Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ndc-14-2026.pdf
PDF · 71.94 KB
Case nature
Subarea
3Ndc/14/2026
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P. H., narodeného R., zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s.r.o., Žilina, Daniela Dlabača 35, IČO: 36806498, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 00686832, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21C/41/2026, o návrhu žalovanej na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, takto
r o z h o d o l :
Návrhu žalovanej na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21C/41/2026 Mestského súdu Bratislava IV n e v y h o v u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trenčín predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalovanej (č. l. 24 bod 4. spisu) na prikázanie veci Mestskému súdu Bratislava IV z dôvodu vhodnosti (podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“). V návrhu žalovaná žiadala o prikázanie veci z dôvodu nepodania hromadnej žaloby advokátskou kanceláriou zastupujúcou žalobcov napriek tomu, že v zmysle prvej predžalobnej výzvy prevzala právne zastúpenie 338 klientov cestovnej kancelárie HappyTravel.sk, s. r. o., ktorá vyhlásila úpadok dňa 01. júla 2025, a v zmysle druhej predžalobnej výzvy prevzala ďalších 32 klientov tejto cestovnej kancelárie. V nadväznosti na konanie advokátskej kancelárie zastupujúcej žalobcov dôjde k začatiu zatiaľ 370 súdnych konaní na súdoch prvej inštancie po celom území Slovenskej republiky, ktoré budú rozhodovať o skutkovo a právne totožnej veci. Nakoľko nárok (všetkých) žalobcov stojí výlučne od právneho posúdenia, (keďže žalobcovia ani nežiadajú vykonanie ich vlastného výsluchu), tak má žalovaná za to, že v súlade so zásadou hospodárnosti konania bude efektívne, aby o všetkých veciach rozhodoval jediný súd, kde dôjde k spojeniu všetkých vecí podľa § 166 CSP. Z uvedeného dôvodu žiada o prikázanie veci Mestskému súdu Bratislava IV.
2. Žalobca nesúhlasil s prikázaním veci poukazujúc na rozhodnutia najvyššieho súdu. Mal za to, že záujem žalovanej na zachovaní jej pohodlia a získaní procesného komfortu spočívajúceho v prejednaní veci v mieste jej sídla nemôže požívať vyššiu mieru ochrany než ústavou garantované právo žalobcov na rozhodnutie sporu bez zbytočných prieťahov miestne príslušným zákonným sudcom. Prikázanie veci by žalobcovi sťažilo prístup k osobnej účasti na súde, predĺžilo by dobu trvania súdneho konania a spôsobilo by prieťahy v konaní. Odmieta tvrdenia žalovanej o šikanóznom výkone práva, keďže si uplatňuje svoj individuálny nárok na náhradu škody zákonom predpokladaným spôsobom. Návrh považuje za účelový, snažiac sa oddialiť vydanie meritórneho rozhodnutia, keďže rozhodovanie o nároku približne 400 účastníkov konania by bolo mimoriadne procesne náročné.
3. Podľa § 39 ods. 2 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
4. Podľa § 39 ods. 3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor (vec) prikázať.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný na rozhodnutie o prikázaní sporu inému súdu podľa § 39 ods. 3 CSP vec prejednal a dospel k záveru, že návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti nemožno vyhovieť.
6. Najvyšší súd zdôrazňuje, že miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je základnou zásadou, prípadná delegácia inému súdu je len výnimkou z tejto zásady. Predpokladom rozhodnutia súdu o prikázaní sporu z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP je predovšetkým existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie, efektívnejšie prejednanie a rozhodnutie sporu alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Pri rozhodovaní musí súd dbať na to, aby pre takéto rozhodnutie boli nielen splnené podmienky, ale musí tiež rešpektovať ústavné právo zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, príslušnosť súdu ustanoví zákon. Taktiež podľa článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
7. Podstatou práva na zákonného sudcu je, že príslušnosť súdu pre riešenie konkrétnej veci sa musí riadiť vopred stanovenými pravidlami, a že podľa vopred stanovených pravidiel sa musí odohrávať aj pridelenie veci konkrétnemu sudcovi alebo senátu v rámci takto určeného súdu. Zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo základných záruk nezávislého a nestranného súdneho rozhodovania v právnom štáte a podmienku riadneho výkonu tej časti verejnej moci, ktorá bola súdom ústavne zverená. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. K týmto kritériám v prvom rade patrí príslušnosť súdov (por. II. ÚS 577/2015).
8. Dôvody vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP môžu byť rôzne, v závislosti od predmetu konania, postavenia sporových strán (účastníkov konania) alebo iných okolností. Dôvody strán sporu vyplývajúce z ich postavenia môžu mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu. Pôjde však predovšetkým o skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, že iným než príslušným súdom bude vec prejednaná rýchlejšie a hospodárnejšie alebo po skutkovej stránke bude vec posúdená spoľahlivejšie a dôkladnejšie. Dôvodom na výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti teda môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania sporu iným než príslušným súdom. Vzhľadom na charakter delegácie sporu ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených pravidiel vecnej, miestnej, resp. kauzálnej príslušnosti, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. V neposlednom rade nadriadený súd berie do úvahy aj prípadné dôsledky navrhovanej delegácie a starostlivo skúma, či delegovaním sporu inému súdu nedôjde k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhú stranu sporu, preto je delegácia vhodná podmienená aj jej súhlasom (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Ndob/64/2010 zo 16. 11. 2010).
9. Dôvody uvádzané žalovanou (o hospodárnejšom prejedaní sporu), v danom prípade podľa najvyššieho súdu neboli žalovanou preukázané spôsobom, ktorý by zjavne preukazoval, že vec vzhľadom na súčasné štádium sporu po vykonaní procesných úkonov súdu i stranami sporu Okresný súd Trenčín neprerokuje hospodárne, rýchlo, čo by bolo potrebné zohľadniť pri prelomení práva účastníkov na zákonného sudcu v uvažovaní o prikázaní veci inému súdu. Samotné tvrdenie žalovanej o existencii iných sporov majúcich totožný skutkový a právny základ, vedených na súdoch po celej Slovenskej republike, špecifikovaných v návrhu, jeho opodstatnenosť z hľadiska kritérií podľa § 39 ods. 2 CSP nezakladá; môže ísť skôr o snahu spojiť veci. Subjektívne vnímanie strany o vhodnosti konania a rozhodovania iným (prikázaným) súdom však nemožno stotožňovať ani zamieňať s kritériom efektívneho a hospodárneho konania. Najvyšší súd považuje problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností či vynaložením vyšších výdavkov za účelom dostavenia sa na súd vo všeobecnosti skôr za bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu (porovnaj 3Ndc/1/2011, R 26/2016).
10. Žalovanou uvádzané dôvody nevykazujú charakter takej výnimočnosti (ani dôležitosti), aby bolo možné jej návrhu vyhovieť. Prípadné súvislosti spájané s prekonávaním vzdialeností či vynaložením zvýšeného úsilia za účelom dostavenia sa na vecne a miestne príslušný súd, sú ale riešiteľné cestou využitia procesných inštitútov (napr. zastúpenie, dožiadanie), a preto samy osebe neodôvodňujú prikázanie sporu (veci) inému súdu. Strana (účastník) má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (účastník) (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Súd zároveň môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP). Najvyšší súd po preskúmaní veci predloženej mu na rozhodnutie nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali premisu o hospodárnejšom alebo efektívnejšom prerokovaní veci iným súdom. Najvyšší súd bol pritom povinný zohľadniť i nesúhlasné stanovisko žalobcu a jeho obsahové výhrady.
11. Vzhľadom na to, že najvyšší súd v danom prípade splnenie podmienok pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP nezistil, návrhu žalovanej preto nemohol vyhovieť.
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.