Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/66/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába a JUDr. Michaely Kútikovej v právnej veci žalobcu ONRDS a. s., so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava, IČO: 47 068 051, právne zastúpeného: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100689357/2020 zo dňa 16.03.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100689357/2020 zo dňa 16. marca 2020, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 102283200/2019 zo dňa 2. októbra 2019, zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy I. stupňa“) vykonal u daňového subjektu: ZENCOR a.s., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 47 068 051 (dňa 13. mája 2020 zmena obchodného mena na: ONRDS a.s.), daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2017 v zmysle o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane vyhotovil Protokol č. 100586336/2019 zo dňa 7. marca 2019 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 11. marca 2019. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním zo dňa 24. apríla 2019. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania následne vydal rozhodnutie č. 102283200/2019 zo dňa 2. októbra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi v zmysle a Daňového poriadku určený rozdiel v sume 242.748,63 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017, nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 63.142,37 eur a bola mu vyrubená daň v sume 179.606,32 eur. 2. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane poukázal na priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, popísal úkony, ktoré počas daňovej kontroly vykonal a ktorými preveroval oprávnenosť žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu dane v dotknutom zdaňovacom období. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a preverovanie v obchodnom reťazci medzi všetkými zúčastnenými

subjektami, pričom bolo preukázané, že obchodné reťazce boli vytvorené pre daňové účely s cieľom podvodným spôsobom narušiť systém neutrality DPH a získať tak neoprávnený daňový prospech na úkor štátneho rozpočtu. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že v prípade deklarovanej dodávky tovaru v dodávateľskom reťazci STEEL ENERGO s.r.o. – COLYFINE SK s.r.o. „v likvidácii” – ZENCOR a.s. sa jedná o dodávku poznačenú podvodom vo vzťahu k DPH, kde u subdodávatelia STEEL ENERGO s.r.o. nedošlo k odvedeniu dane, spoločnosť' STEEL ENERGO s.r.o. nikdy neuskutočňovala tuzemské dodania tovaru, vždy sa jednalo len o intrakomunitárne nadobudnutia a intrakomunitárne dodania tovarov. V prípade obchodných transakcií medzi spoločnosťami STEEL ENERGO s.r.o. a COLYFINE SK s.r.o. „v likvidácii“ ide o faktúry bez reálneho podkladu. V rámci výkonu daňovej kontroly bolo správcom dane zistené, že dodávateľské spoločnosti PRES TRADE s.r.o., PS-Treu s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2017 nepriznali uskutočnené zdaniteľne plnenia pre odberatelia ZENCOR a.s., takže daň z uskutočnených zdaniteľných plnení voči štátnemu rozpočtu nevykázali ani nevysporiadali a hlavným cieľom, ako vyplýva zo všetkých zistených objektívnych skutočností, bolo získať daňovú výhodu vo forme odpočítania dane, ktorej poskytnutie by však podľa názoru správcu dane bolo v rozpore s cieľom sledovaným ustanoveniami smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme. Aj napriek tomu, že dodávatelia COLYFINE SK s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. vykázali uskutočnené zdaniteľné plnenia pre odberateľa ZENCOR a.s., správca dane na základe všetkých objektívnych skutočností ich vyhodnotil len ako formálne vykázané, nie však reálne uskutočnené tak ako boli deklarované na predložených dokladoch. Správca dane uviedol, že v prípade ak si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi PREST TRADE s.r.o., COLYFINE SK s.r.o. „v likvidácii”, PS-Treu s. r. o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. musí byt' schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to práve osobami uvedenými na faktúrach, resp. musí byt' schopný preukázať reálny obsah predmetných dodávok. Pokiaľ si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr za dodanie tovaru, ktorých reálny obsah nebol preukázaný (t.j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt), porušil ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“), v spojení s ustanovením Zákona o DPH, pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa Zákona o DPH, a teda právo na odpočítanie DPH vzniká iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť pri tomto tovare z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň sa dopúšťa porušenia Zákona o DPH z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa Zákona o DPH. Správca dane tým, že mu neboli predložené účtovné a daňové evidencie dodávateľských (aj subdodávateľských) spoločností, nemohol z nich overiť riadne, v súlade so zásadou neutrality uskutočnené, faktúrami deklarované zdaniteľne plnenia a teda nemohol tak porovnať prípadné zistené údaje s údajmi uvedenými sporných dodávateľských a subdodávateľských spoločností v ich svedeckých výpovediach. Správca dane nespochybnil reálnu existenciu tovaru, že kontrolovaný daňový subjekt nakúpil preverovaný tovar (zinok), ani jeho použitie pre podnikateľské účely, ale spochybnil dodávateľov uvedených a s tým súvisiace deklarované skutočnosti uvádzané na predložených dodávateľkách faktúrach. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný – Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100689357/2020 zo dňa 16. marca 2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, skutkové zistenia správcu dane a ich právne posúdenie. Námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnené. Správca dane vykonal daňovú kontrolu aj dokazovanie vo vyrubovacom konaní, pričom výsledok vychádzal, okrem iného, aj z vyhľadávacej činnosti správcu dane a tiež aj so zistení, ktoré mal správca dane k dispozícii a ktoré sú aj dostatočne dôkazmi predložené. Správca dane vyhodnotil skutkový stav tak, že prijaté faktúry od dodávateľských spoločností za dodanie tovaru boli vystavené účelovo. Samotná faktúra nie je dôkazom toho, že daňový subjekt uvedený na faktúre dodal tovar, ktorý je predmetom faktúry. Prijatie faktúry s formálne splnenými náležitosťami podľa Zákona o DPH samo o sebe nenapĺňa podmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane. Žalovaný uviedol, že podľa ustálenej judikatúry je správca dane oprávnený, v prípade pochybností (a tie v danom prípade boli opodstatnené), preverovať celý obchodný reťazec. Daňovou kontrolou preveroval správca dane dodržiavanie jednotlivých ustanovení Zákona o DPH a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke, a aj z dôvodu pochybností (len na základe predložených

listinných dokladov, ako to očakával platiteľ), nemohol uznať odpočítanie dane tak, ako si ho uplatnil žalobca. Správca dane neukrátil platiteľa o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie, ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov napríklad Zákon o DPH ( o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Odpočítanie dane nenastáva „ex lege”, ale je právom platiteľa dane, ktorého právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Platiteľ (žalobca) podľa vlastného vyjadrenia vykonával obchodnú činnosť, pri ktorej nakupoval zinok, tento bol spracovaný v prevádzkových priestoroch spoločnosti SlovZink, a.s. v Košeci a následne platiteľ' spracovaný zinok predával svojim odberateľom. Platiteľ' nevykonával obchodnú činnosť sám, ale obchodné vzťahy pre neho dodávateľsky zabezpečoval A. B. C., zamestnanec spoločnosti Tatrachem s.r.o., Bratislava. Tento nadviazal obchodné vzťahy so spoločnosťami PREST TRADE s.r.o., Čadca; COLYFINE SK s.r.o., Žilina; PS Treu s. r. o., Bratislava a IMEXPORT Group s.r.o., Povina cez ktoré mal byť zinok dodávaný platiteľovi. A. B. C. sa vyjadril, že k ukončeniu spolupráce s predmetnými spoločnosťami došlo na základe „straty dôvery”. Správca dane zistil, že zapojením uvedených dodávateľských spoločností došlo k daňovému úniku, spočívajúcom v tom, že daň z tovaru dodávaného platiteľovi, nebola do štátneho rozpočtu odvedená, či už u dodávateľa alebo subdodávateľa. 4. Z hľadiska uplatnenia odpočítania dane je zásadná nielen skutočnosť, či zdaniteľné obchody uskutočnili osoby uvedené na faktúre, ale aj skutočnosť, či k vystaveniu faktúr nedochádzalo s úmyslom získať neoprávnený daňový prospech. Správca dane vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že žalobca nenadobudol zdaniteľné obchody od dodávateľov PREST TRADE s.r.o., COLYFINE SK s.r.o., PS - Treu s. r. o. a IMEXPORT Group s.r.o., dodávatelia boli do zdaniteľných obchodov umelo vložení z dôvodu zabezpečenia neoprávneného prospechu pre žalobcu. Správca dane oprel svoje závery o nedodržanie zásady opatrnosti platiteľom, pričom vyhodnotil zdaniteľné obchody tak, že žalobca porušil ustanovenie a v nadväznosti na a Zákona o DPH, keď vykonaným dokazovaním sa nepreukázali dodania tovaru od deklarovaných dodávateľov. V prípade zdaniteľných obchodov platiteľa tovar reálne existoval, ale preukázateľne došlo k daňovému úniku. Pri dodávateľoch PREST TRADE s.r.o. a PS - Treu s. r. o. je možné jednoznačne určiť, že tovar žalobcovi nedodali a daň do štátneho rozpočtu nepriznali a neodviedli. V prípade dodávateľov COLYFINE SK s.r.o. a IMEXPORT Group s.r.o., títo spĺňajú znaky účasti na daňovom podvode, pričom sú v pozícii „nárazníkových” spoločností, k daňovému úniku došlo u subdodávateľov žalobcu. O tomto konaní žalobca mohol vedieť, pretože nakupoval tovar od dodávateľov, ktorí nemali zamestnancov, nedisponovali skladovými priestormi, pri realizácii časti dodávok žalobca sám zabezpečoval prepravu tovaru, určoval miesto jeho nakládky v tuzemsku, pričom tovar podľa správcom dane získaných dôkazov nebol skladovaný v deklarovaných priestoroch, ako tvrdil žalobca, ale iba preložený z poľských kamiónov na kamióny slovenských prepravcov alebo odosielateľ uvedený na CMR bol „zmenený na základe špecifickej požiadavky objednávajúcej strany”. Správca dane sa v rozhodnutí podrobne zaoberal nielen zisteným skutkovým stavom, ale aj zásadou opatrnosti a vedomosťou žalobcu o uskutočnených zdaniteľných obchodoch. Správca dane postupoval podľa Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, neprihliadal.

Správna žaloba, žalobné body

5. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 19. marca 2021 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného 100689357/2020 zo dňa 16. marca 2020 i prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 102283200/2019 zo dňa 2. októbra 2019. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného je nezákonné, z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalovaný nepostupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a nezrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré vykazovalo zásadné vady, a to pre jeho neúplnosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje zjavné rozpory, správca dane nesprávne vyhodnotil skutkový stav, protokol z daňovej kontroly nespĺňal zákonom stanovené podmienky podľa ust. § 47 Daňového poriadku a postupom správcu dane boli obmedzené práva žalobcu a jeho možnosť preukázať správnosť podaného daňového priznania počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

6. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, obsahuje závery a hodnotiace úsudky, avšak bez väzby na všetky vykonané dôkazy. Mnohé dôkazy predložené správcom dane alebo vykonané samotným správcom dane a z nich vyplývajúce zistenia sú spochybňované alebo nezohľadnené, bez vysvetlenia a odôvodnenia napriek tomu, že na ich základe bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Žalovaný nesprávne vyhodnotil nadobudnutie tovaru odberateľom v reťazových obchodoch. t.j. nesprávne hodnotil, kedy prechádza právo nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa, nesprávne aplikoval povinnosť znášať dôkazné bremeno daňovníka a rovnako aj nesprávne aplikoval smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a súvisiacich rozsudkov Európskeho súdneho dvora. Žalobca uviedol, že všetci dodávatelia (PREST TRADE s.r.o., COLYFINE SK s.r.o., PS - Treu s. r. o. a IMEXPORT Group s.r.o.) boli v predmetnom období registrovanými platiteľmi DPH a neboli uvedení v zoznamoch daňových dlžníkov a tzv. rizikových subjektov, čo žalobca overoval vo verejne prístupných registroch finančnej správy a teda konal s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou. Dodanie predmetného zinku, podmienky dodania zinku, vrátane cenových a platobných podmienok boli riadne s dodávateľmi dohodnuté a títo dodávatelia predmetný zinok žalobcovi dodali, a za dodaný tovar žalobca uhradil dohodnutú kúpnu cenu bezhotovostným prevodom na účet príslušného dodávateľa. Rovnako žalobca zaplatil zmluvnému prepravcovi za objednanú a vykonanú prepravu zinku, ktorý bol nakúpený od spoločnosti PREST TRADE s.r.o., COLYFINE SK s.r.o. Napriek splneniu všetkých podmienok § 49 a § 51 Zákona o DPH, správca dane v prvom stupni ako aj žalovaný v druhom stupni v napádaných rozhodnutiach konštatovali záver, že podmienky ustanovené Zákonom o DPH neboli splnené, avšak tieto svoje závery nijako relevantne neodôvodnili. Žalovaný nezrušil rozhodnutie správcu dane ani napriek viacerým procesným nedostatkom a nezákonnému priebehu daňovej kontroly. Daňová kontrola nebola riadne ukončená v súlade s § 46 Daňového poriadku a vyhotovený protokol neobsahuje všetky náležitosti, ktoré podľa § 47 Daňového poriadku musí obsahovať. Daňová kontrola nebola skončená v lehote jedného roka od jej začatia. Postupom správcu dane bolo vykonané dokazovanie neúčelné, nehospodárne a neefektívne, prebiehalo vyše jedného roka, pričom je dokazovanie založené najmä na viacerých svedeckých výpovediach, miestnych zisťovaniach, častí daňových spisov týkajúcich sa iných daňových subjektov, iných zdaňovacích období, svedeckých výpovedí zastieraných miestnym zisťovaním bez možnosti uplatnenia práva klásť svedkom otázky vo vzťahu ku kontrolovaným transakciám. Správca dane bez ohradu na vykonané dôkazy a skutočnosti z nich vyplývajúce len arbitrárne a bez odôvodneniam konštatoval rozporuplné závery, voči ktorým je len ťažko možné rozumne reagovať a poskytnúť súčinnosť za účelom správneho a riadneho vyrubenia dane. Rozporuplne konštatuje bez odôvodnenia a vysvetlenia, že k dodaniu tovaru došlo, ale dodanie tovaru bolo poznačené podvodom, a zároveň že spoločnosť ONRDS nepreukázala, že zinok dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Rozhodnutie žalovaného navyše nebolo doručené v súlade s Daňovým poriadkom, keďže nebolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu ani žalobcovi samotnému.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane a sú vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania rozsiahle dokazovanie, ktorým nebolo preukázané dodanie zinku žalobcovi dodávateľmi PREST TRADE s.r.o., Čadca, COLYFINE SK s.r.o., Žilina, PS - Treu s. r. o., Bratislava – mestská časť Ružinov a IMEXPORT Group s.r.o., Povina. Správca dane zistil, že zapojením uvedených dodávateľských spoločností došlo k daňovému úniku, spočívajúcom v tom, že daň z tovaru dodávaného žalobcovi, nebola do štátneho rozpočtu odvedená, či už u dodávateľa alebo subdodávateľa. Zúčastnené osoby konali v mene dodávateľských spoločností bezodplatne, na základe plných mocí, bez zodpovednosti, resp. boli plné moci podpísaná až dodatočne. Vytvorením

takýchto obchodných reťazcov bolo umožnené žalobcovi uplatniť si odpočítanie dane z tovaru, na ktoré by pri priamom intrakomunitárnom nadobudnutí nemal nárok (daň by si síce formálne odpočítal, ale bol by ju povinný aj odviesť). Žalovaný ako aj správca dane postupovali v súlade s procesno- právnym predpisom , ako aj hmotnoprávnym predpisom (Zákon o DPH), v súlade s SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou.

Replika žalobcu

8. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval žalobnou replikou v ktorej zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v podanej správnej žalobe. Žalobca opätovne poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo nesprávne doručované a z toho dôvodu bolo napadané rozhodnutie doručené žalobcovi až dňa 28. januára 2021, kedy bolo žalobcovi sprístupnené odpisom zo spisu na príslušnom daňovom úrade. Žalovaný vo svojom vyjadrení ako aj v samotnom rozhodnutí iba konštatuje skutočnosti a prezentuje svoje pochybnosti o zistených skutočnostiach a neponúka žiadne hodnotenie dôkazov a odôvodnenie jeho rozhodnutí. Žalovaný sa cielene snažil vytvoriť o žalobcovi obraz, že vytváral štruktúry a reťazce, ktorých cieľom bolo vykonávanie činnosti vedúcej k daňový únikom, alebo že sa úmyselné zapojil do takýchto transakcii poznačených podvodom, alebo že vedel, že sa jedná o takéto transakcie avšak nie je zrejmé, ktorá zo skutočností z vykonaného dokazovania je podkladom vedúcim k takýmto záverom žalovaného.

Duplika žalovaného

9. Žalovaný na vyjadrenia žalobcu v replike reagoval duplikou v ktorej uviedol, že s argumentáciou žalobcu nesúhlasí a v celom rozsahu zotrváva na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v napádaných rozhodnutiach. Žalovaný sa pridržiaval zistených skutočností rozhodujúcich pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, trvá na svojom právnom názore uvedenom v tomto rozhodnutí a naďalej navrhol, aby súd, po preštudovaní priloženého spisového materiálu súvisiaceho s predmetnou vecou, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného

10. Žalobca na vyjadrenia žalovaného v duplike reagoval vyjadrením v ktorom poukázal, že žalovaný iba opakovane rovnakými citáciami zákonov obhajuje svoje konanie, avšak žiadnym spôsobom sa nevyjadril k právnym úvahám a otázkam žalobcu o správnosti doručenia rozhodnutia. Žalobca vo vyjadrení ďalej citoval rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: a zo dňa 25. mája 2021, ktorými boli zrušené rozhodnutia žalovaného kvôli nezrozumiteľnosti úvah ohľadom nepriznania práva na odpočet DPH. Podľa názoru žalobcu, vo vzťahu dôkazného bremena a nepreskúmateľnosti, sú vyššie spomenuté rozsudky Krajského súdu v Žiline potrebné aplikovať aj na predmetné, preskúmavané napadnuté rozhodnutie žalovaného.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom

11. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k.: - 221 zo dňa 15. augusta 2022 podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) správnu žalobu žalobcu odmietol ako oneskorene podanú. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v súlade s skúmal splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. Pre posúdenie veci bolo pre krajský súd rozhodujúce, či žaloba bola podaná žalobcom v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia žalovaného ( ). Krajský súd považoval za deň doručenia rozhodnutia žalovaného žalobcovi deň 20. apríl 2020 a ustálil, že od nasledujúceho dňa, t. j. od 21. apríla 2020 začala žalobcovi plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby podľa , ktorej posledným dňom bol 21. jún 2020. Krajský súd konštatoval, že žalobca podal správnu žalobu až dňa 19. marca 2021, t. j. takmer 9 mesiacov po uplynutí uvedenej lehoty.

12. Žalobca sa včas podanou kasačnou sťažnosťou domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k.: - 221 zo dňa 15. augusta 2022 a vrátenie veci na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný uznesením sp. zn.: zo dňa 29. októbra 2024, vyhodnotil kasačné námietky sťažovateľa ako dôvodné, zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k.: - 221 zo dňa 15. augusta 2022 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Kasačný súd, s prihliadnutím na závažné procesné pochybenie žalovaného uvedeného a odôvodnené v uznesení sp. zn.: , v záujme zachovania procesných práv sťažovateľa na podanie správnej žaloby a opierajúc sa o materiálny prístup k doručovaniu v zmysle názoru veľkého senátu Najvyššieho správny súd Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 4. decembra 2023, považuje za deň preukázateľného a nesporného doručenia rozhodnutia žalovaného sťažovateľovi deň 28. január 2021, odpisom zo spisu. Keďže žaloba bola podaná dňa 19. marca 2023, kasačný súd uzatvoril, že lehota na podanie správnej žaloby bola zachovaná 13. Po zrušení uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: zo dňa 15. augusta 2022, Správny súd v Banskej Bystrici viazaný právnym názorom kasačného súdu ( ) vysloveného v uznesení sp. zn.: , preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby ( ) pričom podľa vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 10. septembra 2026 a po prejednaní veci dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného, podľa v spojení s , zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 14. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . 15. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 16. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôkazov. 18. Podľa , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 19. Podľa Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 20. Podľa zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 21. Podľa Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

22. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 24. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 25. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 26. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 27. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráţa ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 30. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 31. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 32. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 33. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 34. Správny súd uvádza, že daň z pridanej hodnoty je tzv. nepriamou daňou, ktorá je zároveň predmetom harmonizácie v rámci práva Európskej únie. Konkrétne je DPH predmetom úpravy smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, predtým Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty, ktorá bola následne transponovaná členskými štátmi. Výklad práva Európskej únie podáva Súdny dvor EÚ, ktorého judikatúra je pre členské štáty záväzná. Pre túto daň je charakteristická zásada neutrality, čo znamená, že cieľom systému odpočítania

dane je v plnom rozsahu zbaviť podnikateľa záťaže, ktorú predstavuje DPH splatná alebo zaplatená v rámci výkonu všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty má zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy o sebe v zásade podliehajú DPH (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-268/83 zo dňa 14.02.1985 Rompelman). 35. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že Súdny dvor rozlišuje 3 dôvody, pre ktoré je správca dane oprávnený nepriznať odpočítanie DPH daňovým subjektom, a to nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, ktoré sú transponované do vnútroštátnej právnej úpravy na základe vyššie uvedených smerníc o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ďalej z dôvodu, že správca dane zistí, že obchodné transakcie sú poznačené podvodom (obchodné transakcie, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje nárok na odpočet DPH) alebo že došlo k zneužitiu práva. Od dôvodu, pre ktorý sa nepriznáva právo na odpočítanie DPH, sa potom odvíja aj rozsah dôkazného bremena na strane daňového subjektu alebo správcu dane, resp. od tohto dôvodu sa odvíja zodpovedanie otázky koho zaťažuje dôkazné bremeno – či daňový subjekt alebo správcu dane. 36. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt a správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daní. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňového subjektu a je povinný zistiť skutkový stav vo veci čo najúplnejšie. Daňové konanie ale nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane pri preverovaní splnenia podmienok na odpočet DPH verifikuje skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom a ak tieto skutočnosti spochybní, dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt. Povinnosťou správcu dane nie je viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom, či dokazovanie doplní, a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. Uvedené závery o presunutí dôkazné bremena ale neplatia v prípade, že správca dane pri preverovaní skutočností tvrdených a preukazovaných daňovým subjektom zistí, že došlo k podvodu alebo k zneužitiu práva v súvislosti s obchodnými transakciami, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie DPH. V takomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukazovania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak formálnej ako aj materiálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, skutočne odrážajú deklarované plnenia. 37. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia správcu dane a žalovaného konštatuje, že pokiaľ išlo o skupinu dôkazov pochádzajúcu z dispozičnej sféry účastníkov preverovaných obchodov (najmä dodacie listy, objednávky, prepravné doklad, Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci, výpisy z účtu), tieto správca dane, resp. žalovaný nevyhodnotili. Hoci správca dane čiastočne v odôvodnení uvádza skutočnosti plynúce z obsahu týchto listín, v odôvodnení rozhodnutia absentujú tie úvahy správcu dane, ktoré by súdu a aj účastníkovi ozrejmili, akými úvahami bol správca dane vedený pri ich hodnotení v kontexte ďalších vykonaných dôkazov. Je nevyhnutné, aby každý dôkaz, ktorý bol v konaní vykonaný, resp. určitá skupina dôkazov svojho druhu, samozrejme za predpokladu, že sa vzťahujú k relevantnému tvrdeniu účastníka, učinil správny orgán predmetom svojich úvah a hodnotení. V posudzovanej veci však správca dane opomenul vyhodnotiť uvedený okruh dôkazov, ktorými sa žalobca snažil preukázať svoje tvrdenia relevantné z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 49 zákona o DPH vo väzbe na ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Vo vzťahu k danému okruhu listinných dôkazov nemožno a priori konštatovať absenciu ich relevancie vo veci, t.j. dané listinné dôkazy s prejednávanou vecou súvisia a mohli mať napr. v spojitosti s inými vykonanými dôkazmi význam pre rozhodnutie vo veci. Iná je však otázka ich „preukázanej sily“ pri absencii iných podporných dôkazov, resp. pri existencii dôkazov ich obsah spochybňujúcich. Pokiaľ by však správca dane, resp. žalovaný túto skupinu dôkazov vyhodnotili ako dôkazy, ktoré pri absencii ďalších dôkazov samé o sebe nemajú preukaznú silu, mali sa správne orgány touto otázkou zaoberať a presvedčivo ozrejmiť svoje úvahy v odôvodnení svojich rozhodnutí. Rovnako, ak správca dane nemienil vziať zreteľ na niektoré zo žalobcom označených dôkazov z dôvodu, že žalobca neoznačil, ktoré konkrétne svoje skutkové tvrdenie mieni tým ktorým predloženým dôkazom preukázať, potom aj túto úvahu mal správca dane obsiahnuť v dôvodoch rozhodnutia. 38. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu (Čl. 1 ods. 1 SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (Čl. 46 SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP Krasca c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (séria A č. 254-B s. 49, ).

39. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že nie je vylúčené, že správca dane po opätovnom zhodnotení uvedených dôkazov znovu dospeje k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, avšak k naplneniu atribútu preskúmateľnosti rozhodnutia bude potrebné rešpektovať citované ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku a doplniť odôvodnenie rozhodnutia o zhodnotenie obsahu označených dôkazných prostriedkov, ich vierohodnosti, relevancie vo vzťahu k plneniu špecifikovanému v preskúmavaných faktúrach. Až takéto odôvodnenie bude možné následne byť podrobené správnemu súdnemu prieskumu a meritórnemu posúdeniu veci. Z citovaného ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku totiž vyplýva, že správca dane je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodní, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré z nich odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Hoci vnútorné presvedčenie správcu dane hrá v procese hodnotenia dôkazov významnú úlohu, toto presvedčenie nepredstavuje svojvôľu, ale naopak malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). 40. Ďalší dôvod nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného videl správny súd aj v nezrozumiteľnosti úvah žalovaného ohľadne dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi. Na úvod je potrebné predostrieť, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí založil dôvod pre nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi na závere, podľa ktorého nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom označeným na faktúre žalobcovi. Žalovaný sa s týmto záverom správcu dane stotožnil, keď uviedol, že žalobca nesplnil podmienky na odpočet dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, keďže nebolo hodnoverne preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia a týmto z dodania tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný však aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „Správca dane vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že platiteľ nenadobudol zdaniteľné obchody od dodávateľov PREST TRADE s.r.o., Čadca, COLYFINE SK s.r.o., PS - Treu s. r. o., Bratislava a IMEXPORT Group s.r.o., Povina, dodávatelia boli do zdaniteľných obchodov umelo vložení z dôvodu zabezpečenia neoprávneného prospechu pre platiteľa. Správca dane oprel svoje závery o nedodržanie zásady opatrnosti platiteľom, pričom vyhodnotil zdaniteľné obchody tak, že platiteľ porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o DPH, keď vykonaným dokazovaním sa nepreukázali dodania tovaru od deklarovaných dodávateľov PREST TRADE s.r.o., Čadca, COLYFINE SK s.r.o., Žilina, PS -Treu s. r. o., Bratislava a IMEXPORT Group s.r.o., Povin. V prípade zdaniteľných obchodov platiteľ tovar reálne existoval, ale preukázateľne došlo k daňovému úniku. Pri dodávateľoch PREST TRADE s.r.o., Čadca, PS - Treu s. r. o., Bratislava je možné jednoznačne určiť, že tovar platiteľovi nedodali a daň do štátneho rozpočtu nepriznali ani neodviedli. Na základe zistení správcu dane nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach, a teda splnenie jednej zo základných podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane z prijatého zdaniteľného obchodu, ktorou je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.V prípade dodávateľov COLYFINE SK s.r.o., Žilina, IMEXPORT Group s.r.o., Povina títo spĺňajú znaky účasti na daňovom podvode, pričom sú v pozícii „nárazníkových“ spoločností, k daňovému úniku došlo u subdodávateľov platiteľa. O tomto konaní platiteľ mohol vedieť, pretože nakupoval tovar od dodávateľov, ktorí nemali zamestnancov, nedisponovali skladovými priestormi, pri realizácii časti dodávok platiteľ sám zabezpečoval prepravu tovaru, určoval miesto jeho nakládky v tuzemsku, pričom tovar podľa správcom dane získaných dôkazov nebol skladovaný v deklarovaných priestoroch, ako tvrdil platiteľ, ale iba preložený z poľských kamiónov na kamióny slovenských prepravcov alebo odosielateľ uvedený na CMR bol „zmenený na základe špecifickej požiadavky objednávajúcej strany“. Správca dane sa v rozhodnutí podrobne zaoberal nie len zisteným skutkovým stavom, ale aj zásadou opatrnosti a vedomosti platiteľa o uskutočnených zdaniteľných obchodoch.“ Uvedené nasvedčuje tomu, že dôvodom neuznania odpočtu DPH mala byť aj účasť žalobcu na daňovom podvode. 41. Ako už bolo viackrát konštatované judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.09.2019 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.01.2020 sp. zn. ), odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že existujú okolnosti nasvedčujúce tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladajú) uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.

42. Správny súd pripomína, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu, tak ako ho deklaruje (preukáže teda všetky podmienky stanovené slovenským právnym poriadkom k uplatneniu odpočtu – materiálne – reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálne podmienky pre odpočet DPH), môže orgán finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH a to z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužite práva alebo účasť na daňovom podvode. Iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému systému DPH (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.2017, sp. zn. ). V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ teda orgán finančnej správy dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom alebo daňovému podvodu je nutné zneužitie práva, resp. daňový podvod v daňovom konaní preukázať. 43. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH (neunesenie dôkazného bremena o dodaní plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva, podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Práve z uvedeného dôvodu nemožno jednotlivé dôvody pre nepriznanie odpočtu DPH vzájomne stotožňovať, ako to učinil žalovaný v predmetnej veci. Len na okraj správny súd pri rozlišovaní jednotlivých dôvodov podotýka, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam, alebo získal daňové zvýhodnenie. Od zneužitia ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry Súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje plnenia na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. 44. Zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje žalobcu, dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel, resp. podvodnom konaní žalobcu zaťažuje správcu dane. Správca dane teda musí preukázať, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (tak materiálnych – reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet DPH), a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva únie v zmysle článku 4 ods. 3 zmluvy o EÚ, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úprav DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s vytvorením umelých podmienok (t. j. odporujúcim pôsobením trhového mechanizmu na ekonomickú činnosť daňových subjektov) a jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým subjektom. Pokiaľ by správca dane mienil zamietnuť právo žalobcu na odpočet DPH s poukazom na podvodné konanie, zaťažovalo by správcu dane dôkazné bremeno na preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, nakoľko tento je pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Rovnako správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. 45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného s poukazom na citované ust. konštatujúc nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (v časti absencie vysporiadania sa s listinnými dôkazmi pochádzajúcimi z dispozície účastníkov preverovaného obchodu) a nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (vo vzťahu k jednoznačnej identifikácii dôvodu pre nepriznanie práva žalobcu na odpočet) a vráteniu veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie s poukazom na citované ust. , na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vyššie vysloveným záväzným právnym názorom správneho súdu.

46. Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že s ohľadom na mimoriadnu rozsiahlosť preverovaných prípadov nemusí správny orgán zachádzať nevyhnutne do všetkých detailov preverovanej veci, je však potrebné aspoň stručne ale výstižne reagovať na správnym súdom vytýkaný nedostatok. 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa . Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa . 48. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.