Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-64Cpr/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobkyne: N. C., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XXX XX M. XX, zastúpenej verita, s.r.o., IČO: 35 940 875, so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, proti žalovanému: dm drogerie markt, s.r.o., IČO: 31 393 781, so sídlom Záhradnícka 4871/151, Bratislava, zastúpeného TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., IČO: 35 905 832, so sídlom Panenská 6, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou zo dňa 04.07.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 06.05.2022 je neplatné a že jej pracovný pomer naďalej trvá.

2. Žalobkyňa v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedla, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 02.12.2015 pracovnú zmluvu, ktorou bol založený pracovný pomer žalobkyne ako zamestnanca u žalovaného ako zamestnávateľa na pozícii predavačka. Žalobkyňa uviedla, že dňa 06.05.2022 jej boli počas pracovnej doby na mieste filiálky XXX, T. cesta 4, G. predložené zo strany oblastnej manažérky p. K. M. dokumenty k ukončeniu pracovného pomeru dohodou z dôvodu žalovaným tvrdeného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou. Žalobkyňa uviedla, že z takéhoto konania oblastnej manažérky bola zaskočená a rozhorčená, keďže pre žalovaného pracovala už siedmy rok, pričom počas trvania pracovného pomeru si svedomito plnila pracovné úlohy a nevyskytli sa z jej strany žiadne závažné pracovné komplikácie či porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa uviedla, že v čase predloženia dohody o skončení pracovného pomeru sa dopytovala, aké sú iné možnosti ukončenia pracovného pomeru, tiež sa pýtala poverených zamestnancov žalovaného, či sa táto situácia musí skončiť výpoveďou, resp. okamžitým ukončením pracovného pomeru, či nie je možnosť napomenutia, alebo sankcie vo forme strhnutia 13. platu, alebo preradenia na nižšiu pozíciu. Počas predloženia dohody o skončení pracovného pomeru sa žalobkyňa rozplakala a prosila p. M., aby ju nechali aj naďalej pracovať u žalovaného, keďže je samoživiteľka dvoch maloletých detí a prácu potrebuje. Žalobkyňa uviedla, že jej neboli zodpovedané otázky a nadobudla pocit, že bez ohľadu na jej argumenty majú zamestnanci žalovaného zámer, aby čo najskôr podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru a odišla. Na otázky žalobkyne a jej prosby p. M. povedala „N. podpíšte papiere“. Žalobkyňa uviedla, že nikdy nekončila pracovný pomer dohodou, a preto nemala jasno v tom, aký je rozdiel medzi výpoveďou a dohodou. Preto sa spýtala p. M., čo sa stane, ak dohodu nepodpíše, na čo dostala odpoveď, že situácia sa potom bude riešiť inak cestou hrubého porušenia pracovnej disciplíny, a ako predavačka sa už žalobkyňa nikdy nezamestná. Toto vyjadrenie vzbudilo u žalobkyne obavu, že

nepríde len o prácu, ale že aj v budúcnosti sa bude mať problém zamestnať. Žalobkyňa uviedla, že aj s inými zamestnancami takto žalovaný ukončil pracovný pomer. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný v niektorých prípadoch preferuje skončenie pracovného pomeru dohodou, pretože nemusí prihliadať na to, či sú splnené podmienky pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom sa taktiež vyhýba plneniu akýchkoľvek nárokov zamestnanca vyplývajúcich zo skončenia pracovného pomeru, keďže dohoda obsahovala ustanovenie, že žalobkyňa sa vzdáva akýchkoľvek nárokov. Žalobkyňa uviedla, že ak by vedela, že tvrdenia žalovaného ohľadom nepriaznivých následkov neboli pravdivé, dohodu by neuzatvorila. Žalobkyňa predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru považovala za neplatnú, pričom v tejto súvislosti odkázala na a 49 a . Žalobkyňa neplatnosť odôvodnila tým, že predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru zohľadňovala iba záujmy žalovaného, keďže z jej obsahu vyplývalo, že žalobkyňa nemala voči žalovanému žiadne nároky zo skončenia pracovného pomeru, hoci ten trval viac než šesť rokov. Uviedla, že k podpísaniu dohody pristúpila pod nátlakom a v časovej tiesni zo strany oblastnej manažérky, a to všetko z obavy o svoju pracovnú budúcnosť, keďže sa oblastná manažérka vyjadrila, že pokiaľ žalobkyňa predložené dokumenty nepodpíše a k ukončeniu pracovného pomeru dôjde iným spôsobom zo strany žalovaného, tak ju ako predavačku nikde nezamestnajú. Uviedla, že dohodu podpísala, hoci nesúhlasila s jej obsahom, keďže mala obavy zo žalovaným tvrdených dôsledkov. Žalobkyňa uviedla, že nedisponuje právnym vzdelaním, a preto v tiesni, ktorú žalovaný vyvolal, pristúpila k uzatvoreniu dohody. Žalobkyňa zdôraznila, že sa nedopustila takého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by zakladalo právo žalovaného ukončiť pracovný pomer okamžite s tým, že žalovaný mal vedomosť, že by žalobkyni vznikli nároky, ak by pracovný pomer skončil iným spôsobom, napr. výpoveďou. Preto tvrdila, že prípadné okamžité skončenie pracovného pomeru by bolo neplatné. Uviedla, že žalobkyňa na neaktívnu zákaznícku kartu načítala 118 bodov, čo predstavovalo zľavu 1,18 EUR, čo podľa nej nemožno charakterizovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by žalovaného oprávňovalo ku skončeniu pracovného pomeru. Žalobkyňa uviedla, že počas trvania pracovného pomeru sa dôkladne starala o chod celej predajne, pričom mala prístup k trezoru, finančnej hotovosti v pokladniach a tovaru v sklade, pričom nedostala žiadne ústne alebo písomné napomenutie za porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa mala za to, že neboli splnené ani podmienky pre danie výpovede za opakované porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa poukázala na to, že k podobnej situácii došlo na filiálke v Bardejove, kde dotyčný zamestnanec dostal zo strany žalovaného sankciu vo forme zrážky provízie z predaja v sume 30,- EUR. Žalobkyňa tieseň právne vymedzila ako stav osoby (hospodársky alebo sociálny), v ktorom sa táto osoba ocitla bez ohľadu na jeho dôvod a ktorý na ňu pôsobí do tej miery (dolieha takým spôsobom a závažnosťou), že uzavrie zmluvu (právny úkon) pre ňu nápadne nevýhodnú (spôsobujúcu jej ujmu), ktorú by inak (nebyť tohto stavu) neuzavrela. V danom prípade mala za to, že žalovaný vyvolal tieseň ako druhý účastník zmluvy, keďže si musel byť vedomý rozpoloženia žalobkyne, keď voči nej vykonal nátlak vyjadrením, že musí ukončiť pracovný pomer, inak ju inde ako predavačku nezamestnajú. Podľa žalobkyne žalovaný o tiesni, v ktorej sa ocitla, nielenže vedel, ale ju aj sám svojím nátlakovým správaním a vyjadreniami vyvolal a z takto uzatvorenej dohody o skončení pracovného pomeru mal prospech z dôvodu, že žalobkyni z nej neplynuli žiadne nároky. Žalobkyňa taktiež mala za to, že ju oblastná manažérka uviedla do omylu, keď tvrdila, že v prípade iného spôsobu skončenia pracovného pomeru ju inde ako predavačku nezamestnajú. Tento omyl podľa žalobkyne žalovaný vyvolal, pretože počítal s tým, že pod tlakom a v tiesni predmetnú dohodu podpíše. Žalobkyňa uviedla, že podľa od tejto dohody o skončení pracovného pomeru odstúpila, keďže konala v omyle, ktorý žalovanému musel byť známy a bez ktorého by k uzatvoreniu dohody nedošlo. Žalobkyňa uviedla, že žalovanému dňa 20.05.2022 doručila oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní a vyzvala žalovaného, aby v prípade nesúhlasu rokoval so žalobkyňou o novej dohode o skončení pracovného pomeru, ktorá by obsahovala vyvážené podmienky skončenia pracovného pomeru a zohľadňovala by sedem odpracovaných rokov žalobkyne. Žalovaný s neplatnosťou dohody o skončení pracovného pomeru nesúhlasil a odmietol prideľovať žalobkyni prácu.

3. Žalobkyňa na preukázanie skutkových tvrdení navrhla vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: pracovnú zmluvu s náplňou práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 06.05.2022, potvrdenie o vrátení zvereného predmetu, odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.06.2022, oznámenie žalobkyne o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 16.05.2022 a vyhlásenia G. E. a Q. W. zo dňa 05.03.2023, ako aj výsluch strán sporu.

II.

4. Žalovaný v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedol, že žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.12.2015 na pozícii predavačka, pričom dňa 06.05.2022 s ňou uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú žalobkyňa dobrovoľne podpísala. Následne bolo žalovanému dňa 19.05.2022 doručené oznámenie žalobkyne, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pričom v ňom namietala neplatnosť predmetnej dohody. Žalovaný na to reagoval tak, že pracovný pomer považoval za platne skončený. Následne bolo žalovanému doručené odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru, čo žalobkyňa zdôvodnila tým, že pri podpise dohody mala konať v omyle o okolnostiach skončenia jej pracovného pomeru, do ktorého ju mal uviesť žalovaný prostredníctvom oblastnej manažérky, pričom tento omyl mal byť žalovanému známy a ak by o ňom vedela aj žalobkyňa, dohodu by neuzavrela. Žalovaný odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru neakceptoval. Žalovaný k okolnostiam uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru uviedol, že oblastná manažérka predložila žalobkyni návrh na skončenie pracovného pomeru, pričom tomuto návrhu predchádzali zistenia, že žalobkyňa preukázateľne a opakovane porušila pracovnú disciplínu. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobkyňa v rozpore s jej povinnosťami vyplývajúcimi z internej smernice žalovaného s názvom zaobchádzanie s finančnou hotovosťou na filiálke č. 12/2013, s ktorou bola riadne oboznámená, dňa 30.04.2022 načítavala na neaktívnu zákaznícku kartu žalovaného č. XXXXXXXXXXXX, ktorá nebola pridelená žiadnemu zákazníkovi, body rôznych iných zákazníkov, ktorí sami zákaznícku kartu žalovaného nepredložili. Následne, ak nový zákazník o zákaznícku kartu požiadal, žalobkyňa mu vydala práve tú kartu, na ktorú načítavala body za nákupy iných zákazníkov. Na základe toho nový zákazník mohol používať výhody a zľavy spojené s bodmi pridelenými na jeho karte, ktoré boli spojené so zľavami a výhodami pri nakupovaní. Žalovaný konštatoval, že takýto postup žalobkyne bol v priamom rozpore so záujmami žalovaného ako jej zamestnávateľa, pričom na správne zaobchádzanie so zákazníckou kartou sú zamestnanci žalovaného priebežne a opakovane upozorňovaní nad rámec smernice, a teda žalobkyňa vedela, že nákupy zákazníka môžu byť načítané len na jemu patriacu a predloženú zákaznícku kartu za konkrétny nákup. Žalovaný uviedol, že o tomto konaní žalobkyne sa dozvedel zo správy z controllingu, v ktorom bol upozornený na opakované načítavanie bodov na tú istú zákaznícku kartu a následne aj prostredníctvom cielenej kontroly kamerových záznamov žalovaného. Žalovaný uviedol, že konanie žalobkyne bolo o to vážnejšie, že bola poverená zastupovaním vedúcej filiálky, teda vedúcej zamestnankyne, ktorá mala ísť príkladom, a najmä dbať na to, aby nedochádzalo na filiálke k protiprávnemu konaniu, ktoré by bolo v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného ako zamestnávateľa. Navyše mal za to, že toto konanie žalobkyne malo aj negatívny dopad na finančnú sféru žalovaného, a preto žalovaný stratil akúkoľvek dôveru v žalobkyňu, pričom tento aspekt žalovaný považoval za kľúčový, najmä s ohľadom na jej pozíciu a narábanie s finančnou hotovosťou. Žalovaný na základe uvedeného bol nútený začať rokovania o skončení pracovného pomeru. Uviedol, že zohľadnil dobu, po ktorú preňho žalobkyňa pracovala, a práve preto uprednostnil možnosť skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou dohodou bez uvedenia dôvodu tak, aby nebola žalobkyňa v budúcnosti svojim budúcim zamestnávateľom nútená vysvetľovať dôvody skončenia jej pracovného pomeru. Žalovaný uviedol, že oblastná manažérka sa dňa 06.05.2022 stretla so žalobkyňou, pričom na tomto stretnutí jej vysvetlila svoje pohnútky pre skončenie pracovného pomeru s tým, že so žalobkyňou komunikovala výlučne skončenie pracovného pomeru formou dohody. Na tomto stretnutí bola prítomná aj vedúca filiálky A. L.. Žalovaný uviedol, že následne sa žalobkyňa sama spýtala vedúcej filiálky a oblastnej manažérky na to, aké má ďalšie možnosti ukončenia pracovného pomeru, na čo obe zamestnankyne žalovaného uviedli, že vytknuté konanie žalobkyne považujú za závažné porušenie pracovného pomeru, na základe čoho môže dôjsť k jednostrannému ukončeniu pracovného pomeru, v ktorom sa uvedú dôvody s tým, že niektorí zamestnávatelia môžu žiadať informácie, z akého dôvodu bol pracovný pomer ukončený. Táto informácia teda nebola žalobkyni poskytnutá z iniciatívy žalovaného s cieľom vynútiť si uzatvorenie dohody. Následne oblastná manažérka vyzvala žalobkyňu, aby si návrh dohody preštudovala s tým, že ak by mala akékoľvek otázky, aby ich položila. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa si dohodu prezrela, otázky nemala, nepožiadala o žiadny čas na rozmyslenie, ani žiadnym iným spôsobom nedala najavo, že by nerozumela, čo sa stane v prípade, ak by dohodu nepodpísala. Žalovaný uviedol, že z jej vystupovania bolo zrejmé, že plne chápe, že podpisom dohody sa jej pracovný pomer končí k uvedenému dňu a že v dohode nebudú uvedené žiadne dôvody, ktoré viedli ku skončeniu pracovného pomeru. Žalovaný uviedol, že následne žalobkyňa opustila miestnosť, v ktorej dohodu podpísala, išla si zbaliť svoje veci a opustila pracovisko, na základe čoho žalovaný súdil, že žalobkyňa pochopila zmysel dohody a jej následok. Žalovaný však nepopieral, že by sa žalobkyňa nezaujímala aj o iné možnosti riešenia vzniknutej situácie, napr. vo forme strhnutia 13./14. platu. M. a L. však považovali konanie žalobkyne za závažné, pričom brali do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa konala

ako zástupca vedúcej filiálky, od ktorej sa o to viac vyžadovalo, aby dodržiavala zákonné aj interné predpisy, chránila majetok žalovaného, nekonala v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného a išla príkladom ostatným zamestnancom. Konanie žalobkyne viedlo k absolútnej strate dôvery vo vzťahu k nej. Preto žalovaný postupoval inak ako v prípade iných zamestnankýň, u ktorých došlo len k zrážke provízie z predaja. Žalovaný odmietol, že by mal na stretnutí so žalobkyňou na ňu vyvíjať nátlak, prípadne by bola žalobkyňa v tiesni. Uviedol, že celý rozhovor sa odohral v relatívne pokojnej atmosfére. Podotkol, že žalobkyňa vytýkané porušenie pracovných povinností žiadnym spôsobom nevyvrátila a v nasledovných písomnostiach ani nespochybňovala. Ani pred kolegami sa nevyjadrila, že by ponuka dohody na skončenie pracovného pomeru bola problematická. Žalovaný odmietol, že by údajne mal ukončiť pracovný pomer v tiesni a pod psychickým nátlakom s pani W. a E.. Žalovaný k ukončeniu ich pracovných pomerov pristúpil z obdobných skutkových dôvodov ako v prípade žalobkyne. Rokovaniam v súvislosti s dohodou o skončení pracovného pomeru predchádzali zistenia, že bývalé zamestnankyne preukázateľne porušili pracovnú disciplínu z dôvodu neoprávnenej manipulácie so zákazníckymi kartami, na ktorú načítavali zákazníkom body za nimi neuskutočnený nákup. Následne tieto zákaznícke karty vydali zákazníkom, ktorí si o to požiadali. Vzhľadom na to, že žalovaný v plnom rozsahu takéto konanie svojich zamestnancov považuje za neprijateľné, pristúpil k rozviazaniu ich pracovného pomeru. Žalovaný aj v tomto prípade najskôr uprednostnil rokovania o skončení pracovného pomeru dohodou, a to bez uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru, aby nemuseli budúcim zamestnávateľom vysvetľovať ukončenie pracovného pomeru so žalovaným. Žalovaný podotkol, že tieto bývalé zamestnankyne počas stretnutia a ani po jeho skončení nedali ani raz najavo, že by konanie žalovaného bolo problematické, pričom proti tomuto skončeniu pracovného pomeru sa nebránili ani súdnou cestou. Vyhlásenia bývalých zamestnankýň preto žalovaný odmietol ako nepravdivé. Zároveň tieto vyhlásenia žalovaný považoval vo vzťahu k tomuto sporu za irelevantné. Žalovaný vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru poukázal na rozhodnutie ÚS SR zo dňa 24.08.2011 (-10), podľa ktorého (okrem iného) nie je donútením podľa prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť, pričom o bezprávnu vyhrážku sa nejedná ani vtedy, ak zamestnávateľ pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru (pred podaním žiadosti o uzatvorenie takejto dohody), upozorní zamestnanca, že inak mu bude daná výpoveď, ktorej písomné znenie má už pripravené. Žalovaný poukázal na to, že pri stretnutí so žalobkyňou, výsledkom ktorého bolo uzatvorenie predmetnej dohody, žalovaný nemal pripravené ani dokumenty k jednostrannému skončeniu pracovného pomeru, a preto nemohol na žalobkyňu vyvíjať nátlak tak, ako žalobkyňa uvádzala. Žalovaný poprel, že by hrozil doručením jednostranného skončenia pracovného pomeru. Taktiež nemohol súhlasiť s tým, že by skončenie pracovného pomeru dohodou bolo pre žalobkyňu nevýhodné, a to s ohľadom na možnosť neskoršieho zamestnania, pri ktorom je podľa žalovaného pozitívnejšie vnímané skončenie pracovného pomeru dohodou. V tejto súvislosti opäť poukázal aj na predmetné rozhodnutie ÚS SR, podľa ktorého pri porovnaní obidvoch možností skončenia pracovného pomeru nie je možné usudzovať, že by v danom prípade žalobkyňa konala k svojmu neprospechu, ak sa rozhodla predísť jednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou a zvolila si možnosť skončiť pracovný pomer dohodou, ako to správne uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia aj odvolací súd. Žalovaný zdôraznil, že o možnostiach alternatívneho riešenia zistených skutočností sa na stretnutí bavil výlučne na základe otázky žalobkyne a v nej definovanom rozsahu. Uviedol, že žalobkyňa mohla odmietnuť uzatvorenie dohody bez akéhokoľvek zdôvodnenia, k čomu však nedošlo. Žalovaný uviedol, že odstúpenie žalobkyne od dohody o skončení pracovného pomeru je nelegitímny postup žalobkyne ako zamestnanca, a podľa žalovaného je takýto postup aj v rozpore s , podľa ktorého by mal zamestnanec žalovať neplatnosť dohody na súde do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pomer skončiť. Uviedol, že dohoda o skončení pracovného pomeru nie je štandardnou zmluvou, od ktorej by umožňoval odstúpiť. Dohodou sa končí pracovný pomer, pričom momentom skončenia pracovného pomeru sú akékoľvek záväzky týkajúce sa pracovného pomeru skonzumované. Uviedol, že aj NS SR () judikoval, že neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru je potrebné napadnúť žalobou na súde. Žalovaný uviedol, že na to, aby bol omyl právne významný ako dôvod odstúpenia od zmluvy v pracovnom práve, musí ísť o omyl, ktorý bol v čase robenia právneho úkonu skrytý, konajúci účastník o ňom nevedel, naopak druhému účastníkovi bol známy a musel sa dotýkať takej okolnosti, bez ktorej by nedošlo k zmluve. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na viaceré súdne rozhodnutia NS SR sp. zn. , KS KE sp. zn. , NS ČR sp. zn. a . Žalovaný bol toho názoru, že k tzv. podstatnému omylu v zmysle nedošlo a prípadná neznalosť práva žalobkyňou, resp. jej nízke právne povedomie, nemôžu byť žalovanému na ťarchu.

5. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: pokyn zamestnávateľa zo dňa 05.02.2018, stanovisko žalovaného k odstúpeniu zo dňa 28.07.2022, smernicu o zaobchádzaní s finančnou hotovosťou na filiálke 12/2013, email zo dňa 05.05.2022, výpis ku karte XXXXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2022, odpoveď žalovaného zo dňa 02.06.2022 a písomnú svedeckú výpoveď oblastnej manažérky, ako aj výsluch žalobkyne a svedkyne L. a M..

III.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07.05.2025 tak, že žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Predmetný rozsudok však bol v dôsledku odvolania žalobkyne odvolacím súdom zrušený a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie.

7. Odvolací súd nespochybnil správnosť úvahy prvoinštančného súdu, v rámci ktorej sa zameral na zistenie a vyhodnotenie priebehu pracovného stretnutia dňa 06.05.2022. Pre ustálenie skutkového základu rozhodnutia o veci však považoval za podstatné zhodnotiť, či vykonané dôkazy podporia alebo vyvrátia skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadne vytvorenia tiesne, i časovej, a psychického nátlaku zo strany zamestnankýň žalovaného pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru, ako i to, či sa snažili o jej podpis zo strany žalobkyne a pritom hrozili niečím, čo neboli v mene žalovaného oprávnené vykonať. Odvolací súd uviedol, že rozhodujúce je, či žalobkyňa unesie dôkazné bremeno a preukáže okolnosti, ktorými zdôvodňovala neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru.

IV.

8. Súd na opätovné prejednanie veci v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu nariadil na deň 16.09.2026 o 13:00 hod. pojednávanie, na ktoré predvolal aj žalovaným navrhnuté svedkyne M. a L. za účelom vykonania ich výsluchu, pričom advokátovi žalobkyne uložil povinnosť zabezpečiť účasť žalobkyne z dôvodu vykonania jej výsluchu, keďže takýto dôkazný prostriedok navrhla vykonať samotná žalobkyňa.

9. Advokát žalobkyne a ani žalobkyňa sa na nariadený termín bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavili, na základe čoho súd pojednával v neprítomnosti tejto sporovej strany.

10. Súd na základe uvedeného na predmetnom pojednávaní, okrem navrhnutých a predložených listinných dôkazov, ktoré už boli súčasťou súdneho spisu a s ktorými boli strany sporu oboznámené, vykonal už len výsluch svedkýň M. a L.. Keďže rozsah takto vykonaného dokazovania považoval súd za dostatočný pre zistenie skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci, súd nepovažoval za potrebné a hospodárne vykonávať aj výsluch žalobkyne ako strany sporu. Navyše, tá sa na nariadené pojednávanie, napriek uloženej povinnosti, nedostavila, čím zmarila možnosť vykonania jej výsluchu.

V.

11. Súd v rozsahu vykonaného dokazovania následne (vrátane nesporných skutkových tvrdení strán sporu, resp. zhodných skutkových tvrdení strán sporu, o ktorých pravdivosti nemal súd pochybnosti) zistil nižšie uvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.

12. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 02.12.2015 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol založený pracovný pomer žalobkyne ako zamestnankyne u žalovaného ako zamestnávateľa na pozícii predavačka, pričom od 05.02.2018 bola žalobkyni rozšírená pracovná náplň o zastupovanie vedúcej filiálky, na základe čoho v neprítomnosti vedúcej filiálky preberala plnú zodpovednosť za vedenie a chod filiálky.

13. Medzi pracovnú náplň žalobkyne, okrem iného, patrilo aj dodržiavanie interných smerníc a interných bezpečnostných pokynov s tým, že so zvereným majetkom mala pracovať tak, aby bolo zabránené vzniku škôd. Zároveň jej úlohou bola aj kontrola dodržiavania interných smerníc.

14. Jednou z interných smerníc, ktorú sa žalobkyňa zaviazala dodržiavať, a s ktorou bola aj riadne oboznámená (čo žalobkyňa nesporovala), bola smernica žalovaného o zaobchádzaní s finančnou hotovosťou na filiálke 12/2013 (ďalej už len „smernica 12/2013“), na základe ktorej (bod 1.19) mali zamestnanci žalovaného zakázané nosiť pri sebe v priebehu svojej pracovnej činnosti zákaznícku kartu active beauty (ďalej už len „zákaznícka karta“) a akokoľvek manipulovať s bodmi zákazníkov, pričom akúkoľvek manipuláciu so zákazníckou kartou alebo bodmi žalovaný považoval za porušenie pracovnej

disciplíny s vyvodením následkov podľa pracovného poriadku. Zároveň zaúčtovanie alebo dodatočné zaúčtovanie bodov za nákup bolo možné vykonať iba výlučne na zákazníkom predloženú kartu.

15. Oblastná manažérka žalovaného K. M. (ďalej už len „oblastná manažérka“) obdržala dňa 05.05.2022 email od B.. D. E. z oddelenia financií a controllingu žalovaného, v ktorom bola upozornená, že na zákazníckej karte č. XXXXXXXXXXXX bol zaznamenaný podozrivý počet nákupov v jednom dni. Z výpisu z tejto karty vyplývalo, že dňa 30.04.2022 bolo na ňu zaznamenaných celkovo 118 bodov z ôsmich nákupov v hodnote 127,10 EUR, čo predstavovalo zľavu 1,18 EUR.

16. Nesporným bolo, že tieto body zaznamenala na predmetnú zákaznícku kartu, ktorá ešte nebola priradená žiadnemu zákazníkovi, práve žalobkyňa. Na základe tejto skutočnosti sa uskutočnilo dňa 06.05.2022 stretnutie medzi oblastnou manažérkou K. M., žalobkyňou a vedúcou filiálky A. L. (ďalej už len „vedúca filiálky“).

17. Oblastná manažérka v rámci svojho výsluchu uviedla, že predmetné stretnutie viedla práve ona. Zdôraznila, že žalobkyni vysvetlila dôvod stretnutia, objasnila jej, že prišlo upozornenie na manipuláciu so zákazníckou kartičkou zo strany žalobkyne a že má k dispozícii mail a kamerové záznamy, pričom mala pripravené aj všetky bloky s časom a dátumom. Rovnako vedúca filiálky v rámci svojho výsluchu potvrdila, že medzi oblastnou manažérkou a žalobkyňou prebehol klasický rozhovor o tom, či žalobkyňa vie, čo urobila. Oblastná manažérka uviedla, že žalobkyňa nechcela kamerové záznamy vidieť s tým, že vytknuté správanie nepoprela, pričom sa rozplakala. Oblastná manažérka aj vedúca filiálky konštatovali, že nikto sa žalobkyni počas stretnutia nevyhrážal, nekričal na ňu, nezvyšoval hlas a nikto na ňu ani nevyvíjal žiadny nátlak. Oblastná manažérka uviedla, že mala pripravenú dohodu o skončení pracovného pomeru. Tú žalobkyni predložila na prečítanie. Oblastná manažérka uviedla, že žalobkyňa sa zaujímala, či by mohla dostať iba nejaké napomenutie. Žalobkyňa nepožiadala o telefonát alebo o možnosť odísť zo stretnutia a poradiť sa. Uviedla, že celé stretnutie trvalo minimálne 20 minút, pričom niekoľkokrát žalobkyni zdôraznila, že má čas a priestor, aby si predmetnú dohodu prečítala. Rovnako vedúca filiálky v rámci svojej svedeckej výpovede konštatovala, že stretnutie trvalo asi 15 až 20 minút, pričom žalobkyňa dohodu normálne čítala, neponáhľala sa a bola ticho. Uviedla, že na tú dohodu pozerala dosť dlhý čas. Oblastná manažérka uviedla, že žalobkyňa sa dopytovala, čo sa stane, ak dohodu nepodpíše, na čo oblastná manažérka reagovala, že keď ju nepodpíše, tak ju nepodpíše a budú to ďalej riešiť. Poprela, že by žalobkyni zdôraznila, že ju nikto v Michalovciach nezamestná. Naopak, práve žalobkyňa reagovala otázkou, že kto ju teraz v Michalovciach zamestná, na čo oblastná manažérka reagovala protiotázkou, že prečo by ju nikto nemal zamestnať. Rovnako vedúca filiálky v rámci svojej svedeckej výpovede uviedla, že samotná žalobkyňa reagovala tvrdením, že keď ju vyhodia, nikto ju nezamestná.

18. Obe svedkyne zhodne konštatovali, že žalobkyňa predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala a odišla.

19. Z písomného vyhotovenia dohody o skončení pracovného pomeru tak vyplývalo, že pracovný pomer žalobkyne zanikol dňa 06.05.2022, pričom obe strany sporu prejavili záujem, aby sa v nej neuviedol dôvod, ktorý ku skončeniu pracovného pomeru viedol. Zároveň z dohody vyplýval nárok žalobkyne na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ako aj nárok na vyplatenie mzdy za posledný mesiac s tým, že žalobkyňa potvrdila a vyhlásila, že z pracovného pomeru voči žalovanému nevznikli žiadne ďalšie nároky. Predmetná dohoda bola podpísaná žalobkyňou a za žalovaného oblastnou manažérkou a vedúcou filiálky, pričom obsahovala aj vyhlásenie, že zmluvné strany obsahu dohody porozumeli, a že táto bola spísaná na základe ich slobodnej a skutočnej vôle, čoho dôkazom boli uvedené podpisy. Rovnako bolo týmito osobami podpísané aj potvrdenie o vrátení zverených predmetov.

20. Žalobkyňa dňa 16.05.2022 oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával, keďže uzatvorenú dohodu o skončení pracovného pomeru považovala za neplatnú. Žalobkyňa uviedla, že bola zaskočená a rozhorčená z postupu oblastnej manažérky, keďže pracovala pre žalovaného viac než sedem rokov s tým, že k podpísaniu predloženej dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá zohľadňovala iba záujmy žalovaného, žalobkyňa pristúpila pod nátlakom zo strany oblastnej manažérky, ktorá sa vyjadrila, že pokiaľ žalobkyňa dohodu nepodpíše, dôjde ku skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom zo strany žalovaného tak, aby žalobkyňu nikde nezamestnali. Následne žalobkyňa

konštatovala, že pod nátlakom a bez poskytnutia časového priestoru na rozmyslenie, teda v tiesni, dohodu podpísala, avšak s jej obsahom nesúhlasila, keďže sa obávala žalovaným tvrdených následkov.

21. Žalovaný na uvedené reagoval listom zo dňa 02.06.2022, v ktorom uviedol, že uzatvorenú dohodu o skončení pracovného pomeru považoval za štandardnú a plne rešpektujúcu všetky zásady a požiadavky s tým, že tvrdenie žalobkyne, že dohoda bola podpísaná pod nátlakom, považoval za nepravdivé, keďže samotná žalobkyňa sa pýtala na alternatívu k ukončeniu pracovného pomeru, na čo jej bolo vysvetlené, že môže dôjsť k jednostrannému ukončeniu pracovného pomeru, keďže konala preukázateľne a opakovane v rozpore so základnými povinnosťami vyplývajúcimi z pracovného pomeru, pričom pri takomto ukončení pracovného pomeru sa uvádza aj dôvod jeho ukončenia.

22. Následne žalobkyňa listom zo dňa 30.06.2022 odstúpila podľa od dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že konala v omyle o okolnostiach ukončenia jej pracovného pomeru spočívajúcich v tvrdenej nemožnosti sa neskôr zamestnať, do ktorého ju uviedol žalovaný a tento jej omyl mu bol známy, pričom ak by nekonala v omyle, tak by k uzatvoreniu predmetnej dohody z jej strany nedošlo. Na uvedené žalovaný reagoval listom zo dňa 28.07.2022, v ktorom uviedol, že odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru nie je možné, pričom k omylu na strane žalobkyne nedošlo, čím neboli splnené ani podmienky pre realizáciu takéhoto odstúpenia.

23. Z vyhlásení G. E. a Q. W. zo dňa 05.03.2023 vyplývalo, že aj s nimi bol dňa 01.04.2019 ukončený pracovný pomer dohodou, pričom uviedli, že predmetná dohoda bola žalovaným predložená pod nátlakom a v tiesni, bez možnosti poradenia sa, s vyhrážkami o nemožnosti ďalšieho zamestnania. Nespornou skutočnosťou však bolo, že k ukončeniu pracovných pomerov G. E. a Q. W. došlo z rovnakých dôvodov ako v prípade žalobkyne, t.j. zaznamenávali na zákaznícke karty body, hoci neboli žiadnemu zákazníkovi ešte pridelené.

VI.

24. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia upravujúce dohodu o skončení pracovného pomeru () a odstúpenie od zmluvy ().

25. Dohoda o skončení pracovného pomeru ako jeden z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru predstavuje ten najjednoduchší spôsob skončenia pracovného pomeru a keďže sa výlučne odvíja len od súhlasne prejavenej vôle zamestnávateľa a zamestnanca, nie je potrebné, aby príliš rigorózne upravoval podmienky jej uzatvorenia. Na základe uvedeného na uzatvorenie platnej dohody o skončení pracovného pomeru postačuje súhlasný prejav vôle zamestnanca a zamestnávateľa skončiť pracovný pomer a určenie dňa skončenia pracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru však musí vykazovať všetky náležitosti platného právneho úkonu podľa , ktorých absencia má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu, najmä musí vychádzať zo slobodnej a vážnej vôle zmluvných strán.

26. V danom prípade žalobkyňa svoju argumentáciu ohľadom neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru založila na tom, že túto uzatvorila pod nátlakom a v časovej tiesni a v dôsledku vyhrážky žalovaného, že ak dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpíše, bude jej pracovný pomer ukončený z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny a ako predavačka sa už nikdy nezamestná.

27. Bezprávna vyhrážka predstavuje kvalifikovanú vadu vôle podľa (v kontexte pracovnoprávnych sporov aplikovateľnú podľa v spojení s ), ktorá spôsobuje neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok slobody vôle. Vo svojej podstate predstavuje bezprávna vyhrážka nedovolený psychický nátlak na vôľu konajúceho subjektu (na rozdiel od priameho fyzického donútenia, kde vôľa vôbec neexistuje), čoho dôsledkom je absencia slobody vôle konajúceho subjektu, keďže ten robí právny úkon pod vplyvom dôvodnej obavy alebo strachu z hroziacej ujmy. Účel inštitútu neplatnosti právneho úkonu urobeného pod vplyvom bezprávnej vyhrážky spočíva v garancii zmluvnej slobody, autonómie vôle zmluvných strán a zamedzení zneužívaniu práv či nedovolenému nátlaku pri uzatváraní zmlúv a dohôd. V prostredí pracovnoprávnych vzťahov plní tento inštitút primárne ochrannú funkciu vo vzťahu k zamestnancovi ako slabšej zmluvnej strane pred svojvoľným prepúšťaním a vynúteným zánikom pracovného pomeru dohodou.

28. Pre záver o existencii bezprávnej vyhrážky musia byť kumulatívne naplnené štyri základné kritériá (znaky), a to (1) protiprávnosť vyhrážky - hrozí sa niečím, čo hroziaci subjekt vôbec nie je oprávnený uskutočniť (napr. výpoveďou z dôvodu vymysleného porušenia pracovnej disciplíny), prípadne hrozí niečím, čo je síce oprávnený uskutočniť, ale nesmie tým hroziť za účelom vynútenia si konkrétneho právneho úkonu (napr. hrozba podaním trestného oznámenia), resp. vynucuje si niečo, čo sa týmto spôsobom vynucované byť nesmie; (2) intenzita hrozby - pôsobenie na vôľu musí dosahovať taký druh a intenzitu, že objektívne a subjektívne vzbudí u konajúceho dôvodný strach alebo obavu hroziacej ujmy, ktorá ho priamo vedie k urobeniu právneho úkonu; (3) príčinná súvislosť - medzi bezprávnou vyhrážkou a prejaveným úkonom musí existovať priamy vzťah príčiny a následku, teda že bez vyhrážky by k úkonu nedošlo a (4) adresnosť a vedomosť druhého účastníka - vyhrážka musí pochádzať od druhého účastníka konania.

29. Súdna prax, ako aj teória, však dôsledne rozlišujú medzi legitímnym uplatňovaním práv - t.j. oznámením zákonného postupu a nedovoleným psychickým nátlakom. Vo všeobecnosti samotné rokovanie o skončení pracovného pomeru, diskusia o výpovedných dôvodoch, náhly stres, či prirodzená existenčná obava zamestnanca zo straty zamestnania nevylučujú slobodu vôle, pokiaľ zamestnávateľ koná v medziach svojho zákonného oprávnenia. V tejto súvislosti súd musel poukázať napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého upozornením, že zamestnanec svojím správaním preukázateľne porušuje pracovnú disciplínu, zamestnávateľ uplatňuje svoje priznané oprávnenie, ktorého výkon nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku nútiacu zamestnanca uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru a v nej prejaviť vôľu, ktorú v skutočnosti nemal.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa sa dopustila žalovaným vytknutého konania, t.j. že dňa 30.04.2022 manipulovala s neaktívnou zákazníckou kartou tým spôsobom, že na ňu zaznamenala body z nákupov iných zákazníkov žalovaného, hoci predmetná karta nebola pridelená žiadnemu konkrétnemu zákazníkovi, pričom žalobkyňa toto svoje konanie vôbec nepoprela a ani nespochybnila žiadnymi skutkovými tvrdeniami, prípadne dôkaznými prostriedkami. Jej argumentácia bola založená len na tom, že takéto jej konanie nemalo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V danom prípade mal však súd preukázané, že v zmysle smernice 12/2013, s ktorou bola žalobkyňa riadne oboznámená (čo žalobkyňa taktiež nesporovala) mala žalobkyňa zakázanú akúkoľvek manipuláciu s bodmi alebo so zákazníckou kartou s tým, že body mohla účtovať len na zákaznícku kartu predloženú zákazníkom. Smernica zároveň určovala, že konanie, ktoré by bolo v rozpore s týmto zákazom, žalovaný hodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny, ktoré ho oprávňuje aj na vyvodenie následkov podľa . To znamenalo, že žalobkyňa svojím konaním podľa porušila povinnosť uloženú smernicou 12/2013, a to opakovane, na základe čoho súd dospel k záveru, že bol daný skutkový (materiálny) základ, ktorý by žalovaného ako zamestnávateľa oprávňoval aj na postup podľa , teda na jednostranné skončenie pracovného pomeru okamžitým spôsobom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou.

31. Ak teda podstata vyhrážky/hrozby žalovaného (podľa tvrdení žalobkyne) spočívala v tom, že ak žalobkyňa dohodu o skončení pracovného pomeru neuzatvorí, pristúpi žalovaný k jednostrannému ukončeniu pracovného pomeru z dôvodu vyššie uvedeného závažného porušenia pracovnej disciplíny, nemohol súd dospieť k inému záveru, než tomu, že išlo o vyhrážku konaním, na ktoré bol žalovaný oprávnený podľa , teda že nešlo o bezprávnu vyhrážku žalovaného. Inak povedané, na strane žalovaného existovali dôvody na realizáciu jeho oprávnenia na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne, a preto by nešlo o nedovolený nátlak, hrozbu, bezprávnu vyhrážku alebo o zneužitie výkonu jeho práva na ujmu žalobkyne, ak by pred samotným výkonom jeho oprávnenia na postup podľa , navrhol žalobkyni uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru. To znamenalo, že žalovaný by hrozil iba tým, čo by bol ako zamestnávateľ oprávnený urobiť. Obdobnú situáciu riešil aj ÚS SR (-10), keď skonštatoval, že nejde o nedovolený nátlak zo strany zamestnávateľa, ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca ( ), ak zamestnávateľ po oznámení rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry prijatej k tomu príslušným orgánom dá zamestnancovi na výber, či naďalej zotrvá v pracovnom pomere a prijme inú, pre neho vhodnú prácu, alebo s ním bude pracovný pomer skončený výpoveďou z organizačných dôvodov alebo dohodou z tých istých dôvodov. Zároveň konštatoval, že zamestnanec môže síce subjektívne pociťovať sled týchto krokov ako určitý nátlak a môže to u neho vyvolávať stres

(ako tomu bolo aj v posudzovanej veci), bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca.

32. Vzhľadom na uvedené preto musel súd argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu bezprávnej vyhrážky čo do svojej podstaty ako nedôvodnú odmietnuť. Totiž zo strany žalovaného bolo preukázané, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu, čo ho oprávňovalo jednostranne skončiť pracovný pomer so žalobkyňou, a preto ak by aj hrozil, že v prípade odmietnutia podpisu dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyňou, by pristúpil k daniu výpovede alebo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, išlo by o hrozbu, ktorá by nespĺňala žiadne z vyššie uvedených kritérií bezprávnej vyhrážky. Navyše z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by oblastná manažérka alebo vedúca filiálky počas stretnutia, na ktorom došlo k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru, žalobkyni komunikovali, že ak dohodu o skončení pracovného pomeru neuzatvorí, sa ako predavačka ďalej nezamestná. Tak oblastná manažérka, ako aj vedúca filiálky uviedli, že hrozba o ďalšom nezamestnaní bola vyslovená samotnou žalobkyňou. Na základe uvedeného súd nemohol dospieť k záveru, že by predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru bola neplatná z dôvodu bezprávnej vyhrážky žalovaného.

33. Žalobkyňa taktiež namietala aj to, že predmetnú dohodu uzatvorila v časovej tiesni. V tejto súvislosti musel súd poznamenať, že časový priestor na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru sa nedá paušalizovať a závisí od konkrétnych okolností, pričom za primeraný čas na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru sa dá vnímať aj časový priestor vytvorený v rámci tohto rokovania.

34. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý časový priestor na prečítanie a štúdium predloženého návrhu dohody o skončení pracovného pomeru výlučne len v rámci stretnutia žalobkyne s oblastnou manažérkou a vedúcou filiálky. Žalobkyňa však netvrdila a ani nepreukázala, že by žalovaným poskytnutý priestor na prečítanie si predmetného návrhu dohody o skončení pracovného pomeru namietala počas tohto stretnutia za nedostatočný, prípadne že by vyslovila akúkoľvek požiadavku na poskytnutie väčšieho množstva času na rozhodnutie sa, či takúto dohodu o skončení pracovného pomeru uzavrie alebo nie. Zároveň nebolo možné dospieť ani k záveru, že by žalovaný neposkytol akýkoľvek časový priestor na vyjadrenie sa žalobkyne k celej záležitosti, keďže oblastná manažérka výslovne žiadala žalobkyňu o vysvetlenie konania, ktoré jej žalovaný vytkol, a pre ktoré s ňou chcel skončiť pracovný pomer, a zároveň sama žalobkyňa dostala priestor na prednes alternatívnych spôsobov riešenia predmetnej situácie. Tak oblastná manažérka, ako aj vedúca filiálky potvrdili, že žalobkyňa si dohodu prečítala, nepožiadala o možnosť poradiť sa s inou osobou, prípadne o dodatočný časový priestor na rozmyslenie si toho, či dohodu podpíše alebo nie.

35. Vzhľadom na uvedené súd nemohol dospieť k záveru, že by žalobkyňa predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru uzavrela v časovej tiesni, keďže mal preukázané, že jej bol zo strany oblastnej manažérky ústne prednesený dôvod, pre ktorý s ňou žalovaný plánuje skončiť pracovný pomer, bol jej poskytnutý priestor na vysvetlenie svojho konania, a po predložení návrhu dohody o skončení pracovného pomeru, jej bol poskytnutý aj časový priestor na jeho štúdium, pričom nemal súd preukázané, že by v rámci tohto stretnutia žalobkyňa vzniesla akúkoľvek požiadavku na poskytnutie väčšieho množstva času na štúdium predmetnej dohody. Na základe uvedeného súd predmetnú námietku žalobkyne ohľadom časovej tiesne vyhodnotil ako zjavne účelovú a nedôvodnú, a teda nespôsobilú vyvolať neplatnosť predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru.

36. Žalobkyňa ďalej namietala aj to, že konala v omyle, ktorý u nej vyvolal žalovaný svojím vyjadrením, že sa ďalej nezamestná, čo ju podľa nej oprávnilo odstúpiť od predmetnej dohody podľa . Súd v tejto súvislosti nespochybnil, že existujú aj názory, že možno podľa odstúpiť aj od dohody o skončení pracovného pomeru, avšak takéhoto omylu sa nemôže dovolať osoba, ktorá zanedbala možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými svojimi dojmami. V danom prípade mal však súd za to, že zo strany žalovaného nebola žalobkyňa uvedená do omylu, keďže jej zo strany žalovaného v rámci rokovania o dohode o skončení pracovného pomeru neboli tvrdené okolnosti, ktoré by mali nedôvodný alebo nepravdivý skutkový základ. Súd bol zároveň toho názoru, že žalobkyňou tvrdený omyl možno v plnom rozsahu subsumovať pod ňou tvrdený dôvod neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru spočívajúci v bezprávnej vyhrážke, a preto nepovažoval jej odstúpenie od predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru za právne spôsobilé vyvolať ňou zamýšľaný právny následok.

37. Za nedôvodné a právne irelevantné súd taktiež považoval aj námietky žalobkyne ohľadom absencie právneho vzdelania a skúseností s ukončením pracovného pomeru dohodou, na základe čoho nemala jasno v tom, aký je rozdiel medzi dohodou a jednostranným skončením pracovného pomeru. V tejto súvislosti však súd musel poukázať na to, že v rámci stretnutia, na ktorom bola predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená, žalobkyňa sama predniesla aj iné možnosti riešenia danej situácie, než skončením pracovného pomeru, na základe čoho bolo súdu len ťažko uveriteľné, že by žalobkyňa nedisponovala akýmkoľvek právnym povedomím ohľadom žalovaným zamýšľaného skončenia pracovného pomeru. Bez ohľadu na to však aj pri žalobkyni platí, že neznalosť zákona ju neospravedlňuje, pričom za žiadnych okolností by táto okolnosť nemohla ísť na vrub žalovaného a spôsobiť neplatnosť predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru.

38. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považoval súd žalobu žalobkyne za v celom rozsahu nedôvodnú, keďže dohoda o skončení pracovného pomeru nebola uzatvorená pod nátlakom, v dôsledku bezprávnej vyhrážky, ani v časovej tiesni, ani v omyle žalobkyne vyvolanom žalovaným, na základe čoho nebol daný žiaden zo žalobkyňou tvrdených dôvodov neplatnosti predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru, ako ani dôvod na jej odstúpenie, pričom námietky o absencii právneho vzdelania a skúseností ohľadom skončenia pracovného pomeru považoval súd za právne irelevantné a nespôsobilé mať za následok neplatnosť takejto dohody. To znamenalo, že pracovný pomer žalobkyne skončil platne podľa , a to ku dňu 06.05.2022. V tejto súvislosti musel súd podotknúť, že požiadavka žalobkyne ohľadom určenia trvania pracovného pomeru bola nadbytočná, keďže pri určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru tento zo zákona nekončí, a preto na takomto určení nemohla mať žalobkyňa naliehavý právny záujem. Navyše, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol, a teda vyslovil, že jej pracovný pomer skončil (platne), súd sa už ďalej nemohol zaoberať požiadavkou ohľadom trvania pracovného pomeru, a teda ani v takomto prípade nemohla mať žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

39. Súd nevykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, a to výsluch žalobkyne, keďže skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci mal súd za dostatočne preukázaný z listinných dôkazov a výsluchov svedkýň - oblastnej manažérky M. a vedúcej filiálky L., a preto bol súd toho názoru, že vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne a pre právne posúdenie veci bezpredmetné.

40. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa nárok na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) voči žalobkyni v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.