Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Cob-173-2020.pdf
PDF · 103.04 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/173/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Dušan Vykoukal, Ludvíkov dvor 801, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 10 818 839, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 487,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cb/107/2019-105 zo dňa 30. júla 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cb/107/2019-105 zo dňa 30. júla 2020.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 487,71 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 23.3.2019 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 487,71 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku poistencom žalovaného. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 3.12.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle PEUGEOT 3008, EVČ : KS XXXDK, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému Ing. E. O.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená a ten ju zaregistroval pod číslom 9566615857. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený dal svoje vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli 1.487,90 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2018061. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 8.1.2019 žalovaný oznámil poškodenému, že dňa 7.1.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 715,16 eur. Na základe vyjadrenia likvidátora keďže vozidlo nebolo pristavené k obhliadke po vykonaní jeho opravy, bolo poistné plnenie priznané formou rozpočtu (715,16 eur). Oznámením o poistnom plnení zo dňa 8.3.2019 žalovaný oznámil poškodenému, že dňa 7.3.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 285,03 eur. Na základe
vyjadrenia likvidátora bola vykonaná dolikvidácia v zmysle obhliadky vozidla po oprave, boli priznané náklady na opravu vozidla v zmysle zistení obhliadkou po oprave. Celková priznaná suma žalovaným tak predstavovala 1.000,19 eur. Nepriznaná suma 487,71 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.6.2019.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Tvrdil, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený bol teda dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež argumentoval, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje aj konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku a aj samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je podľa žalovaného rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia poukázal na tvrdenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 8.3.2019, v ktorom je uvedené, že boli priznané náklady na opravu motorového vozidla v súlade s obhliadkou po oprave. S poukazom na uvedené mal za dostatočne odôvodnené, že plnenie, ktoré poskytol, predstavuje maximálne možné objektívne preukázané plnenie a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané.
4. Žalobca poukázal, že škodová udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inou škodovou udalosťou. V žalobe je uvedené, kedy k nej došlo, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené a aj pod akým číslom danú škodovú udalosť žalovaný zaregistroval. Z uvedených dôvodov mal za to, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku splnil. Zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady na opravu vozidla a až tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Poškodený ako veriteľ postúpil nárok na krátené plnenie, ktoré mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie tohto plnenia. K tvrdeniu žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov, pretože tieto sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Poukázal, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú ako postupník uzavrel s postupcom, obsahuje jasné označenie účastníkov a identifikáciu postupovanej pohľadávky, ktorá je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky a dôvodu vzniku. Uzavrel, že z kalkulácie nákladov na opravy vyplýva, že žalovaný rozlišuje medzi zmluvnými a nezmluvnými autoservismi, čo považuje v rozpore s platnou právnou úpravou a tiež európskou legislatívou. V tejto súvislosti tiež zdôraznil, že takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a preto nemôže požívať právnu ochranu.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 442 ods. 1; 524 ods. 1, 2; 797 ods. 2, 3; 799 ods. 2, 3; 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody, zmluvy o postúpení pohľadávky, poistnej udalosti a jej vyšetrenia, povinnosti poisteného, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o náležitostiach žaloby.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba obsahuje všetky podstatné náležitosti, že žalobca označil a predložil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a zrozumiteľne a určito opísal skutkový stav.
Poukázal, že v upomínacom konaní súd vo veci rozhodol platobným rozkazom a teda nebolo potrebné vyzývať žalobcu na doplnenie žaloby.
7. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný svoju procesnú obranu v tomto smere založil na tvrdení, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá ale vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt. Súd prvej inštancie k tejto procesnej obrane žalovaného uviedol, že ku škode na vozidle žalovaného došlo už samotnou škodovou udalosťou a nie až opravou vozidla. Argumentoval, že faktúra za opravu vozidla slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom na uvedené je preto irelevantné, či poškodený uhradil žalobcovi faktúru za opravu vozidla. Poškodený mal pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému a túto postúpil na žalobcu. Uviedol, že z podstaty poistenia nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich previesť. Existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodeným a žalovaným v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky vyhodnotil ako nespornú. V nadväznosti na uvedené považoval za nesporný aj následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako veriteľa. Zdôraznil, že poškodený bol oprávnený postúpiť svoj priamy zákonný nárok, ktorý mal voči žalovanému. Postupovaná pohľadávka poškodeného voči žalovanému existovala a jej postúpením na žalobcu bola založená jeho aktívna vecná legitimácie v spore.
8. Ohľadne žalovaným namietanej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej zmluve je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené, čo je jej predmetom, kto je dlžníkom a kto veriteľom, aký je právny titul postupovanej pohľadávky. Akcentoval, že zmluva o postúpení pohľadávky má všetky zákonom stanovené náležitosti a je platná a účinná. Poukázal tiež na nevyhnutnosť aplikácie princípu preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným záverom vyvolať riadne právne účinky.
9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal, že odvolaním napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože pôsobí proti všetkým (erga omnes).
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že žalovaný uvádza v odvolaní odvolacie dôvody, avšak nešpecifikuje, v čom
spočíva naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov in concreto. Akcentoval, že odvolanie žalovaného je založené na tých istých tvrdeniach, na akých zakladal svoju procesnú obranu v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom táto bola vyhodnotená ako neúčinná. Poukázal, že žalovaný bol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie pasívny a k tvrdeniam žalobcu sa nevyjadril ani na pojednávaní. V súlade s CSP tak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom bol neúspech v spore. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že odvolaním napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, poukázal na stranami uvádzané a namietané skutočnosti, uviedol, ktorými dôkazmi sa zaoberal, na základe akých skutočností a akými úvahami sa pri hodnotení vo veci vykonaných dôkazov zaoberal, pričom svoje závery odôvodnil s poukazom na platnú právnu úpravu.
12. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 18.11.2020.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
15. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
17. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité, podrobné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza :
20. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.
21. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Odvolací súd poukazuje, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.6.2019 vyplýva, že bola uzatvorená v písomnej forme medzi postupcom Ing. Róbertom O. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v čl. I. zmluvy uvedené : „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO : 00 585 441, zapísaná v OR SR Bratislava I, oddiel : Sa, vložka č. 79/B,
pohľadávku v celkovej výške 1.487,90 eur. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9566615857 zo dňa 03.12.2018, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Peugeot 3008, EVČ : KS XXXDK. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 2018061 a z časti vo výške 1.000,19 eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 487,71 eur je do dnešného dňa zo strany dlžníka neuhradený.“. Čl. II. zmluvy o postúpení pohľadávky uvádza : „Predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 487,71 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a jej príslušenstva z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“.
23. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná, resp. že by odporovala § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanému podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie. Bolo na rozhodnutí poškodeného, či si právo na náhradu škody uplatní buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, alebo priamo u poisťovateľa škodcu (§ 15 ZoPZP), alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil priamo u žalovaného
- poisťovateľa škodcu. Poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávku voči poisťovni z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú následne zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil na žalobcu. Odvolací súd poukazuje, že k otázke priameho nároku poškodeného na náhradu voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3 Cdo 256/2012 zo dňa 17. októbra 2013, že „Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody. Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného.“.
24. Sumarizujúc závery uvedené v odseku 23. tohto rozsudku odvolací súd uzatvára, že poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil na žalobcu. Preto námietka žalovaného, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla.
25. Odvolací súd zároveň uvádza, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť v zmluve špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Súd prvej inštancie pri skúmaní platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky správne vychádzal z princípu preferencie platnosti právnych úkonov, podľa ktorého právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky a nik nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol neplatný. V danom prípade bola postupovaná pohľadávka v zmluve riadne špecifikovaná. Pohľadávka poškodeného postúpená na žalobcu sa týkala tej časti sumy fakturovanej servisom (žalobcom) za opravu vozidla, ktorá ostala žalovaným neuhradená a bola vyjadrená číselne a aj slovne. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno súhlasiť so žalovaným, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom. 26. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných zákonných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).