Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/11/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XXX, D., o zaplatenie 3.966,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -149 zo dňa 24. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol podanú žalobu (I. výrok) a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom a citáciou , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy – 25. 02. 2016, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky – 08. 07. 2025 a , .

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca (ako právny nástupca VÚB a.s. Bratislava podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 07. 2025) svojou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.966,72 eur s príslušenstvom ako zaplatenia istiny nesplatenej časti úveru zo zmluvy o flexipôžičke č. 001832211190216 zo dňa 25. 02. 2016, ktorého konečná splatnosť nastala dňa 12. 02. 2024, ktoré sumy pozostávajú z nepremlčaných splátok splatných od 12. 11. 2022 do 12. 02. 2024 (3.966,72 eur) a tiež sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania, pretože žalovaná bola s platením peňažného dlhu v omeškaní (zo sumy 4.166,72 eur, čo bola celá nesplatená časť istiny úveru) a zo sumy 3.966,72 eur (po úhrade sumy 250,- eur žalovanou po pôvodnom postúpení pohľadávky). Tvrdil, že príjmy žalobkyne nepostačovali na úhradu splátok úveru, a preto by bolo v rozpore s ochranou spotrebiteľa, keby napriek tomu mala žalovaná plniť celú dohodnutú výšku splátky, naopak tvrdil, že zmluvou o úvere bola dohodnutá doba splatnosti úveru, jeho konečná splatnosť aj počet a termíny splátok a nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, mení sa výlučne výška splátky, ktorá práve aj úrok a poplatky obsahovala, nemení sa však žiadna ďalšia podmienka.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť a tvrdila, že neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu i výšky, keď už v predchádzajúcom konaní súd žiadala, aby posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, vzniesla námietku premlčania a uviedla, že žalobca sa snaží obísť premlčanie tým, že rozpočíta istinu na celú dobu splatnosti a že podľa nej, ak je zmluva bezúročná a bez poplatkov, je spotrebiteľ povinný vrátiť len poskytnutú istinu a to v dohodnutých splátkach, teda pri úvere 25.000,- eur mala istinu vrátiť pri splátkach vo výške 354,64 eur v počte 70,49 splátok, a teda premlčacia doba uplynula dňa 12. 03. 2025.

5. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 10. 10. 2024 a sp. zn. zo dňa 27. 02. 2025 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 27. 10. 2021, v zmysle ktorých nastúpenie domnienky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru samo o sebe nemá vplyv na výšku dohodnutej mesačnej splátky a je nutné zachovať dohodnutú výšku a splatnosť splátok, len sa tieto úhrady majú započítavať výlučne na istinu, čím sa skráti doba splácania úveru. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 08. 2021, ktorý skonštatoval: „V konaní všeobecné súdy riešili otázku výkladu toho, aký vplyv má to, že podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov na povinnosť dlžníka splatiť úver v dohodnutých splátkach. Pri zodpovedaní tejto otázky súdy dospeli k záveru, že dlžník je povinný takýto úver splatiť vo výške dohodnutých splátok, teda že záver o bezúročnosti nemá žiaden vplyv na výšku dohodnutých splátok v tom význame, že jednotlivé splátky by sa mali pomerne znížiť o úroky a poplatky. Takýto výklad všeobecných súdov nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona a v podstate je vyplnením jeho medzery, či skôr dotvorením následkov pomerne nového inštitútu spotrebiteľského práva. Tento výklad vedie k tomu, že dlžník nie je povinný platiť dojednané úroky a poplatky, no istinu musí splatiť v dojednanej výške splátok. Na tomto závere nie je badateľné žiadne popretie zmyslu zákona, ktoré by narúšalo spravodlivosť alebo ktoré by bolo možné považovať za svojvoľné.“

6. Pred tým, než súd prvej inštancie pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti žaloby, bolo potrebné riešiť otázku platnosti postúpenia pohľadávky voči žalovanej na žalobcu a teda jeho aktívnu vecnú legitimáciu (pasívna vecná legitimácia žalovanej je daná a je odvodená od jej postavenia v danom právnom vzťahu ako dlžníka).

7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 25. 02. 2016 úverovú zmluvu č. 001832211190216, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume 25.000,- eur, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 12. 02. 2024. V konaní vedenom pod sp. zn. Okresný súd Nové Zámky už právoplatne rozhodol o tom, že predmetná úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, pričom žalobca v tomto konaní nebol aktívne vecne legitimovaný, pretože nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na neho. Súd prvej inštancie musel z týchto záverov vychádzať a s poukazom na tieto skutočnosti ako aj na to, že konečná splatnosť úveru nastala podľa zmluvy dňa 12. 02. 2024 skonštatoval, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je platné a došlo k nemu v súlade so zákonom. Je teda zrejmé, že konečná splatnosť predmetného úveru uplynula dňa 12. 02. 2024, kde úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom súd prvej inštancie mal zo zhodných vyjadrení strán sporu za preukázané, že z úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý v sume 25.000,- eur, uhradila žalovaná sumu 19.726,59 eur. Nesplatenou časťou istiny úveru je potom suma 5.273,41 eur, z ktorej žalobou bola uplatnená voči žalovanej jej časť v sume 3.966,72 eur ako 16 splátok úveru, ktoré podľa žalobcu nie sú premlčané a ktoré boli splatné v dňoch 12. 11. 2022 až 12. 02. 2024.

8. Vychádzajúc z judikatúry uvedenej vyššie súd prvej inštancie skonštatoval, že je zrejmé, že v prípade, že bolo určené, že úver je bezúročný a bez poplatkov, dlžník nie je povinný platiť dojednané úroky a poplatky, no istinu musí splatiť v dojednanej výške splátok, inými slovami výška dohodnutej splátky sa nemení, zmení sa v takom prípade iba počet splátok. S prihliadnutím na rozsah istiny uplatnenej v tomto konaní žalobcom a skutočnosť, o ktoré splátky úveru malo ísť, ako aj s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia, súd prvej inštancie skonštatoval, že povinnosťou žalovanej (s ohľadom na to, že úver bol bezúročný a bez poplatkov) bolo pri zachovaní výšky dohodnutých splátok (354,64 eur mesačne) počnúc od 12. 05. 2016 uhradiť výlučne istinu úveru vo výške 25.000,- eur, teda uhradiť 70 splátok po 354,64 eur mesačne počnúc od 12. 05. 2016 do 12. 02. 2022 a poslednú splátku v mesiaci marec 2022 vo výške 175,20 eur, čím by došlo ku splateniu celej istiny úveru, na zaplatenie ktorej mal veriteľ nárok. Každá z týchto splátok sa pritom podľa premlčuje osobitne, pričom premlčacia lehota, ktorá

je 3-ročná, začína plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej splátky. Žaloba žalobcu bola na súde podaná dňa 06. 11. 2025. Pri 3-ročnej premlčacej lehote sú teda premlčané všetky splátky úveru splatné pred dňom 06. 11. 2022. Splatnosť poslednej splátky, ktorú by mala žalovaná uhradiť (pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru) nastala dňa 12. 03. 2022 (teda skôr než pred dátumom 06. 11. 2022). Všetky splátky uvedeného úveru sú premlčané, nakoľko premlčacia lehota každej z nich uplynula skôr než 3 roky pred podaním žaloby na súde. Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať a súd prvej inštancie žalobu zamietol.

9. Pokiaľ ide o posúdenie, či rozhodnutiu súdu vo veci nebráni prekážka konania res iudicata, súd prvej inštancie skonštatoval, že tomu tak nie je, pretože oproti pôvodnému konaniu (sp. zn. ) síce ide o totožnosť strán sporu, nie však o totožnosť predmetu konania (keď predmetom konania je výlučne zaplatenie istiny úveru) a najmä od rozhodnutia súdu v uvedenej veci došlo k zmene skutkových okolností zásadných pre rozhodnutie súdu vo veci, a to najmä v tom, že uplynula konečná splatnosť predmetného úveru a to dňa 12. 02. 2024.

10. Súd prvej inštancie tiež považoval za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniu žalobcu prednesenému na záverečnom pojednávaní o tom, že príjmy žalobkyne nepostačovali na úhradu splátok úveru, a preto by bolo v rozpore s ochranou spotrebiteľa, keby napriek tomu mala žalovaná plniť celú dohodnutú výšku splátky. Žalobca tvrdil, že zmluvou o úvere bola dohodnutá doba splatnosti úveru, jeho konečná splatnosť aj počet a termíny splátok, a nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, mení sa výlučne výška splátky, ktorá práve aj úrok a poplatky obsahovala, nemení sa však žiadna ďalšia podmienka. Súd prvej inštancie mal za to, že jednak je v rozpore s dobrými mravmi, keď sa v situácii, kedy zmluvné podmienky úverovej zmluvy týkajúce sa poplatkov a úrokov úveru boli vyhlásené za neprijateľné, sa právny nástupca veriteľa odvolával na to, že by bolo potrebné prihliadať na ochranu spotrebiteľa (keď na ňu práve jeho právny predchodca neprihliadal) a najmä je tvrdenie žalobcu o tom, že sa po vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mení výlučne výška splátky (nie ich počet a splatnosť) v rozpore s rozhodnutiami, ktoré sú uvedené vyššie a tvrdenie žalobcu v tomto smere nemá žiadnu zákonnú oporu a nie je relevantné.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalovanej v konaní plne úspešnej priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške jej nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie zo dňa 12. 05. 2026 z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Žalobca mal za to, že so skutočnosťami, ktoré namietal na pojednávaní konanom dňa 25. 03. 2026, resp. skutkovým stavom prejednávaného prípadu, sa súd prvej inštancie vysporiadal arbitrárnym a nepreskúmateľným spôsobom, ktorým neposkytol odpoveď, resp. posúdenie na namietanú skutočnosť, a teda, že nemožno od spotrebiteľa žiadať platenie splátok úveru v plnej výške v situácii, ak je úver bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že príjmy spotrebiteľa nepostačovali na úhradu týchto splátok. Konajúci súd prvej inštancie sa vo vzťahu k námietke žalobcu vyjadril len tak, že jednou vetou konštatoval rozpor s dobrými mravmi a rozpor s rozhodnutiami iných súdov v iných skutkových okolnostiach. Takéto vysporiadanie podľa názoru žalobcu nemôže mať oporu v spravodlivom súdnom procese, pretože individuálne právne posúdenie prejednávaného prípadu de facto v rozhodnutí úplne absentuje, resp. je svojvoľné a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal s odlišnosťou skutkových okolností prejednávaného prípadu, kedy žalovaný ako spotrebiteľ nemal finančné prostriedky na úhradu celých splátok (čo bol aj dôvod určenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov), no napriek tomu súd prvej inštancie dotváral právo úplne bez logického či právneho zdôvodnenia s cieľom, aby bol dodávateľ v spotrebiteľskom spore neúspešný za každú cenu. V stovkách súdnych sporov, kedy boli voči spotrebiteľom uplatnené výlučne splatné splátky a súdy dospeli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, boli žaloby žalobcu zamietnuté s odôvodnením, že nemožno od spotrebiteľa vyžadovať ich plnú úhradu (obzvlášť v prípade, ak dôvod bezúročnosti predstavuje nedostatočnú bonitu spotrebiteľa), no napriek tomu súd prvej inštancie v prejednávanom prípade podľa názoru žalobcu ohýba právo opačným smerom, aby bol veriteľ vždy a za každú cenu v konaní

neúspešný, a to bez toho, aby sa s námietkou žalobcu riadne a presvedčivo vysporiadal. Konštatovanie rozporu s dobrými mravmi jednou vetou je absolútne nepresvedčivé, nezákonné a nepreskúmateľné. Takéto svojvoľné odôvodnenie konajúceho súdu naráža na základne princípy právneho štátu, nakoľko nemožno pripustiť, že pokiaľ sa súd nevie presvedčivo vysporiadať s námietkami protistrany, tak ich tendenčne označí za rozporné s dobrými mravmi a môže tak rozhodnúť svojvoľne podľa vlastnej ľubovôle v úplne každom prípade. Rovnako tak odkaz na iné rozhodnutia, ktoré sa týkajú iného skutkového stavu, teda nie stavu, kedy bol úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nedostatočných príjmov spotrebiteľa na úhradu celých splátok úveru, nemôže nahrádzať individuálne právne posúdenie súdu. Nie je možné pripustiť, aby kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia bolo možné splniť len skopírovaním iného rozhodnutia s opakovaným poukazovaním na takto uvedené rozhodnutie iného súdu, uvedené by totiž predstavovalo porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

14. Na základe uvedeného žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neposkytol odpoveď na rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcu, ktoré žalobca namietal na pojednávaní, v dôsledku čoho je odôvodnenie jeho rozhodnutia nepreskúmateľné, čím súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Následne žalobca poukázal v súvislosti s povinnosťou riadne odôvodniť súdne rozhodnutie na konkrétnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.

15. Podľa názoru žalobcu konajúci súd len opakovane odkazuje na rozhodnutia súdov v odlišných skutkových okolnostiach bez toho, aby vec individuálne skutkovo a právne posúdil a riadne sa vysporiadal s námietkou žalobcu. V tomto smere preto žalobca rovnako ako na pojednávaní uviedol, že výklad právnych predpisov musí vždy nadväzovať na individuálne zistený skutkový stav a nemožno len kopírovať iné rozhodnutia, ktoré súd bude zamieňať vždy na prospech jednej a tej istej strany. Je preto potrebné dôsledne zvážiť, či je uplatnený výklad súdu prvej inštancie zákonný a v súlade s ochranou spotrebiteľa, nakoľko týmto postupom musí súd akceptovať, že pokiaľ je úver bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nízkeho príjmu spotrebiteľa, tak ho súd odsudzuje na vznik dlhu a úrokov z omeškania, nakoľko mu ukladá povinnosť platiť celé splátky úveru, t. j. v plnej výške bez ohľadu na to, či spotrebiteľ má príjmy na ich splatenie alebo nie. Ak teda spotrebiteľ nebude uhrádzať splátky v plnej výške, ako to prezentuje konajúci súd prvej inštancie, tak je nutné prijať právny záver, že všetky banky a veritelia sú oprávnení podávať žaloby na spotrebiteľa už pri prvých omeškaniach so zaplatením celých splátok, pretože spotrebiteľ musí platiť celú výšku splátok vždy bez ohľadu na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, čo je však podľa názoru žalobcu v rozpore s cieľom ako aj zmyslom zákona. Takýto výklad je úplne v rozpore s ochranou spotrebiteľa, základnými princípmi spravodlivosti aj základnou logikou veci, nakoľko súdy nemôžu aplikovať jeden výklad ustanovenia vždy odlišne v závislosti od toho, aby bol veriteľ v súdnom konaní neúspešný za každú cenu bez ohľadu na skutkové okolnosti prípadu.

16. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pokiaľ uzavrel, že následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má za následok vždy len zníženie počtu splátok bez ohľadu na dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, a teda aj v prípade, pokiaľ týmto dôvodom bol nepostačujúci príjem spotrebiteľa na úhradu celej výšky splátok, čím spotrebiteľa núti na úhradu pohľadávky, na ktorú nemá dostatočný rozpočet a zapríčiňuje tak jeho omeškanie a zadĺženie.

17. Zároveň žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru vyšších súdnych autorít – vrátane samotného odvolacieho súdu, ktoré aplikujú ako následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zníženie výšky splátok so zachovaním doby splácania a splatnosti splátok práve s ohľadom na ochranu spotrebiteľa – čoho následkom bolo zamietnutie žaloby veriteľa. Žalobca zároveň poukazuje na to, že táto argumentácia bola súdmi používaná ako dôvod na zamietnutie jeho pôvodných žalôb, a preto pokiaľ aktuálne súd účelovo mení výklad totožného inštitútu len s cieľom zamietnuť žalobu za každú cenu, tak uvedené navodzuje dojem ohýbania práva, nakoľko súdy vytvárajú vlastné podmienky, ktoré v každom súdnom spore menia podľa vlastného uváženia vždy tak, aby žalobca nemohol byť v súdnom spore úspešný. Uvedené rozhodnutia, podľa názoru žalobcu, zároveň dôrazne vylučujú možnosť súdu nahrádzať individuálne právne posúdenie odkazom na iné rozhodnutia, nakoľko existuje väčší počet súdnych rozhodnutí, ktoré odporujú záverom súdu a podporujú argumentáciu žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre (sp. zn. zo 20. 07. 2022 a zo dňa 16. 11. 2021), Krajského súdu v Prešove (sp. zn. zo dňa 07.

03. 2019), Krajského súdu v Žiline (sp. zn. zo dňa 26. 04. 2017) a ďalších rozhodnutí Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Banskej Bystrici.

18. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie v posudzovanom prípade nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces – nakoľko odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je preskúmateľné, keďže k námietke žalobcu súd len jednou vetou konštatoval porušenie dobrých mravov a poukázal na iné súdne rozhodnutia v iných skutkových okolnostiach a zároveň vec nesprávne právne posúdil. Na základe vyššie uvedeného žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania.

19. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila vo svojom podaní zo dňa 03. 06. 2026, pričom mala za to, že odvolanie nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho výrok o zamietnutí žaloby je vecne správny.

20. Mala za to, že súd prvej inštancie posúdil predmetný spor v súlade s ust. a najmä s interpretačným pravidlom citovaným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 06. 2013, podľa ktorého pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa, pričom aj záver súdu prvej inštancie o zachovaní pôvodnej zmluvne dohodnutej výšky jednotlivých splátok je v súlade s týmto pravidlom. Opačný výklad by pri posudzovaní premlčania znamenal výrazne nepriaznivejšie postavenie spotrebiteľa. Bezúročnosť úveru, pričom je podľa názoru žalovanej irelevantný jej dôvod, nadobúda zásadný právny význam v otázke premlčania, a to nie ako dôvod na pomerné krátenie splátok, ale ako sankcionovanie veriteľa pre vady zmluvy, pre ktoré sa každá zmluvne dohodnutá splátka v plnej výške započítava výlučne na úhradu istiny. Právny názor žalobcu v odvolaní je tak v priamom rozpore s logikou osobitného režimu spotrebiteľských zmlúv, ktorý má spotrebiteľa, v rámci dorovnania jeho postavenia ako slabšej zmluvnej strany v úverovom vzťahu tzv. privilegovať, a nie ho voči veriteľovi znevýhodňovať. Výklad žalobcu by postavil spotrebiteľa do horšieho postavenia, než by mal dlžník v nespotrebiteľskom vzťahu. Tam by totiž takéto závažné vady úverovej zmluvy spôsobovali jej neplatnosť, ktorá by zakladala povinnosť okamžitého vrátenia istiny z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom premlčacia doba takéhoto nároku by nepochybne uplynula.

21. Záverom žalovaná poukázala na to, že právny názor súdu prvej inštancie má oporu aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, konkrétne sp. zn. zo dňa 26. 08. 2021, pričom tiež odkázala aj na ďalšie rozhodnutia odvolacích súdov (Krajský súd v Košiciach a Krajský súd v Trenčíne) s obdobnými závermi.

22. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17. 07. 2026 žalobca zotrval na podanom odvolaní, pričom v súvislosti s nálezom predložil odlišné stanovisko sudcu JUDr. Petra Straku. Žalobca zastáva názor, že v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nedochádza k skráteniu splatnosti úveru.

23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pričom dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. potvrdiť ako vecne správny.

24. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že sa žalobca (ako právny nástupca Všeobecnej úverovej banky a.s. podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 07. 2025) svojou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.966,72 eur s príslušenstvom ako zaplatenia istiny nesplatenej časti úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru - flexipôžičke č. 001832211190216 zo dňa 25. 02. 2016, ktorého konečná splatnosť nastala dňa 12. 02. 2024, ktorá suma pozostáva zo súčtu nepremlčaných splátok splatných od 12. 11. 2022 do 12. 02. 2024 (spolu v žalovanej sume 3.966,72 eur) a tiež sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania, pretože žalovaná bola s platením

peňažného dlhu v omeškaní. Žalobca pri určení výšky splátky vychádzal z pomeru sumy čerpanej istiny úveru a počtu splátok v zmysle zmluvy (25.000,- eur/ 94 splátok = 260,42 eur). Zvyšnú časť sumy si žalobca v konaní neuplatnil.

25. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť a tvrdila, že neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu i výšky, keď už v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. súd žiadala, aby posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, vzniesla námietku premlčania a uviedla, že žalobca sa snaží obísť inštitút premlčania tým, že bez akéhokoľvek právneho alebo zmluvného dôvodu umelo znižuje mesačnú splátku istiny a naťahuje splatnosť. Podľa jej názoru, ak je zmluva bezúročná a bez poplatkov, je spotrebiteľ povinný vrátiť len poskytnutú istinu, a to v dohodnutých splátkach, teda pri úvere 25.000,- eur mala istinu vrátiť pri splátkach vo výške 354,64 eur v počte 70,49 splátok, a teda premlčacia doba uplynula dňa 12. 03. 2025.

26. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Podľa ust. , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

28. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku, najmä z jeho bodov 22., 23. a 28. až 32., je zrejmé, z akého spôsobu splácania istiny súd prvej inštancie vychádzal, ako určil splatnosť jej poslednej časti a z akých dôvodov považoval uplatnený nárok za premlčaný. Samotné odkazovanie na skoršie súdne rozhodnutia nezakladá nedostatočnosť odôvodnenia, pokiaľ súd vysvetlí ich význam pre posudzovanú vec a nadväzujúcu právnu úvahu vztiahne na jej konkrétne skutkové okolnosti. Táto požiadavka bola v prejednávanej veci splnená. Súd prvej inštancie totiž nezostal len pri citovaní judikatúry, ale v bode 29. napadnutého rozsudku aplikoval výklad zachovávajúci dohodnutú výšku mesačnej splátky 354,64 eur na poskytnutú istinu 25.000,- eur a určil počet splátok potrebných na jej vrátenie. Následne v bodoch 30. až 32. napadnutého rozsudku posúdil splatnosť jednotlivých splátok, uplynutie premlčacej doby a dôsledky námietky premlčania uplatnenej žalovanou. Z odôvodnenia tak možno sledovať súvislú postupnosť skutkových a právnych úvah vedúcich k zamietnutiu žaloby.

29. Odvolací súd sa s uvedeným právnym posúdením stotožňuje, pričom toto zohľadňuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 08. 2021, ktorý výklad o zachovaní dohodnutej výšky splátok pri bezúročnom a bezpoplatkovom úvere považoval za ústavne udržateľný. Záver o nedostatočnosti odôvodnenia preto nemožno založiť len na tom, že súd prvej inštancie svoju právnu úvahu podporil odkazom na tento nález a prípadne aj ďalšie súdne rozhodnutia.

30. Na tomto závere nič nemení ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie neposkytol dostatočnú odpoveď na jeho argument, podľa ktorého nebolo možné od žalovanej požadovať splácanie istiny v pôvodne dohodnutej výške splátok, ak jej príjmy na ich úhradu nepostačovali. Odôvodnenie rozhodnutia treba posudzovať ako celok, nie izolovane len podľa formulácií použitých v jeho bode 34. Rozhodujúca odpoveď na žalobcom presadzované zníženie výšky splátok pri zachovaní ich pôvodného počtu je obsiahnutá už v bodoch 22., 23. a 28. až 32. napadnutého rozsudku. Z nich vyplýva, že súd prvej inštancie prijal výklad zachovávajúci dohodnutú nominálnu výšku splátky, vysvetlil jeho dôsledky pre splatnosť istiny a následne posúdil premlčanie uplatneného nároku. Základná právna úvaha súdu prvej inštancie je preto z napadnutého rozsudku rozpoznateľná a preskúmateľná. Keďže však žalobca osobitne poukazuje na nepostačujúce príjmy žalovanej ako na dôvod odlišného posúdenia výšky splátok, odvolací súd na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku uvádza nasledujúce.

31. Na doplnenie uvedenej argumentácie odvolací súd uvádza, že nedostatočnosť príjmov spotrebiteľa a právne následky porušenia povinnosti veriteľa posúdiť jeho schopnosť splácať úver nie sú totožnými otázkami. Podľa má nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou

za následok zákaz požadovať jednorazové splatenie úveru a pri hrubom porušení tejto povinnosti aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Samotné zistenie nepostačujúcich príjmov však neurčuje novú výšku mesačnej splátky ani automatické rozvrhnutie istiny na pôvodný počet splátok v nižších sumách. Ani pri prijatí skutkového východiska žalobcu preto bez ďalšieho nevyplýva ním požadovaný právny následok. Ani nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. nevychádzal zo situácie celkom odlišnej z hľadiska preverovania bonity. V bode 3. tohto nálezu je zaznamenaný záver všeobecného súdu, že veriteľka neposúdila schopnosť spotrebiteľky splácať úver s odbornou starostlivosťou, a preto nebola oprávnená požadovať jeho jednorazové splatenie. Napriek tejto okolnosti Ústavný súd Slovenskej republiky v bodoch 10. a 11. považoval výklad zachovávajúci dohodnutú výšku splátok pri splácaní samotnej istiny za ústavne udržateľný. Z nálezu síce nemožno vyvodiť totožnosť konkrétnych príjmových pomerov ani to, že práve porušenie povinnosti preveriť bonitu bolo dôvodom bezúročnosti, táto okolnosť však sama osebe neodôvodňuje žalobcom presadzovaný odlišný splátkový režim. Odvolací súd pri posúdení účinkov bezúročnosti a bezpoplatkovosti prijíma výklad zachovávajúci dojednanie o nominálnej výške mesačnej splátky 354,64 eur. Jeho východiskom je, že osobitný režim bezúročného a bezpoplatkového úveru odstraňuje povinnosť platiť úroky a poplatky, sám osebe však neruší úverovú zmluvu ani dojednanie o výške pravidelného plnenia. Splátka sa preto v celom rozsahu priraďuje na istinu, v dôsledku čoho sa istina stáva splatnou v menšom počte splátok a pri ich riadnom platení by bola aj skôr splatená. Uvedený výklad zodpovedá riešeniu, ktorého ústavnú udržateľnosť Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom náleze potvrdil. Dojednanie o výške mesačnej splátky (354,64 eur) bolo riadnym zmluvným dojednaním, ktoré samo osebe neodporovalo zákonu. Zákonná sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spôsobuje len to, že spotrebiteľ nie je povinný platiť dojednané úroky a poplatky, avšak istinu je povinný vrátiť v dohodnutých splátkach. Keďže dojednaná splátka už neobsahuje úrokovú ani poplatkovú zložku, celá jej výška sa v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. započítava výlučne na istinu, v dôsledku čoho dochádza k zániku dlhu v menšom počte splátok a v kratšom čase.

32. Pokiaľ sa žalobca ako veriteľ, resp. postupník pohľadávky dovoláva princípu ochrany spotrebiteľa a tvrdí, že zachovanie dohodnutej nominálnej výšky splátky žalovanú poškodzuje, odvolací súd poukazuje na dôsledky ním presadzovaného výkladu v prejednávanej veci. Žalovaná totiž namietala, že pri splácaní samotnej istiny v dohodnutých splátkach po 354,64 eur nastala splatnosť jej poslednej časti skôr, a na tomto základe uplatnila námietku premlčania. Prijatie žalobcom navrhovaného rozvrhnutia istiny do pôvodného počtu splátok v nižšej výške by oproti výkladu zachovávajúcemu dohodnutú nominálnu výšku splátky viedlo k neskoršej splatnosti jednotlivých častí istiny, a tým aj k neskoršiemu začiatku a koncu plynutia ich premlčacej doby. Žalobcovi by tak v otázke premlčania poskytovalo výhodu, ktorej by na strane žalovanej zodpovedalo nepriaznivejšie právne postavenie. Ani z hľadiska dôsledkov pre tento spor preto nemožno žalobcom presadzovaný výklad bez ďalšieho označiť za výklad slúžiaci na ochranu spotrebiteľky. Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 11. nálezu sp. zn. výslovne upozornil, že výklad zachovávajúci pôvodné časové rozvrhnutie splácania pri znížených splátkach môže mať pri posudzovaní premlčania pre spotrebiteľa nepriaznivé dôsledky. Aj s prihliadnutím na túto okolnosť nepovažoval v tam posudzovanej veci zachovanie dohodnutej výšky splátky za rozporné s výkladovou zásadou v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa.

33. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR JUDr. Petra Straku k nálezu sp. zn. , odvolací súd považuje túto argumentáciu za neopodstatnenú. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že odlišné stanovisko vyjadruje osobný menšinový názor prehlasovaného sudcu. Právne záväzným pre všeobecné súdy je výrok a nosné dôvody väčšinového nálezu senátu, podľa ktorých záver všeobecných súdov o tom, že pri bezúročnom úvere zostáva dohodnutá výška mesačnej splátky zachovaná a celá sa započítava na istinu, nie je svojvoľný ani protiústavný. Odvolací súd uprednostňuje výklad zachovávajúci dohodnutú nominálnu výšku splátky. Vychádza pritom z toho, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť odstraňuje povinnosť platiť úroky a poplatky, sama osebe však neruší úverovú zmluvu ani dojednanie o výške pravidelného plnenia. Takýto výklad považoval väčšinový nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v bodoch 10. a 11. za ústavne udržateľný. Prijatie modelu presadzovaného žalobcom, podľa ktorého sa zníži výška splátok pri zachovaní ich pôvodného počtu a termínov splatnosti, by oproti prijatému výkladu viedlo k neskoršej splatnosti jednotlivých častí istiny, a tým aj k neskoršiemu začiatku a koncu plynutia ich premlčacej doby. Tento dôsledok by v podstate zhoršil procesné a hmotnoprávne postavenie spotrebiteľky a pripravil ju o prípadné účinky dôvodne vznesenej námietky premlčania.

34. Námietku, že súd prvej inštancie svoju právnu úvahu založil iba na hodnotení argumentácie žalobcu ako rozpornej s dobrými mravmi, odvolací súd po doplnení uvedených dôvodov nepovažoval za opodstatnenú v rozsahu odôvodňujúcom zrušenie napadnutého rozhodnutia. Právny záver o spôsobe splácania istiny a jeho dôsledkoch pre premlčanie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiteľný. Odvolací súd pritom podľa doplnil dôvody vo vzťahu k námietke žalobcu, s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne. Tento nedostatok vzhľadom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a jeho doplnenie odvolacím súdom nepovažoval za taký významný, aby bolo potrebné rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

36. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v a kom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).