Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/28/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a Mgr. Mareka Janigloša, vo veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. A., zastúpená: JUDr. Marián Dobiš, advokát, so sídlom Šípová 3, Nitra, proti žalovaným: 1/ F. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, A., 2/ H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/X, K. L., 3/ C. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovanej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 7. apríla 2026, č. k. -41, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej 2/ o d m i e t a .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ z a m i e t a . Žalovanému 1/ voči navrhovateľke nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

III. Žalovanému 1/ voči navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. IV. Navrhovateľke voči žalovanej 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1/ až 3/, aby sa úplne zdržali kontaktovania navrhovateľky osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Žalovaným 1/ až 3/ uložil, aby sa k navrhovateľke nepribližovali na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v trestnom, priestupkovom alebo občianskoprávnom konaní. Žalovaným 1/ až 3/ uložil, aby sa zdržali zverejňovania, či iného sprístupňovania obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov (výrok I.) Žalovaných 1/ až 3/ poučil, že môžu podať voči navrhovateľke žalobu vo veci samej, v ktorej budú žalobcami a predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok II.). Navrhovateľke priznal proti žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na až 3, , a , , , , , , , a , , , , a (ďalej len „“), , (ďalej len „“). Uviedol, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17. 03. 2026 sa navrhovateľka domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným 1/ až 3/ zákaz kontaktovať navrhovateľku akýmkoľvek spôsobom, zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom, trestnom či správnom konaní a zákaz zverejňovať či inak

sprístupňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy navrhovateľky. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila pretrvávajúcim a eskalujúcim protiprávnym konaním žalovaných, ktoré spočíva v jej systematickom prenasledovaní, opakovanom nežiaducom kontaktovaní, vyhrážaní sa fyzickým násilím a poškodením majetku, šírením nepravdivých informácií poškodzujúcich jej česť a dobrú povesť, ako aj v neoprávnenom zverejnení intímnych fotografií navrhovateľky bez jej súhlasu.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi konštatoval, že navrhovateľke sa podarilo osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi stranami, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že navrhovateľka zasahovanie do svojich práv osvedčila predloženými výpismi správ, ktoré žalovaný 3/ zasielal navrhovateľke a v ktorých sa vulgárne a nevhodne vyjadruje na jej adresu (č. l. 13), keď uvádza: ,,dvihnú, more, čo ti jebe, na hlavu?“. Žalovaný 1/ sa jej vyhrážal, že jej ,,začne peklo“ (č. l. 17) a žalovaná 2/ ,,že so mnou vojnu nechceš“ (č. l. 25). Osočovanie, šírenie nepravdivých informácií či zásah do osobnostných práv, či dobrej povesti navrhovateľky pokračuje aj verejne na sociálnej sieti Instagram na profile žalovaného 3/, na ktorom bola zverejnená intímna fotografia navrhovateľky bez jej súhlasu s vulgárnym textom, a bola obvinená z rozvrátenia rodiny (č. l. 8), pričom k uvedenému konaniu došlo opakovane (č. l. 14). Časté návštevy žalovaných a ich nevhodné správanie k navrhovateľke na jej pracovisku tiež vyplývajú z vyjadrenia zamestnávateľa navrhovateľky, v ktorom jej zamestnávateľ o. i. oznámil, že pokiaľ sa tieto incidenty v súvislosti so žalovanými budú opakovať, rozviaže s ňou pracovný pomer (č. l. 32). Súd prvej inštancie mal za dôvodné, aj vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie žalovaných prebieha dlhšiu dobu (od januára 2026), je odôvodnená požiadavka navrhovateľke uložiť žalovaným povinnosť, aby sa úplne zdržali kontaktovania navrhovateľky a to osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami s poukazom na . Súd v tejto súvislosti dodal, že primárnym účelom nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia je zabránenie pokračovať žalovaným v publikovaní a rozširovaní takých skutkových tvrdení, ktoré sú vymyslené (alebo neoverené), expresívne, vulgárne, difamačné, ktorými sa zasahuje do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky. Z obsahu a kontextu správ možno dôvodne vyvodiť záver, že žalovaní navrhovateľku dehonestujú, urážajú, zosmiešňujú a pod. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľka sa oprávnene domáha zásahu súdu proti takémuto konaniu žalovanými. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle , postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Vychádzajúc pritom z predložených dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľky konaním žalovaných nie je iba hypotetické. Súd berúc do úvahy doterajšie správanie žalovaných, ktoré je intenzívne a nepredvídateľné, považuje za dôvodnú obavu (strach) navrhovateľky z pokračovania a možného stupňovania útokov k jej osobe s tým, že nemožno vylúčiť ani hrozbu fyzického násilia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na vyhrážky žalovaných o tom, že ,, jej začne peklo“ ,,vojnu nechceš so mnou začať“, vyplývajúce zo správ (č. l. 17, 25). Takéto správanie žalovaných značne zasahuje do telesnej i duševnej integrity navrhovateľky, dostatočne osvedčuje jej obavu a odôvodňuje potrebu uložiť žalovaným aj zákaz priblíženia sa k navrhovateľke, ktorý má aj preventívny charakter, aby ich konanie prípadne nevyústilo do napr. fyzického útoku na jej osobu, čo nie je možné úplne vylúčiť. Preto súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa na vzdialenosť nie menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v trestnom, priestupkovom alebo občianskoprávnom konaní vyhovel. Uložením navrhovaných povinností sa zároveň dosiahne trvalá ochrana práv navrhovateľky. Súd prvej inštancie v konaní nezistil žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by nepribližovanie sa žalovaných k navrhovateľky a nekontaktovanie navrhovateľky malo byť na ujmu žalovaných (súdu zo spisu nevyplýva, že by pracovali na rovnakom mieste a pod.). Naopak, nevyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by mohlo byť na ujmu navrhovateľky, keď mal súd za osvedčenú možnosť, že približovaním sa žalovaných k navrhovateľke a jej kontaktovaním, budú žalovaní bez právneho dôvodu zasahovať do duševnej a fyzickej integrity navrhovateľky. Podľa súdu prvej inštancie navrhovaným neodkladným opatrením je preto zachovaný princíp proporcionality, nakoľko ním nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaných.

4. Vo vzťahu k trvaniu neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že ho uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré

bolo neodkladné opatrenie nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľky bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia ( ). Navyše strany sporu si môžu pre prípad, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, podať návrh na jeho zrušenie ( ). Súd prvej inštancie bol zároveň toho názoru, že takto nariadené neodkladné opatrenie v sebe absorbuje aj konanie o návrhu vo veci samej, preto súd navrhovateľke ani neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie preto v súlade so zákonným ustanovením poučil žalovaných vo výroku tohto uznesenia o možnosti podať žalobu vo veci, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, t. j. žalovaní ako žalobcovia a predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle v spojení s tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. ( ).

6. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaný 1/ a žalovaná 2/. 7. Žalovaný 1/ v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľky voči žalovanému 1/ zamietne a navrhovateľke voči žalovanému 1/ neprizná náhradu trov konania. Poprel v celom rozsahu tvrdenia navrhovateľky vo vzťahu k svojej osobe, keďže tieto nie sú osvedčené, nemajú oporu v skutkovom stave a neboli podložené relevantnými dôkazmi. Odmietol, že by sa dopustil akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo zakladať dôvod na poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Najmä poprel, že by prenasledoval alebo obťažoval navrhovateľku, vyhrážal sa jej násilím alebo inou ujmou, zverejnil alebo šíril jej súkromné materiály, zasahoval do jej osobnostných práv, konal s cieľom poškodiť jej dobré meno alebo pracovné postavenie. Tvrdenia navrhovateľky sú formulované prevažne na úrovni subjektívnych domnienok bez konkrétnej dôkaznej opory, čím nespĺňajú ani základný štandard „osvedčenia“ rozhodujúcich skutočností, ktorý je nevyhnutný pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný 1/ dôrazne odmieta akékoľvek tvrdenia o koordinovanom postupe s inými osobami. Neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že by organizoval alebo riadil konanie iných osôb, podieľal sa na systematickom konaní voči navrhovateľke, bol súčasťou akéhokoľvek koordinovaného zásahu do jej práv. Uviedol, že v predmetnej veci nebol osvedčený žiadny zásah žalovaného 1/ do práv navrhovateľky, nebola preukázaná existencia bezprostrednej hrozby ujmy, absentuje akákoľvek konkrétna väzba medzi tvrdeným konaním a osobou žalovaného 1/, pričom za týchto okolností nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/. Vyjadril nesúhlas s uloženým zákazom priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Uvedené opatrenie považuje za neprimerané vzhľadom na jeho pracovné povinnosti a spôsob výkonu jeho práce. V rámci pracovnej činnosti sa pravidelne stretáva s klientmi a obchodnými partnermi na verejne prístupných miestach, najmä v kaviarňach a iných prevádzkach v meste A.. Za týchto okolností nemá reálnu možnosť ovplyvniť, či sa navrhovateľka bude nachádzať na rovnakom verejnom mieste. V prípade jej náhodnej prítomnosti by bol nútený okamžite prerušiť pracovné stretnutie a opustiť dané miesto, čo by mohlo viesť k strate klienta a negatívnemu zásahu do jeho pracovnej činnosti a príjmu. Z uvedeného dôvodu považuje uložený zákaz za neprimeraný zásah do práva žalovaného 1/ na výkon povolania a bežný pracovný život. Na margo k správaniu navrhovateľky žalovaný 1/ poukazuje na rozpor medzi tvrdeniami navrhovateľky o údajnom strachu a jej reálnym správaním. Podľa jeho vedomostí navrhovateľka aj po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (dňa 16. 03. 2026), ako aj následne až do súčasnosti, udržiava pravidelný osobný kontakt so žalovaným 3/, vrátane spoločného trávenia času a spolužitia v jednej domácnosti. Uvedené skutočnosti zásadne spochybňujú existenciu bezprostrednej hrozby, ktorá je základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na podporu svojich tvrdení žalovaný 1/ predložil ako dôkaz screenshot z profilu „K.“ (užívateľské meno: XXXXXXXXXXX) na sociálnej sieti TikTok zo dňa 08. 04. 2026, majiteľ tohto účtu je C. I., z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka sa nachádzala v spoločnosti žalovaného 3/. Zároveň uviedol, že navrhovateľka bola v osobnom kontakte so žalovaným 3/ aj v čase, keď tento utrpel zranenia pri páde z kolobežky (zlomenina ruky a poranenia zubov), pričom ho navštevovala a zotrvávala v jeho blízkosti. K tomuto predložil screenshot z internetových novín. Rovnako podľa vedomostí žalovaného 1/ tento kontakt

medzi navrhovateľkou a žalovaným 3/ pretrváva až do súčasnosti. Zároveň uviedol, že vzťah medzi navrhovateľkou a žalovaným 3/ je podľa jeho vedomostí dlhodobejší a je známy aj v ich širšom sociálnom okolí, čo nasvedčuje tomu, že medzi nimi existuje dobrovoľný a pravidelný kontakt. Zároveň uviedol, že má k dispozícii aj celé predmetné video, ktoré má uložené, a v prípade požiadavky súdu je pripravený ho bezodkladne predložiť. V ďalšom bode, kde navrhovateľka predložila súdu prvej inštancie screenshot komunikácie zo strany 26, z ktorého však bola odstránená podstatná časť textu pôvodnej správy, konkrétne v predloženom dôkaze absentuje časť správy, v ktorej sa uvádza: „týmto že mi volal popivic ak sa jeho frajerka dozvie ze mu vyvolavas ti zacne peklo vela stastia.“ Žalovaný 1/ poukázal na to, že takto upravený (neúplný) screenshot vytvára odlišný význam komunikácie, než aký vyplýva z jej pôvodného obsahu, a môže tak viesť k nesprávnemu skutkovému záveru. V ďalšom bode, zo screenshotu zo strany 17, kde ju vyzýval, aby vrátila evidenčné čísla vozidiel, uviedol, že sa osobne vyjadrila v tom zmysle, že chce uškodiť H. I. a C. I. tak, aby za ňou nechodili, a to spôsobom, že im má byť znemožnené používanie motorových vozidiel prostredníctvom odcudzenia alebo zabezpečenia odcudzenia evidenčných čísel z vozidiel. Uvedené uviedol v nadväznosti na SMS komunikáciu, v ktorej ju vyzval na ich vrátenie, nakoľko mal vedomosť o jej plánoch. Tieto skutočnosti zároveň uviedol aj pri výsluchu na Obvodnom oddelení Policajného zboru v F. podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. K tvrdeniam navrhovateľky, ktoré sa týkajú údajného incidentu, podľa ktorého sa mal nachádzať v blízkosti kaviarne, presne nezistený deň ani čas, kde mal prísť tam autom a vykrikovať, že príde o 17:00 a že sa má navrhovateľka „na čo tešiť“, uviedol, že tieto nie sú pravdivé a k takémuto konaniu nikdy nedošlo. Zároveň uviedol, že z predmetnej komunikácie nie je zrejmé, kedy a za akých okolností mal byť údajný incident uskutočnený, pričom tieto tvrdenia nie sú konkrétne časovo ani skutkovo určené. Navrhovateľka svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. K tvrdeniam navrhovateľky o telefonickom kontakte zamestnávateľa uviedol, že zamestnávateľa navrhovateľky nekontaktoval za účelom žiadosti o jej prepustenie a ani neuvádzal, že by mala spôsobovať akékoľvek problémy. Telefonický kontakt, ktorý je predmetom tohto tvrdenia, smeroval k osobe blízkej žalovaného 1/, ktorá odvolateľovi zabezpečuje účtovnícke služby a spracovanie firemných dokumentov. V rámci tejto komunikácie požiadal, aby s jeho účtovnými a firemnými podkladmi nakladali výlučne oprávnené osoby, a to z dôvodu ochrany osobných údajov a firemných informácií. Nejednalo sa o žiadny zásah do pracovnoprávneho vzťahy navrhovateľky.

8. Žalovaná 2/ v odvolaní navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, prípadne, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nedostatočne odôvodnené, pretože skutkový stav nebol dostatočne zistený a súd prvej inštancie vychádzal prevažne z tvrdení navrhovateľky bez riadneho preukazovania. Poprela, že by sa dopúšťala konania, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň považuje za významné okolnosti, ktoré neboli súdom prvej inštancie zohľadnené. Navrhovateľka je v partnerskom vzťahu so žalovaným 3/ C. I., s ktorým žijú v jednej domácnosti a ktorý je bývalý partner žalovanej 2/. Túto skutočnosť doložila priloženými dôkazmi, najmä komunikáciou, v ktorej C. I. uvádza, že s navrhovateľkou očakávajú spoločné dieťa, ako aj výstupmi zo sociálnych sietí (fotografie a videá), z ktorých je zrejmé, že spolu trávia čas a vystupujú ako pár. Tieto skutočnosti spochybňujú dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a naznačujú účelovosť konania navrhovateľky. Zároveň žalovaná 2/ poukázala na rozpor v správaní žalovaného 3/, ktorému bolo týmto uznesením uložené zdržať sa kontaktu a určitých foriem konania, napriek čomu verejne zverejňuje obsah (fotografie a videá) súvisiace s navrhovateľkou, čím dochádza k porušovaniu uložených povinností. Mala za to, že návrh na neodkladné opatrenie bol podaný účelovo aj s cieľom zasiahnuť do rodinných vzťahov, najmä obmedziť kontakt otca s maloletým dieťaťom, čo nie je v súlade so záujmom maloletého. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými relevantnými okolnosťami ani neoveroval tvrdenia navrhovateľky, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

9. Navrhovateľka sa písomne vyjadrila k obom podaným odvolaniam.

10. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že toto považuje za oneskorene podané. Zároveň uviedla, že s tvrdeniami žalovanej 2/ nesúhlasí, keďže tie sa zakladajú na nepravdivých skutočnostiach, ktoré žalovaná 2/ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Žiaden z dôkazov predložených k odvolaniu totiž nepreukazujú, že by mala navrhovateľka záujem na rozbití rodinného zázemia žalovaných 2/ a 3/, ako ani skutočnosť, že by mala byť navrhovateľka v kontakte so žalovaným 3/, resp. by s ním mala tvoriť pár.

11. K odvolaniu žalovaného 1/ uviedla, že žalovaný popiera skutkové tvrdenia navrhovateľky, na podporu jeho tvrdení predkladá dôkazy, ktoré vznikli až po vydaní napadnutého uznesenia, a ktoré sú navyše nepravdivé, pričom nesprávne interpretuje povahu a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Poukázala, že žalovaný 1/ si mieru dokazovania zamieňa za štandard dokazovania vo veci samej, keď opakovane namieta, že tvrdenia navrhovateľky „nie sú osvedčené“, „nemajú oporu v skutkovom stave“ a sú „subjektívne“. Pre nariadenie neodkladného opatrenia však nebolo potrebné preukázať protiprávne konanie žalovaných s istotou - postačovalo ho osvedčiť. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila rozsiahly listinný materiál, ktorý vo svojom súhrne dôvodnosť nároku osvedčuje s vysokou mierou pravdepodobnosti. Žalovaný 1/ zároveň uviedol, že neexistuje žiadny dôkaz o jeho účasti na koordinovanom konaní voči navrhovateľke, a že tvrdenia o koordinácii sú „ničím nepodložené a zjavne špekulatívne“. Toto tvrdenie je v rozpore s obsahom spisu. Účasť žalovaného 1/ na obťažovaní navrhovateľky je osvedčená sériou priamych dôkazov pochádzajúcich z jeho vlastného telefónneho čísla +XXX XXX XXX XXX, resp. +XXX XXX XXX XXX. Práve táto komunikácia osvedčuje, že žalovaný 1/ nebol pasívnym pozorovateľom konfliktu medzi navrhovateľkou a zvyšnými dvoma žalovanými, ale aktívnym aktérom, ktorý voči navrhovateľke sám smeroval vyhrážky a obvinenia. Tvrdenie o „špekulatívnosti“ koordinácie je preto neudržateľné, keďže koordinovaný charakter konania vyplýva z časovej následnosti a obsahovej prepojenosti útokov všetkých troch žalovaných, ktorí postupne a vzájomne nadväzujúc vyvíjali na navrhovateľku nátlak. Pre úplnosť navrhovateľka zdôraznila, že na osvedčenie dôvodnosti neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ postačuje aj samotné jeho individuálne konanie (priame vyhrážky a falošné obvinenie), bez ohľadu na mieru preukázania koordinácie s ostatnými žalovanými. Aj keby súd otázku koordinácie ponechal otvorenou, vlastné správy žalovaného 1/ osvedčujú zásah do duševnej integrity navrhovateľky spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu o jej bezpečnosť. Žalovaný 1/ ďalej namieta, že snímka sms komunikácie predložená navrhovateľkou je neúplná, keďže z nej mala byť odstránená časť pôvodnej správy. Predmetná námietka je z hľadiska predmetu konania irelevantná a v skutočnosti svedčí v neprospech žalovaného 1/. Aj v znení, ktoré ako „úplné“ predkladá sám odvolateľ, totiž zostáva zachované jadro vyhrážky, v zmysle ktorej navrhovateľke „začne peklo“. Doplnenie kontextu o tom, za akých okolností jej „peklo“ začne, na charaktere výroku ako vyhrážky nič nemení. Naopak, potvrdzuje, že žalovaný 1/ podmieňoval svoje konanie správaním navrhovateľky a vyvíjal na ňu nátlak, aby určitým spôsobom (ne)konala. Ide teda o osvedčenie vyhrážania, nie o jeho vyvrátenie. Doplnenie konverzácie tak ako ju predkladá žalovaný 1/ sa v mobilnom telefóne navrhovateľky nenachádza, pričom tá má dôvodné podozrenie, že sms komunikácia predložená zo strany žalovaného 1/ bola účelovo upravená. Ťažisko argumentácie žalovaného 1/ ako aj žalovanej 2/ spočíva v tvrdení, že navrhovateľka aj po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia udržiavala so žalovaným 3/ dobrovoľný a pravidelný kontakt. Predmetné domnienky a tvrdenia žalovaného 1/ a žalovanej 2/ sa nezakladajú na pravde, pričom neboli z ich strany ani riadne preukázané. Navrhovateľka uviedla, že rozhodujúci je stav v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Obidva dôkazy predložené žalovaným 1/ v podobe snímky zo sociálnej siete TikTok zo dňa 08. 04. 2026 a článku zo dňa 20. 04. 2026 pochádzajú z obdobia po vydaní napadnutého uznesenia. Už z tohto dôvodu nie sú spôsobilé spochybniť správnosť osvedčenia, z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd pri preskúmaní zákonnosti napadnutého uznesenia totiž vychádza zo stavu, ktorý tu bol v čase jeho vydania. Na snímke novinového článku zo dňa 20. 04. 2026 pritom nie je zobrazená ani samotná navrhovateľka. Žalovaný 1/ tak stavia svoju kľúčovú námietku na fotografii zachytávajúcej inú osobu, čím sám podkopáva dôveryhodnosť svojho dôkazu. Navrhovateľka sa pritom v uvedenom období nenachádzala v spoločnosti žalovaného 3/, po jeho nehode ho nechodila navštevovať, a nebola s ním v žiadnom priateľskom kontakte. Ohľadom snímky zo sociálnej siete TikTok navrhovateľka uviedla, že videá na sociálnej sieti boli zverejnené účelovo. Zverejnenie predmetného obsahu na profile žalovaného 3/ nebolo prejavom dobrovoľného a priateľského kontaktu zo strany navrhovateľky, ale účelovým krokom žalovaných uskutočneným až po tom, ako sa dozvedeli, že voči nim navrhovateľka iniciovala vydanie neodkladného opatrenia. Cieľom tohto konania bolo vytvoriť zdanie, že medzi navrhovateľkou a žalovaným 3/ naďalej existuje dobrovoľný vzťah, a tým spochybniť dôvodnosť nariadeného opatrenia. Túto skutočnosť navrhovateľka preukázala videonahrávkou, na ktorej je zachytená konverzácia žalovaných 1/ a 3/, v rámci ktorej žalovaný 1/ radí žalovanému 3/, aby ten zdieľal videá a fotky s navrhovateľkou za účelom spochybnenia jej tvrdení, vďaka čomu by následne došlo k zrušeniu neodkladného opatrenia. Zároveň je na predmetnej videonahrávke výslovne uvedené, akým spôsobom sa budú žalovaní brániť v rámci svojich odvolaní, a to uvedením klamlivých tvrdení, v zmysle ktorých chcela navrhovateľka rozbiť rodinu žalovaných 2/ a 3/. Uviedla, že žalovaná 2/ mala k dispozícii prihlasovacie údaje na sociálnej siete žalovaného 3/, pričom vzhľadom na skutočnosť, že už v minulosti sa mala žalovaná 2/ dopustiť konania, kedy na sociálnych sieťach žalovaného v 3. rade

zverejnila fotografie navrhovateľky, je pravdepodobné, že aj videá a fotografie, ktoré boli po podaní návrhu na neodkladné opatrenie zverejnené na sociálnych sieťach žalovaného 3/, zverejnila práve žalovaná 2/. Bez ohľadu na to však bol žalovaný 3/ po uverejnení predmetného videa kontaktovaný zo strany navrhovateľky, aby dotknuté video okamžite stiahol zo sociálnej siete práve z dôvodu, že s ním navrhovateľka nechce byť žiadnym spôsobom spájaná aj vzhľadom na šikanózne konanie žalovaných. Navrhovateľka tak zásadne popierala existenciu akéhokoľvek dobrovoľného a priateľského kontaktu so žalovaným 3/. Poukázala na skutočnosť, že práve žalovaný 1/ sa bezdôvodne ocitol pri dome navrhovateľky, v dôsledku čoho bol následne konfrontovaný matkou navrhovateľky. Skutočnosť, že navrhovateľka bola v minulosti so žalovaným 3/ v kamarátskom vzťahu, resp. že došlo k ojedinelému kontaktu vyvolanému žalovanými, nijako nespochybňuje, že konanie žalovaných je objektívne spôsobilé vyvolať u nej dôvodnú obavu o jej život, zdravie a bezpečnosť. K námietke žalovaného 1/ týkajúcej sa uloženého zákazu priblíženia, navrhovateľka uviedla, že princíp proporcionality vyžaduje, aby povinnosť uložená neodkladným opatrením nebola pre povinného neprimeraná povahe veci. Tvrdenie o ohrození výkonu povolania je čisto hypotetické a účelové. Výrok napadnutého uznesenia nezakazuje žalovanému 1/ vykonávať jeho povolanie ani navštevovať verejné miesta vo všeobecnosti, ale len cielene sa približovať k navrhovateľke. Pre prípad náhodného súbehu na tom istom verejnom mieste opatrenie nevyžaduje nič viac, než čo by od žalovaného 1/ vyžadoval aj samotný účel ochrany, a to zachovať odstup od navrhovateľky. K tvrdeniu žalovaného 1/, že navrhovateľku vyzval na vrátenie značiek, pretože mal vedomosť o jej úmysle, a že túto skutočnosť uviedol aj pri výsluchu na polícii v priestupkovom konaní navrhovateľka uviedla, že vo veci údajnej krádeže evidenčných čísiel vozidiel vypovedala na polícii a predložila potvrdenie od zamestnávateľa o tom, že sa v rozhodnom čase nachádzala na svojom pracovisku. Podľa informácií navrhovateľky bola pritom vec týkajúca sa údajnej krádeže odložená a archivovaná bez ďalšieho preskúmania, čo potvrdzuje nedôvodnosť útokov na navrhovateľku. Pokiaľ ide o kontaktovanie zamestnávateľa, žalovaný 1/ tvrdí, že telefonát smeroval k osobe zabezpečujúcej preňho účtovnícke služby a netýkal sa navrhovateľky. Toto tvrdenie navrhovateľka odmieta ako účelové. Časová súvislosť tohto kontaktu s ostatnými útokmi žalovaného 1/, ako aj následná reakcia zamestnávateľa, ktorý navrhovateľku oslovil ohľadom „problémov“, ktoré má spôsobovať, osvedčujú opak. Túto skutočnosť je možné overiť priamo u zamestnávateľa navrhovateľky, ktorý je v prípade potreby pripravený poskytnúť súčinnosť.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami, preskúmal napadnuté rozhodnutie, prejednal odvolanie žalovaného 1/ a žalovanej 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že pokiaľ odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné a pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 2/, toto je potrebné podľa odmietnuť ako odvolanie podané oneskorene.

13. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

14. Podľa , odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

15. Podľa , odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

16. Podľa , odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.

17. Podľa , odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.

18. Podľa , lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.

19. Podľa , do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

20. Podľa , ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

21. Podľa , lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

22. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu v danej veci zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalovanej 2/ listinne doručené dňa 09. 04. 2026. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala žalovanej 2/ plynúť od 10. 04. 2026 a skončila dňom 24. 04. 2026, ktorý pripadol na piatok. Tento deň bol zároveň aj posledným dňom lehoty na podanie odvolania osobne na súde, na poštovú prepravu alebo elektronickou formou. Žalovaná 2/ následne doručila súdu prvej inštancie odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré bolo na poštovú prepravu dané až 25. 04. 2026, teda po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovanej 2/ ako odvolanie podané oneskorene odmietol podľa a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

23. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

24. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia a o rozsudku.

25. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

27. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

28. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

29. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

31. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v až 326 , ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

32. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenia môžu byť opatreniami trvalými, najmä však dočasnými, kedy upravujú vzťahy strán iba v základnom nevyhnutnom rozsahu, ich trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Vzťahy strán sporu sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

33. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na neodkladné opatrenie. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia zoberie len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie.

34. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

35. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným 1/ preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktorému predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie je vo vzťahu k žalovanému 1/ vecne nesprávne. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí mať preukázanú nielen existenciu právnych vzťahov medzi stranami ale aj naliehavosť a nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov. Povinnosťou navrhovateľky v tomto konaní bolo osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

36. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že účelom neodkladného opatrenia podľa je poskytnúť bezprostrednú ochranu osobe, voči ktorej je smerované konanie zasahujúce do jej osobnostnej sféry, a podľa písm. h) citovaného ustanovenia ochranu pred konaním, ktorým môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita. Aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia však musí byť osvedčené, že tvrdené ohrozujúce alebo rušivé konanie možno konkrétne prisúdiť osobe, voči ktorej sa navrhované opatrenie požaduje. Znížený dôkazný štandard spočívajúci v osvedčení rozhodujúcich skutočností neznamená, že možno upustiť od individualizácie konania konkrétneho žalovaného.

37. Z predložených listinných dôkazov vyplýva existencia určitého konfliktu medzi navrhovateľkou a žalovaným 1/, pričom niektoré zo správ z predloženej komunikácie obsahujú vulgárne, urážlivé či výhražným spôsobom pôsobiace vyjadrenia, avšak z ich obsahu nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že predmetného konania sa dopúšťal práve žalovaný 1/ v rozsahu, ktorý by odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia tak ako navrhovala navrhovateľka. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z jednotlivých predložených správ nie je zrejmé, že ich autorom je práve žalovaný 1/. Naopak, zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že časť komunikácie pochádzala od žalovaného 3/ a časť od žalovanej 2/. Samotná existencia nevhodného alebo výhražného konania týchto osôb preto nemôže bez ďalšieho založiť dôvodnosť neodkladného opatrenia aj voči žalovanému 1/. Vo vzťahu k žalovanému 1/ tak podľa názoru odvolacieho súdu zostalo v rovine tvrdení navrhovateľky najmä jeho údajné prenasledovanie, vyhrážanie sa jej a jeho účasť na ďalšom konaní smerujúcom proti navrhovateľke. Navrhovateľka však nepredložila také konkrétne listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné v potrebnej miere osvedčiť, že žalovaný 1/ ju osobne kontaktoval, prenasledoval, vyhrážal sa jej fyzickým násilím alebo iným spôsobom bezprostredne zasahoval do jej telesnej či duševnej integrity. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že intímne fotografie navrhovateľky boli zverejňované na sociálnej sieti z profilu žalovaného 3/ (č. l. 8). Za dostatočné osvedčenie konania žalovaného 1/ nie je možné považovať ani všeobecný poukaz na jeho údajné koordinované konanie s ostatnými žalovanými. Takýto záver musí mať oporu v konkrétnych osvedčených skutkových okolnostiach, ktoré v posudzovanej veci absentujú. Zároveň nemožno bez ďalšieho prenášať na žalovaného 1/ dôsledky konania ostatných žalovaných iba z dôvodu ich vzájomnej osobnej alebo sociálnej väzby.

38. Odvolací súd pritom uvádza, že v danom prípade nie je rozhodujúca skutočnosť, či jednotlivé tvrdenia žalovaného 1/ o okolnostiach komunikácie medzi stranami sú pravdivé. Pre rozhodnutie o jeho odvolaní je podstatné, že z dôkazov predložených v konaní pred súdom prvej inštancie nevyplýva v potrebnej miere konkrétne konanie žalovaného 1/, ktoré by zakladalo potrebu bezodkladnej ochrany navrhovateľky. Neodkladné opatrenie totiž nemožno založiť len na existencii konfliktu medzi stranami alebo na všeobecnej obave navrhovateľky, pokiaľ táto obava nie je v relevantnej miere konkretizovaná vo vzťahu ku konaniu osoby, ktorej sa má uložená povinnosť týkať.

39. Pokiaľ ide o zákaz priblíženia sa podľa , jeho nariadenie predpokladá osvedčenie dôvodného podozrenia, že telesná alebo duševná integrita navrhovateľky je ohrozená konaním konkrétnej osoby. V danom prípade však navrhovateľka nedostatočne osvedčila potrebu nariadenia predmetného zákazu aj vo vzťahu k žalovanému 1/. Len samotné tvrdenie navrhovateľky o jej obave z konania žalovaného 1/ nie je za daného skutkového stavu postačujúce, ak nie je podporené konkrétnymi skutočnosťami nasvedčujúcimi reálnemu a aktuálnemu ohrozeniu jej telesnej alebo duševnej integrity práve konaním tohto žalovaného. Vo vzťahu k žalovanému 1/ nebolo dostatočne osvedčené konanie zakladajúce potrebu takejto ochrany, a preto nebolo potrebné posudzovať otázku týkajúcu sa proporcionality uloženého zákazu priblíženia sa.

40. Odvolací súd zdôrazňuje, že posúdenie splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť individualizované vo vzťahu ku každému zo žalovaných. Vzhľadom na absenciu dostatočne konkrétnych a vzájomne súvisiacich skutočností, ktoré by vo vzťahu k žalovanému 1/ osvedčovali jeho zásah do práv navrhovateľky alebo reálne ohrozenie jej telesnej či duševnej integrity, neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 2/, je toto potrebné podľa odmietnuť ako podané oneskorene. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 1/ odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka nedostatočne osvedčila základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným 1/, čím neboli splnené zákonné podmienky podľa . Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovanému 1/ zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol a žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, pretože mu pred súdom prvej inštancie žiadne nevznikli.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na v spojení s vo vzťahu k odmietnutiu odvolania žalovanej 2/ analogicky podľa podľa tak, že procesne úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania priznal voči žalovanej 2/ v plnom rozsahu. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 1/ voči napadnutému uzneseniu priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania podľa procesne úspešnému žalovanému 1/ voči navrhovateľke v plnom rozsahu.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá v spojení posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).