Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12P-153-2026.pdf
PDF · 96.39 KB
Case nature
Subarea
12P/153/2026
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F. a otca: G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia:
Maloleté deti sa dočasne ponechávajú v osobnej starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
Otec je povinný dočasne prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 200,- Eur, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Matke maloletých detí sa ukladá povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na tunajšom súde návrh na úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou 300,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, styk otca s maloletými deťmi upraviť na základe vzájomnej dohody rodičov, ktorá musí byť zo strany otca vopred ohlásená a matkou schválená, pričom styk bude prispôsobený aktuálnemu zdravotnému a psychickému stavu, ako aj preukázanému záujmu maloletých detí. Ďalej navrhla, aby rodičia boli povinní hradiť všetky mimoriadne a nepravidelné výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou maloletých detí (súkromní lekári, zubár, doplatky za lieky na ekzém a dentálna hygiena) každý rovným dielom t. j. v pomere 50% ku 50%, na základe predložených dokladov o zaplatení. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal otca maloletých detí platiť matke maloletých detí príspevok na výživu nevydatej matky v sume 300 ,- Eur mesačne, vždy do 15 . dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko sa otec maloletých detí zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Maloleté deti sa nachádzajú vo výhradnej
starostlivosti matky. Maloletá C. má H. mesiacov, je čiastočne dojčená, dokrmovaná umelým mliekom a príkrmami. Maloletý B. momentálne navštevuje A. a od XX.XX.XXXX nastupuje do I. J.. Naliehavosť tohto návrhu podčiarkuje fakt, že otec pri odchode a rozchode neprejavil absolútne žiadnu vôľu či snahu s matkou konštruktívne riešiť ďalšiu starostlivosť o deti, ich stretávanie s otcom, finančné zabezpečenie či chod spoločnej domácnosti. Matka sa ocitla v kritickej finančnej tiesni a zostala s maloletými deťmi na všetko úplne sama. Poberá len rodičovský príspevok vo výške 500,- Eur a prídavky na deti v celkovej výške 120,- Eur. Tento príjem je pre trojčlennú rodinu absolútne nepostačujúci, a ani zďaleka nepokrýva ani len základné fixné náklady na bývanie a záväzky, ktoré v domácnosti zostali. Podaním žiadosti o rodičovský príspevok sa finančné problém matky nijako nevyriešili, nakoľko po úhrade fixných platieb jej nezostávajú žiadne finančné prostriedky na stravu, lieky a základné potreby pre dve malé deti. Kvôli tejto akútnej tiesni má matka v súčasnosti neuhradené faktúry za elektrickú energiu a telefón. Matka nemôže dom predať, nakoľko ho vlastnia na polovicu s jej otcom a pri predaji by vznikla povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti. Prechod do podnájmu je pre ňu z rovnakých dôvodov nerealizovateľný, keďže s dvoma deťmi a takto nízkym príjmom ju žiadny prenajímateľ do podnájmu nevezme. Mesačné fixné náklady matky na chod domácnosti a záväzky pozostávajú z hypotéky vo výške 550,- Eur, úveru otca (nutný pre zachovanie bývania) vo výške 240,- Eur, elektriny (ZSE) vo výške 167,- Eur, telefónu vo výške 56,- Eur, osobné úveru vo výške 115,- Eur, výživného na staršie XX ročné dieťa z predchádzajúceho vzťahu vo výške 70,- Eur. Spolu fixné mesačné náklady vo výške 1198,- Eur (bez stravy, liekov, drogérie a ošatenia). K fixným nákladom pribúdajú pravidelné výdavky na maloleté deti, ktoré sú často choré, maloletý B. trpí K. C., má pokazené zuby a vyžaduje pravidelnú dentálnu hygienu. Keďže domácnosť nateraz nedisponuje osobným motorovým vozidlom a L. I. F. je od miesta trvalého bydliska vzdialené 20-25 min pešej chôdze, matka je pri nepriaznivom počasí, chorobách detí alebo časovej tiesni odkázaná na využívanie taxislužieb, čo jej rozpočet zaťažuje. Naopak, otec maloletých detí je zdravý, plne schopný pracovať a dosahovať nadštandardné zisky ako majiteľ a vodič aktívnej nonstop B. G. B. F.. Otec síce deklaruje minimálne príjmy a odvody, avšak jeho reálny finančný potenciál a disponibilná hotovosť sú trvalo vysoké, čo matka preukazuje priloženými fotografiami z aplikácie M., na ktorých sám otec v rôznych časových obdobiach vyčísľuje svoje vysoké obraty z podnikania. Aktuálnosť a kontinuitu týchto vysokých zárobkov otec potvrdil aj v hlasovej správe zo dňa XX.XX.XXXX, kde výslovne vyhlásil, že v prípade potreby bez problémov zarobí 500,- Eur za jediný deň. Napriek dostatočným finančným prostriedkom na osobnú spotrebu, značkové oblečenie, nákup drahých stavebníc D., nákup cigariet a na občasné hranie automatoch v online kasíne, čo matka preukazuje aj priloženou fotografiou hráčskeho účtu na obrazovke počítača, sa otec odmieta podieľať na spoločných mesačných nákladoch domácnosti adekvátnou sumou. Vzhľadom na fakt, že rodičia maloletých detí nie sú zosobášení, matka si v zmysle § 74 Zákona o rodine uplatňuje okrem výživného na spoločné maloleté deti aj nárok na príspevok na výživu nevydatej matky na úhradu svojej primeranej výživy a bývania. Matka nemá záujem nijako obmedzovať alebo zakazovať styk otca s maloletými deťmi, nakoľko si uvedomuje dôležitosť oboch rodičov. Matka navrhla, aby súd určil, že styk bude prebiehať na základe širšej vzájomnej dohody oboch rodičov. Dôvodom je skutočnosť, že maloletý B. je na matku citovo veľmi naviazaný a je v premenlivom veku, kedy reaguje nerozhodne. Matka preto navrhla, aby súd styk neviazal na rigidné a fixné dni, ale ponechal ho na flexibilnej dohode rodičov, ktorá bude v plnej miere rešpektovať aktuálny psychický stav a vôľu oboch maloletých detí. Z dôvodu zaistenia kľudného rodinného prostredia a rešpektovania súkromia maloletých detí a matky, matka navrhla, aby akýkoľvek kontakt s deťmi zo strany otca prebiehal výhradne po jeho predchádzajúcom ohlásení sa a výslovnom odsúhlasení matkou v dostatočnom časovom predstihu, čím žiada o zamedzenie neohlásených a svojvoľných návštev v mieste jej trvalého bydliska, ktoré narúšajú denný režim maloletých detí a vyvolávajú nežiadúce napätie.
3. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, správou kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
4. Maloleté deti pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od K. XXXX. Výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom doposiaľ súdom upravený nebol. Návrh matky v zmysle § 74 Zákona o rodine bol zapísaný do registra Pc ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci príspevku na výživu nevydatej matky, ktoré konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX vykonal šetrenie u matky maloletých detí, ktorá spolu s maloletými deťmi býva v trojizbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starého otca maloletých detí. V čase šetrenia bol v domácnosti zaznamenaný primeraný poriadok a čistota, neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nevyhovujúcim hygienickým alebo bytovým podmienkam pre maloleté deti. Matka maloletých detí je aktuálne na rodičovskej dovolenke s maloletou C. a poberá rodičovský príspevok vo výške 500,- Eur a rodinné prídavky na deti vo výške 120,- Eur. Matka uviedla mesačné náklady: hypotéka 550,- Eur, úver 240,- Eur, úver 115,- Eur, elektrina 167,- Eur a výživné na maloletého Lea 70,- Eur (maloletý D. G. bol zverený do osobnej svojho otca). Otec maloletých detí sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v K. XXXX, na maloleté deti finančne neprispieva, a okrem dvoch potravinových nákupov v hodnote približne 30,- Eur sa nepodieľa na ich výžive. Dňa XX.XX.XXXX bol vykonaný pohovor s otcom maloletých detí, ktorý pri telefonickom rozhovore uviedol, že aktuálne býva na ubytovni u svojho známeho, avšak svoju bytovú otázku rieši. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 200,- Eur. Otec maloletých detí je živnostník a pracuje vo svojej B. F. s príjmom podľa vlastného vyjadrenia cca 1500,- Eur. Otec by uvítal presné vymedzenie styku s maloletými deťmi na zabezpečenie pravidelného kontaktu. Aktuálne otec na maloleté deti finančne neprispieva, ako uviedol, ich výživu zabezpečuje prostredníctvom pravidelných materiálnych nákupov (dojčenské mlieko, plienky a potraviny). S maloletými deťmi vychádza dobre a na ich výživu je pripravený mesačne poukazovať sumu v rozpätí 400,- až 500,- Eur spolu na obe maloleté deti.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
20. Podľa § 62 ods. 1, 2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
22. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
23. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa po 300,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a styk otca s maloletými deťmi neupravil.
24. V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, prihliada sa najmä na ich citové väzby k rodičom, príbuzným, prostrediu, vývinové potreby, denný režim, vzťah k rodičovi, ktorý ich nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, stabilitu výchovného prostredia a podobne.
25. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých, ako aj z predloženej správy kolízneho opatrovníka mal súd dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd ponechá maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, nakoľko od odchodu otca zo spoločnej domácnosti sa maloleté deti nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, ktorá im poskytuje každodennú starostlivosť, pričom v konaní neboli tvrdené, ani zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti zo strany matky. Súd považoval za potrebné potvrdiť tento faktický stav, nakoľko takáto úprava je v záujme maloletých detí a rešpektuje aj pokračovanie súčasného stavu, kedy sa fakticky o maloleté deti osobne stará matka. Na základe uvedeného súd rozhodol o ponechaní maloletých detí v starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
26. Kritériom pre určenie výšky výživného je, že má postačovať aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletých detí, keďže neodkladným opatrením sa určuje výživné iba v nevyhnutnej miere. Toto totiž nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletých detí. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť zo strany otca, podľa vyjadrenia matky si túto povinnosť otec riadne neplní, na výživu maloletých detí neprispieva, čo aj potvrdil otec pred kolíznym opatrovníkom. Preto v časti výživného mal súd za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a otcovi tak uložil povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou v nevyhnutnej miere, za ktorú považuje súd výživné 200,- Eur mesačne, vzhľadom na tú skutočnosť, že otec pred kolíznym opatrovníkom uviedol že je pripravený prispievať na výživu maloletých detí mesačne sumou 400,- až 500,- Eur spolu na obe deti. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nemá priestor na širšie dokazovanie a zisťovanie pomerov na strane povinného rodiča, súd vychádzajúc z dostupných informácií ohľadom otca detí, zistených súdom (slobodný, dve vyživovacie povinnosti, živnostník s vlastnou B., s mesačným príjmom vo výške 1.500,- Eur), zaviazal otca maloletých detí na platenie výživného vo výške 200,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa. Účelom neodkladného opatrenia nie je upraviť pomery účastníkov s konečnou platnosťou, ale ich len dočasne vyriešiť určením výživného, ktoré je povinná osoba zaviazaná platiť len v nevyhnutnej miere. O riadnej výške bežného výživného môže súd rozhodovať až v konaní vo veci samej, v ktorom je aj dostatok priestoru na vykonanie náležitého dokazovania za účelom stanovenia primeranej výšky výživného. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nemá priestor na širšie dokazovanie a zisťovanie pomerov na strane povinného rodiča, považoval za opodstatnené dočasne otca zaviazať platiť výživné vo výške 200,- Eur na každé dieťa, ktorú výšku súd považoval predbežne za adekvátnu. Súdom určené výživné na maloleté deti je otec povinný platiť počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, a to pravidelne k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
27. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, súd nevzhliadol potrebu nariaďovať neodkladným opatrením styk otca s maloletými deťmi z dôvodu, že matka v návrhu žiadala neupraviť styk otca s maloletými deťmi.
28. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúcu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bude súd skúmať a dokazovať v konaní vo veci samej (napr. či budú splnené podmienky na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky). Matka maloletých detí je povinná podať návrh vo veci samej, t.j. návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na tunajšom súde v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V opačnom prípade súd v zmysle § 23 ods. 2 C.m.p. začne konať z úradnej moci.
29. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.