Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sfk-50-2025.pdf
PDF · 101.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sfk/50/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): AGROKOM - PLUS, spol. s r.o., so sídlom Pod Hrádkom 13373/30, Prešov, IČO: 36 450 642, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský, so sídlom Floriánska 19, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100406423/2019 zo dňa 8. februára 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-2S/23/2023-45 zo dňa 19. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane") rozhodnutím č. 101426972/2018 zo dňa 24. júla 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok") rozdiel dane v sume 10 000,- € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH") za zdaňovacie obdobie júl 2015 s odôvodnením, že žalobca nepreukázal dodanie reklamných a marketingových služieb od dodávateľa LIMOON s.r.o., keď nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH") a v nadväznosti na to mu nevzniklo právo na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100406423/2019 zo dňa 8. februára 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd") rozsudkom č. k. 2S/24/2019-71 zo dňa 3. decembra 2020 (ďalej len „predchádzajúci rozsudok krajského súdu") tak, že postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Proti predchádzajúcemu rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžfk/29/2021 zo dňa 28. februára 2023 (ďalej len „predchádzajúci rozsudok kasačného súdu") tak, že predchádzajúci rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd SR v predmetnej veci zároveň vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého z preverovania dodávky služieb deklarovaných predloženou faktúrou nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali uskutočnenie dodávateľom LIMOON s.r.o. na materiálnom základe.
5. Po vrátení veci na ďalšie konanie vo veci konal v súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd"), ktorý správnu žalobu žalobcu rozsudkom č. k. PO-2S/23/2023-45 zo dňa 19. júna 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok") ako nedôvodnú zamietol.
6. Správny súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že správca dane preveroval primárne vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou LIMOON s.r.o. (deklarovaný dodávateľ). Zo zistení správcu dane, viažucich sa na preverovanie dodávateľa žalobcu, vyplynuli zásadné pochybnosti, týkajúce sa ozrejmenia povahy dodaných reklamných služieb, okolností, za ktorých malo dôjsť k ich realizácii, ako aj osôb, ktoré sa mali na ich uskutočnení podieľať. Tieto pochybnosti žalobca v konaní pred daňovými orgánmi neodstránil, či už predložením dôkazov, alebo návrhom na ich vykonanie. Správca dane vzhľadom na subdodávateľský charakter dodávky vykonal aj zisťovanie vo vzťahu k spoločnosti JM film s.r.o. (subdodávateľ), ktoré sa týkalo predovšetkým posúdenia toho, či dodávateľ LIMOON s.r.o. mal nadobudnúť práva spojené s umiestnením obchodného mena a loga vo filme, resp. na DVD nosičoch, a teda či tieto práva mohol poskytnúť žalobcovi na zmluvnom základe.
7. Správny súd ďalej uviedol, že podľa predloženej faktúry boli reklamné a marketingové služby dodané dňa 1. júla 2015, avšak zo zistení správcu dane vyplynulo, že premiéra filmu Akceptácia sa uskutočnila až dňa 18. septembra 2015. Uviedol, že Sebastián Bobovčák ako konateľ spoločnosti LIMOON s.r.o. nepredložil žiadny z dokladov, ktoré od neho správca dane požadoval, nepoznal konateľov spoločnosti JM film s.r.o., podľa jeho vyjadrenia všetko riešil nebohý Z.. U.. V sponzorskej zmluve zo dňa 13. júla 2015 uzatvorenej so spoločnosťou JM film s.r.o. bol však uvedený Sebastián Bobovčák ako štatutár spoločnosti LIMOON s.r.o. Z.. W. U. nezastupoval spoločnosť LIMOON s.r.o. pri uzatvorení žiadnej z uvedených zmlúv. Vzhľadom k uvedeným zisteniam nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa LIMOON s.r.o.
8. Správny súd zároveň dodal, že správca dane neprenášal na žalobcu dôkazné bremeno ohľadne preukazovania takých skutočností, na ktoré by nemal vplyv. Pochybnosti o reálnosti dodávky a s tým spojený prenos dôkazného bremena na žalobcu sa týkali predovšetkým vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa - LIMOON s.r.o., na ktorý mal žalobca nevyhnutne ako podnikateľský subjekt (aj s ohľadom na požiadavku obozretnosti pri výbere obchodného partnera, majúc na zreteli potrebu obstarať si dostatočné množstvo dôkazov pre prípadnú daňovú kontrolu v súvislosti s preverovaním nároku na odpočítanie dane) dosah. Z preverovania dodávky služieb deklarovaných predloženou faktúrou ani podľa názoru správneho súdu nevyplynuli žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali uskutočnenie dodávky služieb dodávateľom LIMOON s.r.o. na materiálnom základe.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, v ktorej navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného a vráteniu veci na ďalšie konanie.
10. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu, že nepreukázal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení tak, ako bolo uvedené na predloženej faktúre. Poukazoval na to, že správca dane nespochybnil existenciu zdaniteľných plnení, ale predovšetkým to, či ich mohla dodať spoločnosť LIMOON s.r.o., ktorá podľa zistení správcu dane nedisponovala dostatočnými materiálnymi a personálnymi kapacitami. Tento vytýkaný nedostatok podľa sťažovateľa nevylučoval, že dodávateľ zabezpečil plnenie prostredníctvom subdodávateľov. V tomto smere sťažovateľ zdôraznil, že konateľ spoločnosti LIMOON s.r.o. výslovne potvrdil, že k uzavretiu zmluvy o reklamných službách so žalobcom
došlo, tieto služby boli poskytnuté, pričom na ich zabezpečenie spoločnosť využila subdodávateľa. Výber subdodávateľov, ich zmluvné či personálne vzťahy a súvisiace nedostatky však podľa sťažovateľa predstavujú skutočnosti, ktoré sa nachádzajú mimo jeho dispozičnej sféry. Preto namietal, že správca dane na neho neúmerne prenášal dôkazné bremeno.
11. Dodanie služieb bolo podľa sťažovateľa preukázané: 1. zmluvou o reklamných službách zo dňa 1. apríla 2015 a jej prílohou č. 1; 2. odpoveďou Jaroslava Matoušeka, konateľa spoločnosti JM film s.r.o.; 3. písomným doplnením Jaroslava Matoušeka zo dňa 23. apríla 2018; 4. výpoveďou svedka Sebastiána Bobovčáka; 5. odpoveďou Slovenskej sporiteľne, a.s.; 6. generálnou plnou mocou zo dňa 13. januára 2013; 7. nosičom k filmu Akceptácia a 8. faktúrou.
12. Sťažovateľ na podporu svojej argumentácie poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ, najmä na rozhodnutia vo veciach Mahagében a Dávid (C-80/11 a C-142/11), Kemwater ProChemie (C-154/10), Vikingo Fővállalkozó (C-610/19) ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. I Afs 334/2017 z 23. marca 2022 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15. februára 2022, ktorých závery reflektoval aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022. Sťažovateľ zároveň dodal, že žalovaný nepreukázal ani netvrdil, že sťažovateľ vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.
13. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom správneho súdu, pričom navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
14. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd") ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h) SSP). V súlade s Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2026 v znení opatrení č. 1 až 11, podľa pravidiel zastupovania, za práceneschopného člena senátu 5S Mgr. Petra Macha, PhD. zastupoval ako člen senátu JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
15. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
16. S ohľadom na to, že prejednávaná vec už bola raz správnemu súdu vrátená predchádzajúcim rozsudkom kasačného súdu a správny súd bol tak viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), kasačný súd prioritne skúmal, či správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záväzného právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí, konštatujúc, že správny súd právny názor kasačného súdu rešpektoval.
17. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bolo, či správny súd, žalovaný a správca dane vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, ak dospeli k záveru, že sťažovateľ v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov.
18. Kasačný súd v rámci svojej rozhodovacej praxe konštantne judikuje, že v daňovom konaní je potrebné rozlišovať medzi (i) požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) požiadavkou na preukázanie formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) smernice Rady č. 2006/112/
ES, ale aj rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre v súlade s objektívnou realitou sa zaraďuje medzi podmienky formálne (rozhodnutia SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
19. K otázke dôkazného bremena existuje početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 z 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 z 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 z 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), pretože predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
20. S ohľadom na vyššie uvedené všeobecné východiská kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane, žalovaný a správny súd argumentovali, že sťažovateľ nepreukázal, že mu reklamné služby boli dodané deklarovaným dodávateľom (LIMOON s.r.o.), spochybnili práve splnenie hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - poskytnutie služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH.
21. Pochybnosti o tom, či došlo k dodaniu reklamných služieb zo strany spoločnosti LIMOON s.r.o. vyplývali z viacerých zistení, ktoré sa týkali vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že nebolo spoľahlivo preukázané, akú konkrétnu úlohu mala spoločnosť LIMOON s.r.o. pri dodaní zdaniteľného plnenia. Konateľ tejto spoločnosti síce existenciu zmluvného vzťahu potvrdzoval, ale nevedel konkrétne opísať realizáciu reklamných služieb, osoby, ktoré ich vykonávali, priebeh realizácie, miesto premiéry ani ďalšie konkrétne okolnosti. Podľa jeho výpovede všetko zabezpečoval Z.. U. na základe generálnej plnej moci, ktorý neskôr zomrel. Okrem generálnej plnej moci však neboli predložené ďalšie doplňujúce dôkazy, napr. v podobe objednávok, e-mailovej komunikácie, kalkulácie ceny, fotodokumentácie, identifikácie osôb, ktoré služby realizovali, prípadne ďalšie podklady dokumentujúce dodanie reklamných služieb. Správca dane tak v rámci konania nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by jednoznačne podporovali tvrdenia o tom, že Z.. U. konal za LIMOON s.r.o. Tieto pochybnosti pritom žalobca v konaní pred daňovými orgánmi neodstránil či už predložením dôkazov, alebo návrhom na ich vykonanie.
22. Vzhľadom na deklarovaný subdodávateľský charakter dodávky správca dane podporne vykonal zisťovanie aj vo vzťahu k subdodávateľskej spoločnosti JM film s.r.o. Z výpovede konateľa tejto spoločnosti - Jaroslava Matoušeka vyplynulo, že medzi spoločnosťou LIMOON s.r.o. a spoločnosťou JM film s.r.o. bola uzatvorená iba sponzorská zmluva zo dňa 13. júla 2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančného príspevku pre spoločnosť JM film s.r.o. na výrobu filmu Akceptácia, v rámci ktorého mala byť propagovaná spoločnosť LIMOON s.r.o., resp. žalobca. Uvedený svedok však nevedel jednoznačne uviesť, s kým komunikoval za spoločnosť LIMOON s.r.o., t. j. či to bol p. U. alebo konateľ tejto spoločnosti Sebastián Bobovčák. Z obsahu sponzorskej zmluvy je zrejmá len participácia pána Bobovčáka. Správca dane zároveň preveroval aj to, či boli spoločnosti LIMOON s.r.o. zo strany spoločnosti JM film s.r.o. postúpené práva (ako aj to, čo bolo ich obsahom) v súvislosti s vytvorením reklamného priestoru v uvedenom filme. Z výpovede Jaroslava Matoušeka najskôr vyplynulo, že zo strany spoločnosti JM film s.r.o. nebol udelený súhlas pre LIMOON s.r.o. na
vyhotovenie DVD kópií filmu Akceptácia s tým, že predložil aj DVD nosič (zhodujúci sa s DVD nosičom predloženým Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako hlavným partnerom projektu, súčasťou ktorého malo byť aj vyobrazenie obchodného mena žalobcu). V doplňujúcom vyjadrení uvedený svedok pritom potvrdil, že poskytol súhlas na použitie filmových materiálov pre LIMOON s.r.o.
23. Napriek vyššie uvedeným zisteniam sťažovateľ nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali deklarovanú verziu uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Kasačný súd sa pritom nemohol stotožniť s argumentáciou sťažovateľa, podľa ktorej pochybnosti správcu dane vyplývali zo skutočností, na ktoré nemal žiaden dosah. Správcom dane konštatované pochybnosti sa týkajú predovšetkým vzťahu medzi sťažovateľom a jeho priamym dodávateľom, pričom tieto nasvedčujú tomu, že reklamné služby nedodala spoločnosť LIMOON s.r.o. Z obsahu administratívneho spisu zároveň nevyplýva, kto bol skutočný dodávateľ deklarovaných služieb. Iného dodávateľa neoznačil ani sťažovateľ a zo zistení správcu dane ani nevyplýva, že by prípadný iný skutočný dodávateľ deklarovaných služieb nevyhnutne musel mať postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane.
24. Vo vzťahu k rozhodujúcej kasačnej námietke možno preto uzavrieť, že zistenia správcu dane, ku ktorým správca dane postupne dospel v priebehu daňovej kontroly, v dostatočnej miere spochybňujú hodnovernosť dôkazov predkladaných sťažovateľom, čo spôsobilo prenos dôkazného bremena (v záujme obnovenia hodnovernosti dôkazov) opätovne na sťažovateľa (napr. IV. ÚS 380/2021, rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2022 zo dňa 24. februára 2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022). Sťažovateľ dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie relevantné dôkazy na ich vyvrátenie, a preto je opodstatnený záver, že neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno.
25. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou sťažovateľa založenou na záveroch rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó (C-610/19). Ako už kasačný súd načrtol vyššie, odôvodnenie správcu dane a žalovaného malo vo svojej podstate širší základ a smerovalo predovšetkým k spochybneniu dodania reklamných služieb zo strany priameho dodávateľa - spoločnosti LIMOON s.r.o. Správca dane pritom poukazoval najmä na nejasnosti týkajúce sa časového priebehu fakturovaných reklamných služieb, na nedostatok objektívnych podkladov dokumentujúcich spôsob ich zabezpečenia spoločnosťou LIMOON s.r.o., na nejasné postavenie Z.. U. pri realizácii predmetnej transakcie, ako aj na obsah a právny základ vzťahu medzi spoločnosťami LIMOON s.r.o. a JM film s.r.o. Zohľadnené boli tiež časové súvislosti jednotlivých zmluvných vzťahov a deklarovaného dátumu dodania služby. Nemožno preto dospieť k záveru, že by správca dane založil spochybnenie dodania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom výhradne, resp. primárne na zisteniach založených na nedostatkoch personálnych a materiálnych zdrojov dodávateľa a subdodávateľa. Poukaz správnych orgánov, ako aj správneho súdu na túto časť zisteného skutkového stavu je možné preto vyhodnotiť ako podpornú okolnosť, dotvárajúcu súbor pochybností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.
26. Kasačný súd zároveň ako nedôvodnú vyhodnotil aj sťažovateľovu argumentáciu o vyčerpaní vlastného dôkazného bremena, odkazujúcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011. Podstatné závery uvedeného rozhodnutia boli neskoršou judikatúrou Najvyššieho správneho súdu opakovane vyhodnotené ako prekonané (napr. 2Sfk/55/2023, 3Sfk/19/2023, 8Sfk/18/2024).
27. Kasačný súd sa preto vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil s názorom daňových orgánov, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, konkrétne podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov
28. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol
síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.