Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-37-2026.pdf
PDF · 102.36 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/37/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 01. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., o zaplatenie 7.185,51 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 04.06.2026 domáhal zaplatenia sumy 7.185,51 EUR s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom spotrebiteľom úverovú zmluvu č.: XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ktoré obsahujú Sadzobník poplatkov. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca X.XXX,XX Eur zo strany žalobcu žalovanému, tento úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal, konkrétne sa žalovaný dostal do omeškania s úhradami splátok splatných dňa 20.08.2025, 20.09.2025, 20.10.2025. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.10.2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a súčasne upozornil žalovaného, že v prípade neuhradenia omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy, sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stane splatným. Žalovaný omeškané splátky v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil. Žalobca výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 27.11.2025 oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu 27.11.2025 splatným a vyčíslil žalovanému dlh. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania.
3. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o revolvingovom úvere č.: XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, úverové podmienky žalobcu, úverovú správu, podacie hárky, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.10.2025, výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 27.11.2025.
4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, sp. zn.: 23Up/378/2026 zo dňa 27. apríla 2026 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal voči platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením.
5. Žalovaný svoj odpor voči platobnému rozkazu odôvodnil nasledovne. Žalovaný vo svojom odpore namietal, že zmluva neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi, žalobca neskúmal bonitu žalovaného, pričom bližšie odôvodnenie je v samotnom odpore.
6. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k odporu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by zmluva neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, RPMN je uvedené v tejto zmluve správne. Žalobca pred uzatvorením zmluvy riadne skúmal bonitu žalovaného, čo preukazuje úverová správa.
7. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný súdu uviedol, že zotrváva na doterajších všetkých vyjadreniach a súčasne namietal, že by boli v zmluve správne uvedené predpoklady pre výpočet RPMN a tvrdil, že žalobca riadne neskúmal bonitu žalovaného, pretože žalobcom uvedený príjem z pracovnej zmluvy žalovaný nikdy v takej výške nedosahoval. Žalovaný bol toho názoru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový.
8. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“
9. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. júla 2003 a z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces.“
10. Podľa 204 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“
11. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
12. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na prvom a jedinom pojednávaní konanom dňa 10.09.2026 boli medzi stranami sporu ustálené nasledovné sporné a nesporné skutočnosti. Za nesporné skutočnosti medzi žalobcom a žalovaným súd považoval to, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č.: č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru vo výške 7.250,00 EUR. Za sporné skutočnosti súd medzi žalobcom a žalovaným považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, správne predpoklady pre RPMN a skúmanie bonity žalovaného.
13. V nadväznosti na ustálenie si sporných a nesporných skutočností súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku. Súd vykonal dokazovanie prostredníctvom výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 27.11.2025.
14. Z výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že: „v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok vyplývajúcich z úveru č.: XXXXXXXXXX v dodatočnej lehote Vám týmto oznamujeme, že celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy sa stalo splatným dňa XX.XX.XXXX. Tým Vás naša spoločnosť vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy.“ Z oznámenia z mimoriadneho zosplatnenia spotrebiteľského úveru vyplýva, že v ňom nie je uvedená konkrétna splátka, pre ktorú sa stal úver mimoriadne zosplatnený. Uvedená konkrétna splátka nevyplýva zo žiadnej časti obsahu textu v rámci právneho úkonu, ktorým je výzva k splateniu celého dlhu zo dňa XX.XX.XXXX.
15. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom spotrebiteľom úverovú zmluvu č.: XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2024, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ktoré obsahujú Sadzobník poplatkov. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 7.250,00 Eur zo strany žalobcu žalovanému, tento úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal, konkrétne sa žalovaný dostal do omeškania s úhradami splátok splatných dňa 20.08.2025, 20.09.2025, 20.10.2025. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.10.2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a súčasne upozornil žalovaného, že v prípade neuhradenia omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy, sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stane splatným. Žalovaný omeškané splátky v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil. Žalobca výzvou k splateniu celého úveru zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu XX.XX.XXXX splatným a vyčíslil žalovanému dlh. V rámci tejto výzvy žalobca neuviedol konkrétnu splátku, pre ktorú sa stal dlh mimoriadne splatným. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Uvedené mal súd za preukázané na základe predloženej úverovej zmluvy spolu s výzvou k splateniu celého úveru zo dňa XX.XX.XXXX.
16. Podľa § 491 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Občiansky zákonník“), platí že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“
17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Obchodný zákonník“) platí, že: „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
18. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že: „za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.“
19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“
20. Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka platí, že: „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.“
21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len: „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.“
23. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“
24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“
25. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Súd poskytnutý úver na základe predloženej zmluvy posúdil ako spotrebiteľský úver poskytnutý v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom táto zmluva má súčasne charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
26. Zmluva o úvere ja ako zmluvný typ upravená v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko je však právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným spotrebiteľským právnym vzťahom, je nevyhnuté v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka prednostne aplikovať na tento právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva o úvere je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, keďže text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanému poskytnutý za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené súd na predmetný právny vzťah prednostne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.
27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ku dňu zosplatneniu úveru platilo, že: „ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške a. desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky, b. piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo c. dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov.“
28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ku dňu zosplatneniu úveru platilo, že: „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“
29. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. februára 2025, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod R 34/2025 platí, že: „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“
30. Súd podrobne preskúmal výzvu k splateniu celého úveru zo dňa XX.XX.XXXX, pričom po podrobnej analýze obsahu tohto dokumentu zistil, že v jeho obsahu sa nenachádza identifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu zvyšnej časti úveru. V zmysle aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít je právnym následkom takého zosplatnenia absolútna neplatnosť právneho úkonu žalobcu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo má automaticky za následok zamietnutie žaloby žalobcu ako celku, pretože nedošlo k platnému zosplatneniu revolvingového úveru. Právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. februára 2025, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod R 34/2025, sú plne aplikovateľné aj na právne vzťahy na základe spotrebiteľských revolvingových úverov, pretože základnou právnou myšlienkou a ideou tohto súdneho rozhodnutia s precedenčnou záväznosťou je, aby spotrebiteľ mal vedomosť o tom, na základe ktorej splátky došlo k mimoriadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
31. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/2/2024 z 20. februára 2025, ktoré bolo predmetom ústavnej sťažnosti odmietnutej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 416/2025, vyplýva, že: „ak pre priznanie nároku je relevantné naplnenie viacerých hmotnoprávnych predpokladov súčasne, pričom v konaní súd zistí neexistenciu čo i len jedného z nich, postačuje v odôvodnení zrozumiteľne vysvetliť túto skutočnosť a nie je potrebné sa s ďalšími predpokladmi v odôvodnení rozhodnutia súdu zaoberať. Právna otázka smerujúca v dovolaní k jednému z hmotnoprávnych predpokladov, ktorému sa súd nemusel venovať, pre absenciu iného z viacerých hmotnoprávnych predpokladov pre vznik nároku (na jeho splnení nezaložil svoje rozhodnutie), nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP.“
32. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/2/2024 z 20. februára 2025 postačuje, ak súd v žalobe žalobcu identifikoval jeden hmotnoprávny predpoklad pre zamietnutie žaloby, aby sa v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal len týmto jedným právnym nedostatkom bez skúmania ďalších skutočností, pre ktoré došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu. Neplatné zosplatnenie úveru predstavuje samo o sebe právnu skutočnosť, na základe ktorej súd žalobu žalobcu zamietol bez ohľadu na ďalšie namietané skutočnosti. Aj keby súd namietané skutočnosti vyhodnotil v prospech žalobcu, žalobcovi by to nemohlo priniesť lepší procesný výsledok v civilnom sporovom konaní. Z uvedeného dôvodu sa súd nebude ďalej zaoberať skutočnosťami, ktoré namietal žalovaný vo svojom odpore a ktoré boli spornými skutočnosťami medzi žalobcom a žalovaným.
33. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ 34. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
37. O trovách konania súd rozhodol vo výroku č. II tohto rozsudku tak, že ich nárok žalovanému voči žalobcovi nepriznal, pretože žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a súčasne ich nežiadal priznať.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).