Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-168-2019.pdf
PDF · 123.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/168/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Ľ. Z., R.. XX. XX. XXXX, D. X.K.S. XXXX/X, C. R. T. o zaplatenie 331,94,- eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 331,94,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 331,94,- eur od 18. 12. 2018 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 331,94,- eur spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 331,94,- eur od 18. 12. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 17. 12. 2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 20. 09. 1999 zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“ Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 09. 07. 2003 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do uplynutia výpovednej doby uvedenej v podaní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 513,55,- eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 331,94,- eur, z riadneho úroku vo výške 89,07,- eur, z úroku z omeškania vo výške 25,33,- eur a z poplatkov vo výške 67,21,- eur v súlade s
prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonala žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 331,94,- eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 331,94,- eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 181,61,- eur, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 89,07,- eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 25,33,- eur a z neuhradených poplatkov vo výške 67,21,- eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 18. 12. 2018, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1059/2018/CE spoločne s prílohou, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a. s., Výpoveď zmluvy zo dňa 09. 07. 2003, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 14. 04. 2018, Výzvu zo dňa 12. 09. 2018, Výzvu zo dňa 12. 04. 2017, Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 a násl. zákona č. 40/1964 Zb. zo dňa 03. 01. 2019, Pokus o zmier zo dňa 04. 11. 2019, zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 16. 08. 2005.
3. Podaním doručenom súdu žalobca uviedol, že dňa 20. 09. 1999 uzavrel postupca a žalovaný Zmluvu o sporožírovom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Následne dňa 16. 08. 2005 uzavrel postupca a žalovaný Zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru postupcom žalovanému v sume, mene a podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Dňa 17. 12. 2018 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 513,55,- eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 331,94,- eur, z poplatkov vo výške 67,21,- eur, riadneho úroku vo výške 11,19,- eur, úroku z omeškania zmluvného v sume 11,19,- eur a úroku z omeškania zákonného v sume 14,14,- eur. Z úrad žalovaného bola započítaná na istinu suma vo výške 76.929,59,- eur, na poplatky suma vo výške 625,55,- eur, na riadny úrok suma vo výške 66,72,- eur a na úrok z omeškania suma vo výške 0,33,- eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného ku dňu vypovedania zmluvy/ vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžného zostatku - to je ku dňu 14. 04. 2018, predstavuje sumu vo výške 499,41,- eur (v platobnej histórií evidované ako „Presun pohľadávky do úveru“) a v zmysle započítania vykonaných úhrad pozostáva z istiny vo výške 331,94,- eur, z poplatkov vo výške 67,21,- eur, riadneho úroku vo výške 67,21,- eur a úroku z omeškania zmluvného v sume 11,19,- eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 331,94,- eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru.
4. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu v písomnom podaní uviedol, že dňa 20. 09. 1999 uzavrel postupca a žalovaný Zmluvu o sporožírovom účte. Tento sporožírový účet bol po zmene interného systému pôvodného veriteľa vedený pod č. XXXXXXXXXX/XXXX. Následne dňa 16. 08. 2005 uzavrel postupca a žalovaný Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 10 000,00,- Sk k účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje svoju pohľadávku v zmysle Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX. Dňa 14. 04. 2018 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlžného zostatku/Odstúpenie od zmluvy. Po tomto dátume pôvodný veriteľ evidoval pohľadávku ako úver pod č. XXXXXXXXXX. Pod týmto číslom došlo aj k jeho postúpeniu.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere, na základe ktorej žalovaná čerpala finančné prostriedky. Žalobca predložil súdu výpis jednotlivých transakcií, z ktorého vyplýva, že žalovaná čerpala finančné prostriedky v celkovej výške 77.261,53,- eur a poukázala kreditné úhrady vo výške 76.884,50,- eur. Uplatnená suma tak predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými úhradami. Vo zvyšnej časti si žalobca postúpenú pohľadávku neuplatňuje. Žalovaná do dnešného dňa tvrdenia, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela. Z tohto dôvodu žalobca je toho názoru, že pohľadávku preukázal riadne, čo do dôvodu a čo do jej výšky, preto je toho názoru, že žalobca je v celom rozsahu dôvodná.
6. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila. Svoju neprítomnosť neospravedlnila, pojednávanie odročiť nežiadala.
7. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 20. 09. 1999 zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej predmetom je zriadenie účtu bankou pre klienta, vydanie platobnej karty k účtu pre klienta.
8. Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 16. 08. 2005 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úveroví rámec 10.000,- Sk, pri type úrokovej sadzby: premenlivá, 11,65% p. a., splatnosť úrokov: mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť úveru: 15. 08. 2006, číslo sporožírového účtu dlžníka: XXXXXXXXXX/XXXX.
9. Podľa čl. II bod 1 Zmluvy sa veriteľ pri kontokorentnom úvere zaväzuje dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v kontokorentnej zmluve aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru je dlžník oprávnený požadovať až do času konečnej splatnosti v rozsahu úverového rámca dohodnutého v zmluve o kontokorentnom úvere.
10. V zmysle čl. III ods. 1 Zmluvy sa Zmluva uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania Zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania Zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi Veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania Zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka.
11. Podľa čl. III ods. 2 Zmluvy je úver splatný v deň splatnosti uvedený v Základných podmienkach zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy sa splatnosť Úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t. j. o rok.
12. Listom zo dňa 09. 07. 2003 označeným ako výpoveď zmluvy o sporožírovom účte č. účtu XXXXXXXXXX, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanej, že vypovedá zmluvu o účte č. XXXXXXXXXX. Výpoveď nadobudne účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola táto výpoveď doručená. Ručne je pri predmetnom liste dopísaná žiadosť o zrušenie tejto výpovede.
13. Odstúpením od zmluvy zo dňa 14. 04. 2018 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanej, že odstupuje od zmluvy, na základe ktorej jej banka poskytla a viedla účet I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
14. Výzvou zo dňa 12. 09. 2018 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanej, že výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 12. 09. 2018 sumu 506,54,- eur. V prípade ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
15. Výzvou zo dňa 12. 04. 2017 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banke ku dňu 31. 03. 2017 vo výške 39,92,- eur s prísl.
16. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1059/2018/CE zo dňa 17. 12. 2018 a príloh k tejto zmluvy vyplýva, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu, čím bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu. Táto skutočnosť bola žalovanej oznámená Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 12. 2019.
17. Oznámením Slovenskej sporiteľne a. s. adresované žalovanej dňa 03. 01. 2019 jej oznámila, že banka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 17. 12. 2018 postúpila pohľadávku na spoločnosť EOS KSI Slovensko s. r. o.
18. Pokusom o zmier zo dňa 04. 11. 2019 vyzval právny zástupca žalobcu žalovanú na úhradu sumy 528,19,- eur.
19. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“) účinného v čase uzavretia zmluvy touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
22. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
23. Podľa § 4 ods. 2 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
24. V zmysle § 4 ods. 3 zákona zmluva ďalej obsahuje : a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
25. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba (§ 4 ods. 4 zákona).
26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
27. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).
28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
29. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
30. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
32. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
33. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
34. V zmysle § 3 nariadenia účinného v čase uzatvorenia zmluvy je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Podľa § 150 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
36. V zmysle § 151 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
37. Podľa § 132 ods.1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
40. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
41. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
42. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci N. H. F. T. D. I. R. W. (C240/98) a medzi T. F. T. a J. R.. T. D. Y. a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
43. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
44. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
45. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
46. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovanou bola dňa 16. 08. 2005 uzavretá zmluva o kontokorentnom úvere, pričom právny predchodca žalobcu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok, platne postúpil pohľadávku na žalobcu, čím je preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.
47. Ďalej súd zistil, že podľa typu Zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
48. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka ). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t. j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.
49. Po skonštatovaní o aktívnej legitimácii žalobcu súd pristúpil k samotnému posúdeniu nároku.
50. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 20. 09. 1999 zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX. Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 16. 08. 2005 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úveroví rámec 10.000,- Sk, pri type úrokovej sadzby: premenlivá, 11,65% p. a., splatnosť úrokov: mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť úveru: 15. 08. 2006, číslo sporožírového účtu dlžníka: XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaná úverový rámec čerpala, a vykonávala aj úhrady, čo vyplýva, z výpisu z účtu z povoleného prečerpania. Na poskytnutý úver však neuhradzovala splátky na čas. Pre toto omeškanie došlo k výpovedi zmluvy a k zosplatneniu úveru.
51. Dňa 17. 12. 2018 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 513,55,- eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 331,94,- eur, z poplatkov vo výške 67,21,- eur, riadneho úroku vo výške 11,19,- eur, úroku z omeškania zmluvného v sume 11,19,- eur a úroku z omeškania zákonného v sume 14,14,- eur. Z úrad žalovaného bola započítaná na istinu suma vo výške 76.929,59,- eur, na poplatky suma vo výške 625,55,- eur, na riadny úrok suma vo výške 66,72,- eur a na úrok z omeškania suma vo výške 0,33,- eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného ku dňu vypovedania zmluvy/ vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 499,41,- eur a pozostáva z istiny vo výške 331,94,- eur, z poplatkov vo výške 67,21,- eur, riadneho úroku vo výške 67,21,- eur a úroku z omeškania zmluvného v sume 11,19,- eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 331,94,- eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru.
52. Žalobca si žiadal priznať iba sumu nesplateného úverového rámca vo výške 331,94,- eur. Žalovaná žalovaný dlh nerozporovala. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na zákonné ustanovenia a dôkazy, tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Z listinných dôkazov mal súd preukázanú dôvodnosť a výšku zostatku nesplateného záväzku žalovanej a preto žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Preto žalovaná je povinná žalobcovi uhradiť sumu 331,94,- eur. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku a to istiny dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 18. 12. 2018 zo sumy istiny odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že od dňa 18. 12. 2018 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % a preto výšku úroku z omeškania súd stanovil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
53. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
54. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
55. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a túto priznal žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
58. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.