Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TT-44Sa-1-2023.pdf
PDF · 170.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TT-44Sa/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.12.2022, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.12.2022 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o invalidný dôchodok, spísanej v Sociálnej poisťovni, pobočke Galanta dňa 24.06.2019, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.07.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 24.06.2019, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 24.06.2019 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
2. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.12.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.07.2019 tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq, § 293dr zákona o sociálnom poistení žalobcovi od 21.07.2017 priznal invalidný dôchodok v sume 278,30 eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01.01.2018 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 282,40 eur mesačne, od 01.01.2019 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 289,80 eur mesačne, od 01.01.2020 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 298,30 eur mesačne, od 01.01.2021 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 306,10 eur mesačne, od 01.01.2022 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 310,10 eur mesačne a od 01.01.2023 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 346,70 eur mesačne.
3. V odôvodnení žalovaná uviedla, že na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/16/2021-48 zo dňa 30.05.2022, v súlade s právnym záverom krajského súdu, vysloveným v tomto rozsudku a s naznačeným postupom, ktorý je pre správny orgán podľa § 191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) záväzný, bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne (ďalej len „posudkový lekár“).
4. Posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 24.10.2022 a uviedol nasledovné: „Účastník konania dňa 24. júna 2019 podal žiadosť o invalidný dôchodok. Na základe uvedenej žiadosti zhodnotil jeho zdravotný stav na účely invalidity posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočke Galanta, ktorý ho neuznal invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre stav po operácii chrbtice bez motorického deficitu a senzitívneho deficitu, bez hypotrofie, atrofie svalstva a sfinkterových porúch určil na 20 % (podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Za ostatné ochorenia posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zvýšil mieru poklesu rozhodujúceho postihnutia o 10 %. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12. júla 2019 podal účastník konania dňa 1. augusta 2019 odvolanie, v ktorom vyslovil nesúhlas s určenou mierou poklesu, nakoľko v rozhodnutí nie sú uvedené všetky podstatné lekárske správy. Dňa 21. novembra 2019 v rámci odvolacieho konania po došetrení zdravotného stavu účastníka konania a po doplnení nových odborných vyšetrení zhodnotil zdravotný stav na účely invalidity aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý uznal účastníka konania invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil aneuryzmy (cievne výdute - veľké aneuryzmy aorty s obmedzením výkonnosti organizmu) zodpovedajúce kapitole IX, oddielu B, položke 2, písmenu b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu rozhodujúceho postihnutia zvýšil za ostatné ochorenia o 5 % na celkových 65 %. Invalidita vznikla dňa 14. novembra 2019, dňom kardiologického vyšetrenia. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie dňa 23. januára 2020, ktorým účastníkovi konania priznala invalidný dôchodok od 14. novembra 2019. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania dňa 23. marca 2020 správnu žalobu, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s priznaním miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, poukázal na CT vyšetrenie z júla 2017, ako aj na lekársku správu E. F. zo dňa 14. novembra 2019. Tiež nesúhlasil so zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutia o 5 %, nakoľko mu neboli zohľadnené všetky ďalšie zdravotné postihnutia, ktorými trpí. Takisto nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity od 14. novembra 2019.
5. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.: 44Sa/4/2020/40 zo dňa 5. novembra 2020 bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 23. januára 2020 zrušené a vec bola vrátená na nové konanie. Vzhľadom k uvedenému bol vypracovaný nový odborný posudok o invalidite v intenciách rozsudku krajského súdu dňa 10. februára 2021 so záverom, že Vás uznal invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % + 5 % pre aneuryzmu koreňa hrudnej časti aorty zodpovedajúcu kapitole IX, oddielu B, položke 2, písmenu b) od 14. novembra 2019. Po tomto posúdení vydal generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dňa 30. apríla 2021 rozhodnutie, ktoré Krajský súd v Trnave svojím rozsudkom č. k.: 43Sa/16/2021-48 zo dňa 30. mája 2022 zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
6. Vzhľadom k uvedenému, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vypracoval odborný posudok o invalidite v intenciách rozsudku krajského súdu. Účastník konania mal náhodne zistenú aneuryzmu koreňa hrudnej časti aorty v roku 2017, ktorú overilo CT vyšetrenie v júli 2017 s veľkosťou 47 mm, bez disekcie. Na rovnaké ochorenie trpí údajne aj jeho otec, preto sa môže jednať o vrodenú etiológiu zhoršenú celoživotným nikotinizmom. Ochorenie mu umožnilo vykonávať prácu profesionálneho vojaka v cudzine po dobu 6 rokov. Pre uvedené ochorenie nebol nikdy uznaný dočasne práceneschopným, v inkriminovanom období bol práceneschopný do 28. novembra 2018 pre diagnózu Z 57 - rizikové faktory na pracovisku z ochorenia chrbtice, ktoré boli uzavreté na klinike pracovného lekárstva bez uznania choroby z povolania, s možnosťou poberať nemocenské dávky do 15. apríla 2019, ktorú nevyužil. Aktuálne pracuje ako team leader - s prevahou administratívnej práce, čím je splnené odporučenie neurológa a neurochirurga po operácii chrbtice. Kardiológ žiadne obmedzenia pre výkon práce neuviedol.
7. Klinicky sa nejedná o disekujúcu aneuryzmu, to znamená, že nemá pozdĺžnu trhlinu v stene cievy, ktorá je prognosticky horšia, ide o výduť celej steny aorty v hrudnej oblasti, ktorá je menej nebezpečná ako v brušnej oblasti. Jej veľkosť bola zmeraná na 4,7 cm a dlhodobo neprogreduje. Z chirurgického hľadiska nespĺňa podmienku pre operačné riešenie, ktoré sa vykonáva od veľkosti 5 cm, aktuálne nie sú
prítomné príznaky ruptúry cievy navonok s prejavmi krvácania. Takémuto stavu len hranične zodpovedá posúdenie v kapitole IX, oddiele B, položke 2, písmene b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko nejde o disekujúcu aneuryzmu, ani umiestnenie v brušnej časti aorty, o veľkú aneuryzmu sa jedná len hranične a nebolo ju potrebné operovať. Tým posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysvetľuje znenie predmetnej položky v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preto zodpovedajúcim posúdením rozhodujúceho zdravotného postihnutia je dolná hranica miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo zákonom stanoveného rozpätia na 60 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie predpokladá, že pri posúdení dňa 21. novembra 2019 bola v tejto položke zohľadnená aj diagnóza vysokého krvného tlaku, ako najzávažnejšieho rizikového faktora pre aortálne výdute, preto posúdenie na dolnej hranici považuje za veľmi priaznivé. Inak by zaradenie do kapitoly IX, oddielu B, položky 2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nebolo splnené.
8. Pri súčasných kardiologických kontrolách je naďalej objektívny nález a diagnostické závery rovnaké, po kardiálnej stránke sa mal dobre. Nie je dokumentovaný žiaden dôvod na zmenu výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia o čiastočných 5 % posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysvetlil vo svojom posudku dňa 10. februára 2021, na čom trvá naďalej. Krajský súd už túto skutočnosť vysvetliť nežiada.
9. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie znova prehodnotil dátum vzniku invalidity. Pri vyšetrení kardiológom zo dňa 14. novembra 2019 nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe už pri predchádzajúcich vyšetreniach, naopak, výsledky vyšetrení a diagnostické závery sú dlhodobo doslovne rovnaké. Preto posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie konštatuje, že zdravotný stav po kardiologickej stránke a pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí je rovnaký od dátumu prvého zistenia aneuryzmy aorty, t. j. CT vyšetrenia zo dňa 21. júla 2017. Preto mení dátum vzniku invalidity od tohto dňa. Tým posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhovuje námietke uvedenej v bode 17. rozsudku krajského súdu zo dňa 30. mája 2022.
10. Súčasne sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyjadruje k námietke účastníka konania v bode 16., že jeho aneuryzma v lekárskej správe E. F. zo dňa 14. novembra 2019 podstatne obmedzuje výkonnosť organizmu. Toto vyšetrenie však žiadne obmedzenie výkonnosti neuvádza. Pracovné obmedzenia sú uvedené jedine v neurologických nálezoch, ktoré nepredpokladajú plnohodnotné pracovné zaradenie, čiže ho nevylučujú. Svojím súčasným pracovným zaradením - naposledy ako team leader nemusí pracovať so zvýšenou fyzickou námahou, nadmerným zaťažovaním vo vynútených polohách a v nevyrovnaných klimatických podmienkach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie súhlasí tiež s bodom 18. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne, subjektívne ťažkosti účastníka konania sú dokázanými diagnózami vysvetlené.“
11. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobcovým rozhodujúcim zdravotným postihnutím je aneuryzma koreňa aorty v oblasti Th, náhodne zistená na CT 21.07.2017, bez disekcie a bez funkčnej poruchy, veľkosti 47 mm bez návrhu operácie, zaradená do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu B - choroby ciev, položky 2 - aneuryzmy - cievne výdute (podľa polohy, veľkosti), písmena b) - disekujúce aneuryzmy aorty a veľké aneuryzmy brušnej aorty a veľkých panvových artérií, aneuryzmy mozgových ciev a stavy po operáciách aneuryziem s funkčnou poruchou a s obmedzením výkonnosti organizmu prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z percentuálneho rozpätia 60 % - 80 %).
12. Ďalej uviedla, že za ostatné zdravotné postihnutia - hypertenzia 2, inkompletný blok PTR, HLP - cholesterol 5,37, varixy dolných končatín, funkčne CHVI C2, stav po sklerotizácii v marci 2019, VAS LS chrbtice riešený operačne 16.03.2018 discektómiou s normálnym neurologickým nálezom, VAS C chrbtice na podklade protrúzii platničiek C3, 4, 5, cervicocraniálny syndróm (CC), nikotinizmus 20 cigariet denne/20 rokov, v anamnéze malária, polypy žlčníka, aftózna bulbitída, hiátová hernia podľa GFS 2017
- helicobacter negat., extirpácia drobného benígneho polypu céka, vnútorné hemoroidy, OP inguinálnej
hernie v detstve, je zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 65 % od 21.07.2017.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná zhodnotila každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospela k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Uviedla, že od 21.07.2017 je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ku dňu vzniku invalidity, t. j. ku dňu 21.07.2017, žalobca dosiahol 34 rokov veku.
14. S odkazom na ust. § 72 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení žalovaná uviedla, že pred vznikom invalidity, pred 21.07.2017, žalobca získal 5 602 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Ďalej uviedla, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 15 rokov a 127 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
15. Na dôchodkové účely žalovaná ako obdobie dôchodkového poistenia nehodnotila v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z. dobu vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie v období od 01.01.2001 do 31.12.2003, počas ktorej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti.
16. Na dôchodkové účely taktiež nehodnotila vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení.
17. Žalovaná konštatovala, že žalobca ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dňa 21.07.2017.
18. Uviedla, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie určila v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1998 až 2016. Uviedla, že do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.
19. Pretože žalobca preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1998 122 dní, v kalendárnom roku 2001 226 dní, v kalendárnom roku 2002 271 dní, podľa žalovanej mu za tieto obdobia patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 10,4857.
20. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 4 670 dní dôchodkového poistenia, to znamená 12,7946 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,8196. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2017 20 % z rozdielu medzi
hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8557.
21. Žalovaná uviedla, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 21.07.2017, žalobca získal 5 602 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení žalobca dosiahne dovŕšením 62 rokov a 76 dní, 17.08.2045. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku žalobca získal 10 254 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 15 856 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 43,4411 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia.
22. S odkazom na ust. § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. uviedla, že aktuálna dôchodková hodnota platná k 21.07.2017 je 11,3505 eur, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2016 10,9930 eur a indexu 1,03252032, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor.
23. Suma invalidného dôchodku je podľa žalovanej 274,30 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,8557 x 43,4411 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 x 65 % = 274,30 eur mesačne.
24. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82, § 293dq a 293dr ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 4,00 eur mesačne na 278,30 eur mesačne. Od 01.01.2018 sa suma invalidného dôchodku zvýšila o 4,10 eur mesačne na 282,40 eur mesačne. V tejto súvislosti žalovaná s odkazom na § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení uviedla, že invalidný dôchodok žalobcu je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia o 4,10 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 2,30 eur mesačne.
25. Suma invalidného dôchodku sa ďalej zvýšila od 01.01.2019 o 2,6 %, čo je o 7,40 eur mesačne, na 289,80 eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobcu bol zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 7,40 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 4,20 eur mesačne.
26. Suma invalidného dôchodku sa ďalej zvýšila od 01.01.2020 o 2,9 %, čo je o 8,50 eur mesačne, na 298,30 eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobcu bol zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 8,50 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 4,30 eur mesačne.
27. Suma invalidného dôchodku sa ďalej zvýšila od 01.01.2021 o 2,6 %, čo je o 7,80 eur mesačne, na 306,10 eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobcu bol zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 7,80 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 4,40 eur mesačne.
28. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2022 o 1,3 %, čo je o 4,00 eur mesačne, na 310,10 eur mesačne. Od 01.01.2023 sa suma invalidného dôchodku zvýšila o 11,8 %, čo je o 36,60 eur mesačne, na 346,70 eur mesačne.
29. Záverom žalovaná uviedla, že v rámci realizácie právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/16/2021-48 zo dňa 30.05.2022, za účelom riadneho a spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci vykonala dokazovanie z dôvodu určenia presného dátumu vzniku invalidity a jeho odôvodnenia. Skonštatovala, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 21.07.2017. Dátum vzniku invalidity je určený od 21.07.2017 a je medicínsky odôvodnený doloženou zdravotnou dokumentáciou. Poukázala na to, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyplýva z odborného posudku o invalidite zo dňa 24.10.2022, ktorý vyhotovil posudkový lekár. Uviedla, že
posudkový lekár vo svojom odbornom lekárskom posudku posúdil zdravotný stav žalobcu komplexne na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov a svoje závery dostatočne odôvodnil.
II.
Žaloba
30. Správnou žalobou zo dňa 23.01.2023, osobne podanou na súde dňa 25.01.2023, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozpore s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení neobsahuje podstatné skutkové a právne argumenty, ktoré by odôvodňovali jeho vydanie v danom znení, čo samé o sebe odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.
31. Žalobca nesúhlasil so zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 5%, a to za iné zdravotné postihnutia, keď napriek tomu, že žalovaná vo svojich rozhodnutiach postupne zohľadňovala v dôsledku námietok žalobcu ďalšie zdravotné postihnutia, výsledkom bolo stále rovnaké zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
32. Uviedol, že v prvom rozhodnutí z 23.01.2020 č. XXX XXX XXXX X žalovaná vychádzala pri posúdení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení z lekárskeho posudku z 21.11.2019, v ktorom posudkový lekár pri inom zdravotnom postihnutí uviedol: „polytopový VAS, St.p. OPHE-DI L5/S 3/2018“ a mieru poklesu zvýšil o 5%.
33. Žalobca v žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovanej z 23.01.2020 č. XXX XXX XXXX X namietal, že žalovaná nezohľadnila aj ďalšie závažné zdravotné postihnutia žalobcu, ktoré žalobca preukázal, a to najmä disktrétnu osteoprodukciu a minim. protrúzie C3/4, C4/5, C5/6, Th4/5 a Th6/7, z čoho vyplývajú dlhotrvajúce bolesti a užívanie liekov na potláčanie bolesti. V dôsledku tohto zdravotného postihnutia bol žalobca od 27.02.2018 do 12.03.2018 hospitalizovaný na neurologickom oddelení NsP Sv. Lukáša v Galante a následne od 12.03.2018 do 20.03.2018 na Neurochirurgickej klinike v Bratislave, kde sa dňa 13.03.2018 podrobil operácii. Žalovanej vytkol, že napriek tomu, že prepúšťacie správy o oboch hospitalizáciách, operácii, ako aj ďalších vyšetreniach žalobcu boli súčasťou administratívneho spisu, žalovaná na ne pri rozhodovaní neprihliadla a odôvodnenie rozhodnutia je preto podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné. Pokiaľ by žalovaná postupovala riadne a vychádzala zo všetkých zdravotných postihnutí žalobcu, podľa názoru žalobcu by za iné zdravotné postihnutia zvýšila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie o 5%, ale o 10%.
34. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí z 30.04.2021 č. XXX XXX XXXX X (2. rozhodnutie žalovanej) žalovaná už zohľadnila aj ďalšie zdravotné postihnutia a to: hypertenzia II., inkompletný blok PTR, HLP
- cholesterol (5,37), varixy dolných končatín, funkčne CHVI C2, stav po sklerotizácii v marci 2019, VAS C chrbtice na podklade protrúzií platničiek C3, 4, 5, cervicocraniálny syndróm (CC), nikotinizmus 20 cigariet denne/20 rokov, v anamnéze malária, polypy žlčníka, aftózna bulbitída, hiátová hernia podľa GFS 2017 - helicobacter negat., extirpácia drobného benígneho polypu céka, vnútorné hemoroidy, OP inguinálnej hernie v detstve, a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení navýšila o 5%. Podľa názoru žalobcu je v rozpore s akoukoľvek logikou, ako aj zdravým sedliackym rozumom, priznať rovnaké zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pri zohľadnení ďalších ochorení.
35. Dodal, že v rozhodnutí z 19.12.2022 č. XXX XXX XXXX X (3. rozhodnutie žalovanej) žalovaná v otázke zvýšenia miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia o 5% poukázala na to, že uvedené posudkový lekár vysvetlil vo svojom posudku z 10.02.2021, na čom trvá naďalej, pričom krajský súd už túto skutočnosť v rozsudku z 30.05.2022, č. k. 43 Sa/16/2021-48 nežiadal vysvetliť.
36. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 30.05.2022, č. k. 43Sa/16/2021-48 došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovanej z 30.04.2021 č. XXX XXX XXXX X v celom rozsahu a vec bola žalovanej vrátená na ďalšie konanie, a teda žalovaná bola podľa žalobcu povinná vec opätovne posúdiť komplexne v celom
rozsahu, a nemôže poukazovať na závery obsiahnuté v zrušenom rozhodnutí, ale vec musí opätovne komplexne posúdiť a zaujať stanovisko ku všetkým podstatným okolnostiam, ako by predchádzajúce rozhodnutie nebolo vydané, naviac keď sú niektoré skutočnosti výslovne zo strany žalobcu namietané. Žalobca v postupe žalovanej od počiatku videl snahu za každú cenu znížiť výšku priznaného invalidného dôchodku, pričom žalovaná podľa jeho názoru opakovane nerešpektovala v celom rozsahu právny názor obsiahnutý v rozsudkoch krajského súdu, na čo by malo byť prihliadnuté.
III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
37. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.09.2023 zopakovala zdravotné postihnutia žalobcu, za ktoré bola celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom určená od 21.07.2017 na 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedla, že záväzným podkladom pre rozhodnutie bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára zo dňa 24.10.2022, ktorý zanalyzoval dovtedajšie posudkové závery vypracované pre účely invalidity žalobcu v predchádzajúcich konaniach, ako aj preštudoval všetku žalobcom doloženú zdravotnú dokumentáciu a posúdil jeho zdravotný stav.
38. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol posudkovým lekárom pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci posúdený dostatočne, správne a objektívne, považovala žalovaná za ovplyvnené subjektívnym presvedčením. Poznamenala, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
39. Podotkla, že zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia o čiastočných 5 % posudkový lekár vysvetlil vo svojom posudku dňa 10.02.2021, na čom trval naďalej. Dodala, že krajský súd už v rozsudku č. k. 43Sa/16/2021-48 zo dňa 30.05.2022 túto skutočnosť vysvetliť nežiadal.
40. Žalovaná konštatovala, že žalobca nepreukázal v odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Bola toho názoru, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.
41. Záverom skonštatovala, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o invalidnom dôchodku správne. Žiadala, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
42. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.
IV.
Konanie na správnom súde
43. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
44. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 09.09.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
V.
Právne posúdenie
45. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
46. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
47. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
48. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
49. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
50. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
51. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
52. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
53. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
54. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
55. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
56. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
57. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
58. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
59. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
60. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.12.2022, ktorým bol žalobcovi od 21.07.2017 priznaný invalidný dôchodok, vrátane jeho zvýšení od 01.01.2018, 01.01.2019, 01.01.2020, 01.01.2021, 01.01.2022 a 01.01.2023. Žalobca predovšetkým nesúhlasil so zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 5 %, a to za iné zdravotné postihnutia, keď napriek tomu, že žalovaná vo svojich rozhodnutiach postupne zohľadňovala v dôsledku námietok žalobcu ďalšie zdravotné postihnutia, výsledkom bolo stále rovnaké zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené.
61. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žiadosťou zo dňa 24.06.2019 žalobca žiadal o priznanie invalidného dôchodku. Posudkový lekár v posudku zo dňa 24.06.2019 konštatoval, že žalobca nie je invalidný, pričom určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %.
62. Na základe toho bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.07.2019 žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 24.06.2019 zamietnutá. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Posudkový lekár v posudku zo dňa 21.11.2019 rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil podľa Kapitoly IX. - choroby obehovej sústavy, oddiel B - choroby ciev, položka 2 - aneuryzmy – cievne výdute, písmeno b) - veľké aneuryzmy aorty s obmedzením výkonnosti organizmu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Za iné zdravotné postihnutia (polytopný VAS, St. p. OP HE-DI L5/S1 3/2018) zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Žalovaná svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2020 zmenila prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2019 tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení priznala žalobcovi od 14.11.2019 invalidný dôchodok v sume 259,80 eur mesačne, ktorý zvýšila od 01.01.2020 na sumu 267,40 eur mesačne.
63. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2020 podal žalobca správnu žalobu. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 44Sa/4/2020-40 zo dňa 05.11.2020 rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2020 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
64. Posudkový lekár v posudku zo dňa 10.02.2021 určil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa Kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, Oddiel B - choroby ciev, Položka 2 - aneuryzmy – cievne výdute (podľa polohy, veľkosti), Písmeno b - disekujúce aneuryzmy aorty a veľké aneuryzmy brušnej aorty a veľkých panvových artérií, aneuryzmy mozgových ciev a stavy po operáciách aneuryziem, s funkčnou poruchou a s obmedzením výkonnosti organizmu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Za iné zdravotné postihnutia (hypertenzia 2, inkompletný blok PTR, HLP
- cholesterol 5,37, Varixy DK, funkčne CHVI C2, stav no sklerotizácii v 03/2019, VAS LS chrbtice riešený operačne 16.03.2018 discektómiou s normálnym neurologickým nálezom, VAS C chrbtice na podklade protrúzii platničiek C3, 4, 5, cervicocraniálny syndróm (CC), Nikotinizmus 20 cigariet denne/20 rokov, v anamnéze malária, polypy žlčníka, aftózna bulbitída, hiátová hernia podľa GFS 2017
- helicobacter negat., extirpácia drobného benígneho polypu céka, vnútorné hemoroidy, OP inguinálnej hernie v detstve; úraz: zlomenina predlaktia) zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Ďalej uviedol, že „Menovaný si dňa 24.06.2019 podal žiadosť o invalidný dôchodok. Na základe uvedenej žiadosti zhodnotil jeho zdravotný stav na účely invalidity posudkový lekár soc. poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v SP pobočka Galanta, ktorý ho neuznal invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nakoľko mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre stav po operácii chrbtice bez motorického deficitu a senzitívneho deficitu, bez hypotrofie, atrofie svalstva a sfinkterových porúch určil na 20% (XV, E, 4a). Za ostatné ochorenia zvýšil mieru poklesu rozhodujúceho postihnutia o 10%. Proti rozhodnutiu SP ústredie z 12.07.2019 podal dňa 01.08.2019 odvolanie, v ktorom vyslovil nesúhlas s určenou mierou poklesu, nakoľko v rozhodnutí nie sú
uvedené všetky podstatné lekárske správy. Dňa 21.11.2019 v rámci odvolacieho konania po došetrovaní zdravotného stavu menovaného a po doplnení nových odborných vyšetrení zhodnotil zdravotný stav na účely invalidity aj posudkový lekár soc. poistenia SP ústredie Bratislava, ktorý uznal menovaného invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil aneuryzmy (cievne výdute veľké aneuryzmy aorty s obmedzením výkonnosti organizmu) zodpovedajúce položke IX, B, 2b. Mieru poklesu rozhodujúceho postihnutia zvýšil za ostatné ochorenia o 5% na celkových 65%. Invalidita vznikla dňa 14.11.2019, dňom kardiologického vyšetrenia. SP ústredie vydala rozhodnutie dňa 23.01.2020, ktorým menovanému priznala invalidný dôchodok od 14.11.2019. Proti tomuto rozhodnutiu podal menovaný dňa 23.03.2020 správnu žalobu, v ktorej uvádza, že nesúhlasí s priznaním miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%, poukazuje na CT vyš. z 07/2017 ako aj na lekársku správu E. F. zo dňa 14.11.2019. Tiež nesúhlasí so zvýšením miery poklesu za iné zdravotné postihnutia o 5%, nakoľko mu neboli zohľadnené všetky ďalšie zdravotné postihnutia, ktorými trpí. Takisto nesúhlasí s dátumom vzniku invalidity od 14.11.2019. Rozsudkom Krajského súdu Trnava č.j.: 44Sa/4/2020/40 zo dňa 05.11.2020 bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 23.01.2020 zrušené a vec bola vrátená žalovanej na nové konanie. Vzhľadom k uvedenému dnešný odborný posudok o invalidite vypracúvame v intervenciách rozsudku krajského súdu. Medicínsky mal náhodne zistenú aneuryzmu koreňa hrudnej časti aorty v roku 2017, ktorú overilo CT vyšetrenie v júli 2017 s veľkosťou 47mm, bez disekcie. Na rovnaké ochorenie trpí údajne aj jeho otec, preto sa môže jednať o vrodenú etiológiu zhoršenú celoživotným nikotinizmom. Ochorenie mu umožnilo vykonávať prácu profesionálneho vojaka v cudzine po dobu 6 rokov. Pre uvedené ochorenie nebol nikdy uznaný dočasne práceneschopný, v inkriminovanom období bol práceneschopný do 28.11.2018 pre diagnózu Z 57 - rizikové faktory na pracovisku z ochorenia chrbtice, ktoré boli uzavreté na klinike pracovného lekárstva bez uznania choroby z povolania, s možnosťou poberať nemocenské dávky do 15.04.2019, ktorú nevyužil. Aktuálne pracuje ako team leader - s prevahou administratívnej práce, čím je splnené odporučenie neurológa a neurochirurga po operácii chrbtice. Kardiológ žiadne obmedzenia pre výkon práce neuviedol. Klinicky sa nejedná o disekujúcu aneuryzmu, to znamená, že nemá pozdĺžnu trhlinu v stene cievy, ktorá je prognosticky horšia, ide o výduť celej steny aorty v hrudnej oblasti, ktorá je menej nebezpečná ako v brušnej oblasti. Jej veľkosť bola zmeraná na 4,7cm a dlhodobo neprogreduje. Z chirurgického hľadiska nespĺňa podmienku pre operačné riešenie, ktoré sa vykonáva od veľkosti 5cm, aktuálne nie sú prítomné príznaky ruptúry cievy navonok s prejavmi krvácania. Takémuto stavu len hranične zodpovedá posúdenie v položke IX, B, 2b, nakoľko nejde o disekujúcu aneuryzmu, ani umiestnenie v brušnej časti aorty, o veľkú aneuryzmu sa jedná len hranične a nebolo ju potrebné operovať. Tým vysvetľujeme znenie predmetnej položky v prílohe č. 4. Preto zodpovedajúcim posúdením je dolná hranica zákonom stanoveného rozpätia na 60%. Predpokladáme, že pri posúdení dňa 21.11.2019 bola v tejto položke zohľadnená aj diagnóza vysokého krvného tlaku, ako najzávažnejšieho rizikového faktora pre aortálne výdute, preto posúdenie na dolnej hranici považujeme za veľmi priaznivé. Inak by znenie položky IX, B, 2b nebolo splnené. Ako posledné odborné kardiologické vyšetrenie v tejto veci, ktoré požaduje navrhovateľ pri posúdení zohľadniť je zo dňa 14.11.2019. Pri tomto vyšetrení E. F. dokumentuje, že subjektívne bolesti nemá, dýcha sa mu dobre, objektívne je krvný tlak stabilizovaný - v norme, funkčné vyšetrenie srdca na ECHOKG je prakticky v norme, základný ukazovateľ ejekčnej frakcie ľavej komory je 65% tiež v norme. V závere je konštatované, že aneuryzma je bez progresie rastu, odporučenú liečbu naďalej môže predpisovať praktický lekár bez potreby kardiologickej kontroly jeden rok. Žiadne pracovné obmedzenia neuvedené. Vyšetrenie teda neobsahuje žiaden dôvod na posúdenie na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Tým vysvetľujeme údajné rozpory v posúdení, ktoré konštatoval krajský súd v bodoch 13-17. V rozsudku Krajského súdu z Trnavy z 05.11.2020 ako dôvod zrušenia rozhodnutia SP ústredie v bode 18 je otázka, prečo má zvýšenú mieru poklesu len 5%. Odpovedáme, že navrhovateľ aktuálne nemá žiadne posudkovo závažné ochorenia, preto podľa dikcie § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia odôvodnené na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia - na 10%. Má ochorenie chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, ktoré bolo úspešne operované. Od operácie sú neurologické a neurochirurgické vyšetrenia kompletne v norme, chôdza je bez obmedzenia, ohnutie v driekovej oblasti vykoná na 25cm, norma je do 30cm. Subjektívne udáva ranné bolesti pri vstávaní, ktoré považujeme za reálne, rovnako ako občasné ťažkosti z iných častí chrbtice. Celkovo ide len o čiastočný postih.
Choroba vysokého tlaku bola zohľadnená pri rozhodujúcom postihnutí, preto nemôže byť zohľadnená dvakrát. Ďalšie ochorenia sú buď prekonané, alebo ešte menej závažné, funkčný stav varixov na nohách zhodnotil cievny lekár ako C2 - druhý stupeň zo šiestich. Sčitovať miery poklesu jednotlivých ochorení zákon neumožňuje. Krajský súd ďalej v bode 19 žiada vysvetliť nejasnosť dátumu vzniku invalidity. Navrhovateľ pôvodne žiadal uznať invalidný dôchodok od 01.04.2019, pre tento dátum však nič nesvedčí. Nemal vykonané v tento deň žiadne závažné odborné vyšetrenie, neskončilo poberanie nemocenských dávok, naopak, mohol ešte v tejto dobe tieto dávky čerpať. Dátum vzniku invalidity nemožno preto odvodzovať od vôle poistenca, ale je dôležité dátum vzniku invalidity preukázať na podklade odborných lekárskych vyšetrení, čo sa v tomto prípade aj vykonalo a invalidita bola uznaná od 14.11.2019. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a našim posúdením, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené. V posudku sme odstránili nezrovnalosti ako žiadal krajský súd v bode 24. K nejasnej dobe poistenia namietanej v bode 21 sa posudkový lekár nemá kompetencie vyjadriť. Záverom konštatujeme, že nemáme žiadny dôvod na zmenu posudku zo dňa 21.11.2019. Posúdenie sme konzultovali s vyšším metodickým pracoviskom - OLPC SP ústredie. Posúdenie zdravotného stavu sa vykonáva v neprítomnosti účastníka konania v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.“
65. Následne generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.04.2021 opätovne vo veci rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.07.2019 tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení priznal žalobcovi od 14.11.2019 invalidný dôchodok v sume 315,40 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení bol žalobcovi invalidný dôchodok zvýšený od 01.01.2020 na sumu 324,60 eur mesačne a od 01.01.2021 na sumu 333,10 eur mesačne.
66. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 07.06.2021 správnu žalobu. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 43Sa/16/2021-48 zo dňa 30.05.2022 rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.04.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
67. Posudkový lekár v posudku zo dňa 24.10.2022 určil rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa Kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, Oddiel B - choroby ciev, Položka 2 - aneuryzmy – cievne výdute (podľa polohy, veľkosti), Písmeno b - disekujúce aneuryzmy aorty a veľké aneuryzmy brušnej aorty a veľkých panvových artérií, aneuryzmy mozgových ciev a stavy po operáciách aneuryziem, s funkčnou poruchou a s obmedzením výkonnosti organizmu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Za iné zdravotné postihnutia (hypertenzia 2, inkompletný blok PTR, HLP
- cholesterol 5,37, Varixy DK, funkčne CHVI C2, stav no sklerotizácii v 03/2019, VAS LS chrbtice riešený operačne 16.03.2018 discektómiou s normálnym neurologickým nálezom, VAS C chrbtice na podklade protrúzii platničiek C3, 4, 5, cervicocraniálny syndróm (CC), Nikotinizmus 20 cigariet denne/20 rokov, v anamnéze malária, polypy žlčníka, aftózna bulbitída, hiátová hernia podľa GFS 2017
- helicobacter negat., extirpácia drobného benígneho polypu céka, vnútorné hemoroidy, OP inguinálnej hernie v detstve; úraz: zlomenina predlaktia) zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Ďalej uviedol, že „Menovaný si dňa 24.06.2019 podal žiadosť o invalidný dôchodok. Na základe uvedenej žiadosti zhodnotil jeho zdravotný stav na účely invalidity posudkový lekár soc. poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v SP pobočka Galanta, ktorý ho neuznal invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nakoľko mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre stav po operácii chrbtice bez motorického a senzitívneho deficitu, bez hypotrofie, atrofie svalstva a sfinkterových porúch určil na 20% v kapitole XV, E, položke 4a). Za ostatné ochorenia zvýšil mieru poklesu rozhodujúceho postihnutia o 10%. Proti rozhodnutiu SP ústredie z 12.07.2019 podal dňa 01.08.2019 odvolanie. Dňa 21.11.2019 v rámci odvolacieho konania po došetrovaní zdravotného stavu menovaného a po doplnení nových odborných vyšetrení zhodnotil zdravotný stav na účely invalidity aj posudkový lekár soc. poistenia SP ústredie Bratislava, ktorý uznal menovaného invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil aneuryzmy (cievne výdute veľké aneuryzmy aorty s obmedzením výkonnosti organizmu) zodpovedajúce kapitole IX, B, položke 2b). Mieru poklesu
rozhodujúceho postihnutia zvýšil za ostatné ochorenia o 5% na celkových 65%. Invalidita vznikla dňa 14.11.2019, t.j. dňom kardiologického vyšetrenia. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie dňa 23.01.2020, ktorým menovanému priznala invalidný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podal menovaný dňa 23.03.2020 správnu žalobu, v ktorej uvádza, že nesúhlasí s priznaním miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%, poukazuje na CT vyš. z 07/2017 ako aj na lekársku správu E. F. zo dňa 14.11.2019. Tiež nesúhlasí so zvýšením miery poklesu za iné zdravotné postihnutia o 5%, nakoľko mu neboli zohľadnené všetky ďalšie zdravotné postihnutia, ktorými trpí. Takisto nesúhlasí s dátumom vzniku invalidity od 14.11.2019. Rozsudkom Krajského súdu Trnava č.j.: 44Sa/4/2020/40 zo dňa 05.11.2020 bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 23.01.2020 zrušené a vec bola vrátená na nové konanie. Vzhľadom k uvedenému bol vypracovaný nový odborný posudok o invalidite v intenciách tohto rozsudku krajského súdu dňa 10.02.2021 so záverom, že menovaného uznal invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s mierou poklesu 60% + 5% pre aneuryzmu koreňa hrudnej časti aorty zodpovedajúcu kapitole IX, B, položke 2b) od 14.11.2019. Po tomto posúdení vydal rozhodnutie Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 30.04.2021 rozhodnutie, ktoré Krajský súd Trnava svojím rozsudkom č.j.: 43Sa/16/2021-48 zo dňa 30.05.2022 zo dňa 30.04.2021 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom k uvedenému dnešný odborný posudok o invalidite vypracúvame v intenciách rozsudku krajského súdu. Medicínsky mal náhodne zistenú aneuryzmu koreňa hrudnej časti aorty v roku 2017, ktorú overilo CT vyšetrenie dňa 21.07.2017 s veľkosťou 47mm, bez disekcie. Na rovnaké ochorenie trpí údajne aj jeho otec, preto sa môže jednať o vrodenú etiológiu zhoršenú celoživotným nikotinizmom. Ochorenie mu umožnilo vykonávať prácu profesionálneho vojaka v cudzine po dobu 6 rokov. Pre uvedené ochorenie nebol nikdy uznaný dočasne práceneschopný, v inkriminovanom období bol práceneschopný do 28.11.2018 pre diagnózu Z 57 - rizikové faktory na pracovisku z ochorenia chrbtice, ktoré boli uzavreté na klinike pracovného lekárstva bez uznania choroby z povolania, s možnosťou poberať nemocenské dávky do 15.04.2019, ktorú nevyužil. Aktuálne pracuje ako team leader - s prevahou administratívnej práce, čím je splnené odporučenie neurológa a neurochirurga po operácii chrbtice. Kardiológ žiadne obmedzenia pre výkon práce neuviedol. Klinicky sa nejedná o disekujúcu aneuryzmu, to znamená, že nemá pozdĺžnu trhlinu v stene cievy, ktorá je prognosticky horšia, ide o výduť celej steny aorty v hrudnej oblasti, ktorá je menej nebezpečná ako v brušnej oblasti. Jej veľkosť bola zmeraná na 4,7cm a dlhodobo neprogreduje. Z chirurgického hľadiska nespĺňa podmienku pre operačné riešenie, ktoré sa vykonáva od veľkosti 5cm, aktuálne nie sú prítomné príznaky ruptúry cievy navonok s prejavmi krvácania. Takémuto stavu len hranične zodpovedá posúdenie v kapitole IX, B, položke 2b), nakoľko nejde o disekujúcu aneuryzmu, ani umiestnenie v brušnej časti aorty, o veľkú anueryzmu sa jedná len hranične a nebolo ju potrebné operovať. Tým vysvetľujeme znenie predmetnej položky v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Preto zodpovedajúcim posúdením je dolná hranica zákonom stanoveného rozpätia na 60%. Predpokladáme, že pri posúdení dňa 21.11.2019 bola v tejto položke zohľadnená aj diagnóza vysokého tlaku, ako najzávažnejšieho rizikového faktora pre aortálne výdute, preto posúdenie na dolnej hranici považujeme za veľmi priaznivé. Inak by znenie kapitoly IX, B, položky 2b) nebolo splnené. Pri súčasných kardiologických kontrolách je naďalej objektívny nález a diagnostické závery rovnaké, po kardiálnej stránke sa mal dobre. Nie je dokumentovaný žiaden dôvod na zmenu výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia o čiastočných 5% som vysvetlil v svojom posudku dňa 10.02.2021, na čom trvám naďalej. Krajský súd už túto skutočnosť vysvetliť nežiada. Znova som prehodnotil dátum vzniku invalidity. Pri vyšetrení kardiológom zo dňa 14.11.2019 nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe už pri predchádzajúcich vyšetreniach, naopak, výsledky vyšetrení a diagnostické závery sú dlhodobo doslovne rovnaké. Preto musím konštatovať, že zdravotný stav po kardiologickej stránke a pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí je rovnaký od dátumu prvého zistenia aneuryzmy aorty, t.j. CT vyšetrenia zo dňa 21.07.2017. Preto mením dátum vzniku invalidity od tohto dňa. Tým vyhovujem námietke krajského súdu v bode 17. rozsudku zo dňa 30.05.2022. Súčasne sa vyjadrujem k námietke žalobcu v bode 16., že jeho aneuryzma v lekárskej správe E. F. zo dňa 14.11.2019 podstatne obmedzuje výkonnosť organizmu. Toto vyšetrenie však žiadne obmedzenie výkonnosti neuvádza. Pracovné obmedzenia sú uvedené jedine v neurologických nálezoch, ktoré nepredpokladajú plnohodnotné pracovné zaradenie, čiže ho nevylučujú. Svojím súčasným pracovným zaradením -
naposledy ako team leader nemusí pracovať so zvýšenou fyzickou námahou, nadmerným zaťažovaním vo vynútených polohách a v nevyrovnaných klimatických podmienkach. Súhlasíme tiež s bodom 18., nikdy sme s právnym názorom správneho súdu nepolemizovali. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a našim posúdením, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené.“
68. Žalobca mal za to, že je v rozpore s akoukoľvek logikou, pokiaľ v posudku zo dňa 21.11.2019 bola posudkovým lekárom zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % iba za jedno iné zdravotné postihnutie (polytopný VAS, St. p. OP HE-DI L5/S1 3/2018), a v ďalších posudkoch, napriek zohľadneniu väčšieho počtu iných zdravotných postihnutí, zostalo zvýšenie iba o 5%. V tejto súvislosti súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
69. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vrátane všetkých lekárskych posudkov súd konštatuje, že posudok, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, v prechádzajúcom bode uvádzané požiadavky na jeho obsahovú stránku nespĺňa. Vo vzťahu k zvýšenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár v posudku zo dňa 24.10.2022 uviedol, že „zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia o čiastočných 5 % som vysvetlil v svojom posudku dňa 10.02.2021, na čom trvám naďalej“. Takýto odkaz na predchádzajúci posudok (pokiaľ ho mal účastník riadne doručený) by obstál iba v prípade, ak by v predchádzajúcom posudku (zo dňa 10.02.2021) bolo jasne vysvetlené, ktoré konkrétne diagnózy boli do zvýšenia zahrnuté, prečo bolo určené práve 5 % z možných 10 %, a prečo ostatné súbežné diagnózy neodôvodňujú vyššie navýšenie. Zároveň by musela byť splnená podmienka, že od predchádzajúceho posúdenia nedošlo k zmene skutkového stavu.
70. Vzhľadom k tomu, že v posudku zo dňa 21.11.2019 posudkový lekár za iné zdravotné postihnutia (polytopný VAS, St. p. OP HE-DI L5/S1 3/2018) zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %, bolo potrebné v posudku zo dňa 10.02.2021 riadne zdôvodniť, pokiaľ došlo k rozšíreniu výpočtu diagnóz, ktoré boli zohľadnené pri zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prečo súbeh väčšieho počtu postihnutí neodôvodňuje využitie plnej zákonnej sadzby 10 %. V súvislosti s formuláciou „ďalšie ochorenia sú buď prekonané, alebo ešte menej závažné“, súd uvádza, že v tejto časti je posudok nepreskúmateľný, nakoľko nie je uvedené, ktoré z ochorení sú prekonané a ktoré sú menej závažné, a z akého dôvodu.
71. Naviac súd poukazuje aj na to, že posudkový lekár posúdil v posudku zo dňa 24.06.2019 rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, odd. E – Dorzopatia, položka 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, písm. a) - s miernym reziduálnym funkčný nálezom. Dospel teda k záveru, že žalobca má iné, ešte závažnejšie ochorenie ako aneuryzmu, ktorá bola v neskorších posudkoch posúdená ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť sa potom javí, že v posudku zo dňa 10.02.2021 nie je dostatočne vysvetlené, z akého dôvodu bolo v rámci zákonného rozpätia do 10 % určené zvýšenie práve o 5 %
pri súbehu viacerých diagnóz, vrátane tej, ktorá bola v posudku zo dňa 24.06.2019 posúdená ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.
72. Zároveň z posudku zo dňa 24.10.2022 vyplýva, že boli pri posúdení zdravotného stavu žalobcu zohľadnené ďalšie lekárske správy („k dnešnému posúdeniu doložené“), ktoré logicky neboli zohľadnené v predchádzajúcom posudku zo dňa 10.02.2021, pretože sú z neskoršieho obdobia. Bolo teda potrebné, aby sa posudkový lekár vyporiadal aj s tým, či tieto nové lekárske správy dokumentujú zmenu/zhoršenie zdravotného stavu žalobcu aj vo vzťahu k iným zdravotným postihnutiam, ktoré sa zohľadňujú pri zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. To však neurobil. Vzhľadom na vyššie uvedené (v ods. 69 – 72) je možné uzavrieť, že odkaz na posudok zo dňa 10.02.2021, ktorým posudkový lekár zdôvodnil v posudku zo dňa 24.10.2022 5%-né zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nepredstavuje dostatočné odôvodnenie, z akého dôvodu bolo v rámci zákonného rozpätia do 10 % určené zvýšenie práve o 5 %. Ak posudkový lekár zvolí zvýšenie o 5 %, musí preskúmateľne zdôvodniť, prečo súbeh väčšieho počtu postihnutí neodôvodňuje využitie plnej zákonnej sadzby 10 %. Absencia tohto vysvetlenia zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Možno dodať, že len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí.
73. Z vyššie uvedených dôvodov súd zrušil napadnuté rozhodnutie. V ďalšom konaní žalovaná (posudkový lekár ) opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobcu z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, pričom svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
74. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).