Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-101-2026.pdf
PDF · 74.94 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/101/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, o návrhu na určenie výživného pre manžela - oprávneného na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti osobe povinnej platiť výživné: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Katarína Šimánková, advokátka so sídlom Jesenského 230/7, 958 01 Partizánske, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 22Pc/47/2025-145 zo dňa 22.01.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í nasledovne:
Povinnej manželke priznáva voči oprávnenému manželovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 percent. Oprávnený manžel je povinný nahradiť povinnej manželke trovy konania vo výške 413,58 eur na účet právnej zástupkyne manželky do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo okresný súd“) návrh navrhovateľa - oprávneného manžela na určenie manželského výživného zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že postupoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), keďže nemal za preukázané, že by bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé rozhodnúť podľa § 55 CMP.
3. Proti výroku II. rozsudku v stanovenej lehote podala odvolanie povinná manželka, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Mala za to, že súd prvej inštancie jej napriek plnému úspechu vo veci samej nepriznal náhradu trov konania, hoci si tento nárok riadne a včas uplatnila a zároveň ho aj vyčíslila. Uviedla, že okolnosti prejednávanej veci odôvodňujú aplikáciu § 55 CMP, keďže oprávnený sa domáhal priznania manželského výživného napriek tomu, že rozvrat ich spolužitia bol podľa jej tvrdenia dôsledkom jeho násilného a agresívneho správania, pre ktoré bola nútená opustiť spoločnú domácnosť. Poukázala tiež na svoje majetkové a osobné pomery, ako aj na skutočnosť, že návrh oprávneného bol zamietnutý pre rozpor s dobrými mravmi. Mala za to, že za týchto okolností je spravodlivé, aby jej oprávnený nahradil trovy, ktoré musela vynaložiť na svoju procesnú obranu. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že jej prizná voči oprávnenému náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %.
4. K odvolaniu povinnej sa podaním zo dňa 20.03.2026 vyjadril oprávnený, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti považoval za vecne správny. Namietal tvrdenia povinnej o jej nepriaznivej finančnej situácii a poukazoval na jej majetkové pomery. Uviedol, že návrh na určenie manželského výživného podal vzhľadom na svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu po úraze, ako aj v súvislosti s podmienkami priznania dávky v hmotnej núdzi. Ďalej poukázal na to, že v konaní nebol právne zastúpený, zatiaľ čo povinná využila služby advokáta z vlastného rozhodnutia. Z týchto dôvodov mal za to, že podmienky na priznanie náhrady trov konania podľa § 55 CMP splnené nie sú.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v medziach odvolania a v intenciách § 66 CMP. Následne bez vykonania odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 388 CSP vo výroku II. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
6. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výlučne výrok II. napadnutého rozsudku o trovách konania, keďže výrok I., ktorým okresný súd návrh oprávneného na určenie manželského výživného zamietol, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.
7. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
9. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla vyjadreného v § 52 CMP. Jeho účelom je umožniť súdu zohľadniť osobitné okolnosti konkrétneho prípadu a rozhodnúť o náhrade trov konania spôsobom zodpovedajúcim požiadavke spravodlivého usporiadania pomerov medzi účastníkmi. Posúdenie splnenia podmienok na jeho aplikáciu je vždy viazané na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a v posudzovanom prípade sú splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania povinnej podľa § 55 CMP.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa voči povinnej domáhal určenia manželského výživného. Súd prvej inštancie jeho návrh v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia dospel k záveru, že uplatnenému nároku nemožno poskytnúť súdnu ochranu pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Zároveň vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých oprávnený počas obdobia, keď dosahoval podstatne vyšší príjem ako povinná, rozdiel v ich životnej úrovni nevyrovnával, po odchode povinnej zo spoločnej domácnosti jej finančne neprispieval a ku dňu rozhodovania disponoval majetkom a finančnými prostriedkami, ktoré bolo potrebné pri posudzovaní jeho návrhu zohľadniť.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotný záver o rozpore uplatneného nároku s dobrými mravmi ešte bez ďalšieho neodôvodňuje priznanie náhrady trov konania podľa § 55 CMP. Rovnako nie je rozhodujúca samotná procesná úspešnosť niektorého z účastníkov. Posúdenie spravodlivosti priznania náhrady trov konania si vyžaduje zohľadnenie všetkých okolností prejednávanej veci a ich vzájomných súvislostí. Podľa názoru odvolacieho súdu práve súhrn okolností zistených v tomto konaní odôvodňuje odklon od všeobecného pravidla vyjadreného v § 52 CMP. Oprávnený inicioval konanie o priznanie manželského výživného napriek tomu, že súd prvej inštancie následne zistil okolnosti vedúce k záveru, že výkon takto uplatneného práva odporuje dobrým mravom. Zároveň bolo preukázané, že ku dňu rozhodovania disponoval majetkom a peňažnými prostriedkami, ktoré mali význam pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu. Povinná bola preto nútená zabezpečiť si právnu pomoc a vynaložiť náklady na svoju procesnú obranu proti návrhu, ktorému napokon nebola poskytnutá súdna ochrana.
13. Odvolací súd má za to, že za týchto konkrétnych okolností by nebolo spravodlivé ponechať povinnej povinnosť znášať náklady jej procesnej obrany. Spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi účastníkmi naopak zodpovedá, aby tieto náklady znášal oprávnený, ktorého návrh vyvolal potrebu vedenia konania a ktorému súd ochranu neposkytol z dôvodov spočívajúcich na jeho strane.
14. Odvolací súd neprisvedčil ani argumentácii oprávneného, podľa ktorej povinná využila právne zastúpenie len z vlastného rozhodnutia. Skutočnosť, že účastník využije pri ochrane svojich práv odbornú právnu pomoc, sama osebe nevylučuje priznanie náhrady účelne vynaložených trov konania, ak sú splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Rovnako neboli pre rozhodnutie určujúce tvrdenia oprávneného o majetkových pomeroch povinnej. Rozhodujúcou otázkou bolo, či okolnosti konkrétneho prípadu odôvodňujú aplikáciu § 55 CMP. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tomu tak je.
15. Za daného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku náhrady trov konania, keď v okolnostiach prejednávanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu § 55 CMP. Odvolací súd preto napadnutý výrok podľa § 388 CSP zmenil a povinnej priznal voči oprávnenému náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 percent.
16. Právna zástupkyňa povinnej manželky si na pojednávaní konanom dňa 22.01.2026 uplatnila náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z troch úkonov právnej služby. Odvolací súd dospel k záveru, že všetky uplatnené úkony právnej služby boli v prejednávanej veci účelne vynaložené a dôvodné.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.
18. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
19. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky odvolací súd priznal povinnej manželke náhradu trov prvostupňového konania za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 15.01.2026, písomné vyjadrenie zo dňa 19.01.2026 a účasť na pojednávaní dňa 22.01.2026. Náhrada trov pozostáva z tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby vo výške 122 eur za jeden úkon a z troch režijných paušálov vo výške 15,86 eur za jeden úkon, spolu v sume 413,58 eur, ktoré je oprávnený povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne povinnej manželky do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Keďže si povinná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).