ). Keďže ide o odbornú otázku, súd nie je oprávnený sám posudzovať, či a v akom rozsahu je otec schopný pracovať. K výhrade, že rozsudok ani nenaznačuje výšku potenciálneho príjmu otca, uviedla, že súd nie je povinný otcovi vyhľadávať pracovné ponuky, ani mu určovať, akú prácu má vykonávať, aj keď niektorí sudcovia tak postupujú. Ako konštatoval súd prvej inštancie, otec nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale ako rodič má zákonnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré sa nedokáže samo živiť. Musí ju preto mať na zreteli pri každom rozhodnutí, ktoré môže ovplyvniť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Z posudku je pritom zrejmé, že fyzicky ľahšiu prácu vykonávať môže (bod 19. rozsudku). Tvrdenia otca, že potrebuje priestor na konsolidáciu pomerov a zlepšenie zdravotného stavu, potom si nájde zamestnanie a bude pravidelne platiť výživné, a že si uvedomuje zodpovednosť voči synovi, označila matka za bezobsažné manifesty. Otec podľa nej neplatí ani minimálne výživné najmenej šesť rokov, bol za to odsúdený trestným súdom a v skutočnosti nemá záujem svoje pomery zlepšiť. Matka uviedla, že by bola ochotná akceptovať nižšie výživné, ak by ho otec kompenzoval osobnou starostlivosťou a skutočným záujmom o maloletého, keďže zmyslom výživného je kompenzovať absenciu starostlivosti druhého rodiča. Otec však podľa nej o syna záujem neprejavuje, ani nedeklaruje, nerobí žiadne kroky, ktoré by takýto záujem preukazovali, a naopak sa chce zbaviť akéhokoľvek prepojenia s ním vrátane plnenia vyživovacej povinnosti. Celú starostlivosť o maloletého už viac ako desať rokov zabezpečuje výlučne matka. Matka ďalej argumentovala, že kým otec v konaní sp. zn. deklaroval nulový príjem a napriek tomu sa zaviazal platiť 120 eur mesačne, v tomto konaní súd zistil, že jeho príjem je 180 eur mesačne. Na strane otca tak došlo k zmene pomerov v prospech maloletého, ktorá odôvodňuje zvýšenie, nie zníženie výživného. Rovnako to platí pre skutočnosť, že maloletý v septembri 2026 nastupuje na X. školu, čo rozhodovacia prax súdov sama osebe považuje za zmenu pomerov opodstatňujúcu zvýšenie výživného. Upozornila tiež, že otec neplní vyživovaciu povinnosť ani v minimálnom rozsahu a výživné za neho formou náhradného výživného plní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zníženie výživného by viedlo aj k zníženiu náhradného výživného, čo by nebolo v najlepšom

záujme maloletého a v konečnom dôsledku by ho ohrozilo. Podľa kolízneho opatrovníka výdavky matky na maloletého ďaleko prevyšujú súčasné výživné. Na podporu svojich tvrdení matka poukázala na údaje Štatistického úradu SR (EU SILC) a analýzy bánk, podľa ktorých celkové životné náklady jednorodičovských domácností vzrástli v roku 2026 oproti roku 2024 približne o 11,5 %. Odkázala aj na Správu o sociálnej situácii obyvateľstva SR Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorej sú jednorodičovské domácnosti najzraniteľnejšou skupinou obyvateľstva s rizikom chudoby takmer 50 %. Napokon zdôraznila, že otec podal návrh na zníženie výživného 28.11.2024, hoci rozsudok, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, nadobudol právoplatnosť len 28.02.2024.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa stotožňuje so závermi a napadnutým rozhodnutím. Skutočnosť, že má otec maloletého zdravotné problémy preukázal súdu, ale z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že jeho zdravotný stav aj napriek nim tvrdeným zdravotným problémom v súčasnosti nebráni zamestnať sa, nebráni vo výkone práce, keďže môže vykonávať fyzicky ľahšiu prácu. Otec súdu uviedol, že mesačne uhrádza výdavky na cigarety 40 eur, čo je nedôvodný výdavok. Otec je povinný usmerňovať svoje životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zdôraznil, že otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť, matka poberá náhradné výživné, styk s maloletým sa nerealizuje, nakoľko maloletý opakovane udáva, že u otca sa necíti dobre. Kolízny opatrovník má za to, že otec podal návrh nedôvodne, predčasne, keďže neuplynula dostatočne dlhá doba a nedošlo k takej zásadnej zmene, o ktorej by súd mal vedomosť a bola potrebná nová úprava.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

10. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutočný stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutočného stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutočný stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky zákonné kritéria rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu výživného zo strany otca a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle dodáva:

12. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu jeho návrhu na zníženie výživného, skúmal odvolací súd primeranosť súdom prvej inštancie naposledy určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust. . V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zníženie výživného je nielen to, či sa výrazne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

14. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že posledná úprava výživného nevzišla z autoritatívneho rozhodnutia súdu, ale zo schválenej dohody rodičov. Otec sa v nej sám zaviazal platiť výživné 120 eur mesačne a uhradiť dlžné výživné 3.000 eur v splátkach. Pri uzavieraní dohody pritom bol, ako sám uviedol, dlhodobo práceneschopný. V období od júna do októbra 2023 poberal nemocenské dávky, trpel ochorením chrbtice, čakala ho operácia, nemal príjem a nebol evidovaný na úrade práce. Z jeho vlastného odvolania navyše vyplýva, že už 18.01.2024, teda pred uzavretím dohody, mu bol vypracovaný odborný posudok o invalidite. Otec teda dohodu uzavrel s plným vedomím svojho zdravotného stavu a svojej príjmovej situácie. Skutočnosti, ktoré v tomto konaní predkladá ako dôvod zníženia výživného, mu boli v podstatnej miere známe už v čase, keď sa k plneniu vo výške 120 eur zaviazal. Na túto okolnosť správne poukázal aj kolízny opatrovník.

15. Súd prvej inštancie správne zohľadnil aj zmenu pomerov na strane maloletého. Maloletý je dnes XX-ročný, je držiteľom preukazu ZŤP, má diagnostikovanú poruchu aktivity a pozornosti a mentálne postihnutie a od septembra XXXX navštevuje strednú školu. Jeho odôvodnené potreby vrátane výdavkov na zdravotnú starostlivosť (stomatologické ošetrenie, dioptrické okuliare), na školu a mimoškolské aktivity s pribúdajúcim vekom objektívne rastú. Pri zmene pomerov je súd povinný prihliadať aj na vývoj životných nákladov ( ). Celú osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá s ním žije v podnájme z čistého príjmu v rozsahu 917 až 955 eur mesačne. Otec sa o maloletého osobne nestará a od augusta 2024 sa s ním nestretol. Aj z tohto pohľadu nastala zmena pomerov v prospech maloletého, a nie v jeho neprospech. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane mal. dieťaťa nenastala taká podstatná zmena, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak jeho zdravotný stav si naďalej vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany matky. Aj bez detailného preukazovania nákladov je nepochybné, že matka musí mal. synovi zabezpečovať v celom rozsahu stravovanie, ubytovanie, veci bežnej potreby (najmä osobnej hygieny, oblečenie, obuv), nevyhnutné školské potreby, obvyklé presuny v rámci mesta, voľnočasové aktivity, ako aj výdavky v súvislosti s zhoršeným zdravotným stavom mal. syna.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že hoci je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, jeho osobnú starostlivosť zabezpečuje výlučne matka, otec matke nevytvára žiaden priestor, kedy by so synom trávil plnohodnotne čas. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že otec sa na nákladoch súvisiacich s uspokojením potrieb dieťaťa (stravné, ošatenie, obuv, náklady na drogériu a hlavne zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom mal. syna, zdravotnou starostlivosťou a voľnočasovými aktivitami, ktoré patria medzi oprávnené náklady vzhľadom na jeho zdravotný stav) nepodieľa, dieťaťu neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť, nestretáva sa s ním vôbec, nemá žiadne výdavky spojené s nákupom jeho potrieb. Pri určení výživného je potrebné zohľadniť uvedenú skutočnosť. Jedným zo zákonných kritérií, na ktoré súd pri určení výšky výživného prihliada, je miera výkonu osobnej starostlivosti o dieťa (, ods. 4 ). Za formu výkonu osobnej starostlivosti je potrebné považovať styk otca s dieťaťom. V prejednávanom prípade však otec nezabezpečuje starostlivosť o dieťa v žiadnom rozsahu.

17. Vo vzťahu k pomerom matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje pomery matky (bod č. 4., 8., 11., 14., 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), je však zrejmé, že matka poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletému varí, perie, pomáha s prípravou do školy a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj mal. syn. Matka zabezpečuje starostlivosť dieťaťa na

pokraji svojich finančných možností, keďže jej príjem je nízky. Na druhej strane otec nemá snahu využiť svoje možnosti, schopnosti na to, aby si navýšil svoj príjem. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými mravmi, aby matka, ktorá zabezpečuje celú starostlivosť, uhrádzala všetky výdavky syna, nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby suplovala vyživovaciu povinnosť otca. Odvolací súd teda k uvedenému konštatuje, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade matka) vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča (v tomto prípade otca). Súdom určené výživné preto odvolací súd prihliadnuc na mieru nulového výkonu osobnej starostlivosti otca považuje za spravodlivú.

18. Otcom navrhované výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje zákonom ustanovené minimum ( ). Je určené pre situácie, keď povinný rodič objektívne nemá schopnosť, ani možnosť dosahovať vyšší príjem. Takáto situácia na strane otca preukázaná nebola. Odvolací súd nemohol prehliadnuť ani to, že otec si vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní a výživné za neho plní štát formou náhradného výživného. Zníženie výživného by sa preto priamo premietlo do zníženia prostriedkov, ktoré maloletý reálne dostáva, čo by bolo v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ).

19. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v ust. , a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z výživného, otca maloletých. Ten namieta významné zmeny na jeho strane, ktoré ovplyvnili schopnosť dosahovať príjem, poukazujúc na jeho vážne zdravotné problémy, svoj návrh o zníženie výživného odôvodňoval zásadnou zmenou svojich pomerov, ktorá mala nastať po poslednom právoplatnom rozhodnutí o určení výživného. Na okraj odvolací súd poznamenáva, že otec podal návrh na zníženie výživného 28.11.2024, teda necelých deväť mesiacov po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda (28.2.2024). Skutočnosti, o ktoré návrh opiera, mu boli v rozhodujúcej miere známe už pri jej uzavretí.

20. Odvolací súd nespochybňuje, že zdravotný stav otca sa od posledného rozhodovania formálne zmenil. Otec podstúpil v septembri 2024 operáciu chrbtice a od 28.6.2024 mu bola priznaná invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Táto zmena však nemá charakter, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného. Rozhodujúce nie je samotné priznanie invalidity, ale to, aká schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť otcovi zostala. Z odborného lekárskeho posudku (č. l. 177 spisu) jednoznačne vyplýva, že otec je schopný vykonávať fyzicky ľahšiu prácu bez zdvíhania a nosenia ťažkých bremien a že sa odporúča jeho zaradenie na trh práce. Ide o odborný záver príslušného orgánu sociálneho poistenia. Súd prvej inštancie z neho správne vychádzal a otec v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by ho spochybňoval. Tvrdenie otca o negatívnej prognóze jeho zdravotného stavu z posudku nevyplýva. Posudok naopak určuje kontrolnú lekársku prehliadku, čo svedčí o predpoklade prehodnotenia zdravotného stavu, nie o jeho definitívnom a trvalom zhoršení.

21. Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 20 % na 45 % preto neznamená stratu schopnosti zabezpečiť si príjem zo zamestnania. Dôsledkom priznania invalidity je navyše to, že otec dnes poberá pravidelný príjem z invalidného dôchodku, hoci v čase uzavretia rodičovskej dohody bol bez príjmu. Invalidný dôchodok pri čiastočnej invalidite nie je náhradou za príjem zo zárobkovej činnosti. Má kompenzovať jej obmedzenie, pričom popri ňom je zárobková činnosť prípustná. Z porovnania pomerov otca tak vyplýva skôr zlepšenie jeho príjmovej situácie, a nie jej zhoršenie, ktoré by odôvodňovalo zníženie výživného.

22. Vo vzťahu k princípu potencionality odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval , ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadnuť nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom Nie je správne ani tvrdenie otca, že súd prvej inštancie ani náznakom nešpecifikoval, z akého potenciálneho príjmu vychádza. Súd v bode 23. napadnutého rozsudku výslovne uviedol, že potenciálne príjmy otca zohľadnil ako možnosť dopĺňať si príjem zo zamestnania, a ako referenčnú hodnotu použil minimálnu mzdu v Slovenskej republike,

t. j. 816 eur v roku 2025 a 915 eur v roku 2026. Túto úvahu spojil so závermi odborného lekárskeho posudku o schopnosti otca vykonávať fyzicky ľahšiu prácu (body 16., 19., 21. a 22.) a s tým, že otec nepreukázal žiadnu snahu zamestnať sa (bod 24.). Minimálna mzda je zákonom garantovanou dolnou hranicou odmeny za akúkoľvek prácu vrátane fyzicky nenáročnej. Ako ukazovateľ potenciálneho príjmu osoby so zachovanou čiastočnou schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť preto obstojí.

23. Súd nie je povinný určiť povinnému rodičovi konkrétnu pracovnú pozíciu, vyhľadávať mu pracovné ponuky či analyzovať jednotlivé druhy prác, ktoré by mohol vykonávať. Takáto povinnosť by prekračovala rámec konania o výživnom. Postačuje, ak súd na základe vykonaného dokazovania vymedzí reálny rámec príjmových možností povinného. Je potom vecou povinného rodiča tvrdiť a preukázať, že tieto možnosti napriek svojej snahe využiť nemôže. Otec v konaní nepreukázal, že by sa uchádzal o zamestnanie, že by bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie (podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. nebol v období od 1.1.2023 do 12/2024 evidovaný), ani že by využil nástroje podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, ktoré právny poriadok poskytuje. Platí pritom zásada, že pri určovaní výživného má princíp potencionality prednosť pred princípom fakticity. Povinný rodič sa nemôže úspešne dovolávať nízkeho príjmu, ak nevyvinul snahu dosahovať príjem zodpovedajúci jeho schopnostiam a možnostiam ( ).

24. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že aj pri zohľadnení príjmu len z čiastočného úväzku za minimálnu mzdu by potenciálny príjem otca spolu s invalidným dôchodkom predstavoval približne 640 eur mesačne. Výživné 120 eur by z neho tvorilo necelú pätinu. Pri plnom úväzku by išlo o približne 1.095 eur mesačne a výživné by predstavovalo len okolo 11 %. Takto určené výživné nemožno považovať za neprimerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Aj pri jeho aktuálnom príjme platí, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča (bod 19. napadnutého rozsudku). Ak otec vynakladá mesačne približne 40 eur na tabakové výrobky, nemožno jeho tvrdenie o úplnej neschopnosti prispievať na výživu syna považovať za presvedčivé. Preto je správny záver súdu o aplikácii princípu potencionality príjmov.

25. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR nemusí odôvodnenie rozhodnutia odpovedať na každú jednotlivú argumentáciu strany. Musí však zrozumiteľne a presvedčivo vysvetliť dôvody, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné. Za nepreskúmateľné možno považovať len také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, z akých skutkových zistení súd vychádzal a akými úvahami dospel k svojim záverom. Takéto nedostatky napadnutý rozsudok nevykazuje. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše tvoria jeden celok.

26. Námietku, že kolízny opatrovník neprešetril pomery otca v mieste jeho bydliska a obmedzil sa na telefonický rozhovor, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Otec má bydlisko v P. (W.). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva svoju pôsobnosť na území Slovenskej republiky a šetrenie v domácnosti v cudzine vykonať nemôže. Telefonický kontakt s otcom bol za týchto okolností primeraným spôsobom zistenia jeho stanoviska. Podstatné je, že skutočný stav nezisťuje kolízny opatrovník, ale súd. Správa kolízneho opatrovníka je len jedným z dôkazov, ktorý súd hodnotí jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi ( v spojení s ). Súd prvej inštancie otca na pojednávaní osobne vypočul a otec mal možnosť podrobne opísať svoje bytové, sociálne a majetkové pomery. Ako vyplýva z bodu 7. napadnutého rozsudku, aj to využil: uviedol výšku invalidného dôchodku, náklady na kúrenie, vodu a odpad, neplatenie za elektrinu, príjem manželky aj výdavky na tabak. Súd prvej inštancie mal tak k dispozícii dostatok poznatkov o pomeroch otca. Skutočnosti, ktoré podľa otca mohlo priniesť šetrenie v domácnosti (skromné bytové podmienky, svojpomocne zriadená kúpeľňa), by na posúdení veci nič nezmenili. Rozhodujúce totiž nie sú aktuálne skromné pomery otca, ale jeho nevyužité príjmové možnosti.

27. Odvolací súd nezistil ani vadu konania spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Písomné správy kolízneho opatrovníka z 13.1.2025 a 1.12.2025 sú súčasťou spisu. Kolízny opatrovník na pojednávaní za prítomnosti otca ústne predniesol svoje stanovisko vrátane návrhu na rozhodnutie (bod 10. napadnutého rozsudku). Otec sa k nemu mohol bezprostredne vyjadriť a mal tiež právo nahliadnuť do spisu a

oboznámiť sa s obsahom správ. Najmä však nie každé procesné pochybenie zakladá odvolací dôvod podľa . Musí ísť o vadu takej intenzity, že reálne zasiahla do práva strany na spravodlivý proces. Otec v odvolaní neuviedol, aké konkrétne skutočnosti by k správam kolízneho opatrovníka namietal, ani aké dôkazy by predložil, ktoré by mohli viesť k inému rozhodnutiu. Obsahom správ sú pritom v podstatnej časti jeho vlastné vyjadrenia z telefonických rozhovorov, vyjadrenia matky a maloletého. Napadnuté rozhodnutie nie je založené na obsahu správ kolízneho opatrovníka, ale na listinných dôkazoch o príjmoch rodičov, na odbornom lekárskom posudku a na výsluchu účastníkov. Otec mal navyše možnosť vyjadriť sa k obsahu správ v odvolaní a túto možnosť aj využil.

28. Naposledy stanovené výživné s prihliadnutím na iba matkou realizovanú osobnú starostlivosť o dieťa a tomu zodpovedajúci podiel na jeho výžive, na potencionálne dosahovaný príjem otca, pri komparácii oprávnených výdajov dieťaťa, považuje odvolací súd odvolací návrh odvolateľa na zníženie vyživovacej povinnosti, za rozporný s najlepším záujmom dieťaťa, ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletému dieťaťu. Za týchto okolností neexistuje žiadny dôvod znižovať jeho zákonnú povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Odvolacie námietky otca teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku. Preto za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny, postupom vyplývajúcim z ustanovenia , v spojení s ustanovením .

29. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa ods. 1 v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V súdenej veci odvolací súd nevzhliadol žiadny z dôvodov, pre ktoré by bolo nutné alebo spravodlivé postupovať podľa ust. a , a preto žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uplatnený návrh otca na priznanie náhrady trov konania považuje odvolací súd len za formalizmus, keďže otec je zastúpený advokátom z Centra právnej pomoci. Žiadna vecná argumentácia, ktorá by dôvodila odklon od všeobecne aplikovaného ust. v konaní prednesená nebola.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).