Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Ssk-63-2026.pdf
PDF · 87.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7Ssk/63/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Michala Novotného a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: K.. M. B., nar. X. X.. XXXX, bytom C. XXX/X, Z., v zastúpení: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-OZ-3-006/2024-PL zo dňa 2. 2. 2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 1S/45/2024-85 zo dňa 16. decembra 2025 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. 1S/45/2024-85 zo dňa 16. decembra 2025 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. SPSČ-OZ-3-006/2024-PL zo dňa 2. februára 2024 a Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-128-025/2023 zo dňa 22. novembra 2023 sa zrušujú a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100% trov kasačného konania, ako aj konania na správnom súde.
o d ô v o d n e n i e :
I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. SPSČ-OZ-128-025/2023 zo dňa 22. 11. 2023 určila Lekárska komisia Ministerstva vnútra SR žalobcovi podľa § 223 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície zdravotnú nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „D" - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta podľa III stĺpca prílohy nariadenia ministra vnútra SR č. 139/2015 V. m. v. SR, podľa ktorého sa určuje zdravotná klasifikácia policajta v prieskumnom konaní. Zároveň stanovila, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Ústrednej lekárskej komisie č. SPSČ-OZ-3-006/2024-PL zo dňa 2. 2. 2024 podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietnuté. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe dokumentácie založenej v spise bolo ustálené, že závery o zdravotnej nespôsobilosti žalobcu na ďalší výkon štátnej služby sú medicínsky správne a dôvodné. Závery prvostupňového orgánu považoval za odborné, náležite zistené a odôvodnené. II. Konanie pred správnym súdom 3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP. Namietal najmä nedostatočné odôvodnenie, nespĺňajúce základné nároky ustanovené § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Zdôraznil, že obe rozhodnutia vydané v administratívnom konaní neobsahujú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli podkladom pre ich záver, ani žiadne úvahy, ktorými by bol vedený konajúci orgán pri hodnotení dôkazov
a pri používaní právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Nie je v nich uvedené, ani to, aké vyšetrenia a ktoré závery zo zdravotnej dokumentácie preukazovali, že došlo k zmene jeho zdravotného stavu. 4. Nestotožnil sa s tvrdením správnych orgánov oboch stupňov o povinnosti dodržiavať mlčanlivosť podľa § 11 ods. 9 písm. f) a § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, keďže táto sa vzťahuje k tretím osobám, nie na vyšetrovanú osobu. Taktiež jeho právo nahliadať do spisu nemôže nahradiť povinnosť správnych orgánov svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Neobstojí ani argument o tom, že bol prítomný na zasadnutí komisie a zápisnica zo zasadnutia obsahuje dôvody, pre ktoré komisie vydali svoje rozhodnutia. Na podporu svojho názoru o nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov oboch stupňov poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/20/2019, ktorý sa týkal obdobnej veci. Súčasne zdôraznil, že u neho nie je prítomná akákoľvek zdravotná indispozícia, ktorá by odôvodňovala zmenu jeho zdravotnej klasifikácie v zmysle zdravotnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby policajta. 5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe žiadal, aby bola ako nedôvodná zamietnutá. Zotrval na tom, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, zdravotný stav bol žalobcu hodnotený na základe odborných a lekárskych nálezov, ktoré boli žalobcovi doporučené a ktoré osobne absolvoval. Na základe údajov z týchto vyšetrení bol vyslovený záver, že aktuálny zdravotný stav žalobcu zodpovedá podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015 zdravotnej klasifikácii „D" - nespôsobilý na výkon štátnej služby. Zdôraznil, že žalobca absolvoval aj klinickopsychologické vyšetrenie v Nemocnici sv. Michala, a. s., so záverom, že z psychologického hľadiska nie je spôsobilý na ďalší výkon štátnej služby. Poukázal na to, že žalobca sa zúčastnil na zasadnutí Ústrednej lekárskej komisie. 6. Správny súd rozsudkom č. k. 1S/45/2024-85 zo dňa 16. 12. 2025 správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 7. Uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že sa žalobca osobne zúčastnil zasadnutia Lekárskej komisie MV SR v Bratislave, ako aj Ústrednej lekárskej komisie MV SR v Bratislave. Zo zápisnice č. SPSČ-OZ-3-005/2024-PL, ktorú žalobca prevzal, vyplýva, že v odvolacom konaní bol oboznámený so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie jeho zdravotného stavu. Na základe uvedeného uzavrel, že aj keď povinnosť mlčanlivosti lekárskej komisie vyplývajúca z ust. § 11 ods. 8 písm. g) zák. č. 576/2004 Z. z. sa vzťahuje na tretie osoby mimo prieskumného konania, nie na samotného posudzovaného, tak v danom prípade bolo preukázané, že žalobca bol prítomný na oboch zasadnutiach lekárskych komisií a bol oboznámený so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa posúdenia jeho zdravotného stavu, teda aj s príčinami jeho nespôsobilosti na výkon štátnej služby. 8. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutie vydané v prieskumnom konaní podľa § 223 zák. č. 73/1998 Z. z. nemusí obsahovať konkrétnu diagnózu, názov ochorenia ani podrobný opis zdravotného stavu posudzovanej osoby, keďže osobitný zákon túto povinnosť lekárskej komisii neukladá. V rozhodnutí sa vyžaduje len uvedenie záveru o zdravotnej spôsobilosti alebo nespôsobilosti, nie jeho detailné medicínske odôvodnenie. Pokiaľ skutkové okolnosti a dôvody nespôsobilosti vyplývajú zo zápisnice zo zasadnutia lekárskej komisie, ktorá je podkladom pre vydanie rozhodnutia, je tým požiadavka preskúmateľnosti splnená. Zdravotné údaje zároveň predstavujú osobitnú kategóriu osobných údajov a ich uvádzanie je potrebné obmedziť na nevyhnutný rozsah. K rozhodnutiu NS SR sp. zn. 5Sžk/20/2019 uviedol, že vychádza z iných skutkových okolností. III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 9. Žalobca podal proti tomu rozhodnutiu kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. 10. Poukázal na to, že už v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a orgánu prvého stupňa. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 241 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z. a citoval z rozhodnutí lekárskej komisie a ústrednej komisie tie časti, v ktorých mala byť podstata ich argumentácie, s tým, že neobsahujú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ani žiadne úvahy. Rovnako neobsahujú označenie rozhodujúcich lekárskych vyšetrení alebo skutočností vyplývajúcich z lekárskych správ. Z tohto pohľadu v nich odôvodnenie úplne absentuje, čo malo vplyv na jeho možnosť argumentovať v administratívnom konaní. Zdôraznil, že zákon nepripúšťa odôvodnenie rozhodnutia prostredníctvom odkazu na iný dokument, ktorý by mal obsahovať náležitosti, ktoré zákon vyžaduje priamo od rozhodnutia. 11. Správny súd sa síce stotožnil s jeho názorom, že lekárske komisie voči nemu nemali povinnosť zachovávať mlčanlivosť, a preto nebol žiaden dôvod neuviesť rozhodujúce skutkové zistenia a právne úvahy priamo do týchto rozhodnutí. Na druhej strane tieto nedostatky v odôvodnení nepovažoval za dôvod zrušenia napadnutých rozhodnutí, a to aj z dôvodu jeho účasti na zasadnutiach komisií. Trval na tom, že je potrebné rozlišovať medzi jeho právom nahliadať do spisu či zúčastniť sa zasadnutia komisie,
ktoré môže a nemusí využiť, a povinnosťou komisií riadne odôvodniť svoje rozhodnutia. Považoval za podstatné, že počas zasadnutia lekárskej komisie a ústrednej komisie nedošlo k vyhláseniu či odôvodneniu rozhodnutí. Tie boli vydané až následne. 12. K odklonu od ustálenej rozhodovacej súdnej praxe kasačného uviedol, už v konaní pred správnym súdom poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžk/20/2019 a správny súd jeho závery odmietol na vec aplikovať s tým, že išlo o inú skutkovú situáciu. Pri tomto závere však opomenul, že v tomto rozhodnutí sa najvyšší súd vyjadril aj všeobecne k náležitostiam rozhodnutia vydaného podľa zákona č. 73/1998 Z. z.. 13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi nezákonnosti, ktoré uviedol žalobca, a naopak argumentáciu správneho súdu považuje za správnu. Odkázal pritom na svoje písomné vyjadrenie k podanej správnej žalobe. IV. Posúdenie veci kasačným súdom 14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dôvodmi kasačnej sťažnosti zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. 15. V kasačnom konaní bolo potrebné posúdiť kvalitu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, ktoré s odkazom na povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 11 ods. 9 písm. f) a § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. neobsahovali skutkové okolnosti a príčiny nespôsobilosti posudzovanej osoby na výkon služby policajta, a to za situácie, keď správny súd odvodil ich preskúmateľnosť najmä z obsahu zápisníc zo zasadnutí jednotlivých lekárskych komisií a skutočnosti, že žalobca sa týchto zasadnutí osobne zúčastnil. 16. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je daná v prípadoch, ak nie je možné zistiť i) obsah rozhodnutia, ii) dôvody, pre ktoré bolo vydané, iii) odôvodnenie rozhodnutia je vnútorne rozporné, takže nie je možné ustáliť aký je právny názor konajúceho orgánu. Uvedené zahŕňa aj situáciu, keď došlo k opomenutiu povinnosti vyjadriť sa k niektorej z podstatných uplatnených námietok alebo nie je zrejmé, prečo nebola určitá právna argumentácia považovaná za dôvodnú. 17. V konaní nebolo sporné, že rozhodnutia vydané v administratívnom konaní neobsahovali žiadne konkrétne zistené skutkové okolnosti, absolvované vyšetrenia, závery z nich vyplývajúce, ani vysvetlenie záveru o nespôsobilosti žalobcu vykonávať službu. Správny súd však tieto nedostatky nepovažoval za nezákonné, a to jednak z dôvodu, že zákon explicitne vyžaduje len to, aby obsahovali výrok o spôsobilosti posudzovanej osoby a súčasne tieto konkrétne dôvody vyplývajú zo zápisníc konajúcich komisií. 18. Aj rozhodnutia prieskumných lekárskych komisií sú rozhodnutiami v konaní vo veciach služobného pomeru podľa § 231 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. a podľa § 241 ods. 3 cit. zák. sa v ich odôvodnení musí uviesť, aké skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Okrem toho, aj keď rozhodnutie lekárskej komisie ministerstva by podľa § 266 ods. 1 cit. zák. bolo teoreticky možné oznámiť aj vyhlásením (na zasadnutí komisie), rozhodnutie ústrednej lekárskej komisie žalovaného ako odvolacieho orgánu sa podľa § 266 ods. 3 tohto zákona musí vždy oznámiť doručením odpisu (písomného vyhotovenia) rozhodnutia s náležitosťami podľa cit. § 241 ods. 3. Kasačný súd potom musí prisvedčiť žalobcovi, že absencia rozhodných skutkových okolností a skutočností, ktoré viedli ku konečnému záveru o nespôsobilosti žalobcu na ďalší výkon služby, nemôže byť zhojená obsahom zápisníc, ktoré boli podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí, a ani tým, že žalobca bol ako posudzovaná osoba osobne prítomný na zasadnutiach lekárskych komisii, ktoré vo veci konali. 19. Žalobca v tejto otázke správne poukázal na závery vyslovené v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sžk/20/2019, ktoré sa zaoberalo požiadavkami na odôvodnenie rozhodnutia o zdravotnej spôsobilosti pre výkon služby policajta. Najvyšší súd v ňom nepovažoval za dostačujúce, keď v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je výsledkom prieskumného konania zameraného na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby policajta, nie sú uvedené skutkové okolnosti a príčiny nespôsobilosti posudzovanej osoby na výkon štátnej služby policajta. Nespochybnil, že členovia lekárskej komisie sú zo zákona povinní zachovávať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie a zabezpečiť ich ochranu tak, aby nedošlo k ich strate alebo zneužitiu (§ 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.), táto povinnosť však zaväzuje členov predovšetkým vo vzťahu k tretím osobám stojacim mimo prieskumného konania podľa § 223 zákona č. 73/1998 Z. z., a nie voči samotnému účastníkovi prieskumného konania, ktorý je posudzovanou osobou. Právom účastníka administratívneho konania je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Povinnosť orgánu verejnej správy riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. 20. Nie je dôvod odchýliť sa od vyššie uvedených záverov, ktoré sa týkajú práve tej situácie, ktorá nastala v prerokúvanej veci. Je pritom zrejmé, že vo veci žalobcu sa takýto nedostatok dôvodov netýkal nejakej parciálnej, menej závažnej otázky, ale ide prakticky o úplnú absenciu konkrétnych dôvodov, na ktorých je konečné rozhodnutie postavené. Právo žalobcu poznať takéto dôvody, pre ktoré bolo v jeho veci rozhodnuté určitým spôsobom, pritom nemôže byť relativizované jeho právom nahliadnuť do spisu. V konečnom dôsledku ani využitie tohto svojho procesného práva by bez ďalšieho neznamenalo, že skutočne pozná dôvody rozhodnutia. Rovnako jeho účasť na zasadnutí komisií, na ktorých neboli rozhodnutia vyhlásené, nezbavuje konajúci orgán povinnosti svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, ako už bolo vyššie vysvetlené. V. Záver a trovy konania 21. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov stotožnil s vyššie uvedenými námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti o tom, že preskúmavané rozhodnutie ústrednej lekárskej komisie, ako aj prvostupňové rozhodnutie lekárskej komisie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ak za týchto okolností správny súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod ich zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedený záver je podľa § 462 ods. 2 SSP dôvodom zmeny tohto rozsudku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. 23. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.